Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_15Csp-23-2019.pdf
PDF · 145 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/23/2019
Rozhodnutie
Okresný súd Trenčín, v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199, práv. zast.: JUDr. Jiří Šmída, usadený euroadvokát, so sídlom Ul. Svornosti 43, Bratislava, proti žalovanému: M. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX/XXX, M., o zaplatenie 374,03 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica vrámci upomínacieho konania dňa 03.12.2018 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 374,03 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že jeho právny predchodca - spol. Fair Credit Slovakia SE, IČO: 47 129 701 uzatvoril so žalovaným dňa 21.06.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 700,- eur. Žalovaný sa zaviazal splácať ho v pravidelných týždenných splátkach po dobu 50 týždňov, prvá splátka bola splatná 14.kal. deň po uzavretí zmluvy, tj. 05.07.2016 a posledná splátka bola splatná dňa 27.06.2017, splátky boli vo výške 16,35 eur. Žalovaný pred uzavretím zmluvy uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu zmluvu č. XXXXXXXXXX dňa 13.12.2015, ktorý v dobe podpisu zmluvy nebol v celom rozsahu ešte splatený, keďže neuhradená časť predstavovala ešte sumu 334,85 eur. Žalovaný sa s právnym predchodcom žalobcu preto dohodol, že neuhradený zvyšok predchádzajúceho úveru bude uhradený sčasti z peňažných prostriedkov nového úveru, a preto právny predchodca žalobcu tak započítal oproti istine z nového úveru pohľadávku vyplývajúcu z neuhradeného predchádzajúceho úveru. Žalovanému bol poskytnutý úver v sume 700,- eur, ale do dispozície dostal iba sumu 365,15 eur, lebo zvyškom istiny nového úveru bol vyplatený úver predchádzajúci. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť náklady spojené s úverom, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a administratívny poplatok v sume celkovo 117,50 eur z toho úrok 32,80 eur a poplatok 84,70 eur. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť, bola 817,50 eur. Žalovaný uhradil sumu 325,97 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 31.07.2017 postúpila spol. Fair Credit ako postupca pohľadávku voči žalovanému vrátane príslušenstva na žalobcu ako na postupníka, o čom bol žalovaný upovedomený. Žalobca si žalobou uplatnil istinu 374,03 eur a úrok z omeškania z nej od 07.09.2017, tj. deň po účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávok.
3. Súd žalobe vyhovel v rámci upomínacieho konania vydaním platobného rozkazu č.k. XXUp/XXXX/ XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX, proti ktorému podal žalovaný odpor. Namietal v ňom, že zmluva neobsahuje všetky povinné náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., vzhľadom na čo je úver bezúročný a bez poplatkov. Konkrétne v zmluve absentuje uvedenie výšky, počtu a termínov splátok
istiny, úrokov a poplatkov, údaj o konečnej splatnosti úveru a uviedol, že zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku - rozhodcovskú doložku, poplatky, ktoré slúžia len záujmom dodávateľa a ide o záväzok za plnenia, ktoré spotrebiteľovi nie sú dodané. Došlo tak k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu.
4. K odporu sa žalobca vyjadril tak, z neho nevyplýva žiadna relevantná procesná obrana, pretože si v konaní uplatnil iba istinu úveru, a preto námietky týkajúce sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nie sú dôvodné. Súhlasil, aby sa pokračovalo v konaní na miestne príslušnom súde, a preto bola vec postúpená tunajšiemu súdu dňa 28.02.2019.
5. Žalovaný vo svojom ďalšom písomnom vyjadrení uviedol, že dňa 13.12.2015 uzavrel s právnym predchodcom žalobcu prvú zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu bolo poskytnutých 450,- eur. Spolu s ňou mu dali podpísať aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru za odmenu 231,42 eur, čo považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, lebo na základe nej nedostal žiadne reálne plnenia a táto odmena len umelo navyšovala odplatu veriteľa. Táto zmluva neobsahovala náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto úver z nej je bezúročný a bez poplatkov. Dňa 21.06.2016 uzavrel s totožným veriteľom druhú zmluvu o úvere na sumu 700,- eur, z ktorých suma 334,85 eur bola použitá na refinancovanie prvého úveru a jemu bolo poskytnutých iba 365,15 eur. K tejto zmluve si ale musel zobrať od veriteľa aj ďalší úver vo výške 249,- eur určený na financovanie členstva v klube, z ktorého mu tiež neplynulo žiadne plnenie, kde mu stupeň členstva bol určený bez možnosti jeho vlastného výberu a pod nátlakom, že ak nebude členom klubu, nemusí mu byť úver schválený. Urobil tiež prepočet, že z prvého úveru mu ostalo zaplatiť (vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru) len 12,87 eur, z druhého úveru zaplatil 325,97 eur a z členstva v klube sumu 100,67 eur, spolu teda 426,64 eur, z čoho po započítaní vyplýva, že obe pôžičku už splatil a dokonca veriteľ dlží jemu.
6. K tomu žalobca uviedol, že pôvodný veriteľ k druhej zmluve o úvere zo dňa 21.06.2016 poskytol žalovanému tiež viazaný spotrebiteľský úver v sume 249,- eur na financovanie členstva v klube Plus institut, na základe zmluvy o členstve v klube. Nárok zo zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere bol postúpený tiež na žalobcu, ale jedná sa o samostatný nárok, ktorý nie je predmetom tohto konania. Preto žalobca zotrval na žalobe v celom rozsahu.
7. Súd nariadil pojednávanie na deň 30.04.2019, na ktoré sa dostavil žalovaný. Žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 29.04.2019 ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní a súhlasil, aby súd pojednával a rozhodol aj v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa na pojednávanie dostavil. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že z prvej úverovej zmluvy zo dňa 13.12.2015 mu bol poskytnutý uver vo výške 450,- eur, pričom spolu s úrokom mal vrátiť sumu 540,56 eur a spolu s odmenou za to, že zamestnanec veriteľa chodil po splátky, mal uhradiť 771,98 eur. Žalovaný zaplatil 437,13 eur a do istiny zostávalo uhradiť už iba 12,87 eur . Táto zmluva podľa neho nemala všetky zákonné náležitosti. Dňa 21.6.2016 uzavrel druhú úverovú zmluvu na spomínaných 700,- eur, ale reálne mu bolo vyplatených iba 365,15 eur, pretože zvyšok úverovej istiny bol použitý na doplatenie prvého úveru, na doplatenie do sumy 771,98 eur. Na druhý úver uhradil celkovo 325,97 eur plus k tomu bola ešte zmluva o viazanom úvere, z ktorej uhradil 100,67 eur, a teda jeho úhrady celkovo boli vo výške 426,64 €. Nemal by nič proti tomu, že má zaplatiť dlžnú sumu, pokiaľ by to bola seriózna zmluva a seriózny veriteľ. Vie, že zmluva neobsahuje náležitosti a vie, že nie je v poriadku, že si chodil zamestnanec veriteľa po splátky. Úver si nebral preto, žeby chcel obchádzať systém. Žalovaný uviedol, že medzičasom vyhral súd s Prima bankou a v rozsudku sa dočítal, že zmluva musí mať určité náležitosti a potom, keď na základe toho prehodnotil aj svoje iné úvery, zistil, že nie sú v poriadku a že náležitosti zo zákona nespĺňajú. Úvery si bral, pretože mali v rodine problémy a chcel pomôcť mame. Úverovú zmluvu tú, ktorá je predmetom konania, podpisoval na Inoveckej ulici v aute za prítomnosti zástupkyne veriteľa, povedala mu, že je tu ešte nejaké členstvo v klube, na ktoré keď nepristúpi, tak mu úver môže a nemusí byť poskytnutý a ak mu aj bude poskytnutý, môže to byť podstatne neskôr. Nič viac k tomu neuviedla. Žalovaný uviedol, že tú zmluvu nečítal, nevie, čo to mal byť za klub, či sa mal na základe nej stať golfistom alebo niečím podobným, žiadne benefity mu z toho ale neplynuli a žiadne služby mu na základe členstva v klube neboli poskytnuté. Veriteľ nebol seriózny, keď aj zamestnanec chodil po splátky, otravovali dokonca aj jeho mamu a babku a aj žalovanému telefonovali opakovane. Žalovaný predložil na pojednávaní zmluvnú dokumentáciu k zmluve o úvere zo dňa 13.12.2015, vrátane zmluvy o zabezpečení splátok úveru a tiež štandardné európske informácie.
8. Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Zo zmluvy označenej ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX ( označená aj ako prvá zmluva) vyplýva, že túto zmluvu uzatvorila spol. Fair Credit Slovakia SE, IČO: 47129701 ako veriteľ a žalovaný ako dlžník. Obsahom záväzku veriteľa bolo poskytnúť v prospech žalovaného spotrebiteľský úver bez určenia účelu vo výške 450,- eur. Obsahom záväzku žalovaného bola povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v 58 týždenných splátkach vo výške 9,32 eur. Úrok bol 15,99% z výšky úveru a za administratívny poplatok za poskytnutie úveru bol 11,5% z výšky úveru, odplata tak bola určená ako 26,3% z výšky úveru. Žalovaný sa zaviazal vrátiť sumu 540,56 eur, z toho istina 450,- eur, úroky 38,81 eur a poplatky 51,75 eur. Úver sa poskytol na dobu 58 týždňov a termínom splatnosti poslednej splátky, a teda konečnou splatnosťou úveru, bol siedmy deň 58.týždňa od poskytnutia úveru. Splatnosť splátok bola určená tak, že splatnosť prvej splátky nastáva 7.kalendárny deň od poskytnutia úveru a splatnosť každej ďalšej splátky nastane 7.kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Zvolený bol hotovostný režim splácania splátok a bezhotovostné poskytnutie úveru. 10. Súd mal ďalej zistené, že dňa 13.12.2015 bola súčasne medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným uzatvorená aj zmluva o zabezpečení splátok úveru č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bol záväzok veriteľa, že žalovanému ako dlžníkovi za dohodnutú odmenu vo výške 231,42 eur bude počas platnosti zmluvy poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.12.2015. Zmluvnú odmenu vo výške 231,42 eur sa žalovaný zaviazal splácať v 58 týždenných splátkach v sume 3,99 eur. 11. Zo zmluvy označenej ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere (pôžička Pohoda) č. XXXXXXXXX zo dňa 21.06.2016 (označená aj ako druhá zmluva) vyplýva, že túto zmluvu uzatvorila spol. Fair Credit Slovakia SE, IČO: 47129701 ako veriteľ a žalovaný ako dlžník. Obsahom záväzku veriteľa bolo poskytnúť v prospech žalovaného spotrebiteľský úver bez určenia účelu vo výške 700,- eur. Obsahom záväzku žalovaného bola povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v 50 týždenných splátkach vo výške 16,35 eur. Úrok bol 10 % z výšky úveru a za administratívny poplatok za poskytnutie úveru bol 12,10 % z výšky úveru, odplata bola určená ako 22,58 % z výšky úveru. Žalovaný sa zaviazal vrátiť sumu 817,50 eur, z toho istina 700,- eur, úroky 32,80 eur a poplatky 84,70 eur. Termínom konečnej splatnosti je deň splatnosti poslednej splátky, tj. 357.kal.deň od podpisu zmluvy. Splatnosť splátok bola určená tak, že splatnosť prvej splátky nastáva 14.kalendárny deň od podpisu zmluvy a splatnosť každej ďalšej splátky nastane 7.kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Zvolené bolo bezhotovostné poskytnutie úveru.
12. Z dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 21.06.2016 vyplynulo, že zmluvné strany sa dohodli na započítaní pohľadávky veriteľa v sume 334,85 eur zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.12.2015 proti pohľadávke dlžníka v sume 700,- eur zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.06.2016. Ďalej bol dohodnuté, že sumu, o ktorú pohľadávka dlžníka prevyšuje pohľadávku veriteľa, poskytne veriteľ dlžníkovi spôsobom dohodnutým v úverovej zmluve zo dňa 21.06.2016. Z výpisu z účtu vyplynulo, že zvyšok istiny vo výške 365,15 eur bol žalovanému poskytnutý prevodom na účet dňa 22.06.2016.
13. Zo zmluvy o členstve v klube zo dňa 21.06.2016 bolo zistené, že jej predmetom bol záväzok prevádzkovateľa Plus Inštitút, s.r.o., IČO 50199561 poskytnúť žalovanému využitie služieb, výhod, benefitov plynúcich z členstva a žalovaný ako člen klubu bol povinný zaplatiť odmenu za poskytnutie členstva. Členstvo bolo v stupni Premium za poplatok 249,- eur, vrámci ktorému mali byť žalovanému poskytované nasledovné služby:
- publikácia Abeceda finančnej gramotnosti, -zľava vo výške 80% na neobmedzený počet školení - motivačné školenia a školenia, ktorých cieľom je zvyšovanie finančnej gramotnosti,
- neobmedzený prístup na využitie Koučingu rodinných financií, vrámci ktorého prevádzkovateľ počas prevádzkových hodín je k dispozícii na online chate, prostredníctvom ktorého člen klubu môže riešiť svoje problémy a získať informácie o otázkach za účelom dosiahnutia úsporného a efektívneho finančného hospodárenia,
- neobmedzený prístup na využitie tzv. Finančno-právnej poradne, v rámci ktorého prevádzkovateľ prostredníctvom off-line chatu zodpovie členovi otázky z oblasti financií, občianskeho, obchodného, rodinného, dedičského a pracovného práva,
- pravidelný newsletter, ktorého obsahom sú články, rady a tipy zo zaujímavých oblastí práva, rodinných a osobných financií, -ďalšie služby, výhody a benefity, ktorých zoznam je uvedený na webstránke prevádzkovateľa. Členský poplatok bol splatný dňom platnosti a účinnosti zmluvy, zmluva bola uzavretá na dobu 12 mesiacov, zánikom zmluvy zaniklo aj členstvo v klube.
14. Zo zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere zo dňa 21.06.2016 bolo zistené, že právny predchodca žalobcu Fair Credit Slovakia SE poskytol žalovanému viazaný spotrebiteľský úver v sume 249,- eur určený na financovanie členstva v klube PLUS INSTITUT, kde úroková sadzba bola 10% z výšku úveru ročne a za poskytnutie úveru sa žalovaný zaviazal zaplatiť poplatok 12,10% z výšku úveru. Žalovaný tak bol povinný zaplatiť sumu 290,50 eur, z toho istinu 249,- eur, úrok 11,37 eur a poplatok 30,13 eur, to všetko v 50tich týždenných splátkach po 5,81 eur
15. Z nerozporovaných tvrdení žalobcu vyplýva, že na úverovú zmluvu zo dňa 21.06.2016 žalovaný uhradil sumu 325,97 eur, na úverovú zmluvu zo dňa 13.12.2015 uhradil sumu 437,13 eur. Z evidencie splátok predloženého žalovaným vyplynulo, že na viazaný spotrebiteľský úver bolo uhradených 100,67 eur.
16. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31.07.2017 vrátane prílohy ( č.l. 16) mal súd zistené postúpenie pohľadávky s príslušenstvom voči žalovanému na žalobcu. Z oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 08.09.2017 súd zistil, že touto písomnosťou postupca oznámil žalovanému, že pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 110158089 zo dňa 21.06.2016 vyčíslená v sume 491,53 eur bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31.07.2017 postúpená na žalobcu. Podľa poštového podacieho hárku písomnosť bola žalovanému doručovaná dňa 12.09.2017. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy aj predžalobnou výzvou zo dňa 15.11.2018.
17. Zákonné ustanovenia: Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len "zákon"), Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, Podľa § 2 písm. g) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok,
Podľa § 9 ods. 1 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov,18aa) k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
Podľa § 9 ods. 7 zákona, Veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.
Podľa § 9 ods. 13 zákona, Ak ďalej nie je ustanovené inak, veriteľ nesmie sám alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať, vyžadovať, dojednávať, uzavierať, alebo sprostredkovať uzavretie vzájomne závislej zmluvy, ktorá súvisí so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a najmä ktorej predmetom je čo aj len sčasti plnenie, ktoré je veriteľ podľa zákona alebo v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti povinný poskytovať spotrebiteľovi aj bez uzavretia takejto zmluvy. Získanie spotrebiteľského úveru nemožno podmieniť uzavretím vzájomnej závislej zmluvy, s výnimkou poistnej zmluvy alebo zmluvy o zabezpečení záväzku spotrebiteľa ručením, zrážkami zo mzdy a z iných príjmov alebo záložným právom dojednaných za podmienok ustanovených zákonom, ak je to primerané vzhľadom na spotrebiteľský úver a okolnosti jeho poskytnutia; ustanovenia tohto zákona alebo osobitného predpisu o zákaze alebo neprijateľnosti zabezpečenia záväzku spotrebiteľa týmto nie sú dotknuté.
Podľa § 11 ods. 1 zákona, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d)v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b) f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g)ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Podľa § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.
18. Z predloženej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 21.06.2016, ktorá je predmetom konania, možno ustáliť, že niet pochýb o tom, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný
ako dlžník uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 700,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 50 týždenných splátkach v sume 16,35 eur. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný túto zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa hľadí ako na typovú spotrebiteľskú zmluvu. V konaní ďalej nebolo sporné ani to, že súčasne s touto zmluvou bola medzi totožnými zmluvnými stranami uzavretá aj ďalšia zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere v sume 249,- eur za účelom financovania členstva v klube na základe zmluvy o členstve v klube Premium. Žalovaný tvrdil a žalobca nepoprel tvrdenia žalovaného o tom, že uzavretím zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere bolo podmienené poskytnutie úveru v sume 700,- eur z "hlavnej" úverovej zmluvy zo dňa 21.06.2016, keď žalobca nenamietol ako nepravdivé tvrdenia žalovaného, že mu bolo povedané, že ak na členstvo v klube a na ďalšiu úverovú zmluvu nepristúpi, nemusí mu byť úver schválený, resp. mu môže byť schválený, ale neskôr, než potrebuje. Rovnako tak nenamietol tvrdenia žalovaného o tom, že nemal možnosť si ani vybrať, aký stupeň členstva v klube bude zaznačený a ani ako nepravdivé nenamietol tvrdenia o tom, že z členstva v klube mu neboli poskytnuté žiadne výhody, služby, benefity. Tieto skutočnosti súd považoval za nesporné. Rovnako tak nebolo sporné, že titulom splátok úveru z úverovej zmluvy zo dňa 21.06.2016 žalovaný uhradil sumu 325,97 eur, titulom splátok z úverovej zmluvy z 13.12.2015 uhradil 437,13 eur a že titulom zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere zo dňa 21.06.2016 uhradil sumu 100,67 eur. Súd mal ďalej preukázané aj riadne postúpenie pohľadávky z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 21.06.2016 a rovnako tak žalobca potvrdil, že bola na neho postúpená aj pohľadávka z viazaného spotrebiteľského úveru zo dňa 21.06.2016. Žalobca je legitímnym právnym nástupcom pôvodného veriteľa.
19. Keďže súd ustálil, že úverová zmluva zo dňa 21.06.2016 (druhá úverová zmluva) uzatvorená so žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzťahuje sa na ňu zákon č. 129/2010 Z.z., súd najskôr zisťoval, či táto zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 uvedeného zákona. Po preskúmaní spotrebiteľskej zmluvy v časti týkajúcej sa dojednaných splátok a ich splatnosti, ako aj v časti dojednania termínu splatnosti poslednej splátky súd konštatuje, že v tejto časti možno zmluvu hodnotiť ako neurčitú. Zmluvne bolo dojednané, že splátky je povinný žalovaný uhrádzať týždenne v 50 splátkach po 16,35 eur, termínom konečnej splatnosti je deň splatnosti poslednej splátky, tj. 357.kal.deň od podpisu zmluvy. Splatnosť splátok bola určená tak, že splatnosť prvej splátky nastáva 14.kalendárny deň od podpisu zmluvy a splatnosť každej ďalšej splátky nastane 7.kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Toto ustanovenie, pokiaľ ide o termíny splatnosti splátok, je pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľné a zmätočné, pretože nejednoznačne a zložito určuje termíny splatnosti jednotlivých splátok, keďže na základe takéhoto ustanovenia je bežný spotrebiteľ odkázaný sám si vypočítavať splatnosti jednotlivých splátok. Čím zložitejšie je ustanovená splatnosť každej jednej splátky, tým vyššie je riziko, že dlžník nebude splátky splácať včas, navyše, keď zákon vyslovene vyžaduje, aby boli určito a presne vymedzené jednotlivé termíny splatnosti splátok. Preto súd vyvodil, že na túto časť zmluvy nemožno prihliadať. S tým súvisí i nedostatočné vymedzenie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona, a to uvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve sa uvádza len toľko, že dňom konečnej splatnosti úveru je deň splatnosti poslednej splátky, tj. 357.kal.deň od podpisu zmluvy. Ustanovenie zmluvy, ktoré stanovovalo termíny jednotlivých splátok odpočtom počtu dní a týždňov od uzavretia zmluvy a počtu splátok, nemožno podľa názoru súdu za konformné so zmyslom a účelom sledovaným takto zakotvenou podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru. Naviac aj zákon používa pojem termín, čo znamená, že má byť presne uvedený termín, na ktorý pripadá konečná splatnosť úveru a nie je možné nahradiť uvedenú náležitosť zmätočným odpočtom termínov splatnosti 1. až 50. splátky tak, že sa sám spotrebiteľ musí dopátrať k termínu, na ktorý pripadá konečná splatnosť. Uvedený výklad o nedostatku presného údaja o termínoch splatnosti splátok a konečnej splatnosti úveru je aj v súlade s výkladom rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 9.11.2016 vo veci C-42/15, Podľa výroku č. II a III tohto rozsudku čl. 10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a
s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Teda síce zmluva nemusí obsahovať dátumy splatnosti každej zo 50 splátok, ale je potrebné, aby inak nepochybne vymedzovala údaj, kedy sa splátky stávajú splatné a dokedy má spotrebiteľ povinnosť platiť. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere však spotrebiteľ nemôže nepochybne identifikovať dátumy splatnosti splátok, keďže sa vyžaduje komplikovaný odpočet dní a týždňov na seba nadväzujúcich splátok a inak než s pomocou kalendára jednoducho splatnosť splátok určiť nemožno a už vôbec nie je možné, aby to spotrebiteľ vedel určiť už pri podpise zmluvy, keďže uvedené je pracné a časovo náročnejšie si vôbec vyvodiť. Z dôvodu absencie vyššie uvedených náležitostí zmluvy je nutné spotrebiteľský úver podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zák.č. 129/2010 Z.z. považovať za bezúročný a bez poplatkov.
20. Pre účely posúdenia toho, či žalobcovi vznikol nárok na plnenie uplatnené žalobou, je potrebné posúdiť aj ďalšie súčasne s úverovou zmluvou zo dňa 21.06.2016 uzatvárané zmluvy (zmluva o členstve v klube a zmluva a o viazanom spotrebiteľskom úvere obe zo dňa 21.06.2016). Súd tieto dve zmluvy vyhodnotil ako zmluvy, ktoré sú neplatné, a to hneď z viacerých dôvodov. V prvom rade tak, ako už bolo vyššie uvedené, žalobca nenamietal tvrdenia žalovaného o tom, že tak pri členstve v klube, ako aj pri viazanom spotrebiteľskom úvere poskytnutom za účelom financovia poplatku za členstvo v klube, sa nejednalo o žalovaným vyžiadané služby, o ktoré žalovaný prejavil sám záujem. Naopak, jednalo sa o služby, ktorých čerpanie bolo podmienkou preto, aby vôbec žalovaný dostal úver, o ktorý si zažiadal (v sume 700,- eur) za takých podmienok v a takom čase, v akom mal o úver záujem. Vyžadovanie uzavretia ďalšej závislej zmluvy, ktorou podmieňuje dodávateľ získanie spotrebiteľského úveru, je v priamom rozpore so znením ust. § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z.z., kde sa uvádza, že veriteľ nesmie sám alebo prostredníctvom tretej osoby (tu spol. Plus inštitút s.r.o. ohľadom zmluvy o členstve v klube) ponúkať, vyžadovať, dojednávať, uzavierať, alebo sprostredkovať uzavretie vzájomne závislej zmluvy, ktorá súvisí so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a tiež to, že získanie spotrebiteľského úveru nemožno podmieniť uzavretím vzájomne závislej zmluvy. Tým konaní, ktorým veriteľ podmienil poskytnutie úveru v sume 700,- eur ďalšími spotrebiteľom nevyžiadanými službami, o ktoré spotrebiteľ ani nemal záujem, ale musel na ne pristúpiť, ak úver chcel získať (iný slovami, musel zobrať všetky služby, ktoré mu veriteľ predložil, inak by úver nedostal), veriteľ výslovne obišiel uvedené ustanovenie zákona a právne úkony takýmto spôsobom vynútené potom možno jednoznačne považovať za neplatné pre obchádzanie zákona. V danom prípade sa pritom nejedná o takú službu, ktorá by smerovala k zabezpečeniu úveru poskytovaného veriteľom, ale celkom jednoznačne o "úplne zbytočnú" službu, z ktorej, ako to tvrdil žalovaný a ako to nenamietal žalobca, žalovaný nikdy nemal žiaden osoh, pretože žiadne služby mu na základe nej ani nikto nikdy neposkytol. Tieto produkty mu preto boli vnútené pod podmienkou, že inak úver nedostane, resp. nedostane ho za vyžiadaných podmienok. Vzhľadom na to, že žalovaný ani nikdy skutočne nemal vôľu stať sa členom nejakého klubu, ani financovať členstvo v klube a brať si za týmto účelom úver, teda na strane žalovaného neexistovala vôľa smerujúca k uzatvoreniu zmlúv s týmto obsahom, možno uvedené právne úkony hodnotiť aj ako neplatné pre nedostatok vôle žalovaného podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Súd preto posúdil zmluvu o členstve v klube a zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere zo dňa 21.06.2016 za neplatné, primárne pre rozpor so zákonom. Okrem toho súd konštatuje, že predloženie týchto zmlúv by sa dalo charakterizovať aj ako konanie v rozpore s § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z.z., pretože veriteľ predložil žalovanému tieto zmluvy ako zmluvy, ktorých účelom je obchádzať ustanovenia tohto zákona. Súd má totiž za to, že jediným účelom takto žalovanému predložených zmlúv je umelé navyšovanie si odplaty za poskytnutie primárneho úveru v sume 700,- eur , o ktorý ako o jediný, mal žalovaný skutočný záujem. Vyžadovaním ďalších nezmyselných služieb a s tým spojených ďalších viazaných úverov nesleduje podľa názoru súdu veriteľ nič iné ako len to, aby celkový zisk z primárneho úverového produktu bol vyšší, ako je odplata, ktorú uvádza veriteľ v hlavnej úverovej zmluve zo dňa 21.06.2016. Tým sa značne skresľujú údaje o výške odplaty, úrokovej sadzby, RPMN, keďže cena za takto "vnútené" ďalšie služby je platbou nad rámec, ktorú už ale veriteľ nezohľadnil pri formulovaní náležitostí úverovej zmluvy týkajúcej sa primárneho úverového produktu, a nezahrnul ju do výšky odplaty či RPMN. V konečnom dôsledku, ak žalobca ani nenamietal, že uzavretie zmluvy o členstve v klube a zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere bolo podmienkou poskytnutia úveru v sume 700,- eur, potom v zmysle § 2 písm. g/ zák.č. 129/2010 Z.z. mali byť aj náklady na tieto služby zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, keďže ide o náklady, ktoré musel spotrebiteľ uhradiť a išlo o zmluvy, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru. Ak tak veriteľ neučinil, potom aj to je ďalší dôvod, prečo možno úverovú zmluvu zo dňa 21.06.2016 týkajúcu sa úveru v sume 700,- eur považovať za zmluvu bez zákonných náležitostí, nakoľko potom nie je správne uvedená výška odplaty a RPMN (čím sa má za to, akoby vôbec v zmluve ani nebola uvedená), čo je rovnako sankcionované bezúročnosťou a bez poplatkovosťou úveru.
21. Súd však pre komplexné posúdenie žalovaného nároku musí aj vzhľadom na námietky žalovaného ktorý je spotrebiteľom, posúdiť aj prvú úverovú zmluvu zo dňa 13.12.2015 a aj dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok, nakoľko žalovaný namietal, že aj prvý úver je bezúročný a bez poplatkov, namietal tiež platnosť zmluvy o zabezpečení splátok úveru k nej a tvrdil, že v čase uzavretia dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok mal z titulu prvého úveru zo dňa 13.12.2015 uhradiť len 12,87 eur a nie 334,85 eur, ako sa uvádza v tejto dohode. Súd na tomto mieste konštatuje, že tvrdenie žalovaného o tom, že dlh na úvere zo dňa 13.12.2015 mal predstavovať k 21.06.2016 len sumu 12,87 eur žalobca ani nijako nenamietol a rovnako tak nenamietol ani tvrdenie o tom, že na úver zo dňa 13.12.2015 žalovaný uhradil do 21:06.2016 sumu 437,13 eur (450-12,87).
22. Súd posúdil úverovú zmluvu zo dňa 13.12.2015 a konštatuje, že rovnako, ako pri úverovej zmluve zo dňa 21.06.2016, i úver z nej je bezúročný a bez poplatkov, a to rovnako z dôvodu uvedeného v odseku 19 vyššie, a síce pre chýbajúci jednoznačný údaj o termínoch splátok (§ 9 ods. 2 písm. l/ ) a o konečnej splatnosti ( § 9 ods. 2 písm.f/). Odôvodnenie v odseku 19 uvedené v celom rozsahu dolieha aj na odôvodnenie nedostatkov zmluvy zo dňa 13.12.2015, a preto súd v celom rozsahu naň odkazuje a nebude ho na tomto mieste opakovane uvádzať. Spôsob odpočtu dní a týždňov, ktorým sa mal spotrebiteľ sám dopátrať k termínom splatnosti splátok a ku konečnej splatnosti je totožný, neurčitý a zmätočný a nie je podľa názoru súdu konformný so zmyslom a účelom sledovaným takto zakotvenou podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto aj tento úver je potrebné hodnotiť za bezúročný a bez poplatkov a žalovaný bol povinný zaplatiť iba istinu úveru v sume 450,- eur. Súd sa ďalej vysporiadal aj so zmluvou o zabezpečení splátok úveru zo dňa 13.12.2015. Predmetom zmluvy bola "služba" poskytovaná zo strany veriteľa spočívajúca v hotovostnom prevzatí - inkasovaní splátok úveru zo zmluvy zo dňa 13.12.2015 od dlžníka, a to za odmenu vo výške 231,42 eur, pričom túto zmluvu žalovaný označil za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uvedená zmluva svojím režimom podlieha ustanoveniam Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Táto zmluva súvisí so zmluvou o úvere. Z obsahu zmluvy o zabezpečení splátok úveru je totiž zrejmé, že bola uzavretá výlučne v súvislosti s úverovou zmluvou zo dňa 13.12.2015, bez uzavretia zmluvy o úvere by zmluva o zabezpečení splátok úveru nemala žiadne opodstatnenie. Jedná sa o závislú zmluvu na príslušnej úverovej zmluve, lebo nebyť úverovej zmluvy, nebolo by splátok, ktoré by veriteľ hotovostne inkasoval na základe tejto zmluvy. Vo vzťahu k danej "poskytnutej službe" pritom súd nezistil žiadne finančné poradenstvo alebo podporu, prípadne inú výhodu klienta, ktorému by bol v súvislosti s uzavretím zmluvy poskytovaný "nadštandardný servis" od veriteľa. Dotknuté služby preberania úhrad v hotovosti sú úkonmi, ktoré slúžia v podstate výlučne záujmom veriteľa a nie záujmom dlžníka a dlžník platí prakticky za to, že si veriteľ znižuje riziko nezaplatenia splátok tým, že ich vyberá v hotovosti. Takéto konanie veriteľa je v rozpore s ust. § 9 ods. 7 zák. č. 129/2010Z.z., keď vymedzením takejto služby bola zvýšená odplata spojená s poskytnutím úveru. Zmluvu súd preto považoval za výslovne účelovú, so snahou obchádzať zákon, ktorú je potrebné považovať za rovnajúce sa neprijateľnej podmienke v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a z tohto dôvodu (a to aj v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka) za neplatnú. Skutočnosť, či je alebo nie je takáto zmluva o poskytovaní ďalších služieb podmienkou uzavretia zmluvy o úvere, nemá na jej nesamostatný a nekalý charakter žiadny vplyv. Už len samotná skutočnosť, že dodávateľ jednotlivé ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy (navyše vopred naformulované výlučne ním) "vyňal" zo štandardnej zmluvy o úvere a označil ich ako samostatné zmluvy, za účelom zvýšenia odplaty vyžadovanej od spotrebiteľa, (minimálne) vykazuje znaky konania rozporného s dobrými mravmi. Vytvorením akejsi druhej odplatnej zmluvy veriteľ jednoznačne sledoval zvýšenie vlastného zisku z poskytnutia úveru. Podľa názoru súdu je pritom úplne jedno, aká terminológia sa použije na označenie platby za zabezpečenie splátok úveru (či odmena, či poplatok). Dôležité je, že ide o plnenie za doplnkovú službu, ktorou veriteľ prostredníctvom svojich zástupcov hotovostne inkasuje splátky spotrebiteľského úveru. Z materiálneho hľadiska však ide o platbu spojenú s poskytnutím úveru a predstavuje poplatok. Problémom a dôvodom neprijateľnosti odmeny- poplatku, je i jeho netransparentnosť a neprimeraná výška, ktorá navyše predstavuje viac než 50% istiny poskytnutého úveru (istina úveru 450,- eur - odmena za službu 231,42 eur), výrazne presahujúca náklady na uvedenú doplnkovú službu. Súd ju z týchto dôvodov vyhodnotil ako neplatnú a titulom odmeny z tejto zmluvy preto žalovaný nebol povinný platiť vôbec nič.
23. Vo vzťahu k úveru zo dňa 13.12.2015 a zmluvy o zabezpečení splátok úveru z toho istého dňa zhrnúc vyššie uvedené súd konštatuje, že žalovaný bol povinný zaplatiť (vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a vzhľadom na neplatnosť zmluvy o zabezpečení splátok úveru) iba istinu úveru
450,- eur. Do podpisu dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok žalovaný uhradil sumu 437,13 eur (to žalobca nerozporoval), a teda k 21.06.2016 dlh činil sumu len 12,87 eur, to tiež žalobca nenamietal. Súd konštatuje, že prípadnú existenciu dlhu nad rámec tejto sumy z prvej úverovej zmluvy žalobca ani nijako nepreukázal. Namiesto dlžnej sumy 12,87 eur však dohodou zo dňa 21.06.2016 zápočtom uhradil žalovaný sumu 334,85 eur (časť istiny druhého úveru). Reálne teda bola v tejto časti žalovanému poskytnutá iba suma 12,87 eur (na úhradu jeho dlhu), keďže len v tejto časti mal žalovaný z plnenia prospech (len tejto časti bola istina mu poskytnutá použitá na úhradu jeho dlhu a zvyšok v sume 321,98 eur ostal stále v dispozícii veriteľa, keďže sa mu plnilo nad rámec skutočného dlhu). Z titulu úverovej zmluvy zo dňa 21.06.2016 žalovaný čerpal (v zmysle, že mu bolo reálne dané do dispozície) ešte aj sumu 365,15 eur. Celkovo tak bolo čerpané 378,02 eur. Uhradené na úver z 21.06.2016 bolo 325,97 eur. Žalovaný v konaní učinil však započítací prejav, kde žiadal, aby aj suma 100,67 eur, ktorú uhradil v súvislosti s vynútenou službou členstva v klube a vynúteným viazaným spotrebiteľským úverom, bola započítaná na úhradu istiny úveru z úverovej zmluvy zo dňa 21.06.2016 (zápočet vykonal vo vyjadrení z 18.03.2019 a zhodne aj na pojednávaní). Pokiaľ je úver zo dňa 21.06.2016 bezúročný a bez poplatkov, žalovaný bol povinný vrátiť len istinu bez úrokov a poplatkov v sume 378,02 eur, čo po započítaní platieb žalovaného v súlade s prejavom vôle žalovaného v konaní spolu vo výške 426,64 eur (platby na druhú úverovú zmluvu 325,97 + platby 100,67), znamená, že všetka žalovaným čerpaná istina bola žalobcovi už vrátená (a to aj preplatená o sumu 48,62 eur), a teda niet dlhu, ktorý by bolo potrebné v konaní ešte douhradiť. K rovnakému záveru dôjdeme i vtedy, ak využijeme taký spôsob výpočtu, že veriteľ poskytol žalovanému sumu dvoch úverov vo výške 450,- eur + 700,- eur, tj 1.150 eur, a žalovaný uhradil sumu 437,13 eur na základe úhrad na prvú zmluvu, sumu 334,85 eur na základe dohody o započítaní, sumu 325,97 eur na základe vykonaných úhrad na druhú zmluvu a sumu 100,67 eur na základe započítacieho prejavu učineného v konaní, teda spolu úhrady činia 1.198,62 eur, istina bola celkom zaplatená a preplatená o sumu 48,62 eur. Vzhľadom na to, že niet žiadnej sumy, ktorú by bolo potrebné ešte uhradiť, súd žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú.
24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu ako nedôvodná, a preto je plne úspešnou stranou žalovaný, ktorý by mal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. Žalovaný sa však na pojednávaní vyjadril tak, že nežiada pre prípad úspechu priznať náhradu trov konania, a preto rešpektujúc jeho vôľu mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.