Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/122/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne: B. Q., H.. XX.XX.XXXX, C. Z. XX, S., právne zastúpenej Mgr. Luciou Lorenčíkovou, advokátkou so sídlom Murgašova 86/1, Poprad, proti žalovanému: BUBO travel agency, s.r.o. so sídlom Dunajská 31, Bratislava, IČO: 35 824 859, právne zastúpenému CLC advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Panenská 18, Bratislava, IČO: 36 707 856, o zaplatenie 1.585,20 Eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe na zaplatenie 1.087,60 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 8Csp/54/2017-73 zo dňa 05.03.2018 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalobkyni sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1.585,20 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania od 8.11.2016 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Vzájomnú žalobu žalovaného z a m i e t a. III. P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá súdny úradník. IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok zo vzájomnej žaloby vo výške 65 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným zmluvu o obstaraní zájazdu v čase od 05.07.2016 do 22.07.2016 do Pakistanu, Himalájí a Ladakhu. Ako zálohu uhradila sumu 1.585,20 Eur. Následne žalovaný oznámil žalobkyni zrušenie tohto zájazdu z dôvodu nedostatočného počtu prihlásených klientov. Pri oznámení žalovaného o zrušení zájazdu bola žalobkyňa vyzvaná e-mailovou poštou zo dňa 03.05.2016, aby do dňa 11.05.2016 oznámila, či rezervácia bude presunutá na ten istý zájazd, ale v inom termíne, prípadne na iný zájazd z ponuky s tým, že v opačnom prípade bude záloha vrátená na číslo účtu, ktoré žalobkyňa uvedie. Žalobkyňa na túto ponuku v lehote do 11.05.2016 nereagovala, a preto tento návrh žalovaného na uzavretie zmluvy a presunutie zálohy uplynutím dňa 11.05.2016 zanikol a bolo jeho povinnosťou vrátiť žalobkyni poskytnutú zálohu. Žalovaný tak doposiaľ neurobil, ale peniaze presunul na zájazd na Kubu ako zálohu. Mal za to, že zmluva o zájazde do Pakistanu-Himalájí-Ladakhu bola samostatnou zmluvou medzi stranami sporu a zanikla po tom, čo žalovaný oznámil žalobkyni jej zrušenie dňa 03.05.2016.

Uzavrel, že žalovaný nepreukázal, aby so žalobkyňou riadne uzavrel písomnú zmluvu na zájazd na Kubu so všetkými obligatórnymi zákonnými podmienkami, a preto zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobkyni 1.585,20 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania od 8.11.2016 do zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia. Druhým výrokom napadnutého rozsudku súd prvej inštancie vzájomnú žalobu zamietol z dôvodu, že z nevzniknutej zmluvy o zájazde na Kubu nemohli vzniknúť žalobkyni žiadne povinnosti voči žalovanému. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok zo vzájomnej žaloby súd rozhodol podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. a položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, a to v celom rozsahu. Namietal, že pri zrušení zájazdu postupoval v súlade s § 741g ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. zájazd zrušil a žalobkyni ponúkol alternatívy ďalšieho postupu ponukou z 03.05.2016. Žalobkyňa si svoje právo voľby uplatnila písomným vyjadrením zo dňa 13.05.2016. V prvej časti svojho vyjadrenia odmietla posun termínu zájazdu Pakistan-Himaláje-Ladakh, na nový termín 23.08.2016-09.09.2016, t.j. reagovala na prvú časť oferty žalovaného tak, že účasť na tom istom zájazde, ale v inom termíne jej nevyhovuje. Žalobkyňa v druhej časti svojho vyjadrenia jednoznačne zvolila iný zájazd z ponuky, konkrétne zájazd s názvom Kuba-absolut total od 02.07.2016, t.j. reagovala na druhú časť oferty žalovaného. Žalobkyňa nereagovala na ponuku žalovanej na vrátenie peňazí, nakoľko túto požiadavku neuviedla vo svojom vyjadrení a ani neoznámila číslo svojho účtu tak ako ju vyzval žalovaný. Prvýkrát vyzvala žalobkyňa žalovaného na vrátenie peňazí až dňa 19.07.2016. Samotný fakt, že reagovala na návrh, resp. ponuku žalovaného až dňa 13.05.2016 a nie v určenej lehote na vyjadrenie do 11.05.2016, nemôže automaticky viesť k zániku návrhu žalovaného. Žalovaný mal zato, že zmena zmluvy o obstaraní zájazdu bola dohodnutá platne. Keďže sa žalobkyňa platne objednaného zájazdu Kuba- absolut total nezúčastnila, z dôvodu nie na strane žalovaného, vzniklo žalovanému oprávnenie žiadať doplatenie celej ceny zájazdu v zmysle §741h ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj čl. VI, ods. 6 všeobecných zmluvných podmienok účasti na zájazde žalovaného. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 Civilného sporového poriadku zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že návrh žalobkyne v plnom rozsahu zamietne. Zároveň žiadal z titulu vzájomnej žaloby zaviazať žalobkyňu na zaplatenie nedoplatku k cene zájazdu Kuba- absolut total vo výške 1.087,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% od 03.07.2016 a zároveň ju zaviazať nahradiť žalovanému trovy konania 4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

6. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a len pre zdôraznenie správnosti dopĺňa.

7. V priebehu celého konania je procesná obrana žalovaného postavená najmä na tvrdení, že vzhľadom na skutočnosť, že zájazd do Pakistanu- Himalájí- Ladakhu nebolo možné pre nedostatočný počet záujemcov zorganizovať, vyzval žalobkyňu k rezervácii iného termínu, alebo výberu iného zájazdu. Žalobkyňa kontaktovala pracovníčku žalobcu e-mailovou komunikáciou zo dňa 13.05.2016, že má záujem o Kubu v termíne od 02.07.2016. Žalovaný to považoval za rozhodnutie žalobkyne o novom zájazde, preto jej odoslal kalkuláciu a doplatok k cene zájazdu za Kubu, keďže zálohu uhradenú za zrušený zájazd v súlade s jej požiadavkami previedol ako zálohu na zájazd na Kubu.

8. Podľa § 741a Občianskeho zákonníka, účinného do 31.12.2018, zmluvou o obstaraní zájazdu sa obstarávateľ (cestovná kancelária) zaväzuje, že objednávateľovi obstará vopred ponúkanú kombináciu služieb cestovného ruchu (zájazd), a objednávateľ sa zaväzuje, že zaplatí dohodnutú cenu.

9. Zmluva o obstaraní zájazdu musí mať písomnú formu alebo inú vhodnú formu. Občiansky zákonník zároveň v ustanovení § 741b ods. 1 uvádza náležitosti, ktoré musí obsahovať každá zmluva o obstaraní zájazdu. Zmluva vznikne konsenzom zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy. Návrh na uzavretie zmluvy spravidla podáva cestovná kancelária.

10. Podľa § 741e ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného do 31.12.2018, ak je cestovná kancelária nútená pred začatím zájazdu zmeniť podstatnú podmienku zmluvy, navrhne objednávateľovi zmenu zmluvy. Ak navrhovaná zmena zmluvy vedie aj k zmene ceny zájazdu, musí sa v návrhu nová cena uviesť.

11. Podľa § 741e ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného do 31.12.2018, ak cestovná kancelária navrhne zmenu zmluvy podľa odseku 1, má objednávateľ právo rozhodnúť, či so zmenou zmluvy súhlasí alebo či od zmluvy odstúpi bez zaplatenia zmluvných pokút. Rozhodnutie objednávateľa musí písomne oznámiť cestovnej kancelárii v lehote určenej cestovnou kanceláriou.

12. Z listinných dôkazov má odvolací súd jednoznačne za preukázané, že žalovaný navrhol žalobkyni zmenu zmluvy o obstaraní zájazdu. Žalobkyňa bola e-mailovou zo dňa 03.05.2016 (v ktorom jej žalovaný oznámil zrušenie zájazdu v termíne od 05.07.2016 do 22.07.2016 do Pakistanu, Himalájí a Ladakhu) vyzvaná, aby do dňa 11.05.2016 oznámila, či rezervácia zájazdu bude presunutá na ten istý zájazd, ale v inom termíne, prípadne na iný zájazd z ponuky s tým, že v opačnom prípade bude záloha vrátená na číslo účtu, ktoré žalobkyňa uvedie.

13. Žalobkyňa na túto ponuku v lehote do 11.05.2016 nereagovala, a preto tento návrh žalovaného na uzavretie zmluvy a presunutie zálohy uplynutím dňa 11.05.2016 zanikol a bolo jeho povinnosťou tak, ako to správne posúdil súd prvej inštancie, vrátiť žalobkyni poskytnutú zálohu ihneď po oznámení bankového účtu.

14. Žalobkyňa v e-maili zo dňa 13.05.2016, ktorý bol adresovaný žalovanému uviedla: ,,dobrý deň, odhlasujem sa zo zájazdu - Pakistan, Himaláje ...nakoľko mi nevyhovuje termín. ďakujem. Mám záujem o Kubu v termíne od 2.7.2016, je to možné“.

15. Túto komunikáciu medzi stranami sporu považoval žalovaný za zmenu návrhu zmluvy. V danom prípade však k zmene návrhu zmluvy nemohlo dôjsť, nakoľko predmetná zmluva bola zrušená dňa 03.05.2016 oznámením o zrušení zájazdu žalovaným.

16. Odvolací súd zároveň uvádza, že nemožno e-mailovú komunikáciu zo dňa 13.05.2016 medzi stranami sporu považovať za novú zmluvu o obstaraní zájazdu na Kubu, nakoľko nespĺňa náležitosti, ktoré musí obsahovať každá zmluva o obstaraní zájazdu v zmysle ustanovení § 741b ods. 1 Občianskeho zákonníka.

17. Na základe zmluvy o obstarávaní zájazdu v termíne od 05.07.2016 do 22.7.2016 do Pakistanu, Himalájí a Ladakhu žalobkyňa ako objednávateľka uhradila žalovanému ako obstarávateľovi vyúčtovanú zálohu za zájazd spolu v sume 1.585,20 Eur. Odporca ako obstarávateľ zájazdu z dôvodu nedostatočného počtu klientov v termíne zrušil zájazd dňa 03.05.2016.

18. V prejednávanej veci je preukázateľne daná existencia vôle, a to samotného žalovaného ako obstarávateľa zájazdu, ako jednej zo zmluvných strán odstúpiť od zmluvy. Táto vôľa bola objektívne realizovaná, a teda prejav vôle o zrušení bol určitý a zrozumiteľný.

19. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

20. Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je povinnosť účastníkov zmluvy vrátiť si navzájom všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli tak, ako to výslovne stanovuje § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k zrušenej zmluve.

21. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Z hľadiska hmotnoprávneho je teda žalovaný v právnom vzťahu bezdôvodného obohatenia nositeľom povinnosti, o uložení ktorej žalobkyňa žiada.

22. V konaní nebola spochybňovaná skutočnosť, že žalovaný zálohu na zájazd prijal, napriek zrušenému zájazdu zálohu nevrátil, a teda naďalej používa majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Z týchto dôvodov je povinný vrátiť žalobkyni plnenie podľa zásad uvedených v ustanovení § 451 a § 457 Občianskeho zákonníka.

23. S poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka odvolací súd sa plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý zaviazal žalovaného aj k úhrade zákonného úroku z omeškania.

24. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak zamietol vzájomnú žalobu žalovaného na zaplatenie 1.087,60 Eur, keďže z nevzniknutej zmluvy o zájazde na Kubu nemohli vzniknúť žalobkyni žiadne povinnosti voči žalovanému, a už vôbec nie úhrada tzv. storno poplatkov.

25. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania a výrok o súdnom poplatku.

26. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 .

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).