Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6Er-180-2008.pdf
PDF · 76.54 KB
Case nature
Subarea
6Er/180/2008
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému Q. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX/XX, J. Q., pre vymoženie pohľadávky 49,79 eura s príslušenstvom, exekúcia vykonávaná súdnou exekútorkou JUDr. Michaelou Zubaľ Burdovou, so sídlom Exekútorského úradu Štefánikova 18, Humenné, pod sp. zn. EX 226/2008, takto
rozhodol:
I. Exekúcia sa z a s t a v u j e .
II. Súdny exekútor m á voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Na návrh Slovenskej republiky, Krajského riaditeľstva PZ v Prešove, IČO: 00 735 850, sa začalo pred súdnym exekútorom, JUDr. Jánom Ferkom, dňa 22. 04. 2008 exekučné konanie pod sp. zn. EX 226/08 za účelom vymoženia pohľadávky 1 500,- Sk. Exekučným titulom bol blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1620604, vydaný Okresným riaditeľstvom PZ vo Vranove nad Topľou, Okresným dopravným inšpektorátom Vranov nad Topľou dňa 20. 10. 2006. Blok na pokutu, ktorý je exekučným titulom, nadobudol právoplatnosť dňom 20. 10. 2006 a vykonateľnosť dňom 06. 11. 2006.
2. Pôvodný súdny exekútor, JUDr. Ján Ferko, začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 013295 * zo dňa 28. 04. 2008, ktoré mu udelil Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej len „súd“) na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 1 500,- Sk a trov exekúcie. Súdny exekútor, JUDr. Ján Ferko, bol dňa 04. 01. 2016 odvolaný z funkcie a za náhradníčku bola vymenovaná súdna exekútorka JUDr. Michaela Zubaľ Burdová.
3. Uznesením zo dňa 31. 01. 2018, č. k. 6Er/180/2008-9, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 02. 03. 2018, súd pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný oprávnený Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava a na jeho miesto vstúpil, ako nový oprávnený, obchodná spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005.
4. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v teraz platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. 03. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“).
5. Podaním zo dňa 20. 11. 2018, doručeným súdu elektronicky dňa 11. 12. 2018, oprávnený žiadal, aby súd z úradnej činnosti zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku, nakoľko
počas exekúcie došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie, na základe ktorého je vedené exekučné konanie v tejto veci. Poukázal pritom na ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31. 08. 2008, podľa ktorého rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno vykonať do 3 rokov od uplynutia lehoty, určenej na ich zaplatenie.
6. Prípisom zo dňa 20. 12. 2018 súd oznámil oprávnenému, že nezistil dôvod na zastavenie exekúcie, pretože nedošlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty. Ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktoré upravovalo 3-ročnú prekluzívnu lehotu, bolo účinné iba do 31. 08. 2008, a preto sa vzťahovalo len na exekučné tituly, ktoré nadobudli vykonateľnosť do 31. 08. 2005. Nakoľko exekučný titul v predmetnej exekúcii nadobudol vykonateľnosť až dňa 06. 11. 2006, oprávnenému súd oznámil, že nezistil dôvod na zastavenie exekúcie ex offo podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.
7. Reakciou oprávneného na uvedené poučenie súdu bol návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 17. 01. 2019, doručený súdu elektronicky dňa 11. 03. 2019. Oprávnený oznámil súdu, že naďalej považuje tento exekučný titul za prekludovaný, pričom poukázal na stanovisko generálnej prokuratúry z roku 2012, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30. 10. 2008, sp. zn. 20Cdo/1802/2007, článok 50/6 Ústavy Slovenskej republiky, uznesenia Najvyššieho súdu a rozhodnutia krajských súdov v ktorých bolo vyslovené stanovisko, že sa jedná o preklúziu. V závere tohto podania jednoznačne uviedol, že sa jedná o návrh na zastavenie exekúcie pre preklúziu.
8. V predmetnej veci podal oprávnený opakovane návrh na zastavenie exekúcie z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v podaní zo dňa 20. 11. 2018, a to napriek poučeniu súdu, že nedošlo k uplynutiu tzv. prekluzívnej lehoty, ktorú zákon stanovuje na vykonanie daného exekučného titulu. Exekučné konanie, ako konanie návrhové, je ovládané tzv. dispozičnou zásadou, na základe ktorej sa môže exekúcia začať len na návrh oprávneného a nemôže sa v nej pokračovať proti jeho vôli. Oprávnený môže v ktoromkoľvek štádiu navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať. Z predloženého opakovaného návrhu na zastavenie exekúcie mal súd hodnoverným spôsobom preukázanú vôľu oprávneného nepokračovať v exekúcii, ktorá sa začala v zmysle ustanovenia § 36 Exekučného poriadku na jeho návrh, a preto súd v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
11. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. Vzhľadom k tomu, že právna úprava § 262 CSP je vo vzťahu k § 205 ods. 2 Exekučného poriadku novšia, súd postupoval v súlade s novšou právnou úpravou („lex posterior“), obsiahnutou v § 262 CSP, ktorou bola zavedená tzv. dvojinštančnosť rozhodovacej činnosti, pokiaľ ide o trovy konania (IV. ÚS 202/2018 a IV. ÚS 187/2018).
14. Zastavenie exekúcie procesne zavinil oprávnený tým, že navrhol zastavenie exekúcie. Súd totiž nezistil dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, t. j., že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, by sa po začatí exekúcie stalo neúčinným. Exekučný titul v tejto veci sa stal vykonateľným dňom 06. 11. 2006, takže 3-ročná prekluzívna lehota, stanovená podľa § 88 ods. 1 zákona
č. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31. 08. 2008 na vymáhanie pohľadávky, by uplynula dňom 06. 11. 2009. K tomuto dňu už nemožno aplikovať neplatné ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Novelizáciou zákona o priestupkoch, vykonanou zákonom č. 298/2008 Z. z., účinným od 01. 09. 2008, došlo totiž k vypusteniu ustanovenia o 3-ročnej prekluzívnej lehote na vymáhanie nároku z tohto exekučného titulu. Novela pritom nerieši stav stretu rozdielnych úprav, a preto právne účinky novelizovaného ustanovenia § 88 zákona o priestupkoch sa od 01. 09. 2008 vzťahujú aj na právne vzťahy, založené v minulosti. Pokiaľ ide o samotnú lehotu na výkon rozhodnutia, je potrebné poukázať na ustanovenie § 51 zákona o priestupkoch, v spojení s § 71 ods. 3 zákona o správnom konaní, ktoré umožňuje pre prípad, že nie je v zákone o priestupkoch úprava ohľadne výkonu rozhodnutia, použiť úpravu uvedenú v zákone o správnom konaní. Pokiaľ ide o lehotu na vymoženie uloženej pokuty na priestupok, táto je upravená v § 71 ods. 3 zákona o správnom konaní tak, že výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. Pretože v predmetnej veci neuplynula do 31.08. 2018 trojročná lehota na plnenie, pričom v tejto 3-ročnej lehote bol podaný návrh na vykonanie exekúcie, nedošlo k zániku práva, priznaného exekučným titulom, ani k neúčinnosti exekučného titulu tak, ako to tvrdil oprávnený. V tomto smere súd poukazuje aj na uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č. 15Er/1146/2009-16 zo dňa 11. 11. 2011, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Ncdo 12/2012 zo dňa 26. 06. 2013, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 193/2013 zo dňa 12. 12. 2013.
15. Vzhľadom na uvedené zistenie súd v rozhodnutí, ktorým bola exekúcia zastavená, priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie v plnom rozsahu s tým, že tieto trovy bude v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku znášať oprávnený, ktorý procesne zavinil zastavenie exekúcie. O výške trov exekúcie rozhodne súd osobitným uznesením, ale len za predpokladu, že si súdny exekútor tieto trovy uplatní.
Poučenie:
Proti prvému výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. Proti druhému výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.