Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-5-2018.pdf
PDF · 110.08 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/5/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II samosudcom JUDr. Pavla Juhása v trestnej veci obžalovaného T. U. pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.04.2019 v Bratislave takto
rozhodol:
Obžalovaný :
T. U., narodený XX. H. XXXX v Bratislave, trvale bytom Bratislava - L., nezamestnaný, toho času vo výkone väzby v ÚVV Bratislava v inej trestnej veci,
sa podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku
o s l o b o d z u j e ,
spod obžaloby Okresného prokurátora pre Bratislavu II zo dňa 24.05.2018 sp. zn. 3Pv 179/16/1102-20, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona z časti dokonaný, z časti v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že od presne nezisteného času dňa 15.11.2015 do 05.01.2016 na presne nezistenom mieste vylákal od poškodenej W. O. peniaze a to tým spôsobom, že od 15.11.2015 posielal poškodenej SMS správy, telefonoval a opakovane jej pri osobných stretnutiach tvrdil, že jej majú bližšie nešpecifikované osoby fyzicky ublížiť, znásilniť ju a zabiť, pričom obvinený poškodenej tvrdil, že vie zabrániť týmto hrozbám, tým že jej bude poskytovať ochranu, následne od poškodenej požadoval zaplatenie sumy 5000,- €, ktoré mal obvinený zaplatiť za jej ochranu, na podklade týchto informácii, poškodená dala obvinenému dňa 18.12.2015 na stanici pohonných hmôt Shell na Dvojkrížnej ulici v Bratislave sumu 100,- €, dňa 27.12.2015 na stanici pohonných hmôt Shell na Dvojkrížnej ulici v Bratislave sumu 300,- €, dňa 28.12.2018 na parkovisku Lidl na Vrakunskej ulici v Bratislave sumu 100,- €, pričom tieto peniaze sa mali započítať do požadovanej sumu 5000,-€, následne, na základe požiadavky obvineného, poškodená dňa 04.01.2018 uzavrela so spoločnosťou Orange Slovensko, a. s. Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe čoho jej spoločnosť Orange Slovensko, a. s. poskytla mobilný telefón Samsung Galaxy Grand Prime black, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX v hodnote 218,32- €, pričom poškodená odovzdala tento mobil obvinenému, aby mohol zabezpečiť jej ochranu, následne na naliehanie obvineného dňa 05.01.2016 poškodená postupne navštívila banky - ČSOB bank, a. s., Sberbank, a. s. a UniCredit bank, a. s. za účelom získania úveru vo výške 5000,- €, avšak jednotlivé bankové spoločnosti odmietli poškodenej poskytnúť úver, preto poškodená O. požiadala o pôžičku vo výške 5000,-€ svojho zamestnávateľa K. Š., ktorý jej rovnako odmietol poskytnúť pôžičku, čím týmto svojím konaním obvinený U. spôsobil poškodenej W. O., narodenej XX.XX.XXXX, bytom V. W. X, okres I. škodu vo výške 718,32- €, v prípade dokonania trestného činu by spôsobil poškodenej O. škodu vo výške 5218,32- €,
pretože skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci, po vyhlásení obžalovaného T. U. v zmysle ustanovenia § 257 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku o tom, že je nevinný, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodenej W. O., svedka K. Š., prečítaním svedeckej výpovede Ľ. V. a čítaním listinných dôkazov postupom podľa § 269 Trestného poriadku a to konkrétne zápisnicu o trestnom oznámení, zápisnicu o rekognícií osoby, uznesenie o vrátení veci, zápisnice o zaistení veci, zmluva o poskytovaní mobilných služieb, register priestupkov obžalovaného, odpis registra trestov obžalovaného. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil skutkový a právny stav, tak ako je uvedený v skutkovej a právnej vete výrokovej časti tohto rozsudku.
Ku skutku
Obžalovaný T. U. vyhlásil, že je nevinný a ku skutku nevypovedal, nakoľko využil právo nevypovedať. Následne po vykonaní všetkých dôkazov požiadal o umožnenie vypovedať ku skutku. V rámci svojej výpovedi uviedol, že s poškodenou sa spoznal niekedy v roku 2015, pracovala v SBS na ochrane predajne LIDL na Škultétyho ulici, zoznámil ich L. Y., jeho známy, s tým, že mu o poškodenej povedal, že sa jedná o drogovo závislú osobu, ktorá púšťa osoby bez zaplatenia tovaru z predajne LIDL. S poškodenou si vymenili telefónne číslo, pričom ho po istom čase kontaktovala. Na stretnutí mu povedala, že či by jej nevedel pomôcť s tým, aby do predajne LIDL už nechodili tie osoby, ktoré tam ona pred tým púšťala s tovarom bez zaplatenia. Tieto osoby sa jej mali vyhrážať, preto ju obžalovaný v tom období vozil domov z práce a to z dôvodu, že ho o to požiadala poškodená. V tom čase sa stýkali, navštevovala ho prenajatom byte na T. ulici. Vedel, že mala problémy so svojim priateľom, ktorý bol žiarlivý. V tom čase jej obžalovaný požičal peniaze - 5000,- €, ktoré mala použiť na nájom a vyplatenie svojich podlžnosti s tým, že sa dohodli, že do určitého času mu peniaze vráti. Obžalovaný potreboval peniaze na zaplatenie služieb advokáta, tak ju požiadal, aby mi peniaze vrátila. Poškodená mu povedala, že momentálne peniaze nemá, ale že si vybaví pôžičku. Mala prichystané papiere a na druhý deň ju viezol do banky, ktorá je pri tržnici, pričom peňažnú pôžičku jej neposkytli. Spolu navštívili ešte 2 alebo 3 inštitúcie, ktoré poskytujú pôžičky, pričom ani v jednej nebola úspešná. Na to zavolala svojmu zamestnávateľovi, telefón bol na hlasný odposluch, ktorý jej tiež poskytnutie pôžičky odmietol. Obžalovanému bolo divné, prečo jej nechcú požičať peniaze, preto išiel do banky a spýtal sa, prečo jej neposkytli pôžičku, pričom pracovníčka mu uviedla, že poškodená nespĺňa podmienky, pretože je aktuálne nezamestnaná, lebo deň pred tým dala výpoveď z roboty. Obžalovaný sa s poškodenou pohádal, odviezol ju niekde k Tescu. Následne mu volal poškodenej priateľ, ktorý sa mu vyhrážal, že mu cez kolegov spraví problémy. Peniaze vyplatil poškodenej jednorázovo. V tom čase bol príležitostne zamestnaný /pomáhal na rôznych akciách, ako sú svadby, alebo ako kuchár v pizzerii/. Poškodenú poznal v čase poskytnutia pôžičky asi pol roka. Intímne sa stýkali. Nemal dôvod jej neveriť. Vozieval ju pravidelne z roboty, chodievali spolu na kávu, 3-4x na Martinčekovej u neho prespala. Okrem prespania na Martinčekovej tam bola asi 5-6x. Stávalo sa, že jej priateľ zavolal, keď boli spolu a ona mu povedala, že je u kamarátky. Obžalovaný k nej pociťoval niečo viac, ale neskôr sa dozvedel, že má viacero priateľov, v Leviciach, Bratislave. Poškodená mu doposiaľ peniaze nevrátila. Od poškodenej peniaze nevymáha súdnou cestou. Peniaze mu chýbajú, ale napriek tomu ich nevymáha. S poškodenou nespísal žiadnu zmluvu o pôžičke. Mesačný príjem mal v tom čase 900-1200€, napriek tomu, že mal dosť finančných prostriedkov pre vlastnú potrebu, kradol v Rakúsku lebo potreboval viac peňazí pre svoju dcéru, ktorá mala zdravotné problémy. Poškodená W. O. , po zákonnom poučení, vypovedala, že sa na skutok už poriadne nepamätá. Obžalovaného spoznala pri výkone služby v SBS v Lidli na Škultétyho ulici asi 3 - 4 roky dozadu. Zoznámil ich kamarát L. Y., malo sa jednať o nejaké krádeže, ktoré sa nezlučujú s povinnosťami pracovníka strážnej služby. Obvinený odo nej žiadal peniaze, nakoľko potreboval zaplatiť pokutu za odobratý vodičák. Stalo sa to koncom roka 2015, bol to október alebo november 2015. Pamätala si, že ešte niečo spolu riešili po 6.1.2016. Malo sa to týkať nejakého útoku na verejného činiteľa. Obžalovaný od poškodenej požadoval peniaze medzi 100 - 200,-€. Poškodená uviedla, že si na to vôbec nespomína, od obžalovaného nechce žiadne peniaze. Peniaze, ktoré mu poskytla, vybrala z bankomatu Slovenskej sporiteľne, ktorý je v Bille vo Vrakuni, nepamätá si koľko to bolo peňazí. Obžalovaný ju vydieral, tým že jej hovoril, že pošle do obchodu nejakých vagabundov aby z toho poškodená mala zle v práci. Obvinený žiadal odo nej najviac 300 - 400 ,-€ nie je si však vôbec istá touto sumou. Vie, že si to nepamätá. Pre obvineného nič nekupovala. Z obžalovaného mala jeden čas obavy, nakoľko v rámci vykonávania SBS služby prichytila jedného páchateľa pri krádeži a obžalovaný jej hovoril, že môže mať z toho zle.
Poškodená si na podrobnosti už nespomenula, malo to byť niečo v tom zmysle, že mala byť unesená, znásilnená. Poškodená žiadala tri banky o pôžičky ktorú od nej žiadal obžalovaný, malo to byť pre ľudí, ktorí na poškodenú dávali „pozor“. Nevedela sa vyjadriť, či takí ľudia vôbec existovali. Pôžičku nedostala, preto pretože nespĺňala kritéria pre jej pridelenie. O pôžičku neúspešne požiadala aj od svojho zamestnávateľa K. Š.. S obžalovaným nemala intímny pomer. Obžalovaný býval v Ružinove ako je zastávka Prievozská, na T. ulici, bola u neho asi 2x, možno aj viac krát. U obžalovaného aj prespala. A to preto, lebo jej povedal, že ju dole čakajú ľudia, ktorí jej majú ublížiť. Obžalovaný poškodenú odviezol bolo to viackrát do práce a aj z práce. S obžalovaným boli v tom čase len takí známi, žiadni kamaráti, nebolo medzi nimi nič osobné, maximálne nejaké bozky, ktoré inicioval obžalovaný. Ten jej aj ponúkal prácu v SBS službe, ktorá mala byť lepšie zaplatená. V tom čase nemala žiadne finančné podlžnosti voči fyzickým alebo právnickým osobám. Svedok K. Š., po zákonom poučení, uviedol, že : poškodenú O. pozná asi od roku 2013 - 2014, kedy bola presunutá z prevádzky Coca-cola Luka do Bratislavy. Poškodená pracovala ako SBS-kárka, bola presunutá preto, lebo sa javila ako problémový zamestnanec, ktorý mal v práci pomer s iným pracovníkom. Toto vie svedok len z počutia. Poškodená pracovala ako ochrana SBS v prevádzkach predajní LIDL. Čo sa týka skutku, ktorý je predmetom pojednávania, k tomu vedel uviesť len to, že asi pred 4-5 rokmi ho poškodená požiadala o zálohu, čo bolo v jeho spoločnosti bežné. Zálohu poskytoval vo výške max. polovice platu svojim zamestnancom. Poškodená žiadala od svedka zálohu vo výške 5000€, čo odmietol. Povedal jej, že nie je žiadna pôžičkovňa. Neuviedla mu žiaden dôvod, prečo ho požiadala o takúto vysokú zálohu. Neuviedla mu žiadne problémy. V práci s ňou nemal problémy, vie však, že je problematická, pretože za ten čas, čo ju pozná bola u neho 5-6x zamestnaná. Vo vzťahu k poškodenej vedel uviesť jeden problém poškodenej, bol to vzťahový problém so svojim druhom, ktorý je bol tiež jeho bývalým zamestnancom. Týkalo sa to platenia hypotéky za nejaký dom. Na bližšie okolnosti o žiadosti o pôžičku pre poškodenú si nespomenul, len to že ho o pôžičku požiadala cez telefón. So súhlasom procesných strán bola postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku prečítaná svedecká výpoveď Ľ. V. zo dňa 26.07.2016, v ktorej uviedla, že niekedy v januári 2016 zakúpila pri OD Tesco na Kamennom námestí v Bratislave mobilný telefón značky Samsung Galaxy grand Prime, ktorý kúpila od neznámeho Róma vo veku asi 30 rokov, za sumu 80,- €. Telefón bol zabalený v krabici, bol úplne nový. Asi dva týždne ako ho kúpila, ho pri hádke s mužom hodila o zem a rozbila ho. Asi po ďalších dvoch týždňoch bola kontaktovaná pracovníkmi PZ ohľadne používania tohto telefónu, ktorí jej bol políciou zaistený. Nemala tušenia o tom, že bol kradnutý. Z listinných dôkazov založených súd poukazuje najmä na :
- zápisnicu o rekognícií osoby č. l. 48 - 63 vykonanej dňa 16.04.2016 a kde poškodená ako opoznávajúca osoba stotožnila ako páchateľa skutku obžalovaného,
- uznesenie o vrátení veci - mobilný telefón Samsung Galaxy Grand Prime poškodenej,
- zápisnicu o prevzatí zaistenej veci - mobilný telefón Samsung Galaxy Grand Prime poškodenou, ktorý dobrovoľne vydala Ľ. V. dňa 19.02.2019,
- zmluvu o poskytovaní verejných služieb medzi poskytovateľom Orange Slovensko, a. s. a poškodenou.
K hodnoteniu dôkazov a právnym zisteniam Na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu v zmysle ustanovenia § 2 odsek 12 Trestného poriadku súd dospel k záveru, že skutok, ktorý je kladený obžalovaným za vinu, nie je trestným činom a preto súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku. V tomto smere súd zdôrazňuje, že rozhodnutie o vine obžalovanej osoby musí vychádzať z vykonaných dôkazov, ktorých vyhodnotením nie je možné dospieť k inému záveru pokiaľ ide o otázku viny. Vina obžalovaného musí byť jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázaná. Obžalovaný nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, nakoľko pri posúdení viny trestný proces vychádza zo zásady, že nedokázaná vina má rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina. Uznanie viny nie je možné založiť na hypotetických záveroch, ktoré sú v rovine pravdepodobnosti, nakoľko pre vyslovenie takéhoto výroku sa vyžaduje istota, o ktorej pri zhodnotení vykonaných dôkazov nie je dôvod pochybovať. V prípade, že po vykonaní a vyhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti významnej pri posúdení otázky viny, nemožno rozhodnúť v neprospech obžalovaného a je povinnosťou súdu postupovať v zmysle princípu „in dubio pro reo“ /v pochybnostiach v prospech veci obžalovaného/. Predmetný princíp sa odvíja a nadväzuje na jednu z najzákladnejších zásad trestného konania - prezumpciou neviny. Prezumpcia neviny vyžaduje, aby štát v trestnom konaní niesol a uniesol dôkazné bremeno v otázke viny. Možno teda uzavrieť, že ani vysoký stupeň pravdepodobnosti sám o sebe nemôže byť zákonným podkladom pre odsudzujúci výrok. Trestné konanie vyžaduje v tomto ohľade ten najvyšší možný stupeň istoty, ktorý možno požadovať na úrovní všeobecného pravidla „preukázania bez akejkoľvek rozumnej pochybnosti“. Vyššie uvedené základné zásady trestného konania bolo potrebné v plnej miere uplatniť aj v posudzovanom prípade, nakoľko obžaloba sa opiera iba o jeden priamy dôkaz, ktorým boli skutočnosti tvrdené osobou poškodenej. Súd má jednoznačne preukázanú skutočnosť o tom, že sa obžalovaný a poškodená spoznali prostredníctvom ich spoločného známeho, následne sa spolu viackrát stretli, nadviazali určitý druh kamarátstva, pričom po čase sa ich kamarátstvo skončilo. Poškodená poskytla obžalovanému určitú sumu peňazí, ktorej výšku nie je možné objektívne stanoviť. Poškodená začiatkom roku 2015 mala záujem o poskytnutie pôžičky vo výške 5000,- €, dôvod jej konania sa nepodarilo vykonaným dokazovaním zistiť. Obžalovaný a poškodená uvádzajú rozdielne skutočnosti ohľadne ukončenia ich vzťahu. Verziu obžalovaného súd zhrnul do nasledovných bodov. Obžalovaný poprel, že by od poškodenej si požičal nejaké peniaze, naopak ako sám uviedol, práve on poskytol poškodenej peňažné prostriedky vo výške 5000,- €, ktoré mala poškodená použiť na úhradu svojich finančných podlžností a na zaplatenie nájmu. Obžalovaný mal tieto peniaze ušetrené z brigád, ktorými si zarábal na živobytie a z opravy jedného vozidla. O poskytnutí pôžičky nespísali žiadnu zmluvu. Poškodená mu mala vrátiť pôžičku z peňazí, ktoré by dostala z banky ako úver, k čomu nedošlo, lebo nebola úveru schopná. Obžalovaný pôžičku od poškodenej súdne nevymáhal a ani nevymáha. Súd verziu obžalovaného nepovažuje za pravdepodobnú. Jeho výpoveď má viacero nezrovnalostí, nelogických konaní a popisovaný „príbeh“ ako poskytol poškodenej pôžičku je z veľkou pravdepodobnosťou len fiktívny. V tomto smere súd poukazuje na viaceré sporné skutočnosti a to najmä:
- obžalovaný poskytol poškodenej pôžičku vo výške 5000,- € bez akejkoľvek písomnej zmluvy a bez potvrdenia, že by poškodená od neho prevzala peniaze, čo je v dnešnej dobe a pri kriminálnych skúsenostiach obžalovaného len ťažko uveriteľné,
- obžalovaný poskytol pôžičku z vlastných úspor /brigády + opravy vozidiel/, pričom ako je zrejmé v tom čase sa dopúšťal krádeží v Rakúskej republike za účelom získania prostriedkov na osobnú obživu, a teda je oveľa pravdepodobnejšie, že obžalovaný nemal finančné prostriedky pre seba, nie ešte aby poskytoval pôžičku kamarátke,
- obžalovaný od poškodenej nevymáhal a nevymáha vrátenie pôžičky, písomne ju nevyzval na jej vrátenie, nepodal na poškodenú žalobu, pričom s jedná o nie zanedbateľnú finančnú sumu, o ktorej sa obžalovaný vyjadril, že mu chýba. Súd len pre ilustráciu uviedol sporné okolnosti, ktoré viedli k spochybneniu pravdivosti verzie obžalovaného, a ktoré by súd mohol brať do úvahy pri vydaní odsudzujúceho rozsudku, ak by dôkazná situácia bola diametrálne odlišná od súčasného stavu. Takto len možno skonštatovať, že súd považuje verziu obžalovaného za nepravdepodobnú v intenciách princípu, že obžalovaný môže vo svojej výpovedi aj klamať, pokiaľ sa tým nedopustí krivého obvinenia. Vo vzťahu k verzii poškodenej, ako jedinému dôkazu obžaloby svedčiacemu o vine obžalovaného súd konštatuje, že je rovnako nepresvedčivá, plná pochybností a nezrovnalostí ako verzia obžalovaného. Súd, napriek vykonanému dokazovaniu - pomerne podrobnému výsluchu, sa z jej výpovede nedozvedel základné okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver o tom, že sa obžalovaný dopustil voči nej trestného činu podvodu. Z výpovede poškodenej nie je zrejmé:
- v akej výške poskytla obžalovanému peňažné prostriedky, súd poukazuje na jej výpoveď, kde uvádzala sumy medzi 100 a 200, - €, potom medzi 300-400,- € so záverom, že poškodená o výške požičanej sumy vie len toľko, že si na jej výšku nepamätá,
- akého podvodného konania sa dopustil obžalovaný voči jej osobe, v čom ju uviedol do omylu, respektíve ako využil jej omyl pre dosiahnutie finančného prospechu, pretože skutočnosti, ktoré uviedla pred súdom - že jej mala poslať do práce ľudí, čo jej budú kradnúť, respektíve, že môže mať zle z toho, že chytila páchateľa krádeže, súd nepovažuje za uvádzanie do omylu,
- ani z akého dôvodu, v akej výške a od akých inštitúcii poškodená mala žiadať poskytnutie pôžičky, aby mohla dať obžalovanému finančné prostriedky. Možno teda zhrnúť, že poškodená nevedela uviesť relevantné skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že žalovaný skutok je trestným činom podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona a to v tom smere, že nebolo možné ustáliť objektívnu stránku tejto skutkovej podstaty, rozumej vymedzenie protiprávneho konania obžalovaného. Súd rovnako poukazuje na neštandardný postup poškodenej aj v tom smere, že si ani neuplatnila voči obžalovanému žiaden nárok na náhradu škody, a to napriek tomu, že jej obžalovaný z požičaných peňazí nič nezaplatil.
Nakoľko výpoveď poškodenej je dôkazom, o ktorý sa opiera obžaloba, je potrebné vo všeobecnosti uviesť, že ak by mala byť vina obžalovaného preukázaná týmto jediným dôkazom, tak takáto dôkazná situácia by nevyhnutne predpokladala presvedčivosť výpovede poškodeného, jej konzistentnosť, logickú súvislosť a najmä nerozpornosť v podstatných skutočnostiach, ktoré by nevzbudzovali rozumné pochybnosti ohľadne otázky viny. V prejednávanom prípade tomu tak nie je a to nielen pre rozpory vo výpovediach poškodenej, ale je potrebné poukázať aj na skutočnosti vo výpovediach obžalovaného, svedka Š. a sčasti aj zistenia listinných dôkazov, pričom zistené tvrdenia sú diametrálne odlišné od tvrdení poškodenej, a tieto podstatným spôsobom spochybňujú skutočností uvádzané poškodenej o samotnom priebehu skutku. Z hľadiska všetkých vyššie uvedených skutočností možno preto uzavrieť, že okolnosti uvádzané poškodenou sú v kontexte všetkých vykonaných dôkazov takej povahy, ktoré neumožňujú presvedčivo a bez rozumných pochybností ustáliť skutkový stav v zmysle podanej obžaloby. Trestného činu podvodu sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu. Podstatou trestného činu podvodu je obohatenie sa páchateľa tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl v skratke podvodné konanie. Omyl predstavuje rozpor medzi predstavou a skutočnosťou. O omyl pôjde aj vtedy, keď podvádzaná osoba nemá o dôležitej okolnosti žiadnu predstavu, alebo sa oprávnene domnieva, že sa nemá čoho obávať. Omyl sa môže týkať aj skutočnosti, ktorá má len nastať, páchateľ však musí o omyle podvádzaného vedieť už v čase, keď dochádza k jeho obohateniu. Uvedenie do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom ako príklad slúžia situácie - vylákanie tovaru od predajcov na základe sfalšovaných listín, predloženie nekrytých šekov na vyplatenie v peňažnej inštitúcii s vedomím, že na účte nie je dostatok finančných prostriedkov. Pri využití omylu páchateľ k vyvolaniu omylu neprispel, ale pri zistení omylu tento využije a koná tak, aby sa na škodu cudzieho majetku obohatil. V prejednávanom prípade sa dokazovaním nepodarilo ustáliť relevantné podvodné konanie obžalovaného voči poškodenej. Samotná poškodená v rámci svojho výsluchu uviedla len všeobecné frázy, z ktorých nie je možné vyvodiť záver, že obžalovaný, za účelom vymámenia peňažných prostriedkov od poškodenej, túto uviedol do omylu takým spôsobom, že by to predpokladalo vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti. Súd na tomto mieste považuje za potrebné uviesť, že nie každá informácia, ktorá je v rozpore so skutočnosťou, automaticky je považovaná za uvedenie do omylu v zmysle Trestného poriadku. Informácia, ktorú poskytol obžalovaný poškodenej, že jej hrozí nebezpečenstvo od páchateľa, ktorého prichytila pri krádeži, ak by aj bolo preukázané, že je nepravdivá, súd nevyhodnotil ako uvedenie do omylu. Poškodená je dospelou osobou, spôsobilou na právne úkony v plnej miere, a teda obsah vyššie uvedenej informácie podľa názoru súdu nebol spôsobilý vyvolať u poškodenej omyl. Obžalovaný poškodenú neuvádzal do omylu žiadnym ďalším konaním. V prípade, ak poškodená cítila ohrozenie, na ktoré ju upozornil obžalovaný, štandardným postupom to mala nahlásiť policajným orgánom. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že poškodená prichádzala do styku s príslušníkmi PZ prakticky na dennej báze. Vykonávala ochranu predajní LIDL pred krádežami tovaru a minimálne pri odovzdaní zadržaných páchateľov sa stretávala s príslušníkmi PZ a teda je pre súd nepochopiteľné, prečo príslušníkom PZ nenahlásila svoje obavy o svoje zdravie, ak by tieto obavy mali byť opodstatnené. V danej veci je potrebné poukázať aj na aspekt potrebnej opatrnosti poškodeného pri uzatváraní záväzkových vzťahov. Za situácie, keď poškodená sama svojou zjavnou neopatrnosťou, ktorej sa mohla vyvarovať, pristúpila k poskytnutiu peňažných prostriedkov bez podpísania zmluvy, v ktorej by boli vzájomné práva a povinnosti jasne vymedzené, bez záruk a využitia rôznych právnych inštitútov, na tzv. na dobré slovo poskytla peniaze osobe obžalovaného, ktorého len zbežne poznala, potom sa s dôsledkami tejto neistoty musí vysporiadať taktiež sama, a to za použitia prostriedkov súkromného práva. „Z hľadiska princípov, na ktorých je založený demokratický a právny štát je neprijateľné, aby trestným postihom jedného účastníka súkromnoprávneho vzťahu bola nahradzovaná nevyhnutná miera opatrnosti druhého účastníka pri ochrane vlastných práv a majetkových záujmov. Trestným postihom nie je možné nahrádzať inštitúty iných právnych odvetví, ktoré sú určené na ochranu majetkových práv a záujmov.“ (z Uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 11 Tdo 1121/2012, zo dňa 14.3.2013). Na tomto mieste je vhodné poukázať aj na ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje všeobecnú preventívnu povinnosť každého počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Toto ustanovenie, resp. táto právna úprava sa vzťahuje tak na občianskoprávne vzťahy, ako aj na obchodno-právne vzťahy. Toto ustanovenie obsahuje princíp generálnej prevencie, ktorý sa týka každého subjektu súkromného práva, a teda každý je povinný vždy zachovávať taký stupeň opatrnosti, ktorý možno od neho vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu rozumne požadovať. S poukazom na ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka sa taktiež skúma /hodnotí/ aj miera zavinenia poškodeného, a to buď v konkrétnom prípade /so zreteľom na konkrétneho konajúceho v danej situácii/ alebo v objektívnom zmysle /so zreteľom na akéhokoľvek konajúceho - priemerne starostlivého človeka v danej situácii/. Vzhľadom na všetky vyššie opísané skutočnosti, je nevyhnutné konštatovať, že v tomto prípade nedošlo k naplneniu všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu, a to objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona /naplnenie znaku - uvádzanie do omylu, alebo využitie omylu“/. Súd považuje za potrebné poznamenať, že nie každé porušenie práva musí nutne znamenať, že došlo aj k spáchaniu trestného činu. V opačnom prípade by to znamenalo, že každé porušenie práva musí byť riešené v trestnom konaní, čo by viedlo k absurdnej situácii a potlačení iných právnych odvetví. Ak by zákonodarca chcel, aby každé porušenie práva /v danom prípade vlastníckeho práva/ bolo riešené prostriedkami trestného práva /prostredníctvom prečinu podľa § 221 Tr. zákona/, celkom určite by neupravil systém ochrany vlastníckeho práva v Občianskom zákonníku a nezriaďoval by civilné súdnictvo. Záverom je potrebné uviesť, že trestné právo má byť uplatňované len ako najkrajnejší prostriedok k postihu typovo najzávažnejších prípadov porušenia práva a tam, kde prostriedky iných právnych odvetví už nie sú účinné /princíp subsidiarity trestnej represie, to jest princíp ultima ratio/. Prostriedky trestného práva nie je možné využiť len preto, že subjekt, ktorý sa cíti v práve, buď celkom rezignoval na ochranu, ktorú mu majú poskytnúť súdy v civilnom konaní, alebo že nie je spokojný s postupom /rozumej najmä s dĺžkou trvania súdneho procesu/ civilných súdov pri rozhodovaní o spornej otázke. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, riadiac sa prezentovanými úvahami pri hodnotení dôkazov, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II. Rozsudok môže odvolaním napadnúť
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom uvedeným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.