Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25Co-110-2018.pdf
PDF · 123.57 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/110/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Viery Zoľákovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 031 04 Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: H. O., J..: XX.XX.XXXX, G. K. XXXX/XX, XXX XX G., o zaplatenie 977,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 1Csp/187/2017-58 zo dňa 26. apríla 2018, jednohlasne takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 913,72 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 913,72 Eur od 08.06.2017 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a stranám nepriznal náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase vzniku právneho vzťahu; § 261 ods. 3 písm. d), § 497, § 499, § 502 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v rozhodnom období (ďalej len „Obchodný zákonník“); čl. 3 ods. 1, 2, 3, čl. 5, čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; § 1 ods. 1, 2, 8, § 2, § 9 ods. 1, 2, 3, 6 ,§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a zmenne a doplnení niektorých zákonov účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „zákon“ alebo „ZoSÚ“); § 52, § 53 ods. 1 - 6, ods. 9, 10, § 54, § 517 ods. 1, 2, § 563, § 565, zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“); § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
3. Na základe vykonaného dokazovanie súd prvej inštancie zistil skutkový stav a mal za preukázané, že medzi predchodcom žalobcu a žalovaným bol založený záväzkový vzťah, a to Úverovou zmluvou zo dňa 20.12.2013, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1.000,- Eur za podmienok uvedených v zmluve, VOP, Obchodných podmienkach za použitia obchodného zákonníka. Aktívna vecná legitimácia žalobcu je daná zmluvou o postúpení pohľadávok a splnením podmienok postúpenia pohľadávky podľa ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Na účet žalovaného boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.000,- Eur. Žalovaný plnil na účet žalobcu spolu sumu 86,28 Eur so započítaním na poplatky, úroky, istinu. Výzvou zo dňa 09.12.2014 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie sumy 259,96 Eur v lehote 15 dní odo dňa doručenia s tým, že, ak táto suma nebude uhradená, v zmysle zmluvy sa stane dlh predčasne splatným podľa § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ. Výzva bola doručovaná dňa 09.12.2014. Následne výzvou zo dňa 29.12.2014 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie sumy 1.216,24 Eur v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy z dôvodu predčasného zosplatnenia úveru pre jeho neplnenie ku dňu 29.12.2014. Dôkaz o doručovaní výzvy súdu predložený nebol. Z listiny - aktuálny výpis úveru ku dňu 07.06.2017 okrem iného vyplýva : výška úveru 1.000,- Eur, čerpanie 1.000,- Eur dňa 20.12.2013, úroková sadzba 25,50 %, sankčná sadzba 5,25 %, nezaplatené splátky 1.895,63 Eur, úroky 199,96 Eur, poplatky 39,28 Eur, úroky na účte čr 727,73 Eur, výška splátky 28 Eur, plán splátok, nezaplatené poplatky 9,96 Eur + 24,90 Eur + 1,10 Eur + 3,32 Eur (za upomienky, upozornenia, výzvu na zaplatenie), úhrady žalovaného v sume 86,28 Eur od 20.01.2014 do 18.03.2014 (3 x 28,76 Eur) so započítaním na poplatky, úroky, istinu. Súdu bol predložený: 1/ predpis splátok k zmluve č. 1338023148, z ktorého vyplýva výška mesačnej splátky 28,- Eur, jej započítanie na úroky, istinu, bez poistného. Splátka č. 1.- 67 je vo výške 28,- Eur, č. 68 vo výške 19,14 Eur, č. 69-72 bez uvedenia výšky sumy splátky (spolu súčet splátok 1.895,14 Eur, teda výška nákladov spotrebiteľa podľa uvedeného činí 895,14 Eur) a 2/ špecifikácia úrokov do zosplatenia (čl. 37).
4. Súd prvej inštancie vyhodnotil uzavretú Zmluvu vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia zmluvy ako zmluvu spotrebiteľskú. Pričom ako vyplýva z cit. ust. OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (myslí sa Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvy nesmú obsahovať dohody, ktoré by stavali spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia ako mu zákon priznáva a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je podľa názoru súdu prvej inštancie plne eurokonformný (t. j. výklad v súlade s komunitárnym právom). Aj preto je súd názoru, že je potrebné považovať záväzkovo právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi za občianskoprávny vzťah, nie vzťah obchodnoprávny. Vo vzťahu k uplatnenej istine, úrokom, poplatkom a úrokom z omeškania žiadaných žalobcom z úverovej zmluvy súd prvej inštancie uviedol, že v zmluve absentuje riadne uvedenie údajov o adrese predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, žiadanej v zmysle § 9 ods. 2 písm. c) zák. č. 129/2010 Z.z., ďalej náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) cit. zák. ( celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a na to nadväzujúca nesprávne určená RPNM - viď ďalej), údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. k ) zák. č. 129/2010 Z.z.. Zároveň sú v zmluve nesprávne vyčíslené celkové náklady spotrebiteľa, ktoré má na úver zaplatiť. Celkové náklady činia podľa zmluvy sumu 946,82 Eur a správne podľa prepočtu počtu splátok a výšky splátky má byť suma 1.016,- Eur (bez poistenia vo výške 152,- Eur), teda nesprávne je uvedený aj údaj žiadaný podľa zák. č. 129/2010 Z.z. v § 9 ods. 2 písm. j ) a v nadväznosti na to je nesprávne uvedený údaj o RPNM v neprospech spotrebiteľa. Podľa súdu prvej inštancie neobstojí dôkaz predložený žalobcom a to predpis splátok k zmluve, nakoľko uvedená listina nie je súčasťou zmluvy, nakoľko zo znenia predloženej zmluvy o úvere to nevyplýva a zmluva ani neobsahuje dohodu o amortizácii istiny, úrokov či ďalších nákladov či právo spotrebiteľa podľa § 9 ods. 2 písm. l) cit. zák.. Naviac aj v tejto listine sú uvedené iné náklady spotrebiteľa, ako vyplývajú zo samotnej zmluvy o úvere. Teda absencia týchto udávaných náležitosti zmluvy má za následok, že sa úver v takomto prípade považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a aj d ) cit. zák.. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že žalobca má právo na vrátenie len skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru - sumy 1.000,- Eur a prípadne právo na úhradu úrokov z omeškania z tejto sumy. Ako vyplýva z vyššie uvedeného žalovaný je povinný uhradiť poskytnutý úver bez úrokov a poplatkov, teda len sumu, ktorá mu bola poskytnutá, poníženej o plnenie žalovaného. V tomto prípade bol úver poskytnutý vo výške 1.000,- Eur. Žalovaný uhradil na účet predchodcu žalobcu sumu 86,28 Eur. Teda žalovaný je povinný na istine zaplatiť žalobcovi sumu 913,72 Eur. Úroky z omeškania si žalobca uplatnil zo sumy 977,- Eur za obdobie od 08.06.2017 do zaplatenia vo výške 5,25 % ročne. Inak si žalobca uplatnil len príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ - úroky (viď petit žaloby). Vzhľadom k tomu, že úverová zmluva neobsahuje zákonom stanovené náležitosti bol súd prvej inštancie názoru, že žalovaný môže byť v omeškaní len so zaplatením sumy 913,72 Eur. Podľa žalobcu zosplatnenie dlhu nastalo dňa 29.12.2014 (výzva zo dňa 29.12.2014). Preto súd prvej inštancie rozhodol, že žalobcovi okrem istiny 913,72 Eur patrí v zmysle § 517 ods. 2 OZ aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 913,72 Eur od 08.06.2017 do zaplatenia, keďže žalovaný je naďalej v omeškaní s jej zaplatením, počnúc dňom žiadaným žalobcom v žalobe (vtedy už mohol byť žalovaný v omeškaní s platením). Na základe uvedeného súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 913,72 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 913,72 Eur od 08.06.2017 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené žalobu zamietol (vo vzťahu k istine, kapitalizovaným úrokom, úroku vo výške 25,50 % ročne a prislúchajúcim úrokom z omeškania uplatnených z týchto súm) a neprihliadal na argumentáciu žalobcu udávanú v jeho žalobe.
5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 2 a vychádzajúc z pomeru úspechu strán v konaní ich náhradu stranám nepriznal, nakoľko žalobca bol v konaní čiastočne úspešný (neúspech v prevažnej časti vyčísleného príslušenstva pohľadávky, len čiastočný úspech v istine) a žalovanému žiadne trovy konania ani nevznikli.
6. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o nepriznaní nároku na náhradu trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. a) C.s.p., t.j. že neboli splnené procesné podmienky, § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p., t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p., t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 365 ods. 1 písm. g) C.s.p., t.j. že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Čo sa týka námietky súdu týkajúcej sa absencie údaja o adrese predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, žalobca uviedol, že postup pri podávaní reklamácií, vyplývajúcich zo ZoÚ alebo súvisiacich so ZoÚ, upravuje Reklamačný poriadok Banky, ktorý je prístupný na Obchodnom mieste, pričom obchodným miestom sa rozumejú všetky pobočky banky a všetky pošty. Rovnako tak Obchodné podmienky ako aj Všeobecné obchodné podmienky upravujú vo svojich ustanoveniach spôsob uplatnenia reklamácie (zmluva o úvere čl. 2 bod 2 v spojení s Obchodnými podmienkami a bodom 18 Všeobecných obchodných podmienok). Podotýka, že obchodné podmienky boli priamo vytlačené na rube zmluvy. Žalobca poukazuje na článok 1. samotnej zmluvy o úvere (nie obchodné podmienky), kde sa v prvom odseku, prvej vete uvádza celé obchodné meno a adresa Poštovej banky, a. s.. A teda ak by sa žalovaný nevedel dopátrať ani jednej z 52 pobočiek Poštovej banky, a. s. a nenašiel by ani žiadnu poštu, mohol svoju reklamáciu uplatniť na adrese uvedenej v zmluve. V tejto súvislosti poukazuje žalobca na rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 09.11.2016 vo veci C42/15, v ktorom sa zaoberá problematikou, že zmluvy o úvere musia byť vyhotovené v jedinom dokumente. Pokiaľ sa týka celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, celkovú čiastku úveru, celkovú výšku nákladov tvorí súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom, pričom o tejto skutočnosti bol žalovaný oboznámený v samotnej zmluve v časti 3. Podotkol, že údaj o výške poskytnutého úveru ako aj celkovej výške nákladov zmluva o úvere obsahuje, pričom výklad súdu je šikanóznym uplatňovaním práva a prílišným formalizmom. V tomto smere žalobca poukázal na rozsudok SD EÚ C-42/15. Je zrejmé, že samotné číselné neuvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nemožno sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy o úvere, nakoľko celková čiastka úveru je jednoznačne identifikovateľná banálnym matematickým súčtom. Pokiaľ sa týka údaja o výške, počte a termíne splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, v tomto žalobca poukázal na Rozsudok SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 9. novembra 2016, sp. zn. C-42/15, týkajúci sa výkladu článku 1, článku 3 písm. m), článku 10 ods. 1 a 2, článku 22 ods. 1 a článku 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. V prvom rade žalobca poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017 a prioritne na odôvodnenie uvedené Najvyšším súdom SR v bodoch 22. - 29. predmetného rozhodnutia. Súdny dvor dospel k záveru, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zároveň súdny dvor dospel k záveru, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Judikatúra ESD má povahu prameňa európskeho práva. Zároveň platí, že ak je akékoľvek vnútroštátne pravidlo (napr. zákon, vyhláška) v rozpore s európskym právom, orgány daného štátu ho nemajú uplatňovať. Zmluva o úvere jasným spôsobom obsahuje údaje o výške (28 Eur), počte (72 mesačných splátok) a termíne (k 20. dňu v mesiaca, počnúc dňom 20.01.2014 do 20.12.2019) jednotlivých splátok. Na základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že vyššie uvedenú zmluvu o úvere nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu, že zmluva o úvere neobsahuje výšku, počet a termíny splátok, nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že zmluva o úvere priamo nemusí takýto údaj obsahovať, ale postačí, ak sa táto informácia na základe zmluvy o úvere dá identifikovať, čo v danom prípade zmluva o úvere spĺňa. Súd si jednoduchým vynásobením určil celkovú výšku nákladov tak, že vynásobil počet mesačných splátok uvedených na úverovej zmluve krát výška mesačnej splátky. Uvedený prepočet však nie je v žiadnom prípade správny. Súd však neprepočítaval celkovú výšku nákladov na základe rozpisu splátok, ktorý bol súdu zaslaný, pričom ak by tak bol býval spravil, tak by mu vyšla presná suma, nakoľko posledná splátka je v nižšej sume, ako bola mesačná splátka úveru. Právny predchodca žalobcu (banka) pred poslednou celou splátkou zasiela žalovanému (dlžníkovi) informáciu o výške poslednej splátky, čiže ak posledná splátka je výške 19,90 Eur, resp. 0 Eur, tak žalobca (banka) zašle pred jej splatnosťou žalovanému (dlžníkovi) list, ktorým mu oznámi túto poníženú splátku a zároveň mu oznámi, že sa jedná o poslednú splátku. Celková výška nákladov a RPMN bola vypočítaná správne, a preto súd nesprávne rozhodol, keď zmluvu o úvere z vyššie uvedeného dôvodu posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov. Namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia súdu sú požiadavky na argumentáciu v odôvodnení, pričom ide o také pravidlá argumentácie, ktoré musia byť dodržané v každom súdnom rozhodnutí. Žalobca má za to, že nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia porušil súd práva žalobcu vychádzajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V konaní na súde prvej inštancie tiež došlo k porušeniu práva strany konania na spravodlivý súdny proces. Zároveň uviedol, že ochrana spotrebiteľa je síce dôležitým faktorom v spoločnosti, avšak nemožno mu poskytovať takú ochranu, ktorá by viedla k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu, spotrebiteľ by bol v takýchto prípadoch zbavený akejkoľvek zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať. Neexistuje ani vecne odôvodniteľný dôvod oslobodiť spotrebiteľa od povinností, ktoré mu ukladá zmluva s rovnocenným partnerom, ak sa k splneniu tejto povinnosti zaviazal dobrovoľne a s vedomím ich rozsahu. Súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy, aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Žalobca uzavrel zmluvu dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
7. Na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie sa žalovaný k žalobcom podanému odvolaniu nevyjadril.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len „C.s.p.“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 C.s.p.). Po prieskume rozhodnutia v napadnutom rozsahu podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p.) dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nove rozhodnutie.
9. Odvolateľ mal za to, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
10. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil argumentáciu svojho rozhodnutia o určení úveru za bezúročný a bez poplatkov na právnom názore, podľa ktorého je potrebné považovať spotrebiteľský úver, poskytnutý žalobcom žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom zo dňa 20.12.2013, za bezúročný a bez poplatkov pre absenciu obligatórnej zákonom stanovenej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, neuvedením výšky, počtu a termínov splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy).
11. Súd prvej inštancie sa dopustil nesprávnej interpretácie inak správne použitej právnej úpravy, týkajúcej sa vymedzenia splátok úveru ako jednej z podstatných náležitostí spotrebiteľských zmlúv o úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Jednou zo sporných otázok bolo, či predmetná zmluva obsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
10. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“) zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. i/ Smernice zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. V tomto ustanovení Smernica vysvetľuje, že amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady; amortizačná tabuľka obsahuje rozpis každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o úvere. Článok 10 ods. 3 Smernice k tomu dodáva, že v prípade uplatnenia článku 10 ods. 2 písm. i/ Smernice veriteľ sprístupní pre spotrebiteľa výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.
11. V úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa uvádza, že predložený návrh zákona „je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS do slovenského právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva“. V závere všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa konštatuje, že predkladaným zákonom je Smernica transponovaná do slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu.
12. V dôvodovej správe k § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. sa zdôrazňuje zásadný význam ochrany spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má mať dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať celkovú výšku, menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere).
13. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať v zmysle písm. k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia; podľa písm. f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
14. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/.
15. Európsky súdny dvor v rozsudku z 09.11.2016 vo veci C 42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej (ďalej len Rozsudok) prijal záver, že článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod 50 Rozsudku). Článok 10 ods. 2 písm. h/ stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia (bod 52 Rozsudku). Z článku 10 ods. 2 písm. i/ Smernice a článku 10 ods. 3 Smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky (bod 53 Rozsudku); pričom Smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti Smernice, členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti (bod 55 Rozsudku). Článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave (bod 59 Rozsudku).
16. Citovaný rozsudok Európskeho súdneho dvora konštatoval, že Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 Smernice. Aj so zreteľom na to sa v praxi všeobecných súdov Slovenskej republiky vyskytujú (resp. vyskytovali) pochybnosti o tom, či textu „zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia“ (článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice) obsahovo zodpovedá text „zmluva o spotrebiteľskom úvere ... musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. Ako už bolo uvedené, úmyslom zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z., bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu. Zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice.
17. V uvedenom rozsahu sa preto odvolací súd stotožňuje s odvolacími námietkami žalobcu a v tejto súvislosti zhodne poukazuje aj na právny názor Najvyššie súdu Slovenskej republiky k výkladu sporného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý vo svojom uznesení sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018 v obdobnej veci eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel ako dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. V predmetnom konaní nebolo sporné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má všeobecné náležitosti podľa Občianskeho zákonníka. Sporným nebolo ani to, že vymedzuje tiež celkovú výšku úroku, výšku mesačnej anuitnej splátky, počet splátok a termíny splátok. Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Dovolací súd v súvislosti s tým poznamenáva, že aj v zmysle Rozsudku zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky.
18. Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie Najvyšší súd Slovenskej republiky uzavrel, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.
19. V tejto súvislosti odvolací súd pre potvrdenie prezentovaného právneho názoru poukazuje aj na relevantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa predmetnej právnej otázky (Najvyšší súd Slovenskej republika uznesenie sp. zn. 2Cdo/235/2017 zo dňa 21.12.2018; uznesenie sp. zn. 3Cdo/45/2018 zo dňa 22.11.2018; uznesenie sp. zn. 3Cdo/56/2018 zo dňa 17.04.2018; uznesenie sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018; uznesenie sp. zn. 4 Cdo 65/2018 zo dňa 26.09.2018 uznesenie sp. zn. 4 Cdo 187/2017 zo dňa 23. apríla 2018; uznesenie sp. zn. 4 Cdo 211/2017 zo dňa 23.4.2018; uznesenie sp. zn. 5Cdo/132/2017 zo dňa 29.10.2018; uznesenie sp. zn. 7 Cdo 98/2018 zo dňa 30.01.2019).
20. Zákonom č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene (medziiným) ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z. v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“. V dôvodovej správe k tomuto zákonu sa uvádza, že vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté so zreteľom na závery vyjadrené v cit. rozsudku SD EU. Od uvedeného dňa sa teda legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo - podľa názoru vec prejednávajúceho senátu najvyššieho súdu - možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom.
23. Vychádzajúc z aktuálnej judikatúry má odvolací súd za to, že predmetná úverová zmluva obsahuje obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, teda výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a záver súdu prvoinštančného súdu o tom, že predmetný úver sa považuje v dôsledku absencie tohto údaja za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona potom nie je opodstatnený a dôvodný. Vzhľadom na opodstatnenosť námietky odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení v otázke splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcich z ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z., ktorá je podkladom pre záver o tom, či poskytnutý spotrebiteľský úver je alebo nie je bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z.), odvolací súd uzatvára, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
24. Odvolací súd súčasne podotýka, že právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky implikované aj v čl. 46 ods. 1 ústavy. Odôvodnenie rozhodnutia je tou časťou, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Zákon stanovuje zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 C.s.p.) tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť, spravodlivosť. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní opravných prostriedkov. Je nevyhnutné, aby text odôvodnenia nebol len popisný a formálny, ale aby naopak obsahoval jasné a logické argumenty, ktoré sú konzistentné a navzájom si neodporujú.
25. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí konštatoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru poskytnutého žalobcom žalovanému aj v dôsledku absencie ďalších obligatórnych náležitostí zmluvy vyžadovaných zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Aj na základe tohto dôvodu tak tiež dospel k záveru, že žalobca má voči žalovanému nárok len na zaplatenie istiny úveru.
26. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že v zmluve nie sú uvedené všetky predpoklady pre výpočet RPMN, teda absentuje údaj podľa § 9 ods. písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie však nijako nešpecifikoval, ktoré konkrétne predpoklady pre výpočet RPMN považuje za absentujúce. V tomto smere je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné.
27. Pokiaľ ide o ďalšiu náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to celkovú čiastku, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, tu je taktiež potrebné súhlasiť s argumentom žalobcu, že nie je namieste posudzovať uvedenie tejto zmluvnej náležitosti striktne formálnym spôsobom. V zmluve (článok 3 zmluvy) je transparentným, jednoznačným spôsobom uvedená tak výška úveru (1.000,- Eur) ako aj celková výška nákladov (946,82 Eur), pričom spotrebiteľovi je umožnené získať informáciu o celkovej čiastke, ktorú má veriteľovi zaplatiť, a to na základe jednoduchého súčtu výšky úveru a celkových nákladov.
28. Vzhľadom na nedostatočné odôvodnenie je rovnako nepreskúmateľné rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v prípade prijatého záveru o tom, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje ďalší podstatný údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. c) Zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j. adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. V tomto smere žalobca v rámci odvolacích námietok v relatívne širokom rozsahu poukázal na to, že takýto údaj sa nachádza v obchodných podmienkach, ako aj všeobecných obchodných podmienkach a špecifikuje aj konkrétne body, kde sa takéto údaje nachádzajú.
29. Za daného stavu je záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predčasný.
30. Vychádzajúc z uvedených skutočností odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec v zmysle § 391 ods. 1, 2 C.s.p. vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
31. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie riadiť sa právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v tomto rozhodnutí, opätovne vec prejednať, posúdiť dôvodnosť žaloby v rozsahu zodpovedajúcemu zrušeniu rozsudku a rozhodnúť s tým, že sa vysporiada s odvolacími námietkami žalobcu a zohľadní skutočnosti uvádzané odvolacím súdom. Nové rozhodnutie je potrebné riadne a náležite odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. tak, aby bolo presvedčivé.
32. Vzhľadom k tomu, že výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie je súvisiacim výrokom (§ 379 písm. a) C.s.p.), odvolací súd súčasne so zrušením výroku vo veci samej zrušil aj výrok o trovách konania. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne o trovách prvoinštančného konania, ako aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).