Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/3/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. T., o zaplatenie sumy 1.820,88 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 4Csp/13/2018-46 zo dňa 16. októbra 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku II. , ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol a v súvisiacom výroku III. o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.390 eur so zmluvnou pokutou 0,04% denne s úrokom z omeškania vo výške 0,55% ročne zo sumy 1.390 eur od 25.9.2015 do zaplatenia s tým, že tento úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu neprevýšia 1.500 eur a odo dňa nasledujúcom po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahnu sumu 1.500 eur len úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.390 Eur do zaplatenia. Výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol. Výrokom III. rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 52,68%. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1 820,88 eur so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 1 820,88 eur od 24.09.2015 do zaplatenia tak, že tento úrok a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1 500 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1 500 eur, len 5,05 % ročne na úroku z omeškania zo sumy 1 820,88 eur do zaplatenia. Ďalej sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému, aby nahradil žalobcovi náklady spojené s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 91,94 eur a nahradil žalobcovi trovy konania na súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia. Žalobca odôvodnil svoju žalobu tým, že žalobca uzatvoril dňa 30.03.2015 so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500107767, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1 500 eur. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach vo výške 53,08 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri prvej splátke a do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatil len 90 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky č. 2 o viac ako tri mesiace, si žalobca uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka a úver zosplatnil ku dňu 24.09.2015. Žalovaná suma, podľa vyčíslenia žalobcu, predstavuje nesplatenú sumu úveru a úroku, čo predstavuje sumu vo výške 1 820,88 eur. Súd prvej inštancie poukázal na § 52 ods. 1, 3, 4; § 53 ods. 9; § 517 ods. 1, 2 a § 565 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2; § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný uzatvoril so žalobcom Zmluvu o revolvingovom úvere. Žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky, ktoré sa žalovaný zaviazal splácať v dohodnutých mesačných splátkach. Vyhodnotil, že v konaní nebolo sporné, že na strane poskytovateľa je podnikateľ a na strane žalovaného - príjemcu služby - fyzická osoba. Vzhľadom k tomu, že vo veci ide o zmluvný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy považoval súd prvej inštancie za potrebné skúmať, či uzavretá zmluva o úvere spĺňa obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zistil, že medzi stranami došlo k uzavretiu zmluvy, podľa ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému finančné prostriedky vo výške 1 500 eur a žalovaný sa zaviazal úver žalobcovi splácať v 36 mesačných splátkach po 53,08 eur s tým, že ročná úroková sadzba úveru bola vo výške 17,77% ročne, RPMN za úver vo výške 26,84 %, priemerná RPMN za úver 34,42 %, poplatok za poskytnutie úveru 150 eur. Oznámenie o schválení úveru, ktoré bolo žalovanému vydané pri uzatvorení zmluvy obsahovalo aj konečný termín splatnosti a informáciu o rozdelení splátky na istinu a úroky. Na základe uvedeného mal za to, že zmluva o úvere obsahovala náležitosti predpokladané § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Ďalej mal súd prvej inštancie, z výpisu účtu žalobcu, za preukázané, že žalobca žalovanému v skutočnosti poskytol a vyplatil len sumu vo výške 1.350 eur. Preto žalobcovi priznal istinu len vo výške 1.260 eur, ktorá predstavovala sumu 1.350 eur po odpočítaní úhrady žalovaného vo výške 90 eur. Ďalej súd prvej inštancie skúmal postup žalobcu pri zosplatnení úveru. Keďže žalovaný úver riadne nesplácal, žalobca listom zo dňa 16.08.2015 žalovanému oznámil, že je v omeškaní s úhradou splátok 2, 3, 4 v sume celkom 258,96 eur a pokiaľ sa s úhradou ktorejkoľvek z týchto splátok dostane do omeškania o viac ako tri mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, žalovaný stratí výhodu splátok a celý dlh bude povinný zaplatiť naraz. Žalovaný oznámenie neprevzal a keďže dlžnú sumu neuhradil, došlo k zosplatneniu úveru v súlade s článkom 13 ods. 13.1 písm. a) zmluvných podmienok. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že podmienky stanovené v § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ pre zosplatnenie úveru zo strany žalobcu splnené boli, keď možnosť zosplatniť úver bola medzi stranami dohodnutá, žalobca o možnosti zosplatniť úver informoval žalovaného listom zo dňa 16.08.2015, ktorý bol zaslaný viac ako 15 dní pred samotným zosplatnením a úver bol zosplatnený až po uplynutí 3 mesiacov od splatnosti rozhodnej splátky. S poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov podľa ktorej, dojednané úroky z úveru patria veriteľovi len za dobu do zosplatnenia úveru, priznal súd prvej inštancie žalobcovi úrok za obdobie trvania zmluvy do zosplatnenia úveru, t.j. od 30.03.2015 do 24.09.2015. Výšku úroku určil podľa dohodnutej úrokovej sadzby v zmluve vo výške 17,77% zo sumy úveru 1.500 eur, t.j. v sume 130,72 eur, ktoré žalobcovi aj priznal. Naopak súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok na náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 91,94 eur, ktoré žalobca odôvodnil zaslaním pokusu o zmier. Uviedol, že v danom prípade sa nejedná o náklady spojené s mimosúdnym uplatnením pohľadávky ale o trovy právneho zastúpenia. Ďalej mal za preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy 1.390 eur, a to od 25.09.2015, preto žalobcovi vznikol aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,04% denne z dlžnej sumy podľa bodu 8 ods. 8.1 zmluvy a tiež nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Priznal preto žalobcovi nárok na uvedené sankcie v rozsahu podľa § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a to do doby, kým suma zmluvnej pokuty a úroku z omeškania dosiahne sumu poskytnutých peňažných prostriedkov. Skonštatoval, že od nasledujúceho dňa patrí žalobcovi len úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne. V prevyšujúcej časti považoval žalobu žalobcu za nedôvodnú, a preto ju v tejto časti zamietol. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP. Uviedol, že v konaní sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.820,88 eur a súd prvej inštancie mu priznal sumu 1.390 eur. Žalobca mal teda v konaní úspech v rozsahu 76,34%, jeho neúspech predstavuje 23,66%. Čistý úspech žalobcu v konaní potom predstavuje 52,68% a v tomto rozsahu žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal, v časti výroku II. a III., v zákonnej lehote odvolanie žalobca, s poukazom na § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobcovi neprináležia úroky z úveru po zosplatnení považoval v rozpore so zmluvou o revolvingovom úvere a so zákonom. Uviedol, že zosplatnením úveru sa mení splatnosť nároku z úverovej zmluvy tak, že namiesto plnenia rozloženého do splátok sa stáva splatným v celosti a okamžite. Nedochádza k zániku zmluvy. Mal za to, že z viacerých právnych predpisov vyplýva, že dlžník a to aj spotrebiteľ, je povinný platiť úrok odo dňa poskytnutia úveru do jeho úplného splatenia. Poukázal na skutočnosť, že v zmluve o revolvingovom úvere bola dohodnutá splatnosť istiny úveru ako aj úrokov v mesačných splátkach. Rovnako bola dohodnutá mimoriadna splatnosť všetkých splátok, t.j. splátok úveru a úrokov z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou splátky o viac ako 3 mesiace. Podľa názoru žalobcu vyhlásením predčasnej splatnosti úveru zmluva nezaniká. Nezaniká preto ani záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a ani záväzok zaplatiť úroky podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, mení sa len splatnosť týchto záväzkov. Per analogiam poukázal na obdobný stav držby peňažných prostriedkov v prípade odstúpenia spotrebiteľa od zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 13 zákona č. 129/2010 Z.z. a povinnosti platiť úrok až do skutočného splatenia peňažných prostriedkov. Uzavrel, že v prípade odstúpenia od zmluvy zo strany spotrebiteľa je spotrebiteľ povinný bezodkladne, najneskôr v lehote 30 dní od odoslania oznámenie o odstúpení vrátiť istinu a úrok z istiny podľa úrokovej sadzby uvedenej v zmluve odo dňa čerpania úveru až do dňa splatenia istiny, t.j. nie do momentu odstúpenia od zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že aj v zákone o spotrebiteľských úveroch sa vychádza z predpokladu, že dlžník je povinný platiť úrok od poskytnutia úveru do jeho splatenia. Podľa žalobcu, ak uvedené platí v prípade, v ktorom jednostranným úkonom dochádza k zániku zmluvy, potom taký prístup platí aj v prípade, kedy zmluva nezaniká. Pripustením záveru súdu prvej inštancie o zániku zmluvy v prípade predčasného zosplatnenia by došlo podľa žalobcu k absurdnej situácii, keby by dlžník, ktorý nesplní riadne svoje záväzky zo zmluvy bol neprimerane a nedôvodne zvýhodnený oproti dlžníkovi, ktorý riadne plní svoje záväzky a spláca splátky úveru a zmluvných úrokov podľa splátkového kalendára. Na základe uvedených skutočností žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a vyhovel žalobe aj v časti, v ktorej bola súdom prvej inštancie zamietnutá, s tým, že žalobcovi prizná plnú náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie, v napadnutých častiach, je potrebné ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnych skutkových zistenia a v nesprávnom právnom závere (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP).

6. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

7. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

8. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri zamietnutí zvyšku žaloby žalobcu vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

9. Rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky (pozri napríklad uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/40/2015 zo dňa 28.07.2015, či jeho rozsudok sp. zn. 15Co/871/2014 zo dňa 02.09.2015 alebo rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015 alebo aj rozsudok tunajšieho súdu č.k. 5Co/479/2015-128 zo dňa 10. februára 2016) sa priklonila k právnemu názoru, že dojednané úroky z úveru patria veriteľovi len za dobu do splatnosti úveru. Po splatnosti úveru patria veriteľovi už len úroky z omeškania, ak je dlžník v omeškaní so splnením svojej povinnosti vrátiť riadne a včas poskytnutý úver. Tento právny názor bol odobrený aj uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18. septembra 2012, ktorý v zásade vyslovil, že takéto rozhodnutie súdu, ak je riadne odôvodnené, nemožno považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, a preto niet ani dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V prípade mimoriadnej splatnosti tak veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi. Nemá preto právo na úroky ako odplatu za užívanie istiny, keďže dlžník ju už užívať nemôže.

11. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014).

12. Zosplatnením úveru nastáva predčasná splatnosť úveru, dochádza teda k zmene pôvodných podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý. Po zosplatnení úveru sa dlžník, pokiaľ v určenej lehote neuhradí dlh, dostáva do omeškania a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t.j. spolu s istinou. Doba splatnosti úrokov za poskytnutie peňazí sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru. Obchodný zákonník rozlišuje splatnosť úrokov v závislosti od splatnosti istiny úveru, ako aj spôsobu splatenia istiny úveru, t.j. jednorazovo alebo v splátkach. Celková suma úrokov musí byť vždy zaplatená najneskôr do splatnosti dlžného zostatku úveru. Žalobca preto v danom prípade nemôže žiadať od žalovaného ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny. Žalobcovi prislúchajú len úroky z omeškania. Po vyhlásení celého úveru za splatný sa istina ďalej zmluvne neúročí. Vyplýva to z podstaty zmluvného úroku, ktorý je odplatou za užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti. Veriteľ neposkytuje finančné prostriedky po lehote splatnosti. Odvolací súd pritom odkazuje na záver odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR R 59/1998, z ktorého vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Odvolací súd preto uzavrel, že v predmetnej veci má žalobca nárok po zosplatnení len na úroky z omeškania a nie na dohodnuté zmluvné úroky, ako uviedol aj súd prvej inštancie.

13. Pre úplnosť, aj keď žalobca v odvolaní toto nenamietal, odvolací súd dodáva, že za vecne správne považuje aj rozhodnutie súdu prvej inštancie nepriznať žalobcovi nárok na náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 91,94 eur. Náhradu týchto nákladov dôvodil žalobca zaslaním listiny označenej ako pokus o zmier. Aj podľa názoru odvolacieho súdu sa nejedná o náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ale o trovy právneho zastúpenia, ktoré sú súčasťou trov konania - odmeny za úkon právnej služby. O výške trov právneho zastúpenia rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu v zamietajúcej časti vo výroku II. a v súvisiacom výroku III. o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne trovy odvolacieho konania preukázane nevznikli.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).