Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/82/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu W.. V. M., H.., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, Z., proti žalovaným 1/ B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. K. XXXX/XXX, X. I. O. a 2/ T. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. K. XXXX/XXX, X.. I. O., o odstránenie drobných stavieb a iné s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. -206 zo dňa 15. marca 2021 v spojení s uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -231 zo dňa 5. mája 2021 takto

rozhodol:

N e p r i p ú š ť a zmenu žaloby ,ktorou sa žalobca domáhal, aby súd

- nariadil alebo uložil Stavebnému úradu v G. G., podľa právomoci, aby žalovaní odstránili drobné stavby (kôlňa + chliev) na vlastné náklady, a to do 30-ich dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia,

- uložil Okresnému úradu, Katastrálny odbor v G., aby spomedzi existujúcich máp vo vzťahu k parc. č. XXX vydával len tie vyhotovené podľa ROEP-u a obsahujúce prístup k parc. č. XXX,

- nariadil Katastrálnemu odboru OÚ G. pokračovať, za účelom zjednotenia dokumentácie, vo vydávaní okolkovaných katastrálnych máp ROEP aj s vyznačením nezaniknutého vecného bremena prístupu k parc. č. XXX,

- zaviazal žalovaných uhradiť žalobcovi sumu 150,- eur z titulu náhrady škody.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., III., VI. p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/, 2/ sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom vo výroku I. nepripustil zmenu žaloby požadovanú žalobcom podaním zo dňa 27.11.2020 (č. l. 152 súdneho spisu), ktorou sa žalobca domáha rozšírenia žaloby o vypratanie parc. č. XXX a obnovenia bránky medzi parc. č. XXX a č. XXX žalovanými na ich náklady a potvrdenia existencie prístupov na parc. č. XXX a č. XXX tak, ako sú vyznačené na príslušných katastrálnych mapách. Vo výroku II. žalobu v časti I. o odstránenie žalovanými na ich vlastné náklady alebo na náklady žalobcu chlieva a kôlne postavených na parc. č. XXX/X zapísané na LV č. XXX pre k. ú. G. G., zamietol. Vo výroku III. žalobu v časti II. o povinnosť žalovaných sprístupniť žalobcovi CKN parc. č. XXX v k. ú. G. G., resp. uzavrieť dohodu o jej pričlenení k CKN parc. č. XXX/X k. ú. G. G., zamietol. Vo výroku IV. rozhodol, že žalovaný 1/ je povinný umožniť žalobcovi vstup na C KN parc. č. XXX k.ú. G.. G. na nevyhnutnú dobu, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie rodinného domu súp. č. XXXX v G.. G. a to v šírke 1 meter od hranice pozemku žalobcu C KN parc. XXX/X s C KN parc. XXX

k. ú. G. G. vedľa rodinného domu žalobcu súp. č. XXXX na C KN parc. č. XXX/X okrem časti, kde sa nachádza chliev a kôlňa na C KN parc. č. XXX a v tejto časti len po tieto drobné stavby. Vo výroku V. žalobu proti žalovanej 2/ v časti IV. výroku tohto rozsudku - o vstup na CKN parc. č. XXX k. ú. G. G., zamietol. Výrokom VI. žalovaným 1/, 2/ nepriznal náhradu trov konania.

2. Uznesením č. k. -231 zo dňa 05.05.2021 súd opravil označenie zastúpenia žalobcu v záhlaví rozsudku (výrok I.) a opravil označenie zastúpenia žalobcu v záhlaví uznesenia Okresného súdu Trenčín č. k. -211 zo dňa 06.04.2021 (výrok II.).

3. V dôvodoch svojho rozsudku uviedol, že nesporným medzi stranami bolo, že žalobca má v spoluvlastníctve s manželkou podiel v 3 a sám podiel 1 rodinný dom súp. č. XXXX postavený na CKN parcele č. XXX/X i pozemky CKN parc. č. XXX/X a XXX/X zapísané na LV č. XXX pre k. ú. G. G. a výlučným vlastníkom susedného pozemku CKN parc. č. XXX je len žalovaný 1/, pričom žalované drobné stavby - chliev a kôlňa, nie sú zapísané na žiadnom LV. Na žalobcom predloženej katastrálnej mape z roku 2014 nie sú zakreslené predmetné drobné stavby a ani žiadny prechod k parc. č. XXX. Drobné stavby - chliev a kôlňa, sú podľa vyjadrenia žalobcu pozostalosťou po ich predchodcoch, ktorí ich postavili niekedy v polovici 40-tych rokov na základe vzájomnej dohody medzi príbuznými na dočasné použitie, najneskôr do ich odchodu zo spoločného dvora v roku 1958. Dnešná podoba kôlne je podľa žalobcu dielom otca žalovaného 1/, ktorý ju staval v tajnosti po nociach bez stavebného povolenia, predĺžil ju až po spoločný dvor - parc. č. XXX a oprel ju o zadný dvor žalobcu i oplotenie žalobcu, a to ešte pred nadobudnutím parc. č. XXX v roku 1977 žalobcom. V apríli 1998 počas územného konania došlo k ústnemu prísľubu žalovanými i sestry žalovaného 1/ D. D., že drobné stavby odstránia, ale zatiaľ ich ponechali kvôli otcovi. Žalobca preto pristúpil k renovácií svojho domu až po smrti otca žalovaného 1/. Podľa znaleckého posudku č. X/XXXX súdneho znalca R.. V. B. zo dňa 14.01.2020, ktorý v konaní predložil žalobca, s ktorého obsahom zároveň nesúhlasil, znalec uviedol, že murovaný chliev s výmerou 13 m2 je postavený na CKN parc. č. XXX a drevený prístrešok s výmerou 21 m2 je postavený na CKN parc. č. XXX, pričom zasahuje do CKN parc. č. XXX/X plochou 1 m2. Z dreveného prístreška žalovaného 1/ zasahuje do pozemku žalobcu plechová strecha, čo je viditeľné aj z predložených fotografií. Znalec v prílohe č. X k znaleckému posudku zakreslil žalobcom požadované právo prechodu, avšak súd na uvedenej prílohe nevidel zakreslený žiadny prechod, iba nejaké červené čiary s údajmi. Súd prvej inštancie mal preukázané, že podľa mapy i zamerania v znaleckom posudku, chliev a kôlňa sú postavené na pozemku CKN parc. č. XXX a do dvora žalobcu - parc. č. XXX/X presahuje len strecha kôlne - dreveného prístreška v rozlohe 1 m2 a 1 hranou sa opiera o dom žalobcu. Z uvedeného vyvodil, že predmetné drobné stavby boli postavené na základe vzájomnej dohody právnych predchodcov strán sporu, a to nie na cudzom pozemku, preto súd nemohol nariadiť odstránenie týchto drobných stavieb podľa a ani podľa . Súd v zmysle považoval za neúčelné nariadiť odstránenie celej kôlne - dreveného prístrešku z dôvodu, že časť strechy zasahuje do priestoru žalobcu v rozlohe 1 m2, keďže túto skutočnosť je možné riešiť aj iným spôsobom ako odstránením celej kôlne stojacej na pozemku žalovaného 1/. Zdôraznil tiež, že v čase, keď žalobca kupoval svoj rodinný dom s pozemkom, tieto drobné stavby stáli a žil aj otec žalovaného 1/, teda videl, aké nehnuteľnosti žalobca kupuje. Z uvedeného dôvodu žalobu voči žalovanému 1/ zamietol. Voči žalovanej 2/ zamietol žalobu v tejto časti pre nedostatok jej pasívnej vecnej legitimácie, teda z dôvodu, že žalovaná nie je spoluvlastníčkou predmetných drobných stavieb, ktoré postavil a vlastnil otec žalovaného 1/ a po jeho smrti ich zdedil, resp. mohol zdediť žalovaný 1/ a nie aj manželka žalovaného 1/, ktorá nebola dedičom.

4. S odôvodnením, že žiadne ustanovenie ani iných právnych predpisov neumožňuje za daných skutkových okolností uložiť žalovaným 1/, 2/ povinnosť sprístupniť CKN parc. č. XXX k. ú. G. G., resp. povinnosť uzavretia dohody o jej pričlenení k CKN parc. č. XXX/X k. ú. G. G. a už vôbec nie žalovanej 2/, ktorá nie je vlastníčkou ani spoluvlastníčkou CKN parc. č. XXX, súd aj v tejto časti žalobu zamietol. Žalobca totiž nepredložil súdu napriek mu poskytnutej lehote žiadny jasný, zrozumiteľný aspoň náčrt práva prechodu cesty s uvedenými rozmermi. Na prípadný zápis vecného bremena - práva cesty do katastra nehnuteľností, je nevyhnutný geometrický plán.

5. Ohľadne prístupu žalobcu k jeho rodinnému domu za účelom jeho údržby po susednej CKN parc. č. XXX k. ú. G. G. vo vzťahu k žalovanému 1/ ako výlučnému vlastníkovi žalobe vyhovel podľa . Prihliadol na polohu rodinného domu a nutnosť vykonávať údržbu rodinného domu žalobcu v nevyhnutnom rozsahu s prihliadnutím na stojace drobné stavby. Zamietnutie žaloby vo

vzťahu k žalovanej 1/ odôvodnil nedostatkom jej pasívnej vecnej legitimácie, keďže nie je vlastníčkou ani spoluvlastníčkou parc. CKN č. XXX k. ú. G. G..

6. O trovách konania rozhodol podľa .

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Zastával názor, že rozsudok je nesprávny, zmätočný, nezrozumiteľný a nevykonateľný. Boli porušené ustanovenia . Žalovaní a ich príbuzní počas územného konania v apríli 1998 prisľúbili odstránenie predmetných drobných stavieb. Súd je rozhodnutím vydaným iným orgánom, v danom prípade obecným úradom, stavebným úradom, súdnym znalcom v odbore stavebníctvo a oceňovanie nehnuteľností, viazaný. Podľa jeho názoru tieto skutočnosti svedčia o nesporovom konaní, v ktorom mal súd v súlade so zákonom rozhodnúť na prvom pojednávaní. Snaha súdu premeniť nesporové konanie na sporové je porušením zásady hospodárnosti i zákona. Drobné stavby mali byť dávno odstránené, keďže neboli povolené. Bolo v právomoci súdu uznať vecné bremená vrátane obnovenia bránky, ktoré nezanikli zmenou vlastníka parc. č. XXX a nie nariaďovať nové. Ide o nadobudnuté práva zodpovedajúce vecným bremenám, ktoré pretrvali v osobe „navrhovateľa ako potomka ich užívateľov“. Znalecký posudok, ktorý predložil, obsahuje detailný návrh prístup k parc. č. XXX. Súd sa mal k existencií týchto prístupov a prechodov vyjadriť, čo sa nestalo. Považoval za zavádzajúce tvrdenie súdu, že žalobca žiadal o jeden meter široký prístup k zadnej časti svojho domu, čo by v danej situácií nebolo nejakým riešením. To, že v minulosti existoval taký odstup jednej drobnej stavby, chlieva - kôlňa neexistovala - nemožno preniesť do prítomnosti. Kôlňu postavil „načierno“ až predchodca žalovaných. Bolo to v rozpore s vyhlášky MŽP SR č. upravujúcej vzájomné odstupy stavieb. Uvádza, že ROEP dáva odpoveď aj na otázku súdu, čo sa týka pričlenenia (prizlúčenia) drobnej stavby - chlieva k príslušnej parcele. Pokiaľ ide o znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa 14.01.2020, s týmto vyjadril nespokojnosť, pretože bol vyhotovený bez ohľadu na vývoj pomerov a vlastníckych vzťahov v danej lokalite. Súdu vytýkal, že s jeho námietkou voči znaleckému posudku sa nezaoberal a nenariadil kontrolný posudok. Namietal, že súd nedostatočne vyhodnotil fotodokumentáciu dokumentujúcu stav medzi obvodovým múrom jeho rodinného domu a drobnými stavbami, ktorý stav bol už v čase vyhotovenia odborného vyjadrenia R.. V. Y. z r. 2015 havarijný. Rozsudok svedčí o tom, že neboli brané dostatočne do úvahy záväzné vyjadrenia vychádzajúce z objektívnych meraní z hľadiska ekologického, hygienického, veterinárneho a architektonického, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a vôbec na zachovanie pohody bývania, čo robí rozsudok neplatným. V odvolaní akcentoval, že súd zmenil nesporové konanie na sporové, ignoroval platné katastrálne mapy situujúce inkriminované drobné stavby na jeho pozemku a obsahujúce prechody a prístupy tak, že nebolo potrebné nariaďovať nové geodetické operácie či zriaďovanie nových prístupov, nebranie do úvahy odborného vyjadrenia R.. V. Y., jednoznačne preukazujúceho škodlivosť oných stavieb na interiér a exteriér jeho rodinného domu, vyjadrenia ktoré sú pre súd záväzné a ignorovanie návrhu na opravu rozhodnutia. Rozsudok sa „hemží“ údajmi, ktoré tam nepatria, rozhodne tam nepatria tie, ktoré sú osobného charakteru a týkajú sa rodinných pomerov žalobcu. Jeho dôvera a jeho ochota so súdom spolupracovať tak boli súdom zneužité, čo posilňuje absolútnu neplatnosť rozhodovania. Žiadal, aby súd nariadil alebo uložil Stavebnému úradu v G. G., podľa právomoci, aby žalovaní odstránili drobné stavby (kôlňa + chliev) na vlastné náklady, a to do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Uložil Okresnému úradu, katastrálnemu odboru v G., aby spomedzi jestvujúcich máp vo vzťahu k parc. č. XXX vydával len tie vyhotovené podľa ROEP-u a obsahujúce prístup k parc. č. XXX. Žiadal priznať žalobcovi náhradu všetkých trov.

8. Vzhľadom na to, že žalobca v odvolaní neuviedol odvolací návrh a odvolaním napadol rozsudok v celom rozsahu, a to aj výrok IV., ktorým bolo rozhodnuté v prospech žalobcu, súd prvej inštancie žalobcu vyzval výzvou v zmysle s poukazom na to, že odvolanie žalobcu nespĺňa zákonom stanovené náležitosti a vykazuje nedostatky, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať, aby neúplné podanie opravil a doplnil, pričom ho poučil, ako treba opravu a doplnenie podania vykonať. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na zmenu petitu, ako to uviedol v závere svojho odvolania, súd uviedol, že takáto dispozícia so žalobou v odvolacom konaní nie je prípustná, čo vyplýva z ust. . Žalobu v odvolacom konaní nemožno meniť.

9. Žalobca podané odvolanie doplnil a navrhol, aby súd 1. nariadil odstránenie kôlne a chlieva, 2. potvrdil existenciu vecného bremena prístupu k parc. č. XXX ako nadobudnutého práva, 3. zaviazal žalovaných uhradiť žalobcovi sumu 150,- eur z titulu náhrady škody ako aj súdne poplatky. V doplnení

podania uviedol, že pokiaľ súd žalobcovi ukladá predložiť geometrický plán za účelom zriadenia bremena prístupu na parc. č. XXX, bolo logické upozorniť súd na existenciu takého prístupu na katastrálnych mapách, aj okolkovaných, ako vecného bremena ad rem. Súd mal potom vyzvať kataster, aby vydával vo vzťahu k parc. č. XXX len také mapy. Tvrdí, že drobné stavby stoja na pozemku žalobcu, čo dokladá nielen mapa ROEP, ale aj dedičské rozhodnutie D XXX/XXXX. Namietal, že súd ponechal na mieste nepovolené a schátralé drobné stavby, ktoré ak stoja na pozemku žalobcu, je v moci súdu tieto odstrániť. Namietal, že pre udržiavacie práce priestor vymedzuje zákon - predpísané sú minimálne 2 metre medzi susednými stavbami, a nie súd. Škodlivosť potvrdzuje aj nové odborné vyjadrenie R.. V. Y. č. XX/XXXX zo dňa 15.07.2021. Súdu vytýkal, že sa vedome odchýlil od predmetu žaloby o „odstránenie drobných stavieb a prístup na pozemok“ (parc. č. XXX).

10. Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12. Predovšetkým je potrebné povedať, že 01.07.2016 nadobudol účinnosť (ďalej len „“). Právna úprava CSP je založená na princípe okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, čo znamená, že súd (súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd) v danom spore postupoval podľa aj keď konanie bolo začaté pred účinnosťou ( ).

13. Podľa , žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.

14. Žaloba predstavuje základný procesný úkon žalobcu, ktorým sa začína sporové súdne konanie. Žalobca je povinný v žalobe svoj žalobný nárok riadne špecifikovať, individualizovať a konkretizovať. Predmet civilného sporu zásadne neurčuje súd, ale žalobca. Žalobca zásadne disponuje konaním a jeho predmetom. Pokiaľ žalobca v danej veci podal žalobu proti žalovaným 1/, 2/, začal sporové súdne konanie, preto nedôvodne žalobca vo svojich podaniach zastáva názor, že sa jedná o konanie nesporové, ktoré súd zmenil na konanie sporové.

15. Žalobca je v žalobe povinný svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho právne vyhodnotiť a zdôvodniť. Počas konania so súhlasom súdu môže žalobca žalobu meniť ( ).

16. Zmena žaloby je prejavom (jednou z foriem) dispozičnej zásady, ktorá je typická pre sporové konanie a umožňuje strane sporu vystupujúcej na strane žalobcu (na strane žalovaného len v prípade zmeny vzájomnej žaloby), aby modifikovala svoj žalobný návrh, ktorý však nie je prostriedkom procesného útoku alebo obrany ( ). Možnosť meniť žalobu však nie je absolútna a zákon ju obmedzuje najmä z dôvodov hospodárnosti.

17. Žalobu možno zmeniť počas konania. Zákon výslovne nepripúšťa zmenu žaloby v odvolacom konaní ( ) a v dovolacom konaní ( ). Z uvedeného možno vyvodiť záver, že zmena žaloby prichádza do úvahy len v rámci konania v prvej inštancií.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že po tom, ako súd prvej inštancie o uplatnenej zmene žaloby rozhodol, resp. nepripustil zmenu žaloby (uznesenie zo dňa 15.03.2021, ktorým súd prvej inštancie nepripustil zmenu žaloby požadovanú žalobcom podaním zo dňa 27.11.2020/č. l. 152 súdneho spisu/), ktorou sa žalobca domáhal rozšírenia žaloby o vypratanie parc. č. XXX a obnovenie bránky medzi parc. č. XXX a č. XXX žalovanými na ich náklady a potvrdenia existencie prístupov na parc. č. XXX a č. XXX tak, ako sú vyznačené na príslušných katastrálnych mapách, sa žalobný návrh týkal 1. odstránenia na vlastné náklady chlieva postaveného na pozemku žalobcu parc. č. XXX/X na LV č. XXX k. ú. G. G. a kôlne postavenej bez stavebného povolenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, 2. sprístupnenia žalobcovi parc. č .XXX, resp. uzavretia dohody o jej pričlenení k parc. č. XXX/X, 3. uloženie povinnosti žalovaným čo najskôr sprístupniť parcely č. XXX a XXX za účelom nevyhnutnej údržby rodinného domu žalobcu tak, ako vyplýva z uznesenia na č. l. 126 zo dňa 20.03.2020 a uznesenia na č. l. 189 zo dňa 15.03.2021.

19. Nakoľko žalobca po rozhodnutí súdu prvej inštancie podaním zo dňa 18.03.2021 v závere svojho podania - návrhu na opravu rozhodnutia uvádza, že žalobný petit mal byť upravený nasledovne: 1. žalovaní sú povinní odstrániť drobné stavby (kôlňa + chliev) na vlastné náklady, a to do 30-tich dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, 2. konanie sa v časti „žalovaný je povinný sprístupniť žalobcovi parc. č. XXX“ zastavuje z dôvodu existencie alternatívneho riešenia, odvolací súd vyzval žalobcu, aby výslovne uviedol, či trvá na žalobe aj ohľadne výroku o sprístupnenie parc. č. XXX v katastrálnom území G. G., alebo či v tejto časti žalobu berie späť, na ktorú výzvu žalobca uviedol, že na žalobe v časti prístupu na pozemok, parc. č. XXX trvá. Navrhol, aby výrok súdu v časti prístupu na pozemok znel „Súd nariaďuje Katastrálnemu odboru OÚ G. pokračovať, za účelom zjednotenia dokumentácie, vo vydávaní okolkovaných katast. máp ROEP aj s vyznačením nezaniknutého vecného bremena prístupu k parc. č. XXX.“

20. V podanom odvolaní (č. l. 222 spisu) žalobca žiadal úpravu žalobného petitu nasledovne: 1. Súd nariaďuje alebo ukladá Stavebnému úradu v G.. G., podľa právomoci, aby žalovaní odstránili drobné stavby (kôlňa + chliev) na vlastné náklady, a to do 30-ich dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, 2. Súd ukladá Okresnému úradu, Katastrálny odbor v G., aby spomedzi jestvujúcich máp vo vzťahu k parc. č. XXX vydával len tie vyhotovené podľa ROEP-u a obsahujúce prístup k parc. č. XXX. Vzhľadom na výzvu súdu prvej inštancie žalobca odvolanie doplnil (č. l. 249 spisu) a navrhol, aby súd 1. nariadil odstránenie kôlne a chlieva, 2. potvrdil existenciu vecného bremena prístupu k parc. č. XXX ako nadobudnutého práva, 3. zaviazal žalovaných uhradiť žalobcovi sumu 150,- eur z titulu náhrady škody, a podaním zo dňa 18.01.2022 (č. l. 273) navrhol, aby súd nariadil Katastrálnemu odboru OÚ G. pokračovať, za účelom zjednotenia dokumentácie, vo vydávaní okolkovaných katast. máp ROEP aj s vyznačením nezaniknutého vecného bremena prístupu k parc. č. XXX, odvolací súd vymedzil rozsah odvolacieho prieskumu na výrok II. a výrok III. spolu so súvisiacim výrokom VI. napadnutého rozsudku. S poukazom na to, že zmena žaloby v odvolacom konaní v zmysle nie je možná, o čom bol žalobca poučený vo výzve súdu prvej inštancie (č. l. 250 spisu), odvolací súd nepripustil zmenu žaloby požadovanú žalobcom odvolaním ani podaním zo dňa 09.09.2021, ktorým žalobca žiadal rozšírenie žaloby o náhradu škody v sume 150,- eur, ani zmenu žaloby požadovanú žalobcom podaním zo dňa 18.01.2022, ktorou žiadal nariadiť Katastrálnemu odboru OÚ G. pokračovať, za účelom zjednotenia dokumentácie, vo vydávaní okolkovaných katast. máp ROEP aj s vyznačením nezaniknutého vecného bremena prístupu k parc. č. XXX.“

21. V systéme opravných prostriedkov je základným (riadnym) opravným prostriedkom pre nápravu chýb a iných nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie odvolanie. Odvolanie je opravným prostriedkom, ktorého zmyslom a účelom ako procesného inštitútu a v tom dôsledku úlohou odvolacieho súdu je preskúmať zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie s ohľadom na odvolacie námietky. Len ak sú odvolacie námietky opodstatnené, môže odvolací súd rozhodnúť o zmene rozsudku súdu prvej inštancie, resp. rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V posudzovanej veci odvolacie námietky žalobcu boli zmätočné, vnútorne rozporné a nelogické (napr. predložený znalecký posudok, s ktorým sám žalobca nesúhlasil) neboli spôsobilé spochybniť správnosť preskúmavaného rozsudku. Pokiaľ ide o odborné vyjadrenie číslo XX/ XXXX zo dňa znalca R.. O. Y. vo veci posúdenia príčin zvýšenej vlhkosti časti obvodového muriva rodinného domu s. č. XXXX, pripojené k podanému odvolaniu, odvolací súd uvádza, že predložený listinný dôkaz je novotou v odvolacom konaní, na ktorú nemohol prihliadnuť.

22. Súd prvej inštancie svojím rozhodnutím (výrokom II.) zamietol žalobu v časti I. o odstránenie žalovanými na ich vlastné náklady alebo na náklady žalobcu chlieva, kôlne postavených na parc. č. XXX/X zapísanej na LV č. XXX pre k. ú. G. G.. Odvolací súd zdôrazňuje, že je viazaný zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (383 ). Až na podklade skutkových zistení (to znamená až po vyriešení skutkových otázok) súd prijíma právne závery o existencii alebo neexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 14. marca 2019). V danej veci súd mal preukázané, že drobné stavby - chliev a kôlňa (drevený prístrešok) boli postavené niekedy v polovici 40-tych rokov na základe vzájomnej dohody medzi príbuznými - právnymi predchodcami žalobcu a žalovaného 1/ na dočasné použitie, najneskôr do ich odchodu zo spoločného dvora v roku 1958. Podľa tvrdení žalobcu súčasná podoba kôlne bola postavená otcom žalovaného 1/, bez stavebného povolenia, ktorú stavbu predĺžil až po spoločný dvor - parc. č. XXX a oprel ju o zadný dvor žalobcu i oplotenie žalobcu, a to ešte pred nadobudnutím parc. č. XXX v roku 1977 žalobcom. Skutkovým základom pre rozhodnutie bolo

zistené, že chliev a kôlňa sú podľa mapy a zamerania v znaleckom posudku postavené na pozemku CKN parc. č. XXX (vo vlastníctve žalovaného 1/) a do dvora žalobcu - parc. č. XXX/X presahuje len strecha kôlne - dreveného prístrešku v rozlohe 1 m2 a jednou hranou sa opiera o dom žalobcu. Predmetné drobné stavby boli postavené na základe vzájomnej dohody právnych predchodcov strán sporu, a to nie na cudzom pozemku - nie na pozemku žalobcu v CKN parc. č. XXX/X. Rozhodujúcou skutkovou okolnosťou pre právne posúdenie uplatneného nároku žalobcu bola skutočnosť, že drobné stavby postavené právnym predchodcom žalovaného 1/ stoja na pozemku vo vlastníctve žalovaného 1/ s tým, že drevený prístrešok kôlne časťou strechy o výmere 1 m2 presahuje do dvora žalobcu a jednou hranou sa o dom žalobcu opiera. Iné skutkové zistenia ohľadne drobných stavieb - tvrdenia o umiestnení stavieb na pozemku žalobcu na parc. č. XXX/X z obsahu spisu nevyplývajú, nie je ich možné vyvodiť ani z mapy ROEP, ani z dedičského rozhodnutia sp. zn. D XXX/XXXX, ako tvrdí žalobca. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v režime prejednacieho princípu, na ktorom je založený občiansky civilný proces, súd rozhoduje na základe skutkového stavu veci. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom, ktorým sa rozumie predovšetkým režim procesného dokazovania a režim prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany (, ). Podľa strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa úpravy stanovenej v súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu. Dôkazná iniciatíva súdu je obmedzená a táto sa v novej právnej úprave presúva výlučne na procesné strany. Z uvedeného je teda zrejmé, že povinnosťou žalobcu, ktorý sa domáhal odstránenia drobných stavieb - chlieva a kôlne, bolo preukázať, že ide o neoprávnenú stavbu na cudzom pozemku. Neoprávnená stavba je vo vlastníctve stavebníka. Judikatúra vychádza z toho, že oprávnenosť stavby je treba posúdiť podľa právnej úpravy, aká tu bola v dobe jej vzniku (oprávnenosť stavby je treba posudzovať podľa právnej úpravy, ktorá platila v dobe vzniku stavby), ale vyporiadanie medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba umiestnená, prebieha podľa právnej úpravy platnej v dobe rozhodovania súdu o neoprávnenej stavbe.

23. Súd prvej inštancie vzhľadom na zistenie, že drobné stavby nie sú postavené na pozemku žalobcu (nie na cudzom pozemku), zamietol žalobu v časti o odstránenie drobných stavieb v zmysle , . Zo zákona totiž vyplýva, že nie je možné nariadiť odstránenie stavby tam, kde to nie je účelné. Účelnosť odstránenia neoprávnene zriadenej stavby v zmysle je treba vždy hodnotiť objektívne, t. j. s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam a povahe každého jednotlivého prípadu. Keďže je zrejmé, že drobné stavby boli stavané po vzájomnej dohode medzi právnymi predchodcami žalobcu a žalovaného 1/, na dočasné použitie (preto je zrejmé, že proti výstavbe v čase realizácie drobných stavieb neboli zo strany žalobcu, resp. právnych predchodcov žalobcu výhrady) a s ohľadom na to, že drevený prístrešok zasahuje podľa žalobcom predloženého znaleckého posudku do pozemku žalobcu len strechou kôlne v rozlohe 1 m2, dôvodne súd prvej inštancie nepovažoval za účelné odstránenie uvedených drobných stavieb.

24. Neoprávnená stavba je vo vlastníctve stavebníka. Neoprávnená stavba je inštitútom občianskeho práva. Je to stavba, ku ktorej stavebník nemal občianskoprávne oprávnenie. Samotné porušenie stavebných predpisov stavebníkom, t. j. že stavbu stavebník zriadil na svojom pozemku ale bez stavebného povolenia, nemôže byť dôvodom pre klasifikáciu stavby ako neoprávnenej v zmysle ust. .

25. Od neoprávnenej stavby treba odlišovať nepovolenú stavbu, ktorou je stavba vybudovaná bez príslušného povolenia alebo s nedodržaním ustanovení stavebných predpisov. Sankcionovanie týchto priestupkov rieši stavebný zákon (R 45/1992 NS ČR). Pokiaľ ide o odstránenie stavby, podľa § 88 stavebného zákona ide o administratívnu sankciu, o ktorej nerozhoduje súd, ale stavebný úrad v správnom konaní. V súvislosti s v odvolaní žiadanom postupe, aby súd nariadil alebo uložil Stavebnému úradu v G. G. podľa právomoci, aby žalovaní odstránili drobné stavby na vlastné náklady, a to do 30- tich dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, odvolací súd len pripomína žalobcovi, že požadované uloženie povinnosti stavebnému úradu nie je v kompetencií súdu v rámci predmetného konania. Dôkazom toho, že stavebný úrad v správnom konaní už o odstránení stavby konal, vyplýva z listinných dôkazov, ktoré žalobca k žalobe pripojil a z ktorých je zrejmé, že Obec G. G. ako príslušný stavebný úrad svojím rozhodnutím zo dňa 29.11.2016 vo veci konania o odstránenie stavby - drobné stavby na parc. č. XXX v k. ú. G. G. rozhodol tak, že konanie zastavil. V súvislosti s polemikou žalobcu o tom, či drobné stavby stoja na pozemku žalovaného 1/, odvolací súd zdôrazňuje,

že aj konanie o odstránení stavby identifikuje stavbu drobných stavieb na parc. č. XXX v k. ú. G. G., ktorá je vo vlastníctve žalovaného 1/.

26. K uplatnenému nároku žalobcu o prístup na CKN parc. č. XXX k. ú. G. G., resp. uzavretie dohody o jej pričlenení k CKN parc. č. XXX/X k. ú. G. G., ktorý bol napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie (výrok III.) zamietnutý, je nesporné, že žalobca je podielový spoluvlastník parc. č. XXX -zastavaná plocha a nádvoria o výmere 29 m2, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. G. G. pod B X podiel XXX/ XXXX a pod B XX podiel XX/XXXX.

27. V zmysle ustanovenia vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

28. Pokiaľ podanou žalobou žalobca mienil dosiahnuť prístup na parc. č. XXX k. ú. G. G., t.j. právo prechodu k uvedenej parcele s tvrdením, že „bremeno prístupu k predmetnej parcele je vlastne nadobudnuté právo ad rem ako dedičstvo po V. G., manželovi sesternice jeho otca - W. J. rod. G.“, je potrebné povedať, že zriadenie vecného bremena k časti pozemku je podmienené vyznačením tejto časti pozemku na geometrickom pláne, ktorý je potom súčasťou rozhodnutia súdu, ktorým sa vecné bremeno zriaďuje. Aj ohľadne tohto nároku žalobcu platí, že dôkaznú aktivitu majú procesné strany. Súd má v zmysle právo rozhodnúť, ktorý z navrhovaných dôkazov vykoná. Neznamená to, že súd za týmto účelom z úradnej moci nariadi znalecké dokazovanie. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní tvrdí, že ide o nadobudnuté práva zodpovedajúce vecným bremenám, ktoré pretrvali, bolo potrebné, aby „nadobudnuté práva“ (ich rozsah a obsah) vymedzil a ich existenciu preukázal.

29. Podľa vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Pokiaľ ide o vecné bremená (zriadené „in rem“), ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, má obmedzenie vlastníka právne dôsledky nielen pre toho, kto bol vlastníkom nehnuteľnosti v čase zriadenia vecného bremena, ale tiež pre jej každého ďalšieho vlastníka; ani zmena osoby vlastníka nehnuteľnosti, v prospech ktorej bolo vecné bremeno zriadené, nemení nič na obsahu zriadeného vecného bremena. Ak uvedené vecné bremeno „in rem“ existuje, podľa tvrdení žalobcu „prinajmenšom od roku 1943“ bolo povinnosťou žalobca jeho existenciu vymedziť z hľadiska určitosti označenia časti nehnuteľnosti zaťaženej tvrdeným vecným bremenom, ako aj z hľadiska určitosti označenia osôb oprávnených vykonávať práva zodpovedajúce vecnému bremenu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu si je žalobca vedomý toho, že jeho existenciu nevie špecifikovať, keď na jednej strane tvrdí, že vecné bremeno je vyznačené na novšej, okolkovanej mape z roku 2002 (čo v konaní nepreukázal), rovnako tvrdí, že projekt tohto prístupu predsa vypracoval R.. B. (podľa súdu nie v rozsahu a spôsobom, ktorý by bol postačujúci pre zápis do katastra), na druhej strane v časti prístupu na pozemok žiadal súd, aby nariadil Katastrálnemu odboru OÚ G. pokračovať, za účelom zjednotenia dokumentácie, vo vydávaní okolkovaných katast. máp ROEP aj s vyznačením nezaniknutého vecného bremena prístupu k pare. č. XXX.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd námietky žalobcu uvádzané v odvolaní a v doplnení odvolania nepovažoval za dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti (výrok II., III., VI.) ako vecne správny spolu s výrokom o trovách konania potvrdil. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že výrok I., IV. a výrok V. nepreskúmaval, nakoľko z podaného odvolania ani doplnených podaní (ktorým bol žalobca vyzvaný, aby uviedol, v akom rozsahu rozhodnutie napáda - č. l. 246 spisu) nevyplýva, že boli odvolaním napadnuté, t. j. odvolací návrh žalobcu sa výrokov I., IV. a V. netýkal.

31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s tak, že úspešným žalovaným 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko im trovy odvolacieho konania nevznikli.

32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).