Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_15Co-85-2019.pdf
PDF · 79.26 KB
Case nature
Subarea
15Co/85/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: H-PROBYT, spol. s r.o., Bratislava, Povraznícka č. 4, IČO: 35 722 924, proti žalovanému: CEG, s. r. o. (predtým CENTRAL EUROPEAN GROUP s.r.o.), Bratislava, Vetrená č. 8, IČO: 36 648 400, zastúpený: Bartošík Šváby s.r.o., Bratislava, Plynárenská č. 7/A, IČO: 35 929 049, za ktorú konajú Peter Bartošík, Boris Šváby a Igor Šváby, o zaplatenie 1.209,61 € s príslušenstvom, o následnom späťvzatí žaloby v celom rozsahu, vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V. sp.zn. 24 C 50/2017, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 9. januára 2018, č.k. 24 C 50/2017-29, a uznesenie Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 29. júna 2018, č.k. 24 C 50/2017-60, z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
l. Okresný súd Bratislava V rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 273 písm. a/ C.s.p. zo dňa 9.1.2018, č.k. 24 C 50/2017-29, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.209,61 € spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.173,61 € od 17.6.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Uznesením zo dňa 29.6.2018, č.k. 24 C 50/2017-60, súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného zo dňa 9.1.2018, č.k. 24 C 50/2017-29.
3. Proti uvedeným rozhodnutiam súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný.
4. Žalobca svojím podaním doručeným súdu dňa 13.3.2019 zobral žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu, že žalovaný dňa 1.3.2019 pohľadávku uhradil a žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov konania z dôvodu, že bol úspešný, keď žalovaný dlh uhradil.
5. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil a zároveň navrhol, aby súd zohľadnil osobitosti tohto prípadu a žiadnej zo sporových strán nepriznal náhradu trov konania podľa § 257 C.s.p., keďže vzájomné nároky žalovaného z titulu zabezpečenia nevyhnutnej opravy strechy bytového domu sú toho času predmetom mimosúdnych rokovaní. Podľa žalovaného je potrebné v tomto súdnom konaní si všímať okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964), keďže primárnym dôvodom žaloby bola v skutočnosti, nečinnosť žalobcu ako správcu a pasivita vlastníkov, ktorá viedla k vzniku havarijného stavu strechy a žalovaný ako samostatný vlastník bol nútený zabezpečiť ochranu svojho majetku svojpomocne, čím zhodnotil spoločnú časť bytového domu na vlastné náklady tým, že na opravu spoločnej strechy vynaložil niekoľko tisíc eur v porovnaní s nárokom uplatneným v tomto súdnom konaní z titulu nedoplatkov na fond opráv a údržby a odmenu správcu.
6. Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. l zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky, a dospel k záveru, že nie sú dané žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali nepripustenie späťvzatia žaloby.
7. Podľa § 370 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (ods. l). Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (ods. 2).
8. Do dispozície strany sporu, ktorá žalobu podala, patrí aj možnosť žalobu vziať kedykoľvek späť, a to až dovtedy, kým o nej nebolo právoplatne rozhodnuté, teda aj po rozhodnutí súdom prvej inštancie dovtedy, kým nenadobudlo právoplatnosť.
9. V prejednávanej veci po rozhodnutí súdu prvej inštancie, skôr ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu; žalovaný so späťvzatím súhlasil, preto odvolací súd, už bez ďalšieho, späťvzatie žaloby pripustil, zrušil dané rozhodnutie a konanie zastavil.
10. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
11. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. Zo znenia ustanovenia § 257 C.s.p. vyplýva, že len výnimočne nemusí súd strane, ktorá má nárok na náhradu trov konania podľa všeobecných zásad rozhodovania o nároku na náhradu trov konania, túto náhradu trov konania priznať. Môže tak urobiť podľa ustanovenia § 257 C.s.p. (predtým § 150 O.s.p.), podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán sporu a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany.
14. Žalovaný za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. Uviedol, že primárnym dôvodom žaloby bola nečinnosť žalobcu ako správcu a pasivita vlastníkov, ktoré mali za následok havarijný stav strechy, ktorý, v záujme ochrany svojho majetku, na vlastné náklady odstránil žalovaný. Vynaložením niekoľko tisíc eur tak zhodnotil spoločnú časť bytového domu. Podľa žalovaného vzájomné nároky z titulu zabezpečenia nevyhnutnej opravy strechy bytového domu sú predmetom mimosúdnych rokovaní.
15. Skutočnosť, že žalovaný, v záujme ochrany svojho majetku, vynaložil svoje finančné prostriedky na opravu spoločných častí domu, ho nezbavujú povinnosti ako vlastníka bytov v dome a spoluvlastníka spoločných častí a spoločných zariadení domu, uhrádzať preddavky na služby spojené s užívaním bytu, ako aj prípadné nedoplatky na službách, zistené ročným vyúčtovaním nákladov. Túto skutočnosť nemožno, podľa názoru odvolacieho súdu, považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, majúce vplyv na povinnosť zaplatiť úspešnej strane sporu náklady súdneho konania. Žalovaný má právo uplatniť si náklady ním vynaložené na opravu spoločných častí a spoločných zariadení domu u ostatných spoluvlastníkov. Tento nárok žalovaného v predmetnom konaní vzájomnou žalobou uplatnený nebol. Žalobca si v predmetnom konaní uplatnil voči žalovanému nedoplatky na vyúčtovaní nákladov za služby spojené s užívaním bytu a keďže žalovaný po podaní žaloby žalovanú pohľadávku uhradil, je možné len konštatovať, že zavinil zastavenie predmetného konania.
16. Odvolací súd preto priznal žalobcovi, postupujúc podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p., nárok náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).