Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/99/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu : J.. F. Č., so sídlom R. X, V., IČO: 32 674 589, proti žalovaným : 1. K. S., nar. XX.X.XXXX, 2. Q. A., nar. X.X.XXXX, žalovaní v 1. a 2. rade obaja bytom W. N. L., K. XXX/XX, 3. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o náhradu škody vo výške 1.267,50 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 26. októbra 2017 č.k. 11C/526/2016-150 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovaným v 1. až 3. rade proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 26. októbra 2017 č.k. 11C/526/2015-150 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uložiť žalovaným v 1. až 3. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.267,50 € s 8,5 % úrokom z omeškania od 3. júla 2014 do zaplatenia titulom náhrady škody za nájom náhradného osobného motorového vozidla (Mercedes - Benz ML 320 CDI 4 Matic).

2. Po podrobnom opísaní skutkového stavu a citácii § 4 ods. 1,2,4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“), § 11 ods. 6,7,8 zákona č. 381/2001 Z.z., § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., § 822 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 823 OZ, § 420 OZ, § 427 ods. 1 OZ, § 442 ods. 1 OZ, § 443 OZ, § 517 ods. 1,2 OZ súd k námietke žalovaných týkajúcej sa nedostatku pasívnej legitimácie žalovaných v tomto spore uviedol, že za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá podľa § 427 Občianskeho zákonníka jeho prevádzkovateľ, no nie je tým vylúčená zároveň zodpovednosť vodiča motorového vozidla za škodu, ktorú spôsobil pri škodnej udalosti poškodenému porušením povinnosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. Zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka spočíva v zavinení škodcu pričom zavinenie škodcu sa podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka predpokladá. Je nesporné, že žalovaná v 1. rade v čase nehody viedla osobné motorové vozidlo, ktorým prevádzkou bola spôsobená škoda pri dopravnej nehode dňa 9.5.2014 na vozidle žalobcu, za čo bola aj v priestupkovom konaní riešená. Zodpovedá za náhradu škody na vozidle spôsobenú žalobcovi, pretože jej zodpovednosť je daná už rozhodnutím v priestupkovom konaní, ktorým je súd viazaný (§ 193 CSP) v tom, že bol spáchaný priestupok a kto ho spáchal, takže je pasívne legitimovaná v tomto spore. Rovnako aj žalovaný v 2. rade ako prevádzateľ osobného motorového vozidla, ktorý mal v spornom období uzavretú zmluvu o zákonnom zmluvnom poistení so žalovanou v 3. rade zodpovedá za (túto) náhradu škody spôsobenej žalobcovi jeho vozidlom v zmysle ust. § 420 a 427 ods. 1 OZ. Čo sa týka pasívnej legitimácie žalovanej v 3. rade v tomto spore, tak z ust. § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. vyplýva všeobecný priamy nárok poškodeného na náhradu škody proti poisťovateľovi zodpovednej osoby a v takom prípade si môže poškodený vybrať, či si nárok na náhradu škody uplatňuje buď voči škodcovi, prevádzateľovi alebo poisťovateľovi, alebo voči všetkým súčasne. Takže žalovaní sú pasívne legitimovaný v tomto spore.

3. Pokiaľ ide o vznik poistnej udalosti, z ktorej si žalobca uplatňuje v tomto spore svoj nárok tak táto skutočnosť sporná nebola. Dňa 9.5.2014 žalovaná v 1. rade ako vodička vyššie označeného osobného motorového vozidla, ktorého prevádzateľom bol v čase dopravnej nehody žalovaný v 2. rade, ktorý bol v tom čase poistencom žalovanej v 3. rade, spôsobila škodu na vozidle žalobcu. Tieto skutočnosti nesporne vyplývajú zo Záznamu o preverení oznámenia škodovej udalosti vyhotoveného Okresným riaditeľstvom policajného zboru v Michalovciach, Okresným dopravným inšpektorátom č.p. ORP-MI- ODI1-8-100/2014 zo dňa 9.5.2014, podľa ktorého dňa 9.5.2014 v čase o 8.30 hod. v Michalovciach, na ul. Fraňa Kráľa a Čajkovského bolo preverené oznámenie škodovej udalosti, ktorá bola oznámená o 8.30 hod. a bolo zistené, že účastníkmi tejto škodovej udalosti boli žalovaná v 1. rade ako vodička vozidla zn. Peugeot 406, EČ: MI-981BU a J.. F. Č., nar. X.X.XXXX, bytom V. B. X ako vodič osobného motorového vozidla BMW, EČ: MI 261CE, a to za takých okolností, že žalovaná v 1. rade ako vodička tohto motorového vozidla prešla priamo cez križovatku smerom od OC Kuchynky Inka smerom k požiarnej zbrojnici a nedala prednosť v jazde motorovému vozidlu zn. BMW, ktoré išlo po hlavnej ceste priamo po ulici Čajkovského a bolo riadené vyššie označeným vodičom. U každého z vodičov bola vykonaná dychová skúška bez nálezu. Na mieste bola žalovanej v 1. rade udelená bloková pokuta vo výške 150 € z dôvodu, že sa dopustila priestupku podľa § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., ktorý predpis porušila (č.l. 33 spisu) - dopustila sa protiprávneho úkonu. Predmetnou dopravnou nehodou vznikla na motorovom vozidle žalobcu zn. BMW, EČ: MI 261CE škoda. Škoda uplatňovaná žalobcom v tomto spore, spočíva v náhrade nájomného za prenájom náhradného motorového vozidla, za obdobie počas ktorého (v dôsledku toho, že predmetné motorové vozidlo, ktoré bolo poškodené pri tejto dopravnej nehode vozidlom, ktoré bolo poistené žalovanou v 3. rade) nemohol motorové vozidlo užívať, a existenciu tohto nájmu preukazoval žalobca predloženou Zmluvou o nájme dopravného prostriedku uzavretou 9.5.2014 medzi prenajímateľom - spoločnosťou DMF a.s., so sídlom Lastomírska 9, Michalovce, IČO: 36 187 437 a nájomcom - žalobcom. Predmetom zmluvy, ako vyplýva v článku II. Zmluvy je záväzok prenajímateľa prenechať nájomcovi dopravný prostriedok, a to osobné motorové vozidlo zn. Mercedes

- Benz ML 320 CDI 4 Matic, VIN 4JGBB22E58A360311, rok výroby 2008, EČ: MI 377 CL, modrej farby, na dočasné užívanie za podmienok upravených v tejto Zmluve, a záväzok nájomcu zaplatiť za tento prenájom náhradného vozidla dohodnutú cenu, a to po vyčíslení celkového počtu dní užívania predmetu zmluvy. Nájom bol dohodnutý na dobu neurčitú od 9.5.2014 do dňa ukončenia opravy poškodeného vozidla nájomcu (článok III. Zmluvy). Podľa článku IV. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že cena za prenájom náhradného motorového vozidla bude 32,50 €/deň bez DPH. Na preukázanie skutočnej výšky škody spočívajúcej vo vyúčtovanom nájomnom predložil žalobca faktúru č. LOG914-032 vyhotovenú spoločnosťou DMF a.s., so sídlom Lastomírska 9, Michalovce pre odberateľa - žalobcu, s dátumom vyhotovenia 18.6.2014 so splatnosťou 2.7.2014, na celkovú sumu 1.267 € bez DPH a 1.521 € s DPH ako fakturáciu za prenájom vyššie označeného osobného motorového vozidla za 39 dní za dohodnutú cenu 32,50 €/ deň (č.l. 5 spisu). Pokiaľ ide o jej úhradu žalobcom tak na preukázanie tejto skutočnosti predložil žalobca súdu Vzájomný zápočet pohľadávok z 26.6.2014 podľa § 358 - 463 Obchodného zákonníka, kde medzi spoločnosťou DMF a.s. a žalobcom došlo k vzájomnému zápočtu záväzkov a pohľadávok a to záväzok spoločnosti DMF, a.s. č. dokladu 20121202 so splatnosťou 14.1.2013 zo sumy 18.660,53 € bola započítaná suma 1.521,- €, zostatok 17.139,53 € a pohľadávka spoločnosti DMF, a.s. voči žalobcovi č. dokladu LOG914-032 so splatnosťou 2.7.2014 suma 1.521€, zostatok 0 € (č.l. 49 spisu).

4. Uplatňovaný nárok žalobcu na náhradu škody spočívajúcej v nákladoch na prenájom náhradného motorového vozidla za dobu opravy poškodeného motorového vozidla je špecifickým prípadom škody. Súd pri rozhodovaní o tomto nároku vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cz 86/90 zo dňa 30.11.1992 (R 7/1992), podľa ktorého skutočnú škodu, ktorá spočíva v nákladoch na vypožičanie alebo prenájom motorového vozidla, ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom boli tieto náklady nevyhnutne a účelne vynaložené na vypožičanie náhradnej veci zodpovedajúcej poškodenej veci. Škodu spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol použiť v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla; aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za prenájom náhradného vozidla je pritom vylúčená. V každom prípade je však skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na vypožičanie či prenájom vozidla, prevyšujúcich náklady na prevádzku vlastného vozidla, povinný zodpovedný subjekt nahradiť len v rozsahu, v akom boli náklady nevyhnutne a účelne vynaložené na vypožičanie náhradnej veci zodpovedajúcej poškodenej veci. Aj pri porovnateľnom náhradnom vozidle platí, že rozsah náhrady škody, na ktorú je škodca povinný, je obmedzený z hľadiska účelovosti. Dôkazné bremeno vo výnimočných okolnostiach odôvodňujúcich v konkrétnom prípade priznania náhrady vo vyššej sume než je zvyčajne potrebná na prenájom porovnateľného vozidla, spočíva na poškodenom (Rozsudek Nejvyššího soudu České republiky zo dňa 30.03.2010 sp. zn. 25 Cdo 3911/2007).

5. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka však platí všeobecná prevenčná povinnosť, t.j. povinnosť počínať si tak, aby nevznikali ďalšie škody. Súd sa stotožňuje s obranou žalovanej v 3. rade, že žalobca tým, že si prenajal vozidlo, hoci toto nepotreboval, došlo z jeho strany k porušeniu generálnej prevenčnej povinnosti a k navýšeniu škody, ktorá by inak nebola vznikla, a to v záujme zvýšenia zisku pri svojich podnikateľských aktivitách. V ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka je vyjadrená povinnosť každého účastníka občianskych právnych vzťahov predchádzať škodám. Ide nielen o povinnosť dodržiavať to, čo je stanovené zákonom alebo zmluvou, ale aj povinnosť konať tak, aby nedochádzalo ku škodám (tzv. priorita prevencie). Z ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka treba so zreteľom na naliehavý spoločenský záujem predchádzať škodám vyvodiť povinnosť počínať si podľa konkrétnych okolností natoľko obozretne, aby sa nespôsobila škoda. Všeobecná prevenčná povinnosť je záväznou právnou povinnosťou. V danom prípade došlo zo strany žalobcu ako poškodeného k jej nedodržaniu a preto túto škodu nemôžu znášať žalovaní.

6. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie dôvodov nutnosti a účelnosti vynaloženia nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla, a preto ju z tohto dôvodu zamietol. Stotožnil sa s obranou žalovanej v 3. rade, ktorá poukázala na to, že v súvislosti s ust. § 41 písm. d/ zákona č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, že oprávnená osoba technickej kontroly nesmie umožniť vykonávanie technickej kontroly, ak v stanici technickej kontroly nie sú prítomní aspoň dvaja kontrolní technici z počtu ustanoveného podľa § 39 ods. 1 písm. i) cit. zák., z ktorých aspoň jeden musí byť vedúcim stanice technickej kontroly alebo zástupcom vedúceho stanice technickej kontroly. Z tohto je zrejmé, že na riadne fungovanie stanice technickej kontroly, ktorú v spornom období prevádzkoval žalobca je nevyhnutné, aby sa na pracovisku stanice nachádzal okrem žalobcu aspoň jeden z jeho zamestnancov. V tejto súvislosti poukázala žalovaná v 3. rade na tú skutočnosť, že žalobca tvrdil, že mal v spornom období štyroch zamestnancov a štyri motorové vozidlá (z ktorého jedno bolo v dôsledku poškodenia pri predmetnej dopravnej nehode v oprave), čo je preukázané aj listinným dôkazom predloženým žalobcom - daňové priznanie k dani z motorových vozidiel (č.l. 71 a nasl.) a každému z nich podľa tvrdenia žalobcu bolo pridelené jedno firemné motorové vozidlo, teda má za to, že vždy minimálne jedno z týchto vozidiel nemuselo byť využívané aspoň jedným z jeho zamestnancov z dôvodu jeho prítomnosti a plnenia úloh na samotnom pracovisku stanice technickej kontroly, takže nebola akútna naliehavosť potreby zabezpečenia náhradného motorového vozidla na strane žalobcu, a preto nebolo nutným dôsledkom danej poistnej udalosti vypožičanie motorového vozidla za úplatu, a žalobca ani nepreukázal nevyhnutnosť a účelnosť zapožičania predmetného náhradného motorového vozidla. Ani z výsluchu svedka F. Č. - zamestnanca žalobcu v spornom období iné skutočnosti nevyplynuli.

7. K námietke neplatnosti nájomnej zmluvy, od ktorej žalobca odvodzoval svoj nárok súd uviedol : Zmluva o nájme dopravného prostriedku uzavretá dňa 9.5.2014 (č.l. 3-4) medzi prenajímateľom - spoločnosťou DMF a.s., so sídlom Lastomírska 9, Michalovce, IČO: 36 187 437 a nájomcom - žalobcom, predmetom ktorej je záväzok prenajímateľa prenechať nájomcovi dopravný prostriedok, a to osobné motorové vozidlo zn. Mercedes - Benz ML 320 CDI 4 Matic, VIN 4JGBB22E58A360311, rok výroby 2008, EČ: MI 377 CL, modrej farby na dočasné užívanie za podmienok upravených v tejto Zmluve a záväzok nájomcu zaplatiť za tento prenájom náhradného vozidla dohodnutú cenu po vyčíslení celkového počtu dní užívania predmetu zmluvy (čl. II Zmluvy). Nájom bol dohodnutý na dobu neurčitú od 9.5.2014 do dňa ukončenia opravy poškodeného vozidla nájomcu ŠPZ MI 261 CE (článok III. Zmluvy). Potom čo žalovaná v 3. rade namietala platnosť vyššie označenej Zmluvy o nájme dopravného prostriedku uzavretej dňa 9.5.2014 z dôvodu, že nie je podpísaná, pokiaľ ide o prenajímateľa spol. DMF, a.s., v zmysle výpisu z obchodného registra a to, že ju buď podpisuje generálny riaditeľ spoločnosti alebo dvaja členovia predstavenstva spoločne, pričom ju podpísal podpredseda predstavenstva F. Č. V.. (čo potvrdil J.. F. Č. pred súdom), a tak žalobca predložil súdu Zmluvu o nájme dopravného prostriedku zo dňa 4.7.2013 (č.l. 76-77 spisu) uzavretú medzi tými istými subjektmi ako predchádzajúca zmluva s tým istým predmetom, avšak uzavretú na dobu od 4.7.2013 na dobu neurčitú (do dňa ukončenia opravy poškodeného vozidla nájomcu ŠPZ MI 368CY (čl. III., V. Zmluvy) t.z., že išlo o iné vozidlo žalobcu, ktoré bolo poškodené. Následne žalobca opätovne predložil súdu Zmluvu o nájme dopravného prostriedku uzavretú dňa 9.5.2014 s tým, že uviedol, že „omylom“ predložil súdu Zmluvu o nájme dopravného prostriedku zo dňa 4.7.2013, ktorá sa netýka predmetu tohto sporu. Čo sa týka žalovanou v 3. rade namietanej neplatnosti zmluvy o nájme náhradného vozidla uzavretej dňa 9.5.2014 tak k tomu súd „udáva“, že v zmysle ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia upravujú nájomné zmluvy, Občiansky zákonník nevyžaduje pre tento typ nájomnej zmluvy, ktorej predmetom je nájom hnuteľnej veci (osobného motorového vozidla) určitú formu, možno ju teda uzavrieť v hocijakej forme, čo znamená, že nemusí mať písomnú formu.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a to tak, že priznal úspešným žalovaným v 1.,2. a 3. rade náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v pomere 100 % a o ich výške rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 1 CSP).

9. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a „žalobu potvrdiť“ (správne malo byť „žalobe vyhovieť“). Žiadal priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu. Odvolanie podal z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d/, písm. f/, písm. h/ CSP. Uviedol, že počas konania preukázal prenajatie auta, ktoré pre chod firmy bolo nevyhnutné. V opačnom prípade by nebolo možné zabezpečiť chod firmy a jej nerušenú prevádzku. Poznamenal, že bolo potrebné prenajať také motorové vozidlo aké prenajal, lebo terén, kam technici chodili - zabezpečovať budovu- je nerovný. Nevie aká úvaha stojí za rozhodnutím súdu ignorovať (odprezentované) dôkazy potrebné (len) k meritórnemu rozhodnutiu. Vyčítal súdu, že sa nevyporiadal so všetkými skutočnosťami uvádzanými žalobcom. Pri rozhodovaní súd vychádzal iba z vyjadrenia právneho zástupcu žalovanej v 3. rade bez predloženia akýchkoľvek podstatných faktov pre meritórne rozhodnutie. Uviedol, že súd žiadnym spôsobom svoj záver vo veci nezdôvodnil, a tak rozsudok súdu je nepreskúmateľný. Na STK živnostníka (žalobcu) pracovali štyria technici. Keďže J.. Č. bol vedúcim STK, musel mať platnú licenciu, takže na STK vykonávali kontrolu piati technici. Vykonávanie STK nebola celodenná práca technikov z dôvodu nízkej účasti zákazníkov. Prehľad vykonávaných kontrol a čas potrebný na vykonávanie kontroly je uvedený v tabuľke. Na STK sa počas zapožičania vozidla odpracovalo denne maximálne 10,5 hodín. Zvyšok dňa museli zamestnanci vykonávať iné práce s využitím vozidiel vo vlastníctve J.. Č., ktorý vlastnil 4 vozidla. Jedno terénne vozidlo sa využívalo na potreby kontroly oplotenia a opravy oplotenia majetku firmy žalobcu. Tri cestné vozidla slúžili ako riadne zásobovacie a pracovné vozidla. Práve výpadok vozidla v prevedení SÚV, ktoré bolo určené hlavne na ochranu firmy a jej nehnuteľností v mimopracovnom čase, bolo nutné (výpadok) nahradiť rovnocenným vozidlom, bez ktorého by bola narušená ochrana majetku v mimopracovnom čase, ale aj zamestnanosť pracovníkov v čase riadneho zamestnaneckého času v trvaní 8,5 hodín. Postup súdu považoval v rozpore s vykonanými dôkazmi.

10. Žalovaná v 3. rade vo vyjadrení na odvolanie žalobcu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Súd prvej inštancie sa so všetkými dôkazmi a námietkami žalobcu náležite vyporiadal. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal nevyhnutnosť zapožičania náhradného motorového vozidla Mercedes Benz ML, ev.č. MI 370 CDI 4 Matic e.č. MI 377 CL. Z vykonaného dokazovania, predložených listinných dôkazov a výsluchu svedkov F. Č. mladšieho, N.. X. V. XXXX - zamestnanca žalobcu, ktorý je aj členom predstavenstva pol. DMF, a.s., bolo preukázané, že predmetné vozidlo ev. č. MI 377 CL bolo zo strany žalobcu užívané aj pred dopravnom nehodou, t.j. pred dňom 9.5.2014. Z výpovede tohto svedka boli zistené, že motorové vozidlo Mercedes Benz ML ev.č. MI 377 CL slúžilo ako záložné vozidlo v prípade, ak niektoré z vozidiel malo poruchu. Z predložených dôkazov bolo preukázané, že uvedené vozidlo bolo zo strany žalobcu užívané (resp. prenajímané) od spoločnosti DMF, a.s. dlhodobo aj pred škodnou udalosťou, a preto náklady na prenájom náhradného vozidla nie je možné považovať za náklady vynaložené v dôsledku predmetnej škodovej udalosti. V konaní bolo preukázané, že žalobca uzavrel zmluvu o nájme dopravného prostriedku so spoločnosťou DMF, a.s. so sídlom Lastimírska 9, Michalovce, IČO: 36 187 437, v ktorej je predsedom predstavenstva. Vypožičanie motorového vozidla od spoločnosti DMF a.s., v ktorej je žalobca predsedom predstavenstva a súčasne generálny riaditeľ, predstavuje účelové konanie s cieľom získania vlastného finančného prospechu na úkor žalovaných, čo možno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Za správny považovala záver súdu v odseku 33 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Poznamenala, že žalobca v odvolaní uvádza nové skutočnosti a predkladá dôkazy, ktoré ale pred súdom prvej inštancie neuviedol a nepredložil. Pre úplnosť uviedla, že skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nemožno v zásade pre odvolacím súdom uplatniť (výnimku uvádza len ust. § 366 CSP).

11. Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu súdu prvej inštancie len v prípade, ak boli dané námietky predmetom posudzovania zo strany súdu prvej inštancie.

12. Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení na odvolanie žalobcu poznamenal, že motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda bolo v čase nehody poistené v poisťovni Kooperativa, a tak nech si žalobca uplatní nároky v uvedenej poisťovni.

13. Žalobca k vyjadreniu žalovaných k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalovaný a spol. dlhujú žalobcovi sumu 1.267,50 € s príslušenstvom. Je presvedčený, že ide o skutočnú škodu podľa § 442 ods. 1 OZ. Predmetná škoda bola objektívne vyjadrená - vyčíslená v peniazoch odborníkmi do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Žalobca si splnil svoje povinnosti zo zákona tým, že uhradil predloženú faktúru za používanie zapožičaného motorového vozidla. Po citácii § 420 OZ uviedol, že žalovaná je povinná spravovať sa pri likvidácii spôsobenej škody príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

14. Ďalšie vyjadrenia neboli súdu doručené.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

16. Rozsudok je vo výroku o zamietnutí žaloby vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30. apríla 2019 o 10.10 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 24. apríla 2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3 CSP.

18. Žalobca namietal v odvolaní dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, písm. f/, písm. h/ CSP, t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (písm. d/), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (písm. f) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (písm. h/).

19. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovaného vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

20. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP (do 30.6.2016 s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

21. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP ( do 30.6.2016 z ust. § 133 až 135 O.s.p.).

22. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

23. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody vo veci samej nie sú naplnené.

24. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. Mimoriadne podrobné, presvedčivé, správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku vo veci samej, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

26. Žalobca argumentuje okolnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré boli predmetom dokazovania, a s ktorými sa súd prvej inštancie správne vysporiadal pri rozhodovaní vo veci a ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej a ktoré by umožňovali prijať iné závery a boli by spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku.

27. K odvolacím námietkam žalobcu a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza:

28. Žalobca v tomto konaní uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mala spočívať v nákladoch na prenájom motorového vozidla za dobu opravy poškodeného motorového vozidla. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o tomto nároku vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 1 Cz 86/90 o dňa 30.11.1990 publikovanom pod R 7/1992, podľa ktorého skutočnú škodu, ktorá spočíva v nákladoch na vypožičanie alebo prenájom osobného motorového vozidla, ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom boli tieto náklady nevyhnutné a účelne vynaložené na vypožičanie náhradnej veci (osobného motorového vozidla) zodpovedajúcej poškodenej veci.

29. Škodu spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného motorového vozidla v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, (ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia), je treba považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v nevyhnutnom rozsahu a účelne vynaložených nákladov.

30. V každom prípade je však skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na vypožičanie či prenájom vozidla prevyšujúcu náklady na prevádzku vlastného vozidla povinný zodpovedný subjekt nahradiť len v rozsahu, v akom boli náklady nevyhnutné a účelne vynaložené na vypožičanie náhradného vozidla (zodpovedajúcemu vozidlu poškodenému).

31. Aj pri porovnateľom náhradnom vozidle platí, že rozsah náhrady škody, na ktorú je škodca povinný, je obmedzený z hľadiska účelnosti, nutnosti a potrebnosti (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 30.3.2010 sp.zn. 25 Cdo 3911/2007).

32. Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Inými slovami, právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nie súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované, bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou.

33. Veľmi správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, lebo žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodov nutnosti (potrebnosti) a účelnosti vynaloženia nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla.

34. Aj odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie pritakáva obrane žalovanej v 3. rade, v ktorej poukázala na súvislosti vtedy platného a účinného (v čase uzavretia zmluvy o nájme dopravného prostriedku) ust. § 41 písm. d/ zákona č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, a o zmene a doplnení niektorých zákonov, že oprávnená osoba technickej kontroly nesmie umožniť vykonávanie technickej kontroly, ak v stanici technickej kontroly nie sú prítomní aspoň dvaja kontrolní technici z počtu ustanoveného podľa § 39 ods. 1 písm. i/ cit. zák., z ktorých aspoň jeden musí byť vedúcim stanice technickej kontroly alebo zástupcom vedúceho stanice technickej kontroly. Z dikcie § 41 písm. d/ cit. zák. je zrejmé, že na riadne fungovanie stanice technickej kontroly, ktorú v spornom období prevádzkoval žalobca je nevyhnutné, aby sa na pracovisku stanice nachádzal okrem žalobcu aspoň jeden z jeho zamestnancov. Pokiaľ žalobca tvrdil, že mal v spornom období štyroch zamestnancov, a štyri motorové vozidlá (z ktorých jedno bolo v dôsledku poškodenia pri predmetnej dopravnej nehode v oprave), čo je preukázané aj listinným dôkazom predloženým žalobcom - daňové priznanie k dani z motorových vozidiel (č.l. 71 a nasl.) a každému z nich podľa tvrdenia žalobcu bolo pridelené jedno firemné motorové vozidlo, teda mal súd za to, že vždy minimálne jedno z týchto vozidiel nemuselo byť využívané aspoň jedným z jeho zamestnancov z dôvodu jeho prítomnosti a plnenia úloh na samostatnom pracovisku stanice technickej kontroly, takže nebola akútna naliehavosť potreby zabezpečenia náhradného motorového vozidla na strane žalobcu, a preto nebolo nielen nutné, ale ani účelné v dôsledku uvedenej poistnej udalosti vypožičanie motorového vozidla za úplatu. Ani žalobca počas konania na súde prvej inštancie nepreukázal nevyhnutnosť a účelnosť zapožičania predmetného náhradného motorového vozidla.

35. Pozornosti odvolacieho súdu neušla ani „činnosť“ žalobcu súvisiaca s predkladaním zmlúv o nájme dopravného prostriedku, ktorá je opísaná v bode 35 rozsudku súdu prvej inštancie.

36. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania.

37. Výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní, a tak nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaní mali úspech v odvolacom konaní, a preto im súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).