Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/75/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v sporovej veci žalobkyne: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, zastúpenej Advokátska kancelária Roštár

- Slovák, s. r. o., Révová 7, Bratislava, proti žalovanej: A.. L. J., G. XX, L., zastúpenej advokátom Mgr. Milanom Vallom, Vajnorská 43, Bratislava, o zaplatenie 2.622,64 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 11Csp/21/2016-48, zo dňa 1.6.2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom pre zmeškanie žalobu zamietol a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v plnej výške. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu 3.10.2016 sa žalobkyňa domáhala zaplatenia 2.622,64 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody na tom základe, že v rozhodnom období evidovala na odbernom mieste ako odberateľa A.. X. X., ktorý zomrel; z listu vlastníctva zistila, že žalovaná bola v rozhodnom období vlastníčkou nehnuteľnosti a bola povinná sa prihlásiť k odberu po smrti predchádzajúceho odberateľa; žalovaná odoberala pitnú vodu a odvádzala odpadovú vodu, využívala verejný vodovod a verejnú kanalizáciu bez existencie zmluvy a bez poskytnutia pripojenia.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie pripomenul, že rozhodnutím č.k. 11Csp/21/2016-31, zo dňa 4.11.2016, vydal platobný rozkaz, voči ktorému podala žalovaná v zákonnej lehote odôvodnený odpor. Skonštatoval, že žalobkyňa sa nedostavila na pojednávanie konané 1.6.2017, hoci bola naň riadne a včas predvolaná, v predvolaní bola poučená o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnila. Pretože žalovaná navrhla rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, súd prvej inštancie v zmysle § 278 C.s.p. rozhodol rozsudkom pre zmeškanie a žalobu zamietol; mal za to, že v danom prípade boli splnené všetky zákonné predpoklady na takéto rozhodnutie. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 255 v spojení s § 262 C.s.p. a priznal úspešnej žalovanej náhradu trov konania v plnej výške.

3. Proti rozsudku podala žalobkyňa odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a konanie zastaviť, resp. zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietala neúplne zistený skutkový stav, nesprávne právne posúdenie veci a ďalšie vady v konaní, keď neboli splnené procesné podmienky. Predovšetkým namietala, že v konaní neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie v súlade s § 278 C.s.p., nakoľko podaním označeným ako Späťvzatie žaloby, Oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia zo dňa 23.5.2017, odoslané prostredníctvom ÚPVS 23.5.2017 a doručené súdu 23.5.2017, nielenže vzala žalobu v celom rozsahu späť, nakoľko žalovaná po podaní žaloby dlžné čiastky uhradila, ale navyše aj ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, keďže s ohľadom na podané späťvzatie a so zreteľom na princíp hospodárnosti konania chcela predísť zbytočným trovám konania. V tejto súvislosti zdôraznila, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s podaným späťvzatím a svoje konanie v rámci odôvodnenia rozsudku nevysvetlil; nevysporiadal sa riadne ani s dôkazmi predloženými v prílohe späťvzatia - výpis z účtu - platby zo dňa 9.11.2016, Príjmový pokladničný doklad č. J.XXXX B. G. X.X.XXXX. Mala za to, že súd prvej inštancie mal po podaní späťvzatia postupovať podľa § 145 ods. 1 C.s.p. a konanie zastaviť a v súlade s § 256 ods. 1 C.s.p. priznať žalobkyni proti žalovanej plnú náhradu trov konania.

4. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a zároveň žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania; dôvodila, že pre prípad, ak žalobkyňa nedoručila súdu späťvzatie žaloby pred prvým pojednávaním, bude nutné konštatovať, že boli naplnené všetky procesné predpoklady na vydanie rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 278 C.s.p. a teda odvolanie žalobkyne v takomto prípade nemôže byť dôvodné. K meritu sporu uviedla, že pokiaľ zostal peňažný záväzok odberateľa počas jeho života neuspokojeným, tento ako pasívum prešiel na jeho dedičov; žalovaná nie je dedičkou odberateľa a teda povinnosť splniť jeho neuhradené peňažné záväzky vyplývajúce so zmlúv, ktorých bol odberateľ zmluvnou stranou, nemohla na žalovanú prejsť. Z uvedeného mala za zrejmé, že (žalovaná) nie je pasívne vecne legitimovaná v tomto súdnom konaní. Poznamenala tiež, že v žiadnom prípade pred a ani po začatí tohto súdneho konania neplnila (ani čiastočne) povinnosť, ktorej plnenia sa žalobkyňa domáhala v tomto súdnom konaní. Nakoľko jej nebolo nikdy doručené späťvzatie žaloby a ani jej prílohy, žalovaná nemá vedomosť, aký bol skutočný dôvod späťvzatia žaloby, avšak týmto dôvodom nemohla byť úhrada žalovanej sumy z jej strany, nakoľko takúto úhradu nikdy nevykonala. Žalovaná sa pre neznalosť obsahu späťvzatia žaloby k tomuto späťvzatiu nedokáže kvalifikovane vyjadriť, avšak ak žalobkyňa zobrala späť žalobu pre zaplatenie žalovanej sumy, túto musela platiť iba ak tretia osoba, ktorá nie je účastníkom tohto súdneho konania, a to bez jej vedomia.

5. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), prihliadnuc z úradnej povinnosti na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie [ § 389 ods. 1 písm. a), písm. b), § 391 ods. 1 C.s.p.].

6. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

7. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

8. Podľa § 146 <aspi://module='KO'&link='KO160_2015SK%2523146'&ucin-k-dni='30.12.9999'>ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. Z dispozičnej zásady ovládajúcej civilné sporové konanie vyplýva, že žalobca, ktorý podal žalobu, má právo s ňou disponovať, t.j. môže ju za konania vziať aj späť, či už celkom, alebo len sčasti. Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci meritórne nerozhodol. Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd uznesením konanie zastaví. O zastavení konania súd rozhoduje uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a) C.s.p. <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z. %2523357'&ucin-k-dni='30.12.9999'>). Súd v uznesení, ktorým sa konanie končí, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania.

10. S ohľadom na skutkové zistenia vyplývajúce z obsahu spisu je nepochybné, že žalobkyňa elektronickým podaním so zaručeným elektronickým podpisom, označeným ako Späťvzatie žaloby, Oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené 23.5.2017 (elektronická doručenka na č.l. 67), vzala žalobu v celom rozsahu späť ešte pred pojednávaním a súčasne (v súlade s princípom hospodárnosti konania) žiadala ospravedlniť svoju neúčasť a neúčasť jej nového právneho zástupcu na pojednávaní konanom 1.6.2017; pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu (v celom rozsahu) zamietol, dôsledne sa neriadil v ďalšom priebehu konania platnou právnou úpravou (§ 145 ods. 1 C.s.p.) a konal o žalobe na zaplatenie náhrady škody 2.622,64 eura spolu s príslušenstvom aj napriek jej späťvzatiu. Súd prvej inštancie v rozpore s § 146 ods. 1 C.s.p. nezisťoval ani to, či žalovaná so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí a tým, že o späťvzatí žaloby vôbec nerozhodol, nedošlo ani k predpokladanému písomnému vyhotoveniu uznesenia o zastavení konania a jeho doručeniu stranám sporu; súd prvej inštancie tak konanie zaťažil vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.

11. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že prejavenú vôľu žalobcu vziať žalobu späť je súd povinný rešpektovať a až do vysporiadania sa so späťvzatím žaloby nie je oprávnený realizovať žiadne procesné úkony smerujúce k prejednaniu veci a k meritórnemu rozhodnutiu. Súd prvej inštancie však v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami Civilného sporového poriadku žalobu žalobkyne prejednal a vecne o nej rozhodol bez toho, aby sa procesne vysporiadal so späťvzatím žaloby.

12. Tým, že súd prvej inštancie nerešpektoval prejavenú vôľu žalobkyne, aby súd prvej inštancie ďalej vo veci nekonal (nerozhodol o späťvzatí žaloby), nemal splnené (vecné) procesné podmienky na to, aby o spore rozhodol meritórnym rozsudkom. Dokiaľ totiž súd nerozhodne o uplatnenom späťvzatí žaloby jedným zo zákonom prezumovaných spôsobov, t.j. buď uznesením o zastavení konania alebo uznesením o nepripustení späťvzatia žaloby (v prípade nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov, na ktorý sa v zmysle § 146 ods. 1 C.s.p. prihliada), nemôže pokračovať v konaní o pôvodnej žalobe, spor meritórne prejednať a rozhodnúť. Na uvedenom základe v konaní neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie (§ 278 C.s.p.), čím je daná ipso facto aj prípustnosť odvolania proti napadnutému rozsudku ( § 356 písm. a) C.s.p.).

13. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci napriek tomu, že nemal splnenú (vecnú) procesnú podmienku konania, ku ktorej odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 C.s.p.); súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil stranám sporu, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a nakoľko uvedený nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a), písm. c) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec na ďalšie konanie.

14. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný; rozhodne o späťvzatí žaloby.

14.1. Predovšetkým zistí od žalovanej, či má vážny dôvod na nesúhlas so späťvzatím žaloby s tým, že dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov znáša žalovaná. Posudzovanie vážnosti dôvodov bude výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu prvej inštancie; pri posudzovaní závažnosti dôvodov vezme na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku, a zhodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi stranami a dopad na postavenie strán, najmä žalovanej, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jej práv a právom chránených záujmov (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.9.2010, sp. zn. 4 Cdo 136/2010 <aspi://module='JUD'&link='JUD61152SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>). Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru o dôvodnosti požiadavky na prejednanie a rozhodnutie sporu, po právoplatnosti uznesenia o nepripustení späťvzatia žaloby (§ 146 ods. 1 veta prvá C.s.p.) môže v konaní pokračovať a následne o merite sporu opätovne rozhodnúť.

14.2. V opačnom prípade konanie zastaví a v súlade s § 256 ods. 1 C.s.p. rozhodne o trovách konania; preskúma procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách. Pokiaľ žalobkyňa žalobu musela zobrať späť pre správanie žalovanej, potom bude potrebné konštatovať, že žalovaná procesne zavinila zastavenie konania; nakoľko nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim z procesného práva, je potrebné túto otázku posudzovať z hľadiska vzťahu výsledku správania sa žalovanej k požiadavkám žalobkyne t.j. z procesného hľadiska; ide teda o to, či sa žalobkyňa domohla uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bola žalobkyňa v konaní vo veci samej úspešná alebo nie. Ak by žalobkyňa žalobu zobrala späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovanej, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanej, trovy žalovanej by znášala žalobkyňa. Neopomenie zisťovať prípadne ani existenciu takých okolností hodných osobitného zreteľa, ktoré by ho výnimočne oprávňovali nepriznať náhradu trov konania v zmysle § 257 C.s.p.; jeho aplikácia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.

15. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).