Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27CoP-18-2019.pdf
PDF · 110.09 KB
Case nature
Subarea
27CoP/18/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a členiek senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: K., a R., obe bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny T., deti rodičov: matky X., zastúpenej O., a otca X., o zmenu úpravy práv a povinností k mal. deťom, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 12. marca 2019, č. k. 26P/102/2018-95, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 2 ods. 1, ods. 2 CMP, § 324 - 328, § 360 ods. 1 CSP, s odkazom na ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po posúdení návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že návrh matky detí na zmenu rozsahu úpravy styku otca s maloletými deťmi nie je v danej situácii dôvodný. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že maloleté deti pochádzajú z manželstva svojich rodičov, ktoré bolo rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 34P/3/2017-85 zo dňa XX.XX.XXXX rozvedené a zároveň bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej K. sumou vo výške 140,- eur a na výživu maloletej R. sumou vo výške 100,- eur mesačne. Súčasťou rozsudku je aj dohoda rodičov o úprave styku, na základe ktorej je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi v každom párnom týždni v roku v utorok a vo štvrtok od 15.30 hod do 18.30 hod a v každom nepárnom týždni v roku v pondelok od 15.30 hod do 18.30 hod a od piatku od 18.00 hod do nedele do 18.00 hod. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.07.2017. Zo správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov zo dňa 07.03.2019 bolo súdom zistené, že dňa 28.02.2019 kontaktovala úrad práce matka detí s tým, že na pohovor sa nedostaví. Na podanom návrhu trvala v celom rozsahu. K predmetnej veci sa vyjadrovala 29.01.2019, kedy bola predvolaná na úrad na základe návrhu otca na výkon súdneho rozhodnutia. Dňa 05.03.2019 sa na úrad dostavil otec, ktorý uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí. Matka mu podľa neho deti dávať nechce, lebo sa nevie vyrovnať s jeho novou partnerkou. Od roku 2019 s dcérami nestrávil ani jeden víkend. Po deti si chodí pravidelne v zmysle súdneho rozhodnutia, deti po 5 minútach rozhovoru rozprávajú o tom, ako sa ho boja, nechcú ísť a podobne. Údajne „predvádzajú“ plač a mladšia sa „uškŕňa“ a žmolí si oči. Otec je presvedčený, že matka deti úmyselne a dlhodobo manipuluje. Naposledy mal otec deti dňa 25.02.2019, kedy ich matka údajne „vytlačila“ z dverí, deti išli, neplakali. Pri lúčení matka vytvára napäté situácie, maloletým hovorí: „nebojte sa, tatino vás vráti“. Keď sú deti v domácnosti otca, všetko je v poriadku. Otec uviedol, že má svoje deti úprimne rád a chce sa podieľať na ich živote a výchove. Ďalej kolízny opatrovník uviedol, že dňa 06.02.2019 bola súdu zaslaná správa k výkonu rozhodnutia, kde bol aj uskutočnený pohovor s maloletými deťmi. Opatrovník ju dáva súdu do pozornosti s tým, že k predmetnému návrhu pohovor s deťmi vykonaný nebol z dôvodu, že to nie je v ich záujme. Záverom správy kolízny opatrovník navrhol, aby súd návrh matky zamietol v celom rozsahu. Matka detí súdu dňa
04.03.2019 doručila správu kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov ku konaniu 26Em/6/2018, ktorá bola súdu doručená dňa 11.02.2019. Z uvedenej správy vyplýva, že pohovor s deťmi na pôde úradu nebol realizovaný, pretože prišli v sprievode starých rodičov zo strany matky, ktorí niekoľkokrát počúvali pohovor rodičov za dverami, čo deti osobne videli. Matka detí navštevuje referát na základe odporúčania kolízneho opatrovníka. Otec je ochotný navštevovať psychológa úradu taktiež, matka však konzultácie zatiaľ absolvuje sama. Je ochotná spolupracovať s otcom iba za podmienky dodržania diskrétnosti o problémoch v rodine. (Rodina v minulosti RPPS navštevovala, konzultácie boli ukončené, nakoľko otec stretnutia chcel nahrávať a následne sa zdôveroval partnerke - čo matke prekážalo). Pohovor s deťmi tak bol vykonaný na pôde základnej a materskej školy. Maloletá R. dňa 31.01.2019 uviedla, že k tatovi pôjde, ale iba so sestrou. Na otázku, čo robia u ocina, zmĺkla. Následne začala opisovať situáciu, ako prišli policajti, ako niekto hodil mobil o zem a: „oni tam kričali“. Tiež uviedla, že u tatina je aj „Q.“ a ona ju udrela. Triedna učiteľka maloletej uviedla, že nie sú evidované žiadne negatívne prejavy v správaní maloletej. V ten istý deň bol vykonaný aj pohovor s maloletou K., ktorá bola zo strany matky informovaná o jej výsluchu. Maloletá uviedla, že k ocinovi chce chodiť tak na tri hodiny a nechce tam určite prespávať. Nechce k otcovi chodiť z družiny, chce k nemu chodiť v utorok a vo štvrtok, vtedy nemá tanečnú. Dnes by aj so sestrou mala ísť k otcovi, ale nevie, či pôjde, podľa toho, ako sa jej bude chcieť. Sestra chodí niekedy aj sama. Tato bol za ňou aj v škole a ona nevedela, čo mu má povedať. Nebolo jej to príjemné a pýtala sa otca, na čo prišiel. Otec jej mal povedať, že chcel upokojiť situáciu. K otcovi nechce chodiť, pretože je tam aj jeho priateľka a Q.. Keď sú tam, tak otec sa s nimi nehrá. Q. jej robí zle a toto iba povie: „tak sa nebite“. Ďalej uviedla, že „Q. hádže celú vinu na mňa“ a tato nemá „záujem sa s nami hrať“, on pomáha svojej priateľke. Keby nebola u otca jeho priateľka ani Q., aj tak by tam nechcela prespávať. Záverom správy kolízny opatrovník uvádza, že má za to, že situácia medzi rodičmi je deštruktívna a priebeh stretávania sa detí s otcom má nepriaznivý vplyv na ich zdravý rast a vývoj. Komunikácia rodičov je vysoko napätá, nie sú schopní sa konštruktívne porozprávať. Deti neustále vystavujú svojím správaním psychickému stresu. Kolízny opatrovník navrhol súdu, aby rodičom nariadil povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu za účasti psychológa úradu práce, a to s cieľom viesť oboch rodičov k zodpovednému rodičovstvu. Súd prvej inštancie uviedol, že z obsahu súdneho spisu vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi sú naštrbené, títo nedokážu spolu konštruktívne komunikovať vo veciach týkajúcich sa ich maloletých detí. Okrem toho otec do ich vzájomných vzťahov, podľa názoru súdu prvej inštancie zaťahuje svoju súčasnú partnerku, o čom svedčí aj jeho vyjadrenie, ktoré je vlastne vyjadrením sa jeho partnerky, ktorá ani nie je účastníčkou konania. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom kolízneho opatrovníka, že je potrebné, aby sa v prvom rade rodičia naučili konštruktívne komunikovať a zvládať svoje správanie vo vzťahu k maloletým deťom. Za danej situácie teda nie je možné vyhovieť návrhu matky, pretože pre rozhodnutie o jej návrhu na zúženie styku otca s maloletými deťmi je potrebné vykonať zrejme rozsiahlejšie dokazovanie, ktoré presahuje rámec rozhodovania o neodkladnom opatrení. Uvedené nie je možné ani s poukazom na diametrálne tvrdenia rodičov o priebehu styku otca s maloletými dcérami, či o prežívaní detí v súvislosti s ich stretávaním sa s otcom. Súd prvej inštancie dodal, že najoptimálnejší rozsah úpravy styku otca s deťmi sa nedá za danej situácie určiť bez vykonania ďalšieho dokazovania vo veci samej. V danej veci sa maloleté deti neocitli v situácii, že by bol ich život, zdravie alebo priaznivý vývoj ohrozený bez zásahu zo strany súdu a aj preto súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletých detí. Uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. h/, písm. d/ a písm. f/ CSP. Dôvodila, že odo dňa podania návrhu vo veci samej, (t.j. odo dňa 03.05.2018) došlo k rapídnemu zhoršeniu situácie, pokiaľ ide o úpravu styku maloletých detí s otcom. Otec núti maloleté deti tráviť čas vyhradený pre jeho styk s nimi aj so svojou partnerkou a jej deťmi, čo podľa názoru matky maloleté deti ťažko znášajú a otca nechcú navštevovať, nakoľko s deťmi otcovej partnerky majú výrazne negatívny vzťah. Matka s maloletou K. navštívila klinického psychológa, výsledkom čoho bol kompromis s tým, že by maloletá K. chodila k otcovi každý druhý víkend v sobotu a nedeľu bez prespania. Otec s navrhnutým kompromisom nesúhlasil. Matka uviedla, že klinická psychologička odporučila v prípade nespolupráce rodičov riešiť túto situáciu na pôde Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny T.. Matka s týmto úradom stále spolupracuje, na Referáte poradensko-psychologických služieb sa zúčastňuje individuálneho psychologického poradenstva. Spoločné poradenstvo s otcom maloletých detí odmietla z dôvodu, že otec si z týchto sedení vyhotovoval zvukové záznamy. Následne vyhľadala odbornú pomoc psychologičky a psychoterapeutky s tým, aby táto pracovala s maloletými deťmi a aj s matkou, na správu ktorej z psychologického poradenstva zo dňa 27.03.2019 poukazuje v tom smere, že maloletá R. má
veľmi tesný citový vzťah k staršej sestre a pri rozhodovaní o stretávaní sa s otcom preberá postoj svojej staršej sestry. Pokiaľ maloletá K. stretávanie sa s otcom odmieta, toto odôvodňuje prítomnosťou otcovej partnerky a jej dcéry Q.. Je natoľko fyzicky a intelektovo vyspelá, že sa dokáže samostatne vyjadriť a rozhodnúť. Matka ďalej uviedla, že situácia nie je v záujme maloletých detí a je nevyhnutný okamžitý zásah súdu, aby sa predišlo ďalšej traumatizácii maloletých detí. Mala za to, že spochybňovanie osoby matky v očiach detí, ich otcom ako aj jeho súčasnou partnerkou, vyvoláva v životoch detí zmätok, neistotu a následne psychické problémy, ktoré už prechádzajú aj do problémov fyzických. Vyjadrila názor, že otec absolútne neberie ohľad na city a psychický stav detí. Navrhovala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a upravil styk otca s maloletou K. a maloletou R. bez prítomnosti partnerky otca a jej detí v každom nepárnom týždni v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod a v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod., kedy si maloleté deti vyzdvihne v mieste bydliska matky a po ukončení styku ich matke vráti v mieste bydliska matky s tým, že matka je povinná deti na styk s otcom riadne pripraviť a v stanovenom čase otcovi odovzdať.
3. Otec v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že pokiaľ matka maloletých detí tvrdí, že v danej veci je nevyhnutný okamžitý zásah súdu, aby sa predišlo ďalšej traumatizácii maloletých detí a snaží sa chrániť deti pred takýmito situáciami, chce poukázať na fakt, že najviac traumatizujúce sú situácie pri preberaní detí a nie samotný čas strávený s otcom. Uviedol, že viackrát sa stalo, že mu matka detí odovzdávala deti násilnou formou tým, že ich ťahá za ruku násilím, pričom sa deti vzpierajú. Urobí tak vždy po tom, čo nedokáže ovládať nával zlosti a emócií, ktoré ju odvládnu. Obdobie, kedy si deti preberal v MŠ bez prítomnosti matky bolo harmonické, bez kriku a plaču maloletých. Matka sa práve naopak usiluje strach a obavy v deťoch násobiť tým, že si otec musí preberať deti už nie v MŠ bez jej prítomnosti, ani pri vchode bytového domu jej trvalého bydliska, ako to bolo donedávna, ale pri dverách jej bytu, pričom dievčatá stoja vo vnútri bytu (cca 2 m od vchodových dverí) a matka stojí na prahu dverí, kde tvorí bariéru medzi ním a deťmi. Poukazoval na to, že účasť jeho partnerky na prevzatiach a odovzdávaniach detí bola zriedkavá. Napätie a vyostrovanie situácie vychádzalo zo samotného správania matky detí, keď táto osočovala a ponižovala jeho partnerku, a to aj pred jej vlastnými deťmi na verejnosti. Po týchto niekoľkých vyhrotených situáciách sa jeho partnerka preberania a odovzdávania prestala zúčastňovať, niekoľko týždňov sa nezúčastňovala vôbec. Opätovne sa začala preberania a odovzdávania maloletých detí zúčastňovať sporadicky, pokiaľ jej to situácia dovoľovala, nakoľko otcovu prítomnosť bez svedkov matka zneužívala vo svoj prospech krivými obvineniami, fyzickým napádaním. Hlavne na prevzatia detí si vodievala kamarátku, prípadne rodičov, ktorí častokrát museli matku krotiť a zadržiavať, aby otca prípadne jeho partnerku fyzicky nenapadla. Otec ďalej dôvodil, že vzťah mal. R. a mal. K. s jeho terajšou rodinou, a to jeho partnerkou, X ročnou dcérou Q., XX ročným T. a XX ročným I. bol od začiatku úprimný, srdečný a spontánny, plný kamarátstva a prejavov náklonnosti. Otec tval na svojom telefonickom vyjadrení N.. A., že mal. R. a mal. K. nemajú a ani nikdy nemali problém s časom stráveným s otcom, s jeho partnerkou a jej deťmi a už vôbec nikdy nemali problém s prespávaním. Poukazoval na to, že N.. A. vysvetlil, že problém vidí v osobnom kontakte otca a matky maloletých detí, z ktorého majú maloleté strach. Tým, že by deti u otca neprespávali a chodili k nemu v sobotu o 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. by sa navýšil počet stretnutí u otca a matky, tým pádom aj počet traumatizujúcich zážitkov detí z týchto situácií. Deti sú častokrát pri preberaní vyzývané matkou v prítomnosti otca, aby hovorili nepravdy, klamstvá a slovne ho ponižovali. Popieral tvrdenia matky, že sa o nej pred maloletou R. a K. vyjadruje, že je „zlá matka“. Trval na tom, že táto veta nikdy nezaznela z jeho úst pred maloletými deťmi, avšak upriamoval pozornosť na fakt, že takmer pri každom prevzatí detí ho matka slovne napáda aký je nezodpovedný otec, ako sa nezaujíma o deti, ako jej neprejavuje úctu a ako sa má polepšiť a týmto spôsobom ho pred deťmi ponižuje. Deti všetky tieto vyjadrenia počúvajú a následne ich po matke opakujú. Prevzaté myšlienky potom reprodukujú pri odovzdávaní. Trval na tom, že neexistuje reálny dôvod, aby k nemu maloleté deti nechodili. Maloleté reprodukujú myšlienky, názory a postoje voči otcovi, ktoré počúvajú celé týždne a mesiace v prítomnosti matky a jej rodinných príslušníkov. Matka otca častokrát nevyberaným spôsobom ponižuje, prípadne ponižuje jeho partnerku a jej deti. Maloleté, keď majú ísť nakoniec k otcovi, odchádzajú s plačom a otázkou na matku, či sa jej za obdobie 3 hodín, ktoré majú stráviť s otcom nič nestane. Zastával názor, že aj v tomto prípade dochádza k psychickému vydieraniu a zastrašovaniu detí matkou či už priamou alebo nepriamou cestou. Trval na tom, že neexistuje reálny dôvod, aby sa s ním maloleté deti nestretávali.
4. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu matky písomne nevyjadril.
5. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP.
6. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa dostatočne, v miere potrebnej pre rozhodnutie o navrhovanom neodkladnom opatrení zaoberal tvrdeniami a doposiaľ produkovanými dôkazmi účastníkmi v konaní, tieto vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, vychádzajúc z ktorého návrh matky za aplikácie správnych zákonných ustanovení zamietol. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).
7. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam matky odvolací súd dodáva nasledovné:
8. Osobitná úprava neodkladných a iných opatrení súdu, je obsiahnutá v ustanoveniach § 360 až § 369 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP"), ktoré však upravujú len niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu. V otázkach tam neupravených, sa v zmysle § 2 ods. 1 CMP použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 328 ods.1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. V zmysle § 329 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Ako vyplýva z ust. § 325 CSP a § 361 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť len z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená a v konaniach, ktoré sú upravené v CMP aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
14. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
15. Podľa článu 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
16. Podľa článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
17. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. V mimosporových konaniach je umožnené súdu nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu, ako najširšej kategórie pokrývajúcej záujem štátu. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci
stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
18. Súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia zisťuje relevantné skutočnosti zjednodušeným spôsobom. Vychádza spravidla len z návrhu, zohľadňujúc jeho obsah a výpovednú hodnotu pripojených listín, nakoľko pomerne krátka lehota na rozhodnutie nevytvára priestor pre plnohodnotné dokazovanie (§ 329 CSP). Spočívajú v potrebe bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov.
19. V tomto konaní matka maloletých detí, žiadala nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by sa zmenila (zúžila) doterajšia úprava styku otca s maloletými deťmi. Dôvody, ktoré matka uviedla na odôvodnenie svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, možno subsumovať pod dôvod uvedený v ust. § 325 ods. 1 CSP, spočívajúci v potrebe bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov.
20. Vyššie uvedená otázka - úprava styku otca s maloletou K. a maloletou R., je právoplatne upravená súdnym rozhodnutím, a to rozsudkom Okresného súdu Trenčín pod č. k. 34P/3/2017-85 zo dňa XX.XX.XXXX, a to na základe dohody rodičov tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v roku v utorok a vo štvrtok od 15.30 hod. do 18.30 hod. a v každom nepárnom týždni v roku v pondelok od 15.30 hod do 18.30 hod a od piatku od 18.00 hod do nedele 18.00 hod. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.07.2017. Maloleté žijú s matkou, pričom vyššie upravený styk prebieha, pričom aj partnerka zo strany otca s jej deťmi sa stretávajú počas takto upraveného styku s maloletými. Matka považuje úpravu styku otca s maloletými za nevhodnú, nakoľko má za to, že počas výkonu styku otca s maloletými na maloleté nepriaznivo pôsobí súčasná partnerka otca, v dôsledku čoho maloleté nechcú navštevovať domácnosť otca. Otec je presvedčený, že matka maloleté deti úmyselne a dlhodobo manipuluje. Kolízny opatrovník navrhoval, aby súd nariadil rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu za účasti psychológa úradu práce, a to s cieľom viesť oboch rodičov k zodpovednému rodičovstvu.
21. Odvolací súd sa identifikuje s názorom súdu prvej inštancie vyslovenom v napadnutom rozhodnutí, že na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy, teda predpokladom jeho nariadenia je existencia tak naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností z hľadiska naplnenia vyššie uvedených zákonných predpokladov vydanie neodkladného opatrenia opodstatňujúcich, odvolací súd dospel k záveru, že matka maloletých detí neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, ktoré žiadala nariadiť, pokiaľ ide o zmenu (zúženie) stanovenej úpravy styku otca s maloletými deťmi.
22. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia o veci, a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, mal súd vykonávať dokazovanie v rozsahu ako v prípade, keď rozhoduje o veci samej. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť na toto opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. 23. Podľa článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov, len rozhodnutím súdu a na základe zákona. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne, tak ako to predpokladá článok 51 ods. 1 Ústavy SR. Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 24 ods. 2, § 25 ods. 1, § 35 a § 36 Zákona o rodine). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv (jeho zmene ak súd zistí naplnenie zákonných predpokladov), rozhodne o ich výkone (zmene) súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia a pri ich výkone, sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine).
24. Odvolací súd dospel k záveru, že nie sú dané dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu matky. Účelom neodkladného opatrenia nie je vyriešiť všetky sporné okolnosti danej veci,
ani vykonávať dokazovanie, hodnotiť dôkazy a už vôbec nie bez vykonaného dokazovania hodnotiť pravdivosť alebo dôvodnosť písomných podaní účastníkov konania. Takýto postup súdu je možný len v konaní vo veci samej, kde súd bude vykonávať dokazovanie navrhnuté účastníkmi konania, prípadne i sám vykoná dôkazy podľa svojej úvahy, tieto vyhodnotí každý samostatne a všetky vo vzájomnej súvislosti a následne vo veci samej podľa zisteného skutkového stavu rozhodne. V konaní o nariadení neodkladného opatrenia poskytuje súd len predbežnú, dočasnú a nevyhnutnú ochranu ohrozeným právam účastníkov na základe osvedčených skutočností. Nebolo možné ani v odvolacom konaní bez vykonania ďalšieho dokazovania dospieť k záveru, že je v záujme maloletých detí, na ktorý záujem súd predovšetkým prihliadal, stýkať sa s otcom v užšom rozsahu, v iných, matkou navrhnutých hodinách aj s prihliadnutím na narušené vzťahy medzi rodičmi prejavujúce sa v oblasti výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletými. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie, vzhľadom na doposiaľ osvedčené okolnosti danej veci, považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia za správne a v záujme maloletých detí, na ktorý záujem predovšetkým prihliadal.
25. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, nakoľko mal za to, že nebol splnený základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď nebola osvedčená naliehavá a bezodkladná potreba zásahu súdu do úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Takýmto dôvodom bez ďalšieho nie je skutočnosť, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, resp. majú iných partnerov, že medzi rodičmi dochádza k nezhodám a podobne. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rodičia maloletých detí majú v ich živote prioritnú a nezastupiteľnú úlohu, avšak tomu musí zodpovedať aj ich prístup vo vzťahu k maloletým deťom. Vzhľadom na tvrdenia uvádzané matkou je zrejmé, že pre rozhodnutie vo veci samej bude potrebné vykonať dôkladné dokazovanie za účelom preukázania jej tvrdení. Maloleté sú vo veku cca X,X a X,X roka, ocitli sa v situácii, keď ich rodičia nezdieľajú spoločnú domácnosť a je zrejmé, že po rozchode rodičov na túto situáciu nie sú dostatočne pripravené. Preto je najmä na oboch rodičoch, aby maloletým deťom pomáhali na nové pomery sa adaptovať. Je neprípustné, aby styk otca s deťmi bol obmedzovaný z dôvodov konfliktov medzi rodičmi a nie z dôvodov, ktoré by existovali na strane otca vo vzťahu k deťom. Konflikty medzi rodičmi nie sú skutočnosťou relevantnou pre obmedzovanie práv otca ako rodiča. Skutočnosti, ktoré rodičia vo svojich podaniach uvádzajú, budú predmetom dokazovania vo veci samej. Súd zároveň apeluje na rodičov, aby sa snažili intenzívnejšie prehodnotiť svoj vzťah voči sebe a aby citlivo pristupovali k realizácii styku otca s deťmi. V tomto smere je dominantná matka maloletých detí, ktorá sa osobne o deti stará a ktorá je povinná deti pozitívne naladiť voči otcovi, riadne ich pripraviť na stretnutie s ním nielen po materiálnej stránke, ale predovšetkým po psychickej stránke tak, aby sa na stretnutie s ním tešili. Zo strany otca je potrebné prejaviť vysokú mieru empatie a porozumenia voči maloletým, aby mali obe deti pocit istoty a stretnutia s otcom ich obohacovali a netraumatizovali. Rodičia, ktorí nie sú schopní spolu komunikovať, oberajú deti o emocionálne istoty a zabraňujú ich všestrannému napredovaniu, hoci majú obe deti na to všetky predpoklady. Odvolací súd apeluje na obidvoch rodičov, aby pri výkone svojich rodičovských práv a povinností mali na zreteli predovšetkým záujem ich maloletých detí, aby vzájomnou komunikáciou a súčinnosťou prispeli k riešeniu situácie v rodine ako matky tak aj otca. Len rodičia sú totiž zodpovední za to, čo zo svojich detí vychovajú a aký vzor im prezentujú, nakoľko iný rodičovský vzor nemajú. Napriek uvedeným záverom odvolací súd považuje opätovne za potrebné zdôrazniť, že matkou dieťaťa v návrhu uvádzané skutočnosti budú zo strany okresného súdu dôsledne preskúmavané v konaní vo veci samej a rovnako tak budú preskúmavané aj skutočnosti uvádzané otcom dieťaťa.
26. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza (§ 76 CMP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa Exekučného poriadku, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.