Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6CoP-1-2019.pdf
PDF · 79.31 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej vo veci manžela: H. E., trvale bytom W., ul. T. T. XXXX/X, proti manželke: J. E., trvale bytom W., ul. T. T. XXXX/X, právne zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Trenčín, ul. Piaristická 46/276, o rozvod manželstva, na odvolanie manželky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 17Pc/6/2018-39 zo dňa 16. októbra 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. manželstvo účastníkov konania, uzatvorené dňa 29.05.1971 v Trenčíne, zapísané v knihe manželstiev bývalého Mestského národného výboru v Trenčíne, vo zväzku 11, ročník 1971, na strane 108, pod poradovým číslom 109, rozviedol. Výrokom II. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že podľa navrhovateľa bolo manželstvo spočiatku harmonické. Potom ako sa deti pochádzajúce z manželstva osamostatnili vzájomné vzťahy medzi manželmi ochladli. Začali sa vzájomne odcudzovať, manželstvo prestalo úplne plniť svoju úlohu. Ich vzťahy sa natrvalo rozvrátili a z jeho strany už nie je snaha o obnovenie manželského spolužitia. Momentálne rieši situáciu v manželstve prechodným ubytovaním mimo trvalého bydliska. Manželka k návrhu navrhovateľa písomne uviedla, že s rozvodom manželstva nesúhlasí. S navrhovateľom uzavreli manželstvo vo farskom kostole, dali si sľub vernosti, stále manžela ľúbi a nemyslí si, že by manželstvo nemohlo plniť svoj účel. Navrhovateľ sa k tomuto vyjadreniu manželky vyjadril v tom smere, že na svojom návrhu na rozvod manželstva, po zrelom uvážení, neodvolateľne trvá. Mal za to, že ich manželské vzťahy sú dlhodobo a trvalo rozvrátené a sú len v rovine písomného potvrdenia matričného úradu o ich manželstve. Akékoľvek úprimné a skutočné city zo strany jeho manželky spochybnil a v prípade jej opačných vyjadrení mal za to, že ide len o zneužívanie a snahu neriešiť materiálnu stránku po rozvode manželstva. Súd prvej inštancie poukázal na § 1 ods. 2; § 18; § 22; § 23 ods. 1, 2, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je trvalo a vážne rozvrátené, neplní svoj účel a od účastníkov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Mal za to, že z manželstva pochádzajú už plnoleté deti, teda účel riadnej výchovy detí si manželstvo už nemôže plniť. Vek manželov, ich náboženské presvedčenie, dĺžka manželstva, resp. spoločný majetok manželov a potrebu jeho následného vyporiadania, mal súd prvej inštancie za irelevantné. Predpokladom pre rozvod manželstva sú návrh jedného z manželov o rozvod manželstva a zistenie súdu, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia. Podľa názoru súdu prvej inštancie, existencia týchto predpokladov bola v konaní riadne preukázaná. Skutočnosť, že manželia už približne 20 rokov spolu nežijú bola dostatočnou pre záver súdu prvej inštancie o tom, že manželstvo účastníkov konania je len formálnym zväzkom a nemá riadny obsah. Podľa zistenia súdu prvej inštancie už nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia, a to najmä pre jednoznačný postoj navrhovateľa a pre skutočnosť, že odlúčenie manželov trvá už dlhú dobu. Každý z manželov si vedie svoj vlastný život. Nesúhlasný postoj manželky navrhovateľa s rozvodom manželstva, založený na jej náboženskom presvedčení, príp. motíve navrhovateľa na rozvode manželstva, nič nemení na skutočnosti, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a nie je možné obnovenie manželského spolužitia. Príčinu rozvratu manželstva videl v rozdielnych povahách a názoroch manželov, ktoré vyústili do vzájomného citového a faktického odlúčenia, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 52 a § 58 CMP.
2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie manželka, s poukazom na § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Podľa jej názoru súd prvej inštancie náležite nezistil skutkový stav veci a na základe zisteného skutkového stavu nesprávne rozhodol. Dostatočne sa nezaoberal stanoviskom navrhovateľa, že mieni s odporkyňou žiť v spoločnej domácnosti, v prípade potreby jej pomáha a taktiež nemal a nemá mimomanželskú známosť. Poukázala tiež na to, že spoločné deti sú už dospelé, a preto nevyžadujú osobnú starostlivosť svojich rodičov. Uzavrela, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že vzťahy medzi manželmi by boli tak vážne a trvale narušené, aby boli splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh na rozvod ako nedôvodný zamietne, resp. napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Navrhovateľ sa k odvolaniu manželky písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 2 ods. 1,2, § 65 a 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP"). V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") nebolo potrebné na prejednanie odvolania manželky nariaďovať pojednávanie.
5. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1,2 CSP.
6. Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom v zmysle ust. § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len "zákon o rodine") je vážny rozvrat vzťahov medzi manželmi, ktorý bráni tomu, aby si manželstvo mohlo plniť svoj spoločenský účel, ktorý spočíva vo vytváraní harmonického a trvalého životného spoločenstva, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí (§ 1 ods. 1 zákona o rodine). Nemôže sa jednať o akýkoľvek krátkodobý, prechodný rozvrat medzi manželmi, ale rozvrat musí vykazovať také znaky, ako je jeho hĺbka, intenzita a trvalosť. Najmä musí ísť o stav rozvratu vzťahov medzi manželmi, ktorý vážne narušuje ich vzájomné spolužitie, má určitú intenzitu a svoje časové trvanie. Znamená to, že vytvára takú situáciu, v ktorej manželstvo nemôže plniť svoje základné funkcie, ktorými sú funkcia biologická, výchovná, ekonomická, funkcia vzájomnej podpory a pomoci. Intenzita rozvratu vzťahov medzi manželmi závisí od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných stránok manželského spolužitia, či sa jedná len o bežné nezhody, ktoré nebránia tomu, aby si manželstvo plnilo svoje základné funkcie. Záver o závažnosti rozvratu vzťahov medzi manželmi je odôvodnený vtedy, ak sa rozvrat javí ako nenapraviteľný stav, t. j. bez reálnych predpokladov na obnovenie spolužitia manželov a všetkých funkcií manželstva. Pre posúdenie rozvratu manželstva je teda právne významné zaoberať sa tým, či je reálny predpoklad zlepšenia vzájomných manželských vzťahov, teda, či možno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
7. V predmetnej veci mal súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania za preukázané, že manželstvo účastníkov je trvalo a vážne rozvrátené, neplní si svoj účel a od účastníkov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Obidvaja účastníci zhodne uviedli, že približne 20 rokov spolu nežijú, čiže manželstvo je len formálnym zväzkom a nemá riadny obsah. Túto skutočnosť ako aj jednoznačný postoj navrhovateľa k rozvodu manželstva považoval súd prvej inštancie za dostatočné pre rozvod manželstva. Naopak nesúhlasný postoj manželky založený na náboženskom presvedčení, prípadne
motíve navrhovateľa na rozvod manželstva, nevyhodnotil súd prvej inštancie ako dostatočný na to, aby návrhu navrhovateľa nevyhovel.
8. Odvolací súd, vychádzajúc z obsahu súdneho spisu, po preskúmaní podaného odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď manželstvo účastníkov rozviedol. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona o rodine je manželstvo zväzok muža a ženy, vzniknutý na základe dobrovoľného a slobodného rozhodnutia. Zákon o rodine síce manželstvo chápe ako trvalé životné spoločenstvo muža a ženy, no bezpodmienečne netrvá na jeho zachovaní. V odôvodnených prípadoch, za podmienok ním ustanovených, umožňuje pristúpiť k jeho zrušeniu. Odvolací súd má za to, že v danom prípade existujú zákonom stanovené dôvody zrušenia manželstva. Je bez pochybností preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené, pričom nie sú reálne predpoklady zlepšenia vzájomných manželských vzťahov a ďalšieho manželského spolužitia, a to i s prihliadnutím na nemenný postoj navrhovateľa. Z obsahu spisu nevyplýva, že by od podania návrhu na rozvod manželstva (09.03.2018) nastala akákoľvek pozitívna zmena vo vzťahu účastníkov.
9. Odvolací súd dodáva, že otázka rozvratu manželstva musí byť posudzovaná v každom jednotlivom prípade individuálne a v žiadnom prípade nie je stanovená žiadna doba, bez uplynutia ktorej by konštatovanie o trvalom rozvrate nebolo možné. Podstatné je, či trvalý rozvrat manželských vzťahov nastal alebo nie. V tomto smere odvolací súd zdôrazňuje ako predpoklad pre ďalšie trvanie manželstva dobrovoľnosť a slobodné rozhodnutie oboch manželov. Jednoznačný a nemenný postoj navrhovateľa, ktorý už v manželstve nemieni zotrvať, je v tomto prípade znakom trvalého rozvratu manželstva ako dôvodu pre jeho rozvod. Nič na tom nemení ani nesúhlas manželky s rozvodom manželstva, s poukazom na jej náboženské presvedčenie, resp. motív navrhovateľa na rozvod manželstva. Skutočnosť, že navrhovateľ manželke v prípade potreby pomáha, či to že nemá a nemal mimomanželskú známosť, nezakladajú odvolaciemu súdu možnosť, posúdiť návrh na rozvod manželstva odlišne od posúdenia súdu prvej inštancie. Ak jeden z manželov presvedčivo deklaruje nezáujem zotrvať v manželstve, nemožno ho (a to ani súdnym rozhodnutím) nútiť, aby v manželstve zotrval.
10. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.
11. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 52 v spojení s § 2 ods. 1 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).