Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-96-2019.pdf
PDF · 86.21 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/96/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Ing. W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, G. G., o zaplatenie 176,84 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 7C/1/2016-324 zo dňa 20. novembra 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin (ďalej len „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 176,84 eur s príslušenstvom, ktorú pohľadávku žalobca nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20. novembra 2014 od postupcu Slovak Telecom, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, a ktorá vznikla na podklade žalovaným neuhradených telekomunikačných služieb. Žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že nevyhnutným predpokladom pre to, aby bol žalobca vo veci úspešný, bolo preukázanie existencie zmluvného vzťahu, na základe ktorého si jeho právny predchodca fakturoval požadovanú cenu za poskytnuté telekomunikačné služby. V danom prípade ale žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal existenciu zmluvného vzťahu. V žalobe pritom uviedol, že sa domáha zaplatenia ceny za služby na základe zmluvy č. 9903905626, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle Zákona o elektronických komunikáciách (ďalej len „zmluva“). Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že od tejto zmluvy právny predchodca žalobcu odstúpil, a to oznámením zo dňa 05.12.2012, ktoré bolo rovnakého dňa podané aj na poštovú prepravu. Účinky odstúpenia nastali posledným dňom v mesiaci, v ktorom bolo oznámenie doručené účastníkovi. Keďže nebol preukázaný presný deň doručenia odstúpenia, zohľadňujúc obvyklú dobu doručovania zásielok (3 dni) a skutočnosť, že odstúpenie bolo predložené žalovaným (t. j. mu bolo doručené), súd prvej inštancie konštatoval, že k 31.12.2012 zmluva zanikla. Súdu pritom nebolo tvrdené ani preukázané, že účinky odstúpenia od zmluvy boli odvolané alebo menené. Právny predchodca žalobcu fakturoval cenu za poskytnuté služby na základe zmluvy, ktorá tak v čase fakturácie už zanikla. Žalovaný preto ako účastník nie je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy, ktorá zanikla. Na strane žalovaného mohlo dôjsť nanajvýš k bezdôvodnému obohateniu, ktoré však žalobca na strane žalovaného netvrdil a neuviedol ani rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých by mohol súd posúdiť jeho výšku. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam okresný súd žalobu v zmysle jej čiastočného späťvzatia, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, zamietol v celom rozsahu. O trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania v plnom rozsahu.
2. Proti vyššie uvedenému rozsudku žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) podal odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V bližších podrobnostiach uviedol, že v konaní nebolo nijakým spôsobom preukázané, že zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy. V konaní nebolo preukázané doručenie, prípadne aspoň zaslanie odstúpenia od zmluvy žalovanému, preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie zmätočné, keďže vychádza zo skutočností, ktoré neboli preukázané. Súd nemohol mať preukázané účinné doručenie odstúpenia od zmluvy, a tým nemohol uvažovať o nastúpení účinkov odstúpenia od zmluvy. Za ďalšie, žalobca nesúhlasil ani s tým, že by neopísal, resp. netvrdil rozhodujúce skutočnosti pre to, aby nemohol byť jeho nárok posúdený ako prípadné bezdôvodné obohatenie. V tejto súvislosti uviedol, že v konaní netvrdil, že predmetné faktúry boli vystavené titulom zmluvy, ale že boli vystavené za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu, ktoré boli pôvodne poskytované práve titulom vyššie uvedenej zmluvy. Skutkové tvrdenia žalobcu počas konania nie sú v rozpore so skutkovým vyhodnotením veci súdom. Pokiaľ súd posúdi uplatnený nárok ako bezdôvodné obohatenie, ide výslovne o právne posúdenie, ktoré je vecou súdu a strana konania nie je povinná vec právne kvalifikovať. S poukazom na uvedené odvolateľ nevidel ani dôvod na zamietnutie žaloby z ďalších súdom prvej inštancie popísaných dôvodov. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel, resp. rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalovaný v podanom vyjadrení odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Súd prvej inštancie mal preukázané odstúpenie od zmluvy, žalobca vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe ešte v prvoinštančnom konaní. Rozsudok okresného súdu je zákonný a spravodlivý.
4. Žalobca vo svojej odvolacej replike poukázal na svoje predchádzajúce tvrdenia, takisto aj žalovaný vo svojej odvolacej duplike.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, § 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP, a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvárajú organickú kompletizujúcu jednotu. Z ustanovenia § 387 ods. 2 CSP vyplýva, že ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.
8. V danom prípade okresný súd vykonal dokazovanie náležitým spôsobom, v potrebnom rozsahu a spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania, umožnil stranám sporu realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu strán, ako aj meritum veci. Odvolacie dôvody žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, pričom zároveň nezistil ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným
spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré je dostatočne podrobné, ale i jasné, zrozumiteľné a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.
9. Vychádzajúc zo skutkového stavu tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie, aj odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade boli právnym predchodcom žalobcu vystavené faktúry za používanie telekomunikačných služieb žalovaným v tom čase už na základe neexistujúcej zmluvy, pretože od tejto právny predchodca žalobcu predtým riadne odstúpil. Pokiaľ aj žalobca vo svojich odvolacích námietkach spochybňoval doručenie, resp. zaslanie odstúpenia od zmluvy, tieto jeho tvrdenia boli v konaní vyvrátené žalovaným predloženými listinnými dôkazmi, z ktorých vyplýva opak (viď odstúpenie od zmluvy od Slovak Telekom, a.s. zo dňa 05.12.2012 - č. l. 66 a 67 spisu). Za ďalšie, pokiaľ žalobca chcel, aby súd jeho nárok posúdil podľa ustanovenia o bezdôvodnom obohatení, mal takto svoju žalobu koncipovať. V súčasnom štádiu konania jeho tvrdenie o tom, že predmetné faktúry, v zmysle ktorých si voči žalovanému uplatňoval cenu telekomunikačných služieb, neboli vystavené titulom zmluvy, považuje odvolací súd len za účelové. V celom rozsahu sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že z opisu rozhodujúcich skutočností žalobcom nie je možné jeho nárok prípadne posúdiť ani podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Na doplnenie dôvodov súdu prvej inštancie odvolací súd navyše uvádza, že podľa jeho presvedčenia žalobca v konaní nemal ani aktívnu legitimáciu, pretože pohľadávku od svojho právneho predchodcu nemohol riadne nadobudnúť na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20. novembra 2014 (č.l. 33 a nasl. spisu), keďže v čase jej prevodu zmluva o poskytovaní telekomunikačných služieb, v zmysle ktorej mal voči žalovanému vzniknúť nárok, už dávno zanikla, a to k 31.12.2012. Právny predchodca žalobcu a žalobca v zmluve o postúpení pohľadávok tiež neuviedli, že pohľadávku voči žalovanému sa postupuje titulom bezdôvodného obohatenia.
10. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá procesnému úspechu strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.
11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
12. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)