Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-158-2018.pdf
PDF · 92.23 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/158/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a členov senátu JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: U. A., F.. XX.X.XXXX, T. Z. XX, XXX XX Z., o zaplatenie 1.547,16 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 15Csp/229/2017-85 zo dňa 16. februára 2018 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch III. a IV. a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení:
I. Zastavuje konanie o zaplatenie sumy 0,72 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 0,72 eur. II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.100,76 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.100,76 eur od 30.11.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. IV. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42,30 %. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa X.XX.XXXX uzavreli právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding a. s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok a žalovaná na formulárovom tlačive nazvanom Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky č. zmluvy XXXXXXX, pričom v časti pôžička tejto formulárovej zmluvy boli vyplnené údaje: pôžička 1.500,- eur, celkové náklady spotrebiteľa 1.306,80 eur, termín končenej splatnosti 10/2018, celková čiastka 2.806,80 eur, splátka s poistením 46,78 eur, splátka 46,78 eur, počet splátok 60, RPMN 32 %, fixná ročný úroková sadzba 32 %, priemerná hodnota RPMN 46,06, %. V bode 6. Podmienok k zmluve o pôžičke sú upravené podmienky splácania tak, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku a to v pravidelných mesačných splátkach a v sume a termínoch určených Splátkovým kalendárom, inak v sume a termínoch uvedených v zmluve. Ak nie je dohodnuté inak, je splátka splatná do 20. dňa príslušného mesiaca. Z prehľadu splátok a úhrad vyplynulo, že žalovaná ku dňu podania žaloby uhradila sumu 399,24 eura. V priebehu konania pôvodný žalobca Consumer Finance Holding a. s., podal návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu. Na miesto pôvodného žalobcu mala tak na základe návrhu vstúpiť do konania spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o.. Okresný súd uznesením č.k. 15Csp/229/2017-69 zo dňa 16.1.2018 pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu v zmysle návrhu pôvodného žalobcu.
3. Podaním zo dňa 13.2.2018 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie 0,72 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Okresný súd preto v tejto časti postupom podľa § 145 ods. 2 CSP konanie zastavil.
4. Po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 1 ods. 1, § 3 ods. 1, 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane práv spotrebiteľov skúmal, či uzavretá zmluva obsahuje náležitosti zákonom vyžadované. Uzavrel, že právny predchodca žalobcu neuviedol v zmluve o pôžičke č. XXXXXXX W. C. X.XX.XXXX všetky podstatné náležitosti predpokladané v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy a to napr. termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, resp. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, v dôsledku čoho súd považoval predmetný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov (ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.). Konkrétne uviedol, že v zmluve chýba obligatórna náležitosť zakotvená pod písm. l/ vyššieho citovaného zákonného ustanovenia, v zmysle ktorého v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súčet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zdôraznil, že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo právneho vzťahu so spotrebiteľského úveru. Súd mal za to, že v zmluve nepochybne chýba aj údaj o konečnej splatnosti úveru, nakoľko ten je v zmluve stanovený len údajom 10/2018, čo je nepostačujúce. Počet splátok totiž nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru. Nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou pod písm. l/, kde sa uvádza aj počet splátok. Obe tieto náležitosti teda nie je možné stotožniť a iný výklad než ten, že termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť dátumovo neprichádza do úvahy.
5. Okresný súd preto po zastavení konania o zaplatenie sumy 0,72 eura úrokov z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 0,72 eura, zároveň žalobe v časti vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1.100,76 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.100,76 eura od 30.11.2014, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutou pôžičkou vo výške 1.500,- eur a sumou, ktorú žalovaná zaplatila vo výške 399,24 eura. V prevyšujúcej časti istiny nad sumu vo výške 1.100,76 eur žalobu zamietol.
6. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP (správne ods. 2 CSP) podľa pomeru úspechu vo veci tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42,30 %. 7. Proti rozsudku vo výroku č. III, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a súvisiacom výroku č. IV o trovách konania podal včas odvolanie žalobca. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd na základe ust. § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi aj sumu vo výške 445,68 €, úrok z omeškania vo výške 5,05% p.a, zo sumy 445,68 eur od 30.11.2014 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a prizná náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu. Namietal, že právny názor súdu inštancie, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu: a) neuvedenia termínu konečnej splatnosti; b) nerozloženia úverových splátok na jej jednotlivé zložky, tj. splátku istiny, úrokov a poplatkov; nie je správny a je v rozpore s čl. 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ako právne záväzným aktom Európskeho spoločenstva, ktorý má v zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy SR prednosť pred zákonom a zároveň aj v rozpore s právnym názorom vyjadreným v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. cla Klára Bíróová, ktorým sú slovenské súdy viazané. Súd prvej inštancie bol povinný prihliadať pri svojom rozhodovaní prednostne na tento rozsudok, keďže má prednosť pred zákonom o spotrebiteľských úveroch.
8. K uvedeniu termínu konečnej splatnosti úveru žalobca uviedol, že splnenie vyššie uvedenej zákonnej požiadavky uvedením mesiac a roka ukončenia úverového vzťahu je dostatočne určité a zrozumiteľné. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je preukázané dojednanie termínov splatnosti úverových
splátok a to v čl. 6, bod 6.1., 6.2. a 6.3. zmluvných podmienok úverovej zmluvy. Žalovaná ako spotrebiteľka mala možnosť bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy a termíny splatnosti všetkých splátok za účelom splnenia povinností vyplývajúcich mu z úverovej zmluvy. Termín konečnej splatnosti úveru uvedený ako 10/2018 bez akýchkoľvek pochybností aj právne nevzdelanému priemernému spotrebiteľovi poskytuje relevantnú informáciu o tom, že úver bude musieť splácať do októbra 2018. V spojení s dojednaním splatnosti splátok k 20. dňu v mesiaci je termín konečnej splatnosti úveru stanovený bez potreby použitia akýchkoľvek zložitých matematických operácií. Rozloženie splátok v členení na istinu, úrok a poplatky priamo v základných náležitostiach úverovej zmluvy predstavuje podľa žalobcu rozpor s požiadavkou stručnosti, prehľadnosti, určitosti a zrozumiteľnosti základných náležitosti úverovej zmluvy ako právneho úkonu. Neexistuje racionálny dôvod, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere mala byť už v hlavných zmluvných dojednaniach zložitejšia ako napr. zmluva o úvere uzavretá podľa Obchodného zákonníka. Zároveň odvolateľ v dôvodoch odvolania citoval odpovede Súdneho dvora EÚ na prejudiciálnu otázku vo veci C-42/2015 Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Bíróovej.
9. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a súvisiaceho výroku o trovách konania (výroky č. III. a IV.).
11. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol len z dôvodu, že v zmluve absentujú náležitosti vyžadované v ust. § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ a v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, a preto uzavrel, že žalobca má nárok len na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia v sume 1.100,76 eur (ako rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru vo výške 1.500,- eur a sumou, ktorú zaplatila žalovaná vo výške 399,24 eur).
12. Odvolací súd preskúmal uvedený záver súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že súd vec nesprávne právne posúdil, pretože ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ nevyložil eurokonformne tak, aby výklad uvedeného ustanovenia rešpektoval ustanovenia Smernice č. 2008/48/ES z 3.4.2008 o zmluve a spotrebiteľskom úvere.
13. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zák.č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom období (4.10.2013) vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti podľa Občianskeho zákonníka obsahovala aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Odvolací súd poznamenáva, že v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie odcitoval nesprávnu časovú verziu ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ, kde citovaná podmienka je uvedená pod písmenom l). Z ďalšej časti odôvodnenia rozsudku totiž vyplýva, že za dôvod, pre ktorý považoval úver poskytnutý za bezúročný a bez poplatkov považoval nerozloženie úverových splátok na jej jednotlivé zložky, t.j. splátku istiny, úrokov a poplatkov.
14. Odvolací súd konštatuje, že túto otázku riešil vo svojej judikatúre Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 3Cdo 146/2017 z 22.2.2018 a následne aj v rozhodnutí 3Cdo 56/2018 z 17.4.2018. Z týchto rozhodnutí vyplýva, že zákon č. 129/2010 Z. z. predstavuje úplnú transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES do Slovenského právneho poriadku. Smernica ako špecifický prameň práv Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli smer sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 Smernice. Vychádzajúc zo záveru, že zákonom č. 129/2010 Z.z. bola transponovaná smernica 2008/48/ES v celom rozsahu, zámerom zákonodarcu bezpochyby nebolo to, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať vnútroštátny súd zreteľ pri aplikácii tohto
ustanovenia. V tejto súvislosti Najvyšší súd SR vo vyššie citovaných rozhodnutiach dospel k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa ZoSÚ nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich presne uvádzali rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach, samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Za použitia eurokonformného výkladu je potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k citovanému zákonu nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona sprísnilo požiadavku, zakotvenú v smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termín splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky aj iné poplatky. Podľa presvedčenia Najvyššieho súdu SR zohľadňujúceho aj účel zákona vyjadrený v dôvodovej správe, toto ustanovenie neupravuje požiadavku odlišne od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice.
15. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/.
16. Aplikujúc závery citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a vychádzajúc z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere konštatuje odvolací súd, že v zmluve bola dohodnutá výška anuitnej splátky 46,70 eur, počet anuitných splátok 60, určený termín splatnosti jednotlivých splátok k 20. dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej mesačnej splátky 20. dňa v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom došlo k uzavretiu úverovej zmluvy. Úverová zmluva bola uzavretá dňa X.XX.XXXX, splatnosť prvej splátky tak nastala XX.XX.XXXX a konečná splatnosť úveru a doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere pri počte 60 mesačných splátok v zmysle riadneho plnenia nastala dňa XX.XX.XXXX. Teda zmluva obsahuje aj dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Rovnako je nepochybné, že zmluva obsahuje aj všetky náležitosti vymedzené v ust. § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ, vrátane údaju o výške RPMN a celkovej sume, ktorú musí klient zaplatiť.
17. Odvolací súd preto v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil rozsudok vo výroku III. a IV. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
18. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).