Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/68/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobkyne: F. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. G. XX, XXX XX J. L., zastúpenej Mgr. Danou Hankovou, advokátkou so sídlom M. R. Štefánika 3, 940 01 Nové Zámky, proti žalovanému: LABAŠ, s.r.o., so sídlom Textilná 1, 040 01 Košice, IČO: 36 183 181, zastúpenému Advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm, s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5C/56/2014-97 zo dňa 10.11.2017 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. SR 179/2013 zo dňa 04.10.2013 a zamietol aj návrh na odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku. Zároveň úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka, § 40 ods. 1, § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, § 171 ods. 2, § 470 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. l zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobou doručenou dňa 05.03.2014 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 04.10.2013 a aby odložil vykonateľnosť tohto rozsudku do opätovného právoplatného rozhodnutia vo veci. Zároveň žiadala, aby súd návrh žalovaného na zaplatenie sumy 4.015,61 eura s príslušenstvom a trov rozhodcovského konania ako nedôvodný zamietol.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli zmluvu o ručení, ktorá nespĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy ustanovenej zákonom. Medzi žalobkyňou a žalovaným neexistoval vzťah dodávateľa a spotrebiteľa - išlo totiž o zmluvu o ručení. Súd bol teda toho názoru, že žalobkyni neprislúcha ochrana podľa zásad spotrebiteľského práva, pričom jej nič nebránilo, aby vyjadrila nesúhlas s rozhodcovskou doložkou. Žalobkyňa sama uviedla, že pred podpisom zmluvy o ručení mala podnikateľské skúsenosti v trvaní 15 rokov, a teda je možné rozumne predpokladať, že mala dostatok schopností a skúseností rozhodcovskú doložku uvedenú v zmluve pochopiť, a v prípade nesúhlasu zmluvu o ručení spolu s rozhodcovskou doložkou nepodpísať. V konaní pred rozhodcovským súdom nebola porušená zásada rovnosti zbraní, na základe súhlasu sporových strán toto konanie prebehlo v písomnej forme, žalobkyňa mala možnosť k žalobe sa vyjadriť a podľa obsahu spisu tak aj urobila. Z obsahu rozhodcovského spisu navyše vyplýva, že žalobkyňa prevzala rozsudok

rozhodcovskému súdu dňa 03.02.2014 a žalobu o vyslovenie neplatnosti rozhodcovského rozsudku podala na Okresný súd Nové Zámky až dňa 05.03.2014, teda po uplynutí zákonom ustanovenej 30-dňovej lehoty. Z dôvodu, že súd zamietol žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku (a teda rozhodcovský rozsudok sa považuje za zákonný a právoplatný), zamietol aj žalobu v časti odloženia vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd zruší rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 04.10.2013 sp. zn. SR 179/2013 a odloží aj jeho vykonateľnosť, alternatívne navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala oneskorené podanie žaloby po uplynutí 30-dňovej lehoty, lebo rozhodcovský rozsudok jej bol doručený dňa 03.02.2014 a 30-dňová lehota uplynula dňom 05.03.2014 vrátane, pričom žalobu podala dňa 05.03.2014. Rovnako namietala aj záver o tom, že zmluva o ručení nespĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy a že v predmetnej veci nejde o spotrebiteľský spor. Uviedla, že pri uzatváraní ručiteľskej zmluvy nekonala v rámci jej obchodnej činnosti, pretože vtedy bola len zamestnancom spoločnosti PINTA, s.r.o., ktorá v tomto vzťahu vystupovala ako dlžník žalovaného. Ona ako ručiteľka nemala z plnenia žiadny prospech, a tak došlo k naplneniu ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r), t), v) Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská zmluva bola súčasťou zmluvy o ručení, ona ju dostala vopred vypracovanú a podpísanú s určeným rozhodcovským súdom, a preto takáto zmluva nebola individuálne dojednaná.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že tvrdenia žalobkyne o postavení spotrebiteľa sú účelové a sledujú len dosiahnutie právneho postavenia spotrebiteľa. Zmluvou o ručení bola zabezpečená jeho pohľadávka ako veriteľa voči dlžníkovi, ktorá vznikla z kúpnej zmluvy medzi dvoma podnikateľmi, teda z tzv. relatívneho obchodu. Medzi žalobkyňou a ním nenastala žiadna výmena tovaru, ani služieb. Nenastalo teda žiadne synalagmatické plnenie, ktoré z vyššie uvedených ustanovení jednoznačne podmieňuje vznik a existenciu spotrebiteľskej zmluvy. Ani on v pozícii veriteľa nemal žiadnu povinnosť plniť jej ako ručiteľke, a tak v jeho prípade absentuje kumulatívne splnenie podmienok pre postavenie dodávateľa. Rovnosť strán sporu počas rozhodcovského konania nebola porušená, obe strany mali možnosť vyjadriť sa písomnou formou. Poukázal na kontakt žalobkyne s jeho dealerom i dlžníkom, na základe čoho žalobkyňa mohla ovplyvniť obsah zmluvy o ručení. Zároveň poprel nanútenie rozhodcovskej zmluvy žalobkyni, pretože ju podpísala slobodne a bez nátlaku. Poukázal aj na skúsenosti žalobkyne s obchodovaním, vedením prevádzky a obchodnými stykmi žalobkyne. Podľa neho bol medzi stranami sporu aplikovaný typický zabezpečovací právny inštitút ručenia, ktorý zabezpečoval relatívny obchodný právny vzťah medzi ním ako veriteľom a dlžníkom z kúpnej zmluvy. Žalobkyňa v tomto konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku namieta okolnosti uzatvárania Zmluvy o ručení, avšak v konaní pred rozhodcovským súdom ich nenamietala.

5. Žalobkyňa v následnom vyjadrení zotrvala na podanom odvolaní a aj na skutočnosti, že zmluva o ručení je spotrebiteľskou zmluvou. Argumentácia žalovaného, že mala skúsenosti s podnikaním v dĺžke 15 rokov neobstojí, pretože nikdy v postavení ručiteľa nevystupovala a nemala skúsenosti s uzatváraním rozhodcovských doložiek. Nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že nemal postavenie dodávateľa, lebo v danom prípade bol dodávateľom tovaru.

6. Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne poukázal na rovnaké argumenty, ktoré predostrel vo vyjadrení k odvolaniu. Uviedol, že žalobkyňa svoje tvrdenia neopiera o žiadne ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, judikatúru súdov, ani o žiadny spôsob prípustného výkladu. Žalobkyňa do právneho vzťahu vstupovala za účelom poskytnutia zabezpečenia relatívneho obchodu, t.j. kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou PINTA, s.r.o., a ním. Postavenie spotrebiteľa jej teda nepatrí a ani on nemá postavenie dodávateľa. Zmluva o ručení i rozhodcovská zmluva boli uzatvorené platne s možnosťou žalobkyne obe tieto zmluvy ovplyvniť.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd preto na dôvažok dodáva nasledovné:

8. Žalobkyňa v podanej žalobe ako dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom v Banskej Bystrici zo dňa 04.10.2013 sp. zn. 179/2013 uvádzala, že je neplatná rozhodcovská zmluva (§ 40 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní) a že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 40 ods. 1 písm. g/ zákona o rozhodcovskom konaní). Uviedla, že ako zamestnankyňa spoločnosti PINTA, s.r.o., uzatvorila s kolegyňou M.F. a žalovaným zmluvu o ručení dňa 27.06.2011, ktorou prebrali na seba voči žalovanému povinnosť, že spoločne a nerozdielne uspokoja pohľadávku spoločnosti PINTA, s.r.o., vzniknutú z kúpnej zmluvy č. XXXX zo dňa 25.06.2010 uzatvorenej spoločnosťou Labaš, s.r.o., a PINTA, s.r.o., predmetom ktorej bola dodávka tovaru. Súčasťou zmluvy o ručení bola aj rozhodcovská doložka s presne určeným rozhodcovským súdom na rozhodnutie sporov medzi zmluvnými stranami. Dňa 09.07.2013 žalobkyňa dostala z rozhodcovského súdu žalobu na zaplatenie sumy 4.015,61 eura a následne bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa v tomto spore domáhala. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorým žalobu zamietol a zamietol aj návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na dôvažok k správnosti napadnutého rozsudku poznamenáva, že rozhodcovské konanie je osobitný druh civilného konania, ktoré sa môže uskutočniť v prípade súkromnoprávnych a obchodnoprávnych sporov, pre ktoré zákon pripúšťa uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky. Rozhodcovská zmluva má procesnú povahu a zákon pre jej platnosť vyžaduje písomnú formu. Vecným účinkom rozhodcovskej zmluvy je oprávnenie rozhodcu rozhodnúť vymedzené spory. Účastník rozhodcovského konania sa môže podanou žalobou na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených v § 40 ods. l zákona o rozhodcovskom konaní. Z uvedeného vyplýva, že možnosť preskúmať rozhodcovský rozsudok umožňuje zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý vzhľadom na charakter vybavenia sporovej veci medzi účastníkmi súdny prieskum pripúšťa. Nejde však o preskúmanie veci z pohľadu správnosti aplikácie noriem, ktoré na daný prípad dopadajú, ale ide väčšmi o dôvody, ktoré sa týkajú podstaty prípustnosti zákonného priebehu rozhodcovského konania (dôvody podľa § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní). Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku je právnym nástrojom, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby proces poskytnutia právnej ochrany účastníkom konania pred rozhodcovskými súdmi mal rovnaké atribúty ako poskytovanie ochrany všeobecnými súdmi, a zároveň zabezpečiť kontrolu nad zákonnosťou a spravodlivosťou rozhodnutí rozhodcovských súdov.

10. Ak niektorý z účastníkov oprávnene popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy a porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, tieto skutočnosti zakladajú dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom podľa § 40 ods. 1 písm. c) a g) zákona o rozhodcovskom konaní. Porušenie hmotnoprávnych predpisov súd skúma najmä pri sporoch, kde jedným z účastníkov je spotrebiteľ v prípade žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu uvedenom v § 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní. V takomto prípade sa súd pri rozhodovaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku musí v spostrebiteľských veciach zaoberať aj otázkou, či pri rozhodovaní došlo k porušeniu všeobecne záväzných predpisov na ochranu spotrebiteľa podľa vnútroštátnych právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, ale aj z pohľadu judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. V predmetnom spore však odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy o ručení nemala postavenie spotrebiteľa a žalovaný nemal postavenie dodávateľa. To znamená, že zmluva o ručení uzavretá stranami sporu nie je spotrebiteľskou zmluvou. V čase uzatvorenia zmluvy o ručení medzi nimi totiž neexistoval spotebiteľsko - dodávateľský vzťah.

11. Pre posúdenie zmluvy o ručení ako spotrebiteľskej zmluvy je podstatné, aby išlo o zmluvu, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch v rovnakej dobe medzi podnikateľom vykonávajúcim svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom a spotrebiteľ nemá možnosť reálnym spôsobom zmeniť obsah pripraveného návrhu zmluvy. Spotrebiteľskou zmluvou je taká zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ako to má na mysli ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na to, aby súd mohol určitý subjekt považovať za dodávateľa, musia byť kumulatívne naplnené dva znaky, a to, že táto osoba pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a súčasne táto osoba aj pri plnení zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Pojem plnenie zmluvy možno vykladať tak, že sa ním rozumie poukazovanie vzájomného synalagmaticky budovaného plnenia zmluvných strán.

12. V prejednávanej veci žalovaný evidentne vo vzťahu k žalobkyni nespĺňa kumulatívne všetky pojmové znaky dodávateľa. Žalovaný sa totiž zmluvou o ručení nezaviazal voči žalobkyni na poskytovanie žiadneho plnenia. Bola to žalobkyňa, ktorá sa zaručila za splnenie záväzku vzniknutého medzi spoločnosťou PINTA, s.r.o., a žalovaným, avšak tejto jej povinnosti nezodpovedá žiadne právo na poskytnutie určitého plnenia zo strany žalovaného. Vzájomný, synalagmatický záväzkovo-právny vzťah bol založený kúpnou zmluvou medzi žalovaným a spoločnosťou PINTA, s.r.o., pričom predmetom kúpnej zmluvy bola dodávka tovaru. Vo vzťahu žalobkyňa - žalovaný absentuje subjekt, u ktorého by boli naplnené všetky znaky dodávateľa, a už len táto samotná skutočnosť vylučuje, že by šlo o vzťah spotrebiteľský, ktorý sa vyznačuje práve tým, že na jednej strane je osoba, ktorá kumulatívne spĺňa všetky zákonom stanovené znaky dodávateľa, a na druhej strane osoba, ktorá kumulatívne spĺňa všetky zákonom stanovené znaky spotrebiteľa.

13. Odvolací súd súčasne poukazuje na ustanovenie § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého treťou časťou Obchodného zákonníka sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak bol hlavný záväzkový vzťah uzatvorený podľa Obchodného zákonníka, tak aj zabezpečovací vzťah sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zabezpečovacím vzťahom je aj ručiteľský záväzok, ktorý sa považuje za akcesorický, t.j. vedľajší, a ktorý závisí čo do svojho vzniku, zániku, platnosti a spravidla aj obsahu od záväzku medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý je hlavný, určujúci. Pre určenie povahy tohto záväzkového vzťahu je teda podstatné to, akej povahy je hlavný záväzkový vzťah (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo 4/2012 zo dňa 27.03.2013). Je zrejmé, že v danom prípade sa ručiteľský záväzok spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka rovnako, t. j rovnako ako hlavný záväzok, ktorý vznikol z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou PINTA, s.r.o., a žalovaným.

14. Na základe námietky žalobkyne týkajúcej sa porušenia princípu rovnosti zbraní odvolací súd skúmal, či v konaní pred rozhodcovským súdom došlo k porušeniu tejto zásady. Princíp rovnosti vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície proti jej protistrane. Odvolací súd ustálil, že v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom nedošlo k porušeniu uvedenej zásady zaručenej v ustanovení § 17 zákona o rozhodcovskom konaní. Súčasťou rozhodcovskej doložky bola dohoda o spôsobe rozhodcovského konania ako písomná forma konania. Napriek dohodnutej písomnej forme účastník rozhodcovského konania mohol navrhnúť prerokovanie sporu na ústnom pojednávaní aj po začatí rozhodcovského konania, pričom podľa § 26 zákona o rozhodcovskom konaní by rozhodcovský súd bol povinný nariadiť ústne pojednávanie. Žalobkyňa počas rozhodcovského konania nežiadala nariadiť ústne pojednávanie, preto písomnú formu rozhodcovského konania nemožno považovať za porušenie zásady rovnosti zbraní. Zo spisu rozhodcovského súdu taktiež vyplýva, že žalobkyni boli doručené všetky písomnosti v súvislosti s prebiehajúcim konaním na rozhodcovskom súde, ku ktorým sa mohla vyjadriť a aj sa vyjadrila podaním žalobnej odpovede zo dňa 18.07.2013.

15. V súvislosti s dojednaním rozhodcovskej doložky odvolací súd dodáva, že táto doložka tak, ako bola koncipovaná, nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Jej dojednanie sa nachádza v závere zmluvy o ručení pred podpismi zmluvných strán, pričom zmluva o ručení má len 1,5 strany, a teda dojednanie rozhodcovskej doložky bolo ľahko viditeľné, jej dojednanie zrozumiteľné a určité. Individualitu dojednania rozhodcovskej doložky a aj celej zmluvy o ručení možno vyvodiť z jej obsahu, pričom je zrejmé, že nejde o formulárovú rozhodcovskú zmluvu (doložku), ako to býva v prípadoch spotrebiteľských zmlúv. Navyše z vyjadrení žalobkyne vyplýva, že komunikovala so žalovaným v čase uzatvárania zmluvy o ručení, a teda v prípade výhrad k obsahu zmluvy o ručení, resp. rozhodcovskej doložke, mohla ovplyvniť obsah zmluvy o ručení a aj rozhodcovskej doložky.

16. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k tomu, že odvolanie žalobkyne proti rozsudku súdu prvej inštancie je neopodstatnené, a to aj napriek záveru súdu prvej inštancie o podaní žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku po uplynutí zákonnej lehoty. V zmysle § 41 ods. 1 zákona o

rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z obsahu spisu rozhodcovského súdu je zjavné, že žalobkyni bol rozhodcovský rozsudok doručený dňa 03.02.2014. Keďže lehota je vyjadrená v dňoch, začínala sa dňom, ktorý nasledoval po udalosti rozhodujúcej pre jej začiatok, t.j. po doručení rozhodcovského rozsudku. Lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku začala plynúť dňom 04.02.2014 a posledným dňom lehoty na podanie žaloby bol deň 05.03.2014. Žaloba bola podaná osobne na súde prvej inštancie dňa 05.03.2014, t.j. v rámci zákonnej lehoty. Vzhľadom na to záver súdu prvej inštancie o oneskorenom podaní žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemal vplyv na posúdenie správnosti jeho rozhodnutia o zamietnutí žaloby. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie považoval za vecne správny, vrátane výroku o zamietnutí návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, a ako taký ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému v zmysle § 255 ods. 1 patrí náhrada trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Odvolací súd preto podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých podľa § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).