Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/13/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., Bajkalská 29/A, Bratislava, IČO: 36284831, proti povinnému: A. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, E., o vymoženie 215,41 Eur s príslušenstvom, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 2Er/1032/2011-11 zo dňa 23.04.2013 takto

rozhodol:

I. Mení sa uznesenie vo výroku II. tak, že súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie nepriznáva.

II. Účastníkom a súdnemu exekútorovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol: „I. Súd exekúciu zastavuje. II. Exekútorovi priznáva náhradu trov konania vo výške 85,00 EUR a zaväzuje povinného k ich úhrade do troch dní právoplatnosti uznesenia. III. Oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov konania.“

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 18.02.2013 súdny exekútor predložil súdu podanie oprávneného, v ktorom oprávnený uviedol, že povinný dňa 06.03.2012 predložil oprávnenému potvrdenie ÚPSVaR H., na základe čoho oprávnený zrušil exekučný titul, keďže od 01.04.2004 sa stal platiteľom poistného namiesto povinného štát, povinný si však o tom nesplnil oznamovaciu povinnosť v zmysle § 23 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 580/ 2004 Z.z. ani voči výkazu nedoplatkov nevyužil opravný prostriedok. Uvedenú skutočnosť sa oprávnený dozvedel viac ako 8 rokov odvtedy, čo nastala.

3. Keďže k zrušeniu exekučného titulu došlo až po začatí exekučného konania v zmysle § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, t.j. po dni 20.09.2011, súd exekúciu zastavil s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.

4. Nakoľko nie sú splnené predpoklady na aplikáciu ust. § 200 ods. 1 a2 Exekučného poriadku, súd na náhradu trov exekúcie zaviazal povinného, ktorý nesplnením si oznamovacej povinnosti zapríčinil vznik exekúcie a k zastaveniu exekúcie došlo až po splnení si oznamovacej povinnosti povinným.

5. Proti uzneseniu, a to proti výroku II. o trovách exekútora podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinná. Namietala, že oznamovaciu povinnosť voči oprávnenému si nesplanila, resp. splnila oneskorene, je však prakticky negramotná, nevie sa orientovať v civilizovanom svete, situáciu jej pomáhal riešiť sociálny pracovník, keď sa dozvedel o jej dlhu v zdravotnej poisťovni. S manželom a šiestimi deťmi obávajú drevenú chatrč v rómskej osade, ich príjmom je len dávka v hmotnej núdzi. Žiada preto o zváženie týchto mimoriadnych okolností a o oslobodenie od platenia trov exekúcie.

6. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a, § 243h Exekučného poriadku, podľa § 470 ods. 1 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie povinnej je dôvodné

7. Podľa § 9a zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Podľa § 243b ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013.

9. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

10. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

11. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený pristúpil po začatí konania k zrušeniu exekučného titulu, nakoľko zistil, že povinnosť platiť poistné za povinnú za rozhodné obdobie spočívala na štáte. Povinná si však nesplnila oznamovaciu povinnosť v zmysle § 23 ods. 1 písm. d) zákona o zdravotnom poistení, rozhodné skutočnosti oprávnenému oznámila s 8 ročným oneskorením.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že pri zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku podmienky pre uloženie povinnosti oprávnenému uhradiť trovy exekúcie v zmysle § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku nie sú splnené.

14. Povinnosť náhrady trov exekúcie preto vznikla povinnej, ktorá zavinila zastavenie exekúcie. Odvolací súd však vzhliadol existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa vyznievajúcich v prospech povinnej. V dôsledku existencie týchto dôvodov je opodstatnená aplikácia ust. § 257 CSP a nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

15. Použitie ustanovenia § 257 CSP znamená odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie, pretože má dopad na toho, kto by mal inak právo na náhradu trov konania. Aplikácia ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní naplnené zákonné predpoklady na priznanie práva na náhradu trov konania, avšak z osobitných dôvodov súd náhradu trov neprizná. Aplikácia § 257 CSP je možná v prípade existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na stranách sporu. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu. 16. Odvolací súd konštatuje, že dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v osobných, sociálnych a majetkových pomeroch povinnej. Ako vyplýva z tlačiva pre dokladovanie pomerov, povinná je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od roku 1989, jej jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi a prídavky na deti. Býva v chatrči v rómskej osade spolu s manželom a 6 deťmi, z ktorých je 5 nezaopatrených. Povinná sa neorientuje v úradných veciach, v tejto oblasti je odkázaná na pomoc, je prakticky negramotná.

17. Nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi nie je spôsobilé ovplyvniť ďalšie vykonávanie činnosti súdneho exekútora, výrazne negatívnym spôsobom zasiahnuť do majetkovej sféry súdneho exekútora.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. tak, že súdnemu exekútorovi náhrada trov exekúcie nepriznal.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola povinná úspešná, tejto však žiadne trovy odvolacieho konania zo spisu nevyplývajú. Trovy odvolacieho konania nevznikli ani oprávnenému a súdnemu exekútorovi, preto odvolací súd rozhodol, že náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom a súdnemu exekútorovi nepriznáva. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).