Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Csp-250-2017.pdf
PDF · 96.58 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/250/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, IČO: 043 55 211, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátom, Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, proti žalovanému: D. H., J.. XX.X.XXXX, G. G. XX, XXX XX K., o zaplatenie 350,- Eur a o zmluvnú pokutu s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 209,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 17.10.2014 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žiadna zo strán na náhradu trov konania n e m á p r á v o .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 6.10.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 350,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 17.10.2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 12 a trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že v dôsledku cezhraničnej fúzie, zlúčenia, je právnym nástupcom obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 852 453. Uviedol, že žalovaný sa prostredníctvom webovskej stránky www.minipozicka.sk registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 350 EUR. Pri registrácii uviedol svoje údaje: D. H., J.. XX.X.XXXX, G. G.H. XX, XXX XX K.. Pri registrácii a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný zároveň potvrdil, že súhlasí so zmluvou o úvere, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, a zároveň potvrdil, že údaje ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytol sú pravdivé a úplné. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX zo dňa 11.09.2014 uzatvorenej podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, úver vo výške 350 EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 100 EUR, tj. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 450 EUR, a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX sú celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu vo výške 100 EUR. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, stal sa jeho dlh splatným, a to dňom 9.10.2014. V zmysle ČI. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru veriteľ je oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru, a to buď e-mailom alebo sms správou alebo písomne. Veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3 EUR za každú upomienku. Žalobca vyzýval žalovaného na úhradu jeho záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS-správ alebo emailov. Žalovaný na upomienky nereagoval, telefonicky sa žalobcovi s ním nepodarilo skontaktovať. Zaslané boli 4 upomienky v súlade s dohodnutými VPPÚ a tým pádom vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi 12 EUR za zaslané upomienky.
3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že od spoločnosti Minihotovosť, s.r.o. si požičal štyrikrát: 1. 29.5.2014 sumu 100,-Eur, kde 24.6.2014 vrátil sumu 128, -Eur, 2. 30.6.2014 sumu 100,-Eur, kde 1.8.2014 vrátil sumu 128,-Eur, 3. 7.8.2014 sumu 300,-Eur, kde vrátil 385,-Eur, a 4. 12.9.2014 sumu 350,-Eur, ktoré nevrátil, lebo sa prostredníctvom spoločnosti na ochranu spotrebiteľa dozvedel, že zmluvy spoločnosti Minihotovosť, s.r.o. nie sú v súlade so zákonom, čo znamená, že pri prvých troch pôžičkách, kde preplatil 141,-Eur, mal vrátiť len istinu. Ďalej žalovaný tvrdil, že sa snažil so spoločnosťou Minihotovosť, s.r.o. dohodnúť, že im vráti len rozdiel v sume 209,- Eur (350,-Eur - 141,- Eur = 209,-Eur), avšak následne mu prišli výzvy na okamžitú úhradu dlžoby v sume 681,53Eur, neskôr 702,17 Eur, a následne na ešte väčšie sumy. Uviedol, že je ochotný vyplatiť 209,-Eur, čo je rozdiel medzi požičanou sumou 350,-Eur a preplatkom za prvé tri úvery v sume 141,-Eur, keďže podľa zákona, ak zmluva nie je v súlade so zákonom, vrátiť sa má len istina z úveru. „Preto žiada o zamietnutie žaloby v plnom rozsahu.“
4. K vyjadreniu žalovaného, ktoré bolo žalobcovi zaslané spolu s uznesením podľa § 167 ods. 3 CSP, ktorým ho súd vyzval, aby sa k nemu v lehote 15 dní od jeho doručenia písomne vyjadril, a zároveň poučil o následkoch sudcovskej koncentrácie konania s tým, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať, sa žalobca napriek výzve nijako nevyjadril.
5. Keďže v danom prípade hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“), súd vec v súlade s ust. § 297 CSP prejednal bez nariadenia pojednávania.
6. Podľa § 215 ods. 1 a 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
7. Súd sa vo veci oboznámil so žalobou, vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinami, ktorých odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený (§ 204 CSP), a na základe zhodných (resp. nepopretých) tvrdení rozhodujúcich skutočností (§ 132 ods. 1, § 151 a § 186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov zistil tento skutkový stav:
8. Dňa 11.9.2014 uzatvorili žalobca (resp. jeho právny predchodca spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, a.s.) ako veriteľ so žalovaným ako spotrebiteľom na diaľku prostriedkami internetovej komunikácie zmluvu o úvere č. XXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 350,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 450 EUR do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Zmluva bola podľa príloh podpísaná elektronicky, avšak nie zaručeným elektronickým podpisom (žalobca to netvrdil).
9. Z tvrdení žalovaného súd ďalej zistil, že v predchádzajúcom období si pritom žalovaný požičal od právneho predchodcu žalobcu sumu 2 x 100,- Eur a 1 x 300,- Eur, za ktoré žalobcovi vrátil sumu 2 x 128,- Eur a 1 x 385,- Eur. Podľa nespochybnených tvrdení žalovaného pritom uvedené zmluvy neboli v súlade so zákonom, „preplatil“ pri nich 141,- Eur a mal vrátiť len istinu, a preto sa s právnym predchodcom žalobcu snažil dohodnúť, že im vráti len rozdiel v sume 209,- Eur, ktorú im je ochotný vyplatiť ako rozdiel medzi požičanou sumou 350,- Eur a preplatkom za prvé tri úvery v sume 141,- Eur.
10. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej len „Obchodný zákonník“ alebo aj „OBZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. V prejednávanom prípade je zrejmé, že ide o právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere, ktorá má v zmysle ust. § 261 ods. 6 OBZ povahu tzv. absolútneho obchodného záväzkového vzťahu spravujúceho sa ustanoveniami tretej časti tohto zákona. Zo skutočností uvedených žalobcom však vyplýva, že v podrobnostiach ide o nároky medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a právny vzťah (zmluvu) medzi účastníkmi je preto potrebné posúdiť aj podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSU“), ktorý stanovuje špeciálnu úpravu spotrebiteľských úverov.
12. Podľa § 1 ods. 1 ZoSU tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
13. Podľa § 1 ods. 2 ZoSU spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
14. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) ZoSU spotrebiteľským nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
15. Podľa § 24 ods. 1 ZoSU na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
16. Podľa § 9 ods. 1 ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
17. Podľa § § 9 ods. 2 ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka (§ 52 a 60 o spotrebiteľských zmluvách) musí obsahovať (okrem ďalších tam uvedených, pozn. súdu) tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.
18. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) ZoSU poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2010-129/znenie-20110101>, alebo neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2010-129/znenie-20110101>, r) <http:// www.zakonypreludi.sk/zz/2010-129/znenie-20110101> a y) <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2010-129/ znenie-20110101> a § 10 ods. 1 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2010-129/znenie-20110101>.
19. V danom prípade je však podľa obsahu žaloby predmetom konania iba vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov, žiadne zmluvné úroky a poplatky spojené s poskytnutím úveru si žalobca neuplatňuje, a preto sa súd povinnými obsahovými náležitosťami tejto zmluvy (okrem dojednania zmluvnej pokuty) napokon osobitne nezaoberal.
20. Zo zisteného skutkového stavu pritom vyplýva, že žalobca s poukazom na zmluvu o úvere poskytol žalovanému v jeho prospech peňažné prostriedky vo výške 350,- Eur, ktoré mu mal žalovaný vrátiť, a na úhradu ktorých tak mal nárok. Podľa nespochybnených tvrdení žalovaného však žalovaný v prospech žalobcu v minulosti uhradil na iné pôžičky sumu o 141,- Eur vyššiu než mal, čo žalovaný, podľa obsahu jeho vyjadrenia, v tomto konaní uplatnil ako obranu na započítanie, a preto súd žalovanému uložil povinnosť vrátiť (zaplatiť) len rozdiel medzi teraz poskytnutými peňažnými prostriedkami vo výške 350,- Eur a preplatkom žalovaného z minulosti vo výške 141,- Eur, spolu so zákonnými úrokmi z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vlády Slovenskej uplatnenými v súlade so zákonom odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej než bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
21. Súd pritom považoval žalobu za nedôvodnú aj v časti uplatnenej zmluvnej pokuty.
22. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
23. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
24. Podľa § 273 OBZ časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
25. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
26. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
27.Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
28. Dojednanie o zmluvnej pokute pre svoju platnosť vyžaduje, aby bolo urobené jednak určite a zrozumiteľne, a zároveň aj písomne (na listine, na ktorú strany pripájajú svoj podpis). Platí síce, že časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na obchodné podmienky, nemalo by sa to však týkať podstatných náležitostí zmluvy (ale len dojednaní technického a vysvetľujúceho charakteru), keďže tieto informácie sa musia povinne uvádzať spotrebiteľovi už v predzmluvnom formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2 ZoSU), a nič by preto, v prípade poctivého prístupu veriteľa, nemalo brániť tomu uviesť ich aj priamo v zmluve (mutatis mutandis aj nález ÚS ČR citovaný nižšie). Okrem toho tiež platí, že stanovenie časti obsahu zmluvy odkazom na obchodného podmienky nemôže byť ani neprimerane všeobecné (nestačí iba zmienka o obchodných podmienkach), pretože ak má byť súčasťou zmluvy (ako prejavu vôle), platia preňho, ak sa s ním majú spájať právne účinky, rovnaké pravidlá ako aj pre iné právne úkony. Časť obsahu zmluvy, ktorú tento odkaz určuje (poukazom na obchodné podmienky), by sa mala preto stanoviť konkrétne (určite a zrozumiteľne, § 37 ods. 1 OZ) tak, aby bolo zrejmé úpravu ktorej časti zmluvy (práv a povinností, napr. rôznych poplatkov či zmluvných pokút) treba hľadať a vykladať na inom mieste (napr. v obchodných podmienkach).
29. V tejto súvislosti súd tiež pripomína, že určitosti a zrozumiteľnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako dvojstranného právneho úkonu nesvedčí ani rozsiahlosť a neprehľadnosť textu obchodných podmienok (písaná často aj drobným písmom) so súčasným zakomponovaním viacerých podstatných zmluvných náležitostí zmluvy o úvere na ich viacerých miestach. Inými slovami vo vzťahu k ich platnosti súd zdôrazňuje, že v prípade konfliktu záujmov spotrebiteľa a jeho zmluvného partnera je potrebné poskytnúť vyššiu mieru ochrany spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane. V kontexte s týmto princípom je potrebné posúdiť aj všeobecné obchodné podmienky. Tie zásadne nesmú slúžiť tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom napísanej forme skryl zmluvný partner spotrebiteľa podmienky, ktoré sú podstatné, a o ktorých môže predpokladať, že uniknú jeho pozornosti. Pokiaľ tak učiní, čo sa stalo aj v tomto prípade, spreneverí sa princípu dôvery a preto takému jednaniu nemožno priznať právnu ochranu pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ).
30. K tomu možno poukázať aj na právny záver uvedený v náleze Ústavného súdu ČR z 11.11.2013, sp. zn. I.ÚS 3512/11. Podľa neho v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania o zmluvnej pokute v zásade nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných zmluvných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej (na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis). Ústavný súd zdôraznil, že dodávateľ sa má chovať k spotrebiteľovi, ktorý je slabšou zmluvnou stranou poctivo, v opačnom prípade mu nie je možné poskytnúť právnu ochranu. Zásada poctivosti sa prejavuje aj tým, že zmluvné dojednania nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú.
31. V danom prípade dojednanie o zmluvnej pokute nebolo súčasťou zmluvy, na ktorú spotrebiteľ pripojil svoj podpis, a písomná zmluva neobsahovala ani jasný, určitý a zrozumiteľný odkaz na to, že vo všeobecných zmluvných podmienkach sú upravené poplatky či zmluvné pokuty, ktoré má spotrebiteľ platiť, a preto súd žalobcovi tento nárok nepriznal.
32. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
33. Žalobca bol v konaní o zaplatenie 362,- Eur úspešný v časti o zaplatenie 209,- Eur a žalovaný vo zvyšku, pomer ich úspechu bol teda približne rovnaký (rozdiel menej ako 10%), a preto podľa § 255 ods. 2 CSP žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.