Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/44/2018

Potvrdené rozhodnutím 1Co/128/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členov senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: B. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom v O., D. XXX/XXX, zastúpený JUDr. Zuzanou Kolárovou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Zimná 59 proti žalovanej: Y. I. C.. X.X.XXXX, bytom v O., D. XXX/XXX, toho času bytom v O. C. A., Q.. C.É. X, zastúpenej AK Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, M. Gorkého 8, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 30.4.2019 č. k. 16C/44/2018-93 takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v spore žalobcu B. B., C.. XX.XX.XXXX, S. O., D. XXX/XXX, právne zastúpeného JUDr. Zuzana Kollárová, advokátka, Spišská Nová Ves, Zimná 59 proti žalovanej Y. I., C.. XX.XX.XXXX, S. O.X., D. XXX/XXX, D..Č.. O. C. A., H.. C. X, právne zastúpenej Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., Spišská Nová Ves, M.Gorkého 8, IČO: 47 233 419, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s prísl., takto

rozhodol:

I. Z a m i e t a sa žaloba žalobcu, doručená tunajšiemu súdu dňa 21.09.2018.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.09.2018 domáhal, aby súd určil, že je podielovým spoluvlastníkom 1/4 z celku na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. O., v súčasnosti zapísaných na LV č. XXX v časti B pod por. číslom 3 na žalovanú, ako: rodinný dom s. č. XXX postavený na pozemku parcela C KN č. 1361/5, pozemok parcela C KN č. 1361/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 372 m2, pozemok parcela C KN č. 1361/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 386 m2, pozemok parcela C KN č. 1361/28 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 35 m2, a zároveň, aby zaviazal žalovanú povinnosťou nahradiť mu trovy konania vo výške 100 %.

2. Túto svoju žalobu odôvodnil tým, že Darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX daroval žalobca, ako darca, žalovanej, ako obdarovanej (v tom čase manželke) spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4 z celku, k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Žalobca, v dobrej viere, realizoval prevod časti svojho vlastníckeho práva na žalovanú s predstavou perspektívnosti ich manželského vzťahu a na možnosť rozvodu ani nepomyslel. Po svadbe v roku 1999 sa žalobca a žalovaná dohodli, že rodinné financie bude mať na starosti žalovaná. Žalobca žalovanej dôveroval, predpokladal, že žalovaná bude s rodinnými financiami riadne hospodáriť. Spočiatku sa tento spôsob fungovania javil žalobcovi ako funkčný a vyhovujúci. Časom sa však ukázalo, že žalovaná hospodárenie so spoločnými financiami nezvláda, míňa viac akoby mala, úspory nevytvára, naopak na zvýšené výdavky si požičiava od najbližších rodinných príslušníkov a tým ich zadlžuje. Dňa XX.XX.XXXX uzavreli žalobca a žalovaná, ako dlžníci, Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX s veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s., v zmysle ktorej im bola poskytnutá pôžička vo výške 21.000,- Eur. Časť úverových finančných prostriedkov bola použitá na výdavky súvisiace so založením obchodnej spoločnosti Y. O..U..L.., Y.: XX XXX XXX, ktorej jediným spoločníkom a konateľom bola do 02.05.2017 žalovaná, časť na kúpu motorového vozidla KIA CEED, ktoré patrí síce do BSM, ale ktorého výlučným držiteľom a užívateľom je žalovaná, časť bola použitá na úhradu záväzkov obchodnej spoločnosti Y. O..U..L.., teda finančné prostriedky spotrebovala prevažne

žalovaná pre svoje vlastné účely. Vzhľadom na vysoké dlhy, bol žalobca nútený, po vzájomnej dohode so žalovanou, odísť v roku 2014 za prácou do Anglicka. Žalobcovi nie je známa výška príjmov, ktoré žalovaná do rozvodu zarábala, avšak všetky výdavky súvisiace s chodom domácnosti, splátky úverov, spotrebný materiál do spoločnosti Y. O..U..L.., boli hradené z finančných prostriedkov, ktoré zarobil žalobca. Na podnet žalovanej boli následne uzavreté tieto zmluvy o pôžičke, a to Zmluva o pôžičke XXXXXXX s veriteľom Consumer Finance Holding, a.s., divízia Quatro, pôžička vo výške 1.200,- Eur, termín čerpania pôžičky 16.11.2015, Zmluva o pôžičke XXXXXXX s veriteľom Consumer Finance Holding, a.s., divízia Slovenská požičovňa, pôžička vo výške 5.000,- Eur, termín čerpania pôžičky 04.04.2016, Zmluva o pôžičke XXXXXXXXXX s veriteľom Consumer Finance Holding, a.s., divízia Slovenská požičovňa, pôžička vo výške 12.500,- Eur, termín čerpania pôžičky 06.07.2016 a Zmluva o pôžičke XXXXXXX s veriteľom Consumer Finance Holding, a.s., divízia Slovenská požičovňa, pôžička vo výške 7.500,- Eur, termín čerpania pôžičky 14.09.2016. Aj s týmito finančnými prostriedkami nakladala žalovaná a žalobca nevie uviesť, akým spôsobom bolo s nimi naložené. Od rozvodu, t.j. od 19.03.2018, splátky úverov aj naďalej uhrádza výlučne žalobca z vlastných finančných prostriedkov. O chod domácnosti sa počas neprítomnosti žalobcu starala žalovaná a matka žalobcu, ktorá ako podielová spoluvlastníčka žila a v súčasnosti aj žije v predmetnom dome. Po nadobudnutí spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa správanie žalovanej voči žalobcovi podstatne zmenilo. Zmenu správania žalobca vycítil z ich telefonickej a elektronickej komunikácie, ktorých intenzita sa znižovala a taktiež sa zužoval rozsah ich komunikačných tém. Jediná vec, ktorú žalovanú zaujímala bola, kedy a koľko peňažných prostriedkov jej žalobca zašle. Nezaujímala sa o jeho bežný život v Anglicku, o jeho pocity, neprejavovala mu lásku. Faktom tiež je, že odmietala hovoriť o svojom osobnom živote a jej pocitoch a potrebách. Snažila sa žalobcu presvedčiť, aby si navýšili úver, čo však žalobca rázne odmietol. To, že žalobca je pre žalovanú len zdrojom príjmu, že žalovaná trvala na prevode podielu na dome len v záujme jej zaistenia do budúcnosti, nakoľko už v tom čase musela plánovať rozvod, že žalovaná nemá záujem viesť so žalovaným riadny rodinný život, si žalobca v plnej miere uvedomil až v okamihu jeho návratu domov na Slovensko v septembri roku 2017. Prvá veta, s ktorou ho žalovaná doma privítala bola: „Čo je s peniazmi?“ To bola jediná reakcia žalovanej na príchod manžela, po takmer roku jeho neprítomnosti. Následne žalobca zistil, že peniaze, ktoré mesačne zasielal (v priemere 1.000,- Eur) žalovanej na zabezpečenie chodu domácnosti, žalovaná neuvážene míňala v nočných baroch, automatoch. Matka žalobcu sa žalobcovi po jeho príchode domov priznala, že žalovanej opakovane požičala peniaze a že jej dlhuje sumu 500,- Eur, že žalovaná zväčša počas týždňa opúšťala domácnosť cca o 17.00 hod. bez toho, aby sa zaujímala o potreby svojich detí a domov sa vracala v noci, resp. niekedy nadránom. Žalovaná zanedbávala domácnosť, výchovu detí. Takmer celú starostlivosť o zabezpečovala matka žalobcu. Žalovaná prestala komunikovať s matkou žalobcu, začala sa správať arogantne, povýšenecky, priznala, že sa stretáva s cudzími mužmi. Vzhľadom na správanie sa žalovanej, žalobca usúdil, že v záujme rodiny, peniaze na chod domácnosti, na splátky úverov ako aj na starostlivosť a výživu svojich detí, bude zasielať svojej matke. Po tom, ako žalobca prestal zasielať peniaze žalovanej, žalovaná spoločnú domácnosť opustila a podala návrh na rozvod. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp.zn. 16P/327/2017-45 zo dňa 09.03.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.03.2018, bolo manželstvo sporových strán rozvedené. Správanie sa žalovanej, ktoré nasledovalo po nadobudnutí vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, keď peniaze, ktoré mali slúžiť na uspokojovanie potrieb rodiny, na úhradu splátok úverov a na úhradu nákladov súvisiacich s užívaním nehnuteľnosti (plyn, elektrika, voda, stočné…) použila výlučne na úhradu vlastných výdavkov - oblečenie, kozmetika, bary, automaty, arogantné správanie sa k matke žalobcu, skutočnosť, že zatiaľ, čo žalobca v zahraničí zarábal, aby dokázal splátky úverov, zvýšil životný štandard rodiny a žalovaná ťažko zarobené peniaze minula takmer výlučne pre svoje vlastné potreby, možno objektívne považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, ktoré je v rozpore so základnými zásadami slušného manželského aj rodinného spolužitia. Výlučne žalovaná svojím správaním privodila stav, ktorý viedol k rozvodu. Ak by žalobca predpokladal, že ich manželstvo sa v priebehu roka po uzavretí darovacej zmluvy rozpadne, že žalovaná sa bude správať tak, že bude hrubo porušovať dobré mravy nielen vo vzťahu k nemu, ale aj k jeho matke, nehnuteľnosti by žalovanej nikdy nedaroval. Listom zo dňa 10.04.2018 bola žalovaná vyzvaná na vrátenie daru. S vrátením daru žalovaná nesúhlasila. Nesúhlas s vrátením daru mi bol doručený elektronicky na e-mail: W..I..J., dňa 27.04.2018. Naliehavosť právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam odôvodňuje žalobca tým, že žalovaná nežije v spoločnej domácnosti so žalobcom v dome na adrese D. XXX/XXX A. O., manželstvo žalobcu a žalovanej bolo rozvedené, návrat žalovanej do spoločnej domácnosti vylúčený. Žalobca, aj vzhľadom na neschopnosť žalobkyne hospodáriť s finančnými prostriedkami, jej tendenciu zadlžovať sa, skutočnosť, že spoločné dlhy spláca výlučne žalobca, v záujme ochrany svojho obydlia má záujem na obnovení vlastníctva k

podielu 1/4 z celku, ktorý daroval bývalej manželke, a teda má záujem vlastniť jeho pôvodný polovičný podiel na nehnuteľnostiach. Žalovaná odmietla dar žalobcovi dobrovoľne vydať a jediný spôsob, ako dosiahnuť zápis zmeny spoluvlastníckeho práva na katastri nehnuteľností vo svoj prospech, je podanie tejto žaloby. Ďalšie trvanie podielového spoluvlastníctva žalovanej k nehnuteľnostiam, ktoré vlastní žalobca a jeho matka, sa javí ako nelogické a vzhľadom na vyššie uvedené správanie žalovanej, ktorá sa nijakým spôsobom počas trvania manželstva nepodieľala na zveľadovaní majetku, aj za nespravodlivé. Je v rozpore s dobrými mravmi, aby manželka a matka detí, ktorá svojím bezcharakterným správaním zavinila rozpad rodiny, naďalej vlastnila darovaný majetok.

3. K žalobe sa žalovaná vyjadrila písomným podaním zo dňa 12.11.2018, doručeným súdu toho istého dňa, v ktorom so žalobou nesúhlasila. Tvrdenia uvádzané v žalobe sú účelové pre navodenie situácie, že žalovaná je tá, ktorá rodinu zanedbávala a nestarala sa o rodinu. Účastníci boli manželia, ktorí si prešli rozvodovým konaním, výsledkom ktorého je odluka bývalých manželov a to, že mladší zo synov žije s otcom - žalobcom a starší s matkou - žalovanou. Obaja účastníci komunikujú iba prostredníctvom SMS a žalovaná odišla zo spoločnej domácnosti takpovediac s jednou igelitkou, všetko čo manželia nadobudli za trvania manželstva užíva výlučne žalobca. Všetky popisované úvery a pôžičky boli uzavreté aj s vedomím žalobcu. Prevod 1/4-iny domu na žalovanú bol výsledkom racionálnych úvah, vtedy ešte oboch manželov, kedy obaja manželia investovali do rekonštrukcie rodinného domu rodičov žalobcu a títo darovali 1 - icu domu svojmu synovi - žalobcovi a ten následne daroval 1 - inu svojho podielu svojej vtedy manželke. Písal sa rok 2016 a takýto úkon bol vtedy úplne racionálnym záverom toho, že najväčší diel práce na rodinnom dome uskutočnili príbuzní žalovanej (predovšetkým otec), na rozdiel od otca žalobcu, ktorý v tom čase žil a býval v tomto rodinnom dome. V roku 2014 žalobca odišiel pracovať do Veľkej Británie, pretože sa rodina ocitla v zlej finančnej situácii, keď žalobca prišiel o vodičský preukaz a tým aj o prácu vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy. Stalo sa tak pre jeho epileptické záchvaty. Kým sa žalobca v Anglicku zabýval a našiel si slušnú prácu, najprv cez pracovnú agentúru a neskôr nastálo, manželia riešili finančný deficit aj pôžičkami. Vždy však po vzájomnej dohode. Príčinou rozvratu ich manželstva nebola nevera, či iné neduhy žalovanej, alebo fakt nedostatku, ale predovšetkým prílišné angažovanie sa do vzťahu, v tomto prípade zo strany matky žalobcu. Toto konanie je skôr potrebou matky žalobcu, ako jeho samotného. Dôkazom toho je pasáž v žalobe o tom, ako žalovaná prestala komunikovať s matkou žalobcu. Aj keby dôvody popísané v žalobe boli pravdivé, čo dôrazne popiera, nezakladajú hmotnoprávne dôvody pre vrátenie daru. Popísaný pohľad žalobcu, resp. jeho matky na žalovanú, boli dôvodom pre rozvod manželstva. Dôvody rozvodu však taktiež nie sú dôvodom pre vrátenie daru. Žalobca sleduje len jediný cieľ, obísť tak nutnosť vysporiadania podielového spoluvlastníctva, prípadne bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode. Navrhuje preto žalobu zamietnuť a priznať úplnú náhradu trov konania.

4. Žalobca v písomnej replike zo dňa 13.12.2018, doručenej súdu v ten istý deň, poukázal na to, že prevod 1-iny domu na žalovanú bol urobený na naliehanie žalovanej, ktorá svoje naliehanie odôvodňovala obavou zo straty strechy nad hlavou pre prípad manželovej smrti. Určite však prevod 1 domu nebol výsledkom racionálnych úvah, vyplývajúcich zo skutočnosti, že obaja manželia investovali do rekonštrukcie rodinného domu rodičov žalobcu. Rekonštrukcia časti domu, ktorý vlastnili rodičia žalobcu a v ktorej strany sporu žili, sa realizovala v rokoch 2001 - 2002. Materiál použitý na prestavbu časti domu bol kupovaný z finančných prostriedkov rodičov žalobcu, resp. z finančných prostriedkov zarobených žalobcom, otec žalovanej sa na prestavbe podieľal svojou prácou. Táto skutočnosť však nemá žiaden súvis s predmetnou žalobou a nemá ani nič spoločné s rozhodnutím žalobcu, po 14 rokoch po rekonštrukcii, darovať žalovanej 1 nehnuteľností. Po tom, ako žalobca prišiel zo zdravotných dôvodov o vodičský preukaz, aj napriek svojím zdravotným problémom, odišiel za lepšie platenou prácou do zahraničia. Po jeho odchode pomáhala žalovanej so starostlivosťou o rodinu matka žalobcu. Určite však nemožno hovoriť, že matka žalovaného sa až príliš angažovala. Žalovaná so svokrou mala až do času podania návrhu na rozvod, dobré vzťahy. Ak žalovaná nadobudla pocit, že matka žalobcu sa až príliš angažuje, situáciu sa mohla snažiť vyriešiť rozhovorom, resp. dohovorom, no nestalo sa tak. Pár týždňov po nadobudnutí 1 domu sa správanie žalovanej úplne zmenilo. Žalovaná sa začala voči matke žalobcu správať arogantne, prestala sa kontrolovať a konala tak, akoby bola slobodná a bezdetná, akoby dom patril jej a žalobcovi a matka žalobcu bola u nich na nevítanej návšteve. Nočné výlety žalovanej, neskoré, resp. ranné príchody domov boli na dennom poriadku. Žalovaná sa nezaujímala o svoje deti, zanedbávala rodičovské povinnosti, žalobcom zasielané peniaze používala na uspokojovanie vlastných potrieb, nie potrieb rodiny, viac krát bola videná v mužskej spoločnosti a žalobca je presvedčený, že žalovaná mu bola neverná. Po zistení skutočností bližšie popísaných v žalobe, žalobca v záujme rodiny,

začal zasielať peniaze na chod domácnosti svojej matke (rok 2017). Následne žalovaná spoločnú domácnosť bez bližšieho vysvetlenia dobrovoľne opustila a podala návrh na rozvod. Okrem žalovanou spomínanej jednej igelitky, žalovaná výlučne užíva motorové vozidlo KIA CEED kúpené za trvania manželstva z úverových finančných prostriedkov. Rovnako tak ako v minulosti, ani v súčasnosti žalovaná nespláca mesačné splátky pôžičiek a úveru a to aj napriek tomu, že na spotrebovaní týchto peňazí sa v prevažnej miere podieľala práve žalovaná. Aj tento nezodpovedný prístup k spoločným záväzkom možno objektívne vyhodnotiť, ako hrubé porušovanie dobrých mravov.

5. Žalovaná v písomnej duplike zo dňa 11.01.2019, doručenej súdu v ten istý deň, poukázala na to, že žalobca svojim podaním neguje jej vyjadrenia žalovanej, avšak zároveň potvrdzuje fakt zasahovania do spolužitia vtedy ešte manželov, zo strany matky žalobcu. Poukazujúc na jej návrh na rozvod manželstva a z neho citujúc, ako aj na samotnú žalobu žalobcu v tomto spore uviedla, že zo všetkých podaní je teda zrejmé, že na rozvrate manželstva mal nepochybne svoj podiel fakt spolužitia matky žalobcu so žalovanou. Ak by manželia žili samostatne a ak by žalobca mal istú dávku sebareflexie, všetko mohlo byť inak, čo žalobca pravdepodobne nechce pochopiť. Je asi nemožné žiadať od nej, aby po všetkom opísanom, zdieľala priateľské a vrúcne pocity k svojej bývalej svokre. Avšak takáto interakcia nezakladá právo žalobcu na vrátenie daru žalovanou. Je navyše nesporným faktom, že žalobca je svojprávny, ibaže bude žalujúca strana tvrdiť opak. Uzatvoril darovaciu zmluvu slobodne a vážne a bez nátlaku (viď čl. VII. bod 7. Darovacej zmluvy).

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a svedkov, oboznámením sa s listinnými dokladmi a pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 16P/327/2017 o rozvode strán sporu a na ich základe zistil tento skutkový stav veci:

7. Žalobca a žalovaná sú t.č. spoluvlastníkmi nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. O. a to rodinného domu súp.č. XXX, stojaceho na parcele č. 1361/5 a parciel registra C, evidovaných na katastrálnej mape ako parcela č. 1361/5 o výmere 372 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela č. 1361/7 o výmere 386 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a parcela č. 1361/28 o výmere 35 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a to každý z nich v podiele 1-tina k celku. Spoločne s nimi spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností je aj matka žalobcu v rozsahu 1-ice k celku.

8. Žalovaná sa spoluvlastníčkou uvedených nehnuteľností stala na základe Darovacej zmluvy, uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi ňou, ako obdarovanou a žalobcom, ako darcom, ktorej predmetom darovania bol spoluvlastnícky podiel žalobcu o veľkosti 1-tiny k celku na uvedených nehnuteľnostiach.

9. Žalobca vo svojej výpovedi uvádzal, že v čase darovania sa mu jeho manželstvo javilo perspektívne a preto aj spomínanú darovaciu zmluvu podpísal.

10. Z výpovede svedkyne B. B. vyplynulo, že táto od uviedol žalobcu mala informáciu o tom, že dôvodom darovania, ktorý mu žalovaná uvádzala bol ten, že pokiaľ by náhodou zomrel, tak ani deti a ani ona nič nebudú z toho mať. A keď ju následne konfrontovala s týmto vyjadrením, tak jej žalovaná mala uviesť, že žalobca je hlupák, pokiaľ jej tieto jej tvrdenia uveril.

11. Podľa svedka I. B. - mladšieho syna strán sporu, ktorý toho času nekomunikuje so žalovanou, táto sa bála, že pokiaľ by žalobca od nej odišiel, nedostala by to, na čo mala nárok a preto došlo k tomuto darovaniu.

12. Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 16P/327/2017 - 45 zo dňa 09.03.2018, právoplatným toho istého dňa, bolo manželstvo žalobcu a žalovanej rozvedené. Uvedený rozsudok neobsahuje odôvodnenie, nakoľko sa strany sporu po jeho vyhlásení vzdali práva podať voči nemu odvolanie.

13. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 16P/327/2017 súd zistil, že podľa obsahu návrhu na rozvod uvedeného manželstva, tento podala žalovaná, kedy ako dôvody rozvratu manželstva so žalobcom uvádzala skutočnosť, že od r. 2005 tento začal pracovať mimo domova na kamióne, nakoľko pociťovali nedostatok finančných prostriedkov, z čoho začali vznikať medzi nimi nedorozumenia. K nedorozumeniam dochádzalo aj medzi ňou, teda žalovanou a svokrou, pričom žalobca, teda manžel sa jej nikdy nezastal. Postupom času sa žalobca vrátil pracovať späť, pomery u nich sa na čas upravili, avšak následne opätovne išiel pracovať na kamión a domov prichádzal v 3-týždňových intervaloch.

Žalobcovi však zobrali vodičák zo zdravotných dôvodov, následkom čoho sa tento rozhodol odísť kvôli financiám pracovať do Anglicka. Spočiatku prvý rok to bolo v poriadku, posielal peniaze aj na domácnosť, aj na deti, avšak postupom času mu jeho matka povedala, že žalovaná veľa míňa a preto jej peniaze prestal posielať. Posielal jej ich len toľko, koľko podľa jeho vyjadrenia mohol. Domov chodil len sporadicky a v čase spísania uvedeného návrhu domov prichádzal len raz ročne. Počas manželstva, z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov čerpali úvery, pričom v čase spísania uvedeného návrhu mali tri úvery, ktoré splácal žalobca, avšak na domácnosť a výživu žalovanej, podľa tohto návrhu, ničím neprispieval. Ona nevládala zo svojho platu financovať chod domácnosti a výživu detí, ktorých nároky boli značne vysoké. Problémy boli aj vo vzťahoch so svokrou, s ktorou bývali v spoločnej domácnosti. podľa uvedeného návrhu svokra mala deti nahovárať voči žalovanej, nadávať jej pred nimi. Deti zo strany žalobcu t.j. ich otca a svokry boli poštvané proti žalovanej, že táto nezvláda ich výchovu.

14. Žalobca, ako manžel, sa k uvedenému návrhu na rozvod v predmetnom konaní písomne nevyjadril.

15. Na pojednávaní konanom ohľadne rozvodu strán sporu dňa 09.03.2018, v rámci účastníckej výpovede žalovaná, ako navrhovateľka, uviedla, že nezhody medzi ňou a žalobcom vznikali ohľadom finančných otázok, žalobca neskôr odišiel pracovať do Anglicka, kde sa dlhodobo zdržiaval a domov chodieval spravidla raz za rok, v dôsledku čoho ich city vzájomne ochladli a podľa jej tvrdení k rozvratu ich manželstva došlo práve pre toto ich odlúčenie. Uvádzala, že nemá žiaden nový partnerský vzťah a že sa chce rozviesť.

16. Žalobca, ako manžel, vo svojej účastníckej výpovedi v uvedenom rozvodovom konaní uviedol, že sa stotožňuje s výpoveďou manželky a potvrdil, že dôvod, pre ktorý sa ich vzťah rozpadol, bolo ich vzájomné citové odcudzenie, ale aj to, že žalovaná stratila finančný príjem, ktorý jej on pred tým poskytoval. Uviedol, že pociťuje citové ochladnutie vo vzťahu k žalovanej a tak isto vyslovil presvedčenie, že sa chce dať rozviesť.

17. Písomným prípisom zo dňa 10.04.2018, označeným ako „Výzva na vrátenie daru“, žalobca cestou svojej právnej zástupkyne vyzval žalovanú na vrátenie daru, ktorý mal predstavovať spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1-tiny z celku k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným vo vyššie uvádzanej Darovacej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX. Z obsahu tejto výzvy vyplynulo, že tak žiada preto, nakoľko po nadobudnutí spoluvlastníckeho práva žalovanou k týmto nehnuteľnostiam sa jej správanie voči osobe žalobcu, ako aj jeho matke malo podstatne zmeniť, vytýkal jej, že sa pre ňu stal len zdrojom príjmu, že peniaze, ktoré zasielal na zabezpečenie chodu domácnosti žalovaná neuvážene míňala v nočných baroch, automatoch a následne si zobrala pôžičky od nebankových subjektov, že si požičala opakovane peniaze od matky žalobcu, ktoré dodnes nevrátila, že zanedbávala domácnosť, výchovu ich detí a odmietala sa intímne stýkať so žalobcom a stretávala sa s inými mužmi. Tiež jej vytýkal to, že potom, ako žalobca odmietol jej zasielať peniaze na jej účet a posielal ich svojej matke, rozhodla sa so spoločnej domácnosti odísť a podala návrh na rozvod.

18. Žalovaná vrátiť uvedený dar odmietla.

19. Žalobca vo svojej výpovedi uvádzal, že žalovanej posielal na účet, za účelom výživy a starostlivosti o deti pravidelne každý mesiac peniaze a ako bolo naložené s týmito finančnými prostriedkami nevie. Zaoberať sa tým začal až v septembri 2017, keď sa po roku vrátil domov na dovolenku a prvou otázkou od žalovanej na neho bolo to, čo je s peniazmi. Vtedy si uvedomil, že niečo nie je v poriadku, po prezretí výpisov z účtov zablokoval žalovanej prístup na účet, zabránil jej prístupu k financiám a sám si otvoril internet banking, na základe ktorého zistil skutočnosti, ktoré ho doslova šokovali. Zistil, že časť financií, ktoré posielal na chod domácnosti žalovaná nepoužívala pre rodinu alebo na veci, ktoré sa týkali rodiny, ale ich použila na chod svoje bývalej firmy, ktorej bola konateľkou. Zistil, že strašne veľa peňazí išlo na PHM, nákupy v predajňach, ktoré boli používané nie na domácnosť, ale pre jej firmu a tiež zistil veľa výberov z bankomatu.

20. Žalovaná vo svojej výpovedi uvádzala, že všetky prostriedky, ktoré jej zasielal žalobca na domácnosť sa používali na úhradu pôžičiek a chod domácnosti, pričom každý mesiac boli pôžičky uhradené a nikdy sa nestalo, žeby na nich bol nejaký dlh. Finančné náklady na domácnosť v priebehu roku 2017 do septembra aj s úvermi bola cca 1.000,- Eur mesačne, následne potom čo žalovanej žalobca zamedzil prístup k účtu, podľa jej výpovede začal splácať dlhy on a ona sa starala o chod domácnosti.

Finančné prostriedky, ktoré posielal žalobca na účet rodiny nepostačovali, podľa žalovanej na krytie týchto výdavkov, a musel platiť pôžičky v tom čase aj z vlastných finančných prostriedkov.

21. Žalobca vo svojej výpovedi uvádzal, že o výdavky v rodine za posledné tri, štyri roky pred rozvodom sa nezaujímal, keďže od svadby mala financovanie na starosti žalovaná, ktorej dôveroval. Mal vedomosti o tom, že väčšina jeho príjmu išla na splácanie pôžičiek, ktoré mali, avšak podľa jeho tvrdení tieto pôžičky nevznikali „z jeho hlavy“, ale ho na ne nahovorila žalovaná, ktorej dôveroval. Nevedel sa však vyjadriť, aké mali presné mesačné výdavky na domácnosť. Potvrdil, že zmluvy o pôžičkách boli uzatvorené s jeho súhlasom, avšak tvrdil, že to bolo pod psychickým nátlakom žalovanej.

22. V súvislosti s predmetnými úvermi z listinných dokladov vyplynulo, že žalovaná spoločne so žalobcom, ako dlžníci, dňa XX.XX.XXXX uzavreli so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej im bol poskytnutý úver na bývanie vo výške 21.000,- Eur s konečnou splatnosťou 27.03.2033 a výškou mesačnej splátky 147,63 Eur, ktorú mali splácať vždy k 27- ému dňu v kalendárnom mesiaci. Celkovo mali uhradiť 240 splátok. Podľa článku V. uvedenej zmluvy mala byť táto pohľadávka zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti, na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a Mandátnej zmluvy, uzatvorenej medzi touto bankou a matkou a otcom žalobcu.

23. Dňa XX.XX.XXXX žalobca a žalovaná na strane jednej, ako dlžníci resp. spoludlžníci a obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., ako veriteľ na strane druhej, uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere o poskytnutí bezúčelovej pôžičky, na základe ktorej bola stranám sporu poskytnutá pôžička v celkovej výške 12.500,- Eur s termínom konečnej splatnosti 20.08.2025 a s výškou mesačnej splátky 203,95 Eur, pričom strany sporu mali túto pôžičku splácať 108 splátkami. Z obsahu tejto zmluvy, ako aj k nej pripojených príloh a síce Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere vyplynulo, že túto zmluvu podpisoval ako dlžník samotný žalobca.

24. Dňa XX.XX.XXXX žalobca a žalovaná na strane jednej, ako dlžníci resp. spoludlžníci a obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., ako veriteľ na strane druhej, uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere o poskytnutí bezúčelovej pôžičky, na základe ktorej bola stranám sporu poskytnutá pôžička v celkovej výške 7.500,- Eur s termínom konečnej splatnosti 20.09.2025 a s výškou mesačnej splátky 122,37 Eur, pričom strany sporu mali túto pôžičku splácať 108 splátkami. Z obsahu tejto zmluvy, ako aj k nej pripojených príloh a síce Udelenie súhlasu v zmysle zákona o ochrane osobných údajov a Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere vyplynulo, že túto zmluvu podpisoval ako dlžník samotný žalobca.

25. Podľa svedkyne B. B. - matky žalobcu, žalovaná neuhrádza t.č. žiadne dlhy, ktoré jej vznikli z nebankoviek, ktoré nabrali.

26. Žalovaná uviedla, že všetky splátky úverov za rok 2017 boli do septembra 2017 uhradené. Zároveň do potvrdila, že mesačné splátky úverov toho času hradí naďalej len žalobca.

27. V súvislosti s výčitkou žalobcu, že si žalovaná mala vyberať peniaze na PHM resp. potraviny, táto uvádzala, že v tom čase nemala svoj vlastný účet, aj keď jej firma ho mala zriadený v Prima Banke, avšak pokiaľ aj vyberala peniaze z kávomatov, ktoré sa týkali jej podnikania, tak to bola jedine Slovenská sporiteľňa, ktorá mala otvorené aj v sobotu a nedeľu a zároveň to bola jediná banka, ktorá brala drobné peniaze z ňou prevádzkovaných automatov bez poplatku, preto sa uvedené peniaze vkladali na účet žalobcu v tejto banke, takže v konečnom dôsledku na uvedenom účte boli aj vklady samotnej žalovanej, a preto následne ona tieto peniaze vyberala z tohto účtu. Žalovaná potvrdila, že v r. 2016 boli platené náklady vo firme aj z finančných prostriedkov žalobcu a to aj z toho dôvodu, finančné prostriedky, ktoré sa vyzbierali vo firme sa niekedy použili na potreby detí a nevkladali sa na účet banky, preto išli z banky žalobcu prostriedky aj na jej podnikanie.

28. Žalovaná vo svojej výpovedi poprela tvrdenia uvádzané v žalobe o jej nočných výletoch mimo domova. Uvádzala, že pokiaľ aj niekde v noci bola, tak len s kamarátkami a nie so žiadnymi mužmi.

29. Žalobca vo svojej výpovedi uvádzal, že informácie o tom, že chodí vonku po nociach mal od svojej mamy a detí.

30. Podľa svedkyne B. B., po v tomto konaní napadnutom darovaní sa žalovaná začala chodiť po nociach a domov prichádzala až ráno. Stávalo sa, že v noci telefonoval jej vnuk s tým že hľadal žalovanú . Popísala aj jednu situáciu , kedy žalovanú boli raz v noci a našli ju na lavičke.

31. Tieto tvrdenia uvedenej svedkyne potvrdzoval vo svojej výpovedi svedok I. B. - mladší syn strán sporu, ktorý uvádzal, že žalovaná v čase, kedy mala tzv. denné, prichádzala domov večer, kedy sa osprchovala a následne odchádzala preč, pričom uvedený svedok nevedel uviesť, kedy sa vracala späť, keďže chodili ako deti skoro spať.

32. Zároveň z výpovede uvedeného svedka tiež vyplynulo, že v súčasnosti nemá žiaden vzťah so žalovanou, že spolu nekomunikujú a nestretávajú sa a, že sa o nej vo vzťahu k tretím osobám vyjadruje nedobre, kedy uvádza že je „kurva“.

33. Naproti tomu starší syn strán sporu - svedok Ľ. B., ktorý toho času s ňou býva v spoločnej domácnosti vypovedal, že síce žalovaná trávila niektoré večery mimo domova, avšak bolo to možno 2-3 krát do mesiaca. Podľa tohto svedka tieto večery mimo domova trávil niekedy spolu s ňou, niekedy s ňou nebol, ale vedel, kde sa zdržiavala, a to buď na návšteve u kolegu alebo v Admirále.

34. K zanedbávaniu domácnosti a výchovy detí žalovanou sa žalobca bližšie nevedel vyjadriť a uvádzal, že má o tom vedomosť len od svojej matky.

35. Podľa tvrdení žalovanej, deti vždy mali čo jesť, mali opraté a upratané.

36. Svedok I. B. uvádzal, že stalo sa, že žalovaná im navarila jedlo aj na tri dni a potom už nebola doma. S pomocou pri domácich úlohách mu uvádzala, že ona sa učila sama a málo kedy mu pomáhala. Pripustil však, že mu pri písaní slohov pomáhala tým, že mu ich napísala.

37. Podľa svedkyne B. B. to bola ona, ktorá sa starala o deti strán sporu, ona varila a nikdy od žalovanej ani korunu nepýtala, pričom táto jej ani na to neprispievala. Samotná žalovaná chodila do práce a táto svedkyňa sa snažila vo všetkom im pomáhať, ako aj s deťmi, vypraviť ich do školy, navariť, keď prídu zo školy, aby ona keď príde z práce nemala už starosti o tieto veci, ale žalovaná to zneužívala. Keď mala štyri dni voľno žalovaná, chodievala po automatoch s dotyčným pánom a svedkyňa sa vtedy starala, aby deti mali čo jesť, aby boli zaopatrené. Avšak následne ju žalovaná prekvapila s tým, že bude variť ona.

38. Podľa svedka Ľ. B., ktorý inak potvrdil, že im dovtedy matka žalobcu varila, to nastalo potom, čo žalovanú nahnevalo, že jej matka žalobcu uvedenú neustále vyčítala. Zároveň tento svedok, že kým žili spoločne s mladším bratom a žalovanou v spoločnej domácnosti, tak sa sa o nich starala práve žalovaná, pričom tento svedok túto starostlivosť hodnotil ako dobrú.

39. V tejto súvislosti svedkyňa B. I. - matka žalovanej uvádzala, že pri jej návštevách v domácnosti žalovanej, ktoré boli určite raz mesačne a v roku v r. 2017, čo zistila existenciu nezhôd medzi stranami sporu, aj častejšie si všímala, že domácnosť žalovanej bola uprataná, že bolo navarené a nikdy nezistila, žeby sa o deti nestarala.

40. Uvedená svedkyňa tiež popísala jednu situáciu, ktorá nastala už potom, čo táto bola oboznámená s nezhodami medzi stranami sporu, kedy jej písal syn žalovanej - Kristián, že nemal od žalovanej prichystanú desiatu a navarené, a keď sa svedkyňa o tom obratom prišla presvedčiť, zistila, že to nie je pravda, nakoľko žalovaná, ktorú zastihla doma, mala v chladničke navarený obed - sedegínsky a desiata pre uvedeného syna na neho čakala pripravená na posteli. Keď následne uvedeného vnuka - syna žalovanej konfrontovala s týmito skutočnosťami, ten sa vyhovoril na to, že na to zabudol.

41. Ďalším z dôvodov odstúpenia od darovacej zmluvy žalobcom malo byť stretávanie sa žalovanej s inými mužmi.

42. V tejto súvislosti z dokazovania vyplynulo, že v domácnosti žalovanej mal tri noci po sebe stráviť obchodný spoločník žalovanej . Podľa svedkyne B. B. v tom čase za jeho prítomnosti bol v domácnosti krik, dupot. Aj podľa svedka I. B. menovaný pán počas toho pobytu robil bordel a neporiadok. Zároveň

však uvedená svedkyňa tiež spomenula, že potom, čo uvedené správanie sa menovaného žalovanej vyčítala, táto to následne uviedla aj dotyčnému, upozornila ho na to a ten sa potom im aj ospravedlnil.

43. Žalobca vo svojej výpovedi uvádzal, že muž, ktorý u nich prespal v domácnosti jeho osobu pozná, ale tvrdil, že voči jeho rodine to bol cudzí človek, pretože to je len ich známy a nie príbuzný.

44. Žalovaná však poukázala na to, že ide o osobu, ktorú poznala aj matka žalobcu a táto si s dotyčným aj tykala, pričom tento u nich prespal možno dvakrát a nešlo o žiaden utajovaný vzťah. Dôvod, pre ktorý u nich prespával bol ten, že v tom čase mal byť opitý a nechcel ísť domov, aby ho takto nevideli deti.

45. Podľa výpovede svedka Ľ. B. však matka žalobcu pri hádkach so žalovanou, tejto vyčítala, že podvádza žalobcu, že sa „kurvi“.

46. Samotná uvedená svedkyňa B.X. B.Á. vo výpovedi uviedla, že nemá vedomosť o tom, žeby sa žalovaná stretávala s inými mužmi, ale vie, že žalobca mal dôvod žalovanú z toho podozrievať a to preto, lebo žalovaná, ako manželka, odmietala žalobcu, ako muža, štyri roky a chcela od neho len peniaze.

47. Svedok Ľ.P. B. poprel, že by žalovaná niekoho mala.

48. Aj svedkyňa B. I. uvádzala, že informácie o nevere žalovanej nepovažuje za pravdivé, pretože po rozvode žalovaná s nikým nežila a ani doteraz nežije.

49. Žalovanej bolo v žalobe vytýkané aj arogantné správanie sa k matke žalobcu. V tejto súvislosti, podľa výpovede samotnej svedkyne B. B., toto arogantné správanie sa voči jej osobe, ku ktorému malo dôjsť po napadnutom darovaní však ešte a pred rozvodom strán sporu, malo spočívať v tom, že sa jej žalovaná nezdravila, správala sa, ako keby táto svedkyňa bola nula. Tiež v tom, že keď ju upozornila na niečo, nebrala to v úvahu. Raz ju upozornila, že či budú chodiť okolo seba ako nemí, keď spolu bývajú, tak následne jej potom na základe toho zdravila, ale len tak cez zuby.

50. Podľa svedka Ľ. B. vzťahy medzi žalovanou a matkou žalobcu pred r. 2016 to boli dobré, ale po r. 2016 boli medzi nimi väčšinou hádky Matka žalobcu mala proti žalovanej výhrady, že táto nie je doma, že sa nestará. Matka žalobcu žalovanú ohovárala , kedy jej vyčítala, že táto podvádza žalobcu, že sa s prepáčením „kurvi“, že nie je doma. Žalovaná to ako keby ignorovala, sem tam vybuchla a povedala jej svoje., a síce, že sa nemá do toho čo starať. Impulz na tieto hádky vychádzal od matky žalobcu.

51. Tieto výčitky podľa uvedeného svedka neboli niekedy opodstatnené, pretože veľakrát sa stalo, že keď žalovaná nebola doma, lebo bola napr. v nočnej, a tiež k ním došlo aj v jednom prípade, kedy bola v nemocnici na operácii, z ktorej prišla domov ráno. Je však pravdou, že ako matke žalobkyni, tak ani mladšiemu synovi o tejto jej hospitalizácii vopred nič nepovedala.

52. V súvislosti s výčitkou, že si žalovaná mala opakovane požičať peniaze od matky žalobcu, ktoré dodnes nevrátila, svedkyňa B. B. uvádzala, že stranám sporu spočiatku poskytla takmer 2.000,- Eur, aby mali na domácnosť, s tým, že jej to syn - žalobca začne vracať po tom, čo začne posielať peniaze z Anglicka. Tieto peniaze jej však žalovaná vôbec nevyplácala, pričom svedkyňa zhruba rok za nich platila inkaso a všetky poplatky. Preto svedkyňa nástojila na tom, aby sa úhrada nákladov na domácnosť realizovala tak, že mesiac bude uhrádzať ona a mesiac žalovaná. Tiež podľa svedkyne táto mala žalovanej poskytnúť pôžičku 1.200,- Eur, lebo mal problémy starší vnuk - ich syn v súvislosti s Telekom a ďalších 500,- Eur, ktoré mala žalovaná použiť v súvislosti so svojim podnikaním na automaty. Neskôr začala žalovaná popierať, žeby jej svedkyňa takéto peniaze vôbec dávala. Svedkyňa nevedela uviesť, kedy k tejto pôžičke malo dôjsť a ani nevedela potvrdiť, čo to bolo po darovaní alebo ešte pred ním.

53. Žalovaná existenciu pôžičky od uvedenej svedkyne poprela.

54. Podľa svedkyne B. B. žalovaná žalobcu citovo vydierala. Uvádzala, že žalobca sa už po darovaní, ale ešte pred rozvodom so žalovanou hádali kvôli tomu, že žalovaná chcela odísť z domácnosti. Ono sa to dialo dlhšiu dobu, následne sa aj rozprávala so žalobcom, na čo jej ten uviedol, že to nebolo po prvý krát, čo ho takto žalovaná vydierala, a tiež uviedol, že chcel udržať manželstvo, preto to svedkyni nepovedal. Popísala tiež situáciu, pri ktorej bola prítomná, kedy sa strany sporu hádali, a žalovaná mala

uvádzať, že sa chce otráviť, vyskočiť z terasy, a tým podľa svedkyne žalobcu citovo vydierala. Svedkyňa vtedy chcela upozorniť rodičov žalovanej na toto jej správanie, táto na ňu vyskočila, že nemá čo volať jej rodičov.

55. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a./ splnení povinnosti,

b./ nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c./ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d./ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

56. Podľa § 628 ods. 1,2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. (Občianskeho zákonníka), v znení neskorších zmien a doplnkov, /ďalej len ako „Občiansky zákonník“), darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.

57. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

58. V prípade požiadavky na určenie, že žalobca je spoluvlastníkom určitého spoluvlastníckeho podielu, ide o určenie, či tu právo je alebo nie je (§ 137 písm. c) CSP). V prípade tohto určovacieho výroku bolo potrebné, aby žalobca preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko to vyžaduje ustanovenie § 137 písm. c) CSP, keďže naliehavý právny záujem tu nevyplýva z osobitného predpisu. Súd sa teda musel v počiatočnej fáze tohto konania predovšetkým vysporiadať s touto otázkou.

59. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý, pričom posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Žalobca je potom povinný tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem je tam, kde je stav, že právo resp. právny vzťah medzi stranami sporu je sporný, je tu ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, a tento nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, pričom jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.

60. Žalobca naliehavosť právneho záujmu na určení jeho spoluvlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam odôvodňuje tým, že žalovaná nežije v spoločnej domácnosti so žalobcom, ich manželstvo bolo rozvedené a návrat žalovanej do spoločnej domácnosti je vylúčený. Spoločné dlhy spláca výlučne žalobca a v záujme ochrany svojho obydlia má záujem na obnovení svojho vlastníctva k podielu 1/4 z celku, ktorý daroval žalovanej, pričom žalovaná odmietla dar žalobcovi dobrovoľne vydať a jediný spôsob, ako dosiahnuť zápis zmeny spoluvlastníckeho práva na katastri nehnuteľností vo svoj prospech, je podanie tejto žaloby.

61. V zmysle judikatúry a súdnej praxe, naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (R 17/1972). Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo (rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo 112/2004). Naliehavý právny záujem nie je pri takej určovacej žalobe, keď je zrejmé, že aj v prípade vyhovenia takejto žalobe nedôjde k odstráneniu spornosti práva a bude po nej musieť i tak nasledovať ďalšie súdne konanie. V takom prípade by podaná určovacia žaloba neslúžila potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (porovnaj rozhodnutie NS SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite, teda z hľadiska

opodstatnenosti uplatneného nároku žalobcu. Povinnosť preukázať naliehavý právny záujem zaťažuje žalobcu, ktorý musí poukázať na určité skutkové okolnosti týkajúce sa sporu medzi stranami sporu, a zároveň objasniť, prečo práve podaná určovacia žaloba je procesne vhodným (teda účinným) nástrojom, ktorý tento spor vyrieši (porovnaj rozsudok NS SR sp.zn. 5 Cdo 31/2011 zo dňa 06.12.2012).

62. Ak sa žalobca prostredníctvom určovacej žaloby domáha určenia, že je vlastníkom v žalobe špecifikovaných nehnuteľností, keď je v katastri nehnuteľností, ako vlastník, zapísaná iná osoba (žalovaná), svedčí žalobcovi na takomto určení naliehavý právny záujem, pretože žalobca sa domáha vydania deklaratórneho (nie konštitutívneho) rozhodnutia s cieľom dosiahnuť súlad medzi ním tvrdeným právnym stavom (tzv. právnou realitou) a stavom zápisov v katastri nehnuteľností. Inak povedané, v prípade procesného úspechu žalobca dosiahne priaznivejšie právne postavenie, ktoré tkvie v tom, že súdnym rozhodnutím bude deklarovaný žalobcom tvrdený existujúci vecno-právny vzťah k predmetnému nehnuteľnému majetku, pričom vydaný rozsudok bude súčasne podkladom pre zápis takto deklarovaného žalobcovho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, a to vo forme záznamu. (porovnaj rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp.zn. 30 Cdo/3745/2009 ze dne 21,12.2009, obdobne Fekete, I: Občiansky zákonník. 2. Zväzok (Vecné práva, Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie) Veľký komentár, 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2015, str. 56).

63. Podľa súdnej praxe „Niet dôvodu ani pre to, aby nebolo možno pripustiť žalobu čo aj len jediného zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti a meritórne rozhodnúť o tejto žalobe, ak sa žalobou domáha určenia, že žalovaný nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Práve tak niet dôvodu pre to, aby sa nepripustila určovacia žaloba, podaná žalobcom vystupujúcim ako jeden zo spoluvlastníkov proti žalovanému, ktorý tvrdí, že je výlučným vlastníkom, ak sa žalobca domáha iba určenia svojho spoluvlastníctva na predmetnej nehnuteľnosti. K takýmto žalobám podávaným iba jedným zo spoluvlastníkov dochádza v prípadoch, keď ostatní spoluvlastníci sú na neznámom mieste a žalobca nemá ani splnomocnenie ani súhlas, aby sa domáhal aj určenia ich podielového spoluvlastníctva.“ (porovnaj R č. 54/1973, Zošit č. 7, str. 386, Cpj 8/72 - K niektorým otázkam rozhodovania súdov vo veciach podielového spoluvlastníctva).

64. Tiež platí, že v konaní o určenie vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu, je pasívne legitimovaný iba dotknutý spoluvlastník tohto spoluvlastníckeho podielu z dôvodu, že právnej sféry ďalších ostatných spoluvlastníkov sa toto konania netýka a výsledok konania (určenie práva k spoluvlastníckemu podielu) nemôže mať na ich právne pomery žiaden vplyv, t.j. nemôže mať žiaden dopad na vymedzenie ich práv a povinností týmto súdnym rozhodnutím. Rozsudok sa teda nemusí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu (§ 91 ods. 2 O.s.p.) /porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 10. 2010, sp.zn. 3 Cdo 51/2009/.

65. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto súd konštatuje, že žalobca má v danom spore naliehavý právny záujem na jeho vedení, pretože jedine rozsudok vydaný v tomto spore môže byť podkladom pre zápis prípadného deklarovaného žalobcovho spoluvlastníckeho práva, pokiaľ sa jeho existencia preukáže, do katastra nehnuteľností, a to vo forme záznamu.

66. Súd ďalej skúmal, či u žalobcu potom, čo vykonal úkon k zániku darovacej zmluvy a síce požiadal o vrátenie daru, došlo k znovuobnoveniu jeho spoluvlastníckeho práva v rozsahu jeho pôvodnej 1 k celku na vyššie uvedených nehnuteľnostiach.

67. Predpokladom uplatnenia § 630 Občianskeho zákonníka je správanie, ktorým obdarovaný voči darcovi hrubo porušuje dobré mravy. Podľa súdnej praxe „hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity, alebo ich sústavné porušovanie“ (porovnaj rozhodnutie č. R 88/1998), takže „kvantita aj kvalita“ nevhodného správania sú rovnocennými ukazovateľmi. Správanie, ktoré jednorázovo nemusí byť právne významné sa pri určitej periodicite stáva relevantným. Hoci subjektívny prvok hrá v odvolaní darovania významnú úlohu, je nevyhnutné, aby bolo správanie obdarovaného posudzované objektívne (R 61/1997). Judikatúra vyvodila, že právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napríklad predaj darovanej veci cudzej osobe alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí (R 31/1999).

68. Posúdenie, či konkrétne správanie obdarovaného zakladá hrubé porušenie dobrých mravov musí reflektovať nielen aktuálny stav spoločenského vývoja a vedomia, ale zároveň nesmie rezignovať na výchovnú funkciu tohto pojmu, ktorá má odrážať nielen to, čo spoločnosť všeobecne považuje za dobré mravy v konkrétnom období, ale aj to, čo sa do tohto pojmu premietlo na základe dlhodobej historickej skúsenosti.

69. Žalobca ako dôvody, pre ktoré sa domáha vrátenia daru, uviedol v písomnej Výzve na vrátenie daru zo dňa 10.04.2018, neuváženie míňanie peňazí určených pre domácnosť žalovanou výlučne na seba, v nočných baroch a automatoch, následné branie pôžičiek od nebankoviek, opakované pôžičky peňazí od matky žalobcu a ich nevrátenie, zanedbávanie domácnosti a výchovy detí, odmietanie intímneho styku so žalobcom a stretávanie sa s inými mužmi, opustenie spoločnej domácnosti a podanie návrhu na rozvod.

70. V samotnej žalobe ešte ako dôvod uvádzal arogantné správanie sa žalovanej voči matke žalobcu a nesplácanie pôžičiek po odchode z domácnosti.

71. Po vykonanom dokazovaním súd konštatuje, že časť žalobcom uvádzaných dôvodov preukázaná vôbec nebola, a časť zase sa uskutočnila ešte pred samotným aktom darovania medzi stranami sporu, a ďalšia časť nepredstavovala kvalifikovaný predpoklad zakladajúci žalobcovo právo na vrátenie ním poskytnutého daru od žalovanej.

72. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že darca nemôže vrátenie daru odôvodňovať okolnosťami, ktoré mu boli známe v čase darovania, a zrejme ani tými skutkovými dejmi, ktoré mu známe síce neboli, ale pred uzavretím alebo v čase uzavretia zmluvy už existovali.

73. V tomto spore predovšetkým nebolo preukázané, že žalovaná po uzavretí darovacej zmluvy sa mala stretávať s inými mužmi a v konečnom dôsledku byť žalobcovi neverná. Uvedenú skutočnosť žalovaná poprela a nepotvrdil to ani svedok Ľ. B. - starší syn strán sporu, toho času žijúci so žalovanou v spoločnej domácnosti, a ani svedkyňa B. I. - matka žalovanej. Aj svedkyňa B. B. - matka žalobcu vypovedala, že nemá vedomosť o tom, žeby sa žalovaná stretávala s inými mužmi, len jej syn - žalobca z toho žalovanú podozrieval, keďže táto odmietala s ním intímne žiť. Uvedený dôvod nebol uvádzaný, ako dôvod pre rozvod manželstva strán sporu ani v ich rozvodovom konaní a ani v rámci vykonaného dokazovania v uvedenom konaní účastníckymi výpoveďami nebol tvrdený a preukazovaný.

74. Pokiaľ uvedeným „stretávaním sa s inými mužmi“ mala byť svedkami popísaná situácia prespania obchodného partnera žalovanej v jej domácnosti počas troch dní, uvedenú skutočnosť z objektívneho hľadiska po jej popise svedkami nebolo možné podľa názoru súdu zahrnúť pod takýto termín „stretávania sa s inými mužmi“, ktorý vo všeobecnosti evokuje stretnutia intímneho charakteru. Navyše šlo o jediný uvádzaný incident takéhoto charakteru, takže aj keby súd nevzal v úvahu vyššie uvedené argumenty, a tento incident by považoval za porušenie dobrých mravov, chýbalo tu naplnenie požiadavky značnej intenzity, ktorú nie je možné vyvodiť z takejto ojedinelej situácie.

75. Súd teda konštatuje, že tento dôvod, pre ktorý sa žalobca dožadoval vrátenia daru, a síce stretávanie sa žalovanej s inými mužmi, nebol preukázaný.

76. Vykonaným dokazovaním tiež nebolo preukázané, že by po uzavretí darovacej zmluvy žalovaná mala brať pôžičky od nebankoviek. Z dôkazov vyplynulo, že strany sporu spoločne a to žalobca, ako dlžník, a žalovaná, ako spoludlžníčka, ešte do uzavretia darovacej zmluvy uzavreli Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru so Slovenskou sporiteľňou, a.s. a to dňa 13.03.2013, a tiež s obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., dňa 06.07.2016. Okrem toho v žalobe sa ešte spomínajú zmluva o pôžičke XXXXXXX s veriteľom Consumer Finance Holding, a.s., divízia Quatro, pôžička vo výške 1.200,- EUR, termín čerpania pôžičky 16.11.2015 a Zmluva o pôžičke XXXXXXX s veriteľom Consumer Finance Holding, a.s., divízia Slovenská požičovňa, pôžička vo výške 5.000,- EUR, termín čerpania pôžičky 04.04.2016, ku ktorým neboli predložené žiadne dôkazy, avšak z obsahu samotnej žaloby vyplynulo, že mali byť uzatvárané na podnet žalovanej, teda z takto formulovaného textu je zrejmé, že ich uzatváral aj samotný žalobca. Je však potrebné zdôrazniť, že šlo o úvery a pôžičky, ktoré boli uzatvorené ešte pred uzavretím samotnej darovacej zmluvy medzi stranami sporu, k uzavretiu ktorej došlo dňa 02.09.2016, pričom žalobca o nich mal plnú vedomosť, keďže bol ich účastný.

77. Súd už vyššie zdôraznil, že darca nemôže odvolanie darovania odôvodňovať okolnosťami, ktoré mu boli známe v čase darovania a ani tými skutkovými dejmi, ktoré mu známe síce neboli, ale pred uzavretím alebo v čase uzavretia zmluvy už existovali.

78. Jedinou úverovou zmluvou, ktorá sa uzatvorila po uzavretí darovacej zmluvy bola tak Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 08.09.2016 na sumu úveru 7.500,- Eur, ktorej však ako zmluvné strany na jednej strane, t.j ako dlžník, resp. spoludlžníčka boli, ako žalobca, tak aj žalovaná, teda obe strany sporu.

79. Existencia akýchkoľvek iných úverových zmlúv, resp. zmlúv o pôžičkách medzi žalovanou a nebankovami nebola v spore preukázaná.

80. Súd teda konštatuje, že tento dôvod, pre ktorý žalobca sa dožadoval vrátenia daru, nebol preukázaný, resp. v prípade Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 08.09.2016 na sumu úveru 7.500,- Eur, nemohla táto zmluva byť považovaná za relevantný dôvod vrátenia daru, keďže samotný žalobca bol účastný uvedeného úverového vzťahu.

81. V konaní taktiež nebol preukázaná existencia ďalšieho relevantného dôvodu pre dožadovanie sa vrátenia daru žalobcom od žalovanej a síce opakovanej pôžičky peňazí od matky žalobcu žalovanej a ich nevrátenie žalovanou. Na existenciu uvedených pôžičiek poukazovala jedine samotná matka žalobcu, pričom žalovaná ich popierala. Iný dôkaz o reálnom odovzdaní peňazí uvedenou svedkyňou žalovanej nebol predložený.

82. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že zmluva o pôžičke je tzv. reálnou zmluvou, čo okrem iného znamená, že k zmluve o pôžičke nedochádza len na základe dohody strán, ale až skutočným odovzdaním predmet pôžičky dlžníkovi. Pokiaľ teda bola existencia akejkoľvek pôžičky zo strany svedkyne - matky žalobcu, žalovanej touto spochybnená, nebolo zo strany žalobcu produkovaný žiaden iný dôkaz (okrem výpovede uvedenej svedkyne), ktorý by prípadne reálnosť poskytnutia peňazí žalovanej preukazoval.

83. Navyše samotná svedkyňa nevedela ani uviesť, kedy k ňou poskytnutým pôžičkám malo vôbec dôjsť, teda, či nespadali do obdobia pred uzavretím darovacej zmluvy medzi stranami sporu.

84. Súd vzhľadom na uvedené preto konštatoval, že ani tento dôvod na vrátenie daru nebol vôbec preukázaný.

85. Žalobca, ako ďalší z dôvodov na vrátenie daru od žalovanej, uvádzal ňou neuvážené míňanie peňazí určených pre domácnosť výlučne na seba v nočných baroch a automatoch.

86. V tejto súvislosti vo svojej výpovedi uvádzal, že žalovanej posielal na účet, za účelom výživy a starostlivosti o deti pravidelne každý mesiac peniaze a ako bolo naložené s týmito finančnými prostriedkami nevedel. Zaoberať sa tým začal až v septembri 2017, a po prezretí si výpisov z účtov zablokoval žalovanej prístup na účet, zabránil jej prístupu k financiám a sám si otvoril internet banking, na základe ktorého zistil skutočnosti, ktoré ho doslova šokovali. Zistil, že časť financií, ktoré posielal na chod domácnosti žalovaná nepoužívala pre rodinu alebo na veci, ktoré sa týkali rodiny, ale ich použila na chod svoje bývalej firmy, ktorej bola konateľkou. Zistil, že strašne veľa peňazí išlo na PHM, nákupy v predajňach, ktoré boli používané nie na domácnosť, ale pre jej firmu a tiež zistil veľa výberov z bankomatu. O nočných baroch a automatoch v jeho výpovedi už nie je žiadna zmienka.

87. Žalovaná vo svojej výpovedi uvádzala, že všetky prostriedky, ktoré jej zasielal žalobca na domácnosť sa používali na úhradu pôžičiek a chod domácnosti, pričom každý mesiac boli pôžičky uhradené a nikdy sa nestalo, žeby na nich bol nejaký dlh. Finančné náklady na domácnosť v priebehu roku 2017 do septembra aj s úvermi bola cca 1.000,- Eur mesačne, následne potom čo žalovanej žalobca zamedzil prístup k účtu, podľa jej výpovede začal splácať dlhy on a ona sa starala o chod domácnosti.

88. Žalobca na svojej tvrdenia o nadmernom míňaní finančných prostriedkov žalovanou na iný účel, ako v prospech domácnosti, v rámci tohto prebiehajúceho sporu nedoložil už žiadne iné dôkazy a ani nenavrhol vykonať takéto žiadne iné dôkazy. Za dôkaz nie je možné považovať žalobcom uvádzané

tvrdenia v jeho žalobe a to ani prípadná reprodukcie obsahu tejto žaloby vo forme jej prednesu samotným žalobcom na pojednávaní, za situácie, pokiaľ sú tieto žalovanou popierané.

89. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.09.2010, sp.zn. 3 M Cdo 6/2010).

90. Je nepochybné, že samotný žalobca má eminentný záujem na výsledku uvedeného sporového konania, keďže ako žalujúca strana chce byť úspešný. Ak teda jediným dôkazom na preukázanie skutočností, že žalovaná neuvážene míňala peniaze určené pre domácnosť výlučne na seba v nočných baroch a automatoch, je jeho výpoveď je preto túto potrebné hodnotiť v kontexte tohto jeho záujmu na veci a chápať ju skôr v rovine podrobnejšie rozvinutých skutkových tvrdení jeho žaloby, než nestranného procesného dôkazu, ktorý jeho tvrdenia v žalobe preukáže.

91. Súd teda uzatvoril, že uvedené tvrdenia žalobcu v konaní neboli preukázané.

92. Ako ďalší z dôvodov oprávňujúcich žalobcu požadovať od žalovanej vrátenie daru tento uvádzal zanedbávanie domácnosti a výchovy detí zo strany žalovanej.

93. To podľa výpovede matky žalobcu a mladšieho syna I. B. malo spočívať v tom, že žalovaná po návrate z práce z tzv. dennej nezostávala doma, ale chodievala von a domov prichádzala až ráno. Tiež, že uvedenému synovi neposkytovala takú pomoc pri domácich úlohách, akú by si on želal s odôvodnením, že ona sa učievala sama. A napokon tiež v tom, že spočiatku do domácnosti nevarila a neskôr síce mávala navarené, ale asi na tri dni dopredu.

94. Samotná žalovaná nepoprela, že sa stalo, že niekedy v noci nebola doma a vtedy si mala vyjsť von s kamarátkami a nie so žiadnymi mužmi. Starší syn Ľ. B. uvádzal, že sa tak mohlo stať možno 2-3 krát do mesiaca, vždy však mal vedomosť o tom, kde sa žalovaná nachádza, prípadne na tieto stretnutie šiel s ňou. Matka žalovanej uvádzala, že pri jej pravidelných avšak náhodných návštevách zhruba raz do mesiaca nachádzala domácnosť žalovanej upratanú a žalovaná mávala aj navarené. To, že by domácnosť žalovanej bývala zanedbávaná inak, než tým, že po večeroch mala z nej odchádzať, netvrdili žiadni iní svedkovia.

95. Občiansky a ani iný právny predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Napriek tomu je nimi možné rozumieť súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje len také závadné konanie obdarovaného voči darcovi, alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu taktiež nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného, ale také chovanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Obvykle ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné a to, či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Nie každé chovanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného chovania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi naplňuje znaky ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka. Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym chovaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti je hodnotený podľa objektívnych kritérií a nielen podľa subjektívneho názoru darcu. (porovnaj rozsudok NS SR z 30.11.2009 sp.zn. 4 Cdo 253/2009).

96. Podľa názoru súdu sa nedá vyššie uvedené a popísané správanie sa žalovanej, ktoré žalobca zahrnul pod pojem „zanedbávanie domácnosti a výchovy detí“ kvalifikovať, ako hrubé porušenie dobrých mravov žalovanou, ktoré by ho oprávňovalo dožadovať sa vrátenia daru od nej.

97. Tak, ako už súd vyššie uviedol, podľa dosiaľ platnej judikatúry nie každé správanie sa, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania sa vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi naplňuje znaky ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka.

98. Pokiaľ sú žalovanej vytýkané jej nočné výjazdy a neskoré príchody domov, predovšetkým je potrebné uviesť, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by tieto mala sa z jej strany uskutočňovať v značnom rozsahu. Podľa výpovede staršieho syna strán sporu si žalovaná zvykla takto zájsť posedieť cca 2-3-krát do mesiaca. Tento údaj nebol v spore spochybnený. Navyše aj podľa vykonaného dokazovania deti v tom čase 13., resp. 16. ročné nezostávali úplne bez dozoru, keďže rodina žila v jednom rodinnom dome spoločne s matkou žalobcu, ktorá obývala bytovú jednotku na prízemí a strany sporu na poschodí. Vzhľadom na vek týchto detí, čas počas ktorého ich žalovaná takto ponechala samotné doma (nočné hodiny, kedy spia), frekvenciu takýchto výjazdov (2-3-krát do mesiaca) a prostredie, v akom ich ponechala (doma v rodinnom dome, v ktorom na prízemí sa nachádzala ďalšia dospelá osoba - matka žalobcu), ne je možné takéto správanie sa žalovanej jednoznačne hodnotiť, ako hrubé porušenie dobrých mravov z jej strany, ktorého by sa mala dopúšťať voči deťom žalobcu, ako členom jeho domácnosti. Deti teda neboli vystavené o nič väčšiemu nebezpečenstvu, než akému by boli prípadne vystavené v situácii, kedy by ich rodičia na prázdniny umiestnili k starým rodičom, a teda by boli bez dozoru samotných rodičov.

99. Žalovanej, ako matke, je žalobcom tiež vytýkané, že sa mladšiemu synovi dostatočne nevenovala v príprave do školy a že túto prípravu ponechávala výlučne na samotnom synovi. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že v konaní nebolo preukázané, aký prípadný negatívny dopad, či už na samotného žalobcu alebo na uvedeného syna, ako člena domácnosti žalobcu malo mať takto žalovanou zvolené výchovné pôsobenie na uvedeného syna z hľadiska jeho vzdelávacieho procesu, aby v konečnom dôsledku bolo možné toto správanie sa žalovanej kvalifikovať, ako hrubé porušenie dobrých mravov vo vzťahu k tomuto synovi. Nebolo preukázané, aby syn v dôsledku takéhoto prístupu žalovanej k jeho vzdelávaciemu procesu mal nejaké problémy v škole, že by prípadne v dôsledku toho chodil do školy nepripravený, resp. zhoršil sa mu školský prospech.

100. Za takejto situácie, preto súd nehodnotil vyššie uvedené správanie sa žalovanej vo vzťahu medzi ňou a žalobcom, resp. medzi ňou a členom žalobcovej rodiny, pod ktorým v tomto prípade bolo možné zaradiť práve deti strán sporu, ako správanie, ktorým táto hrubo porušuje dobré mravy.

101. K výtke o nevarení, súd poukazuje aj na vykonané dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že pokiaľ sa tak zo strany žalovanej aj dialo, v čase zasielania výzvy na vrátenie daru už bola zjednaná náprava, keďže ako podľa výpovede staršieho syna strán sporu - Ľ. B., tak aj podľa výpovede matky žalobcu, došlo k náprave a žalovaná pre deti varila.

102. Napokon súd nepovažuje za správanie sa žalovanej, ktoré by sa dalo charakterizovať, ako hrubé porušenie dobrých mravov z jej strany, ani jej odmietanie intímneho styku so žalobcom, opustenie spoločnej domácnosti a podanie návrhu na rozvod.

103. Intímne spolužitie manželov je postavené na dobrovoľnej báze a nie je možné si ho vynucovať žiadnym spôsobom. Pokiaľ strany sporu, ako manželia dospeli do takého štádia, že sa medzi sebou citovo odcudzili, čo napokon aj oni samotní potvrdili v rámci ich rozvodového konania, nie je možné považovať odmietanie intimity jedným z nich voči tomu druhému za správanie sa, ktoré by bolo možné kvalifikovať, ako hrubé porušenie dobrých mravov.

104. Rovnako tak právo podať návrh na rozvod manželstva a tomu predchádzajúci odchod zo spoločnej domácnosti, sú právom žalovanej, ktoré jej vyplýva priamo zo zákona (porovnaj § 93 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a § 23 ods. 1 Zákona o rodine a vo vzťahu k nemu dosiaľ platná judikatúra súdov, kedy je potrebné považovať spolužitie manželov za vážne narušené a trvalo rozvrátené) a v takomto prípade nie je možné uplatnenie tohto jej práva považovať za hrubé porušenie dobrých mravov z jej strany.

105. Preto súd ani tieto žalobcom uvádzané dôvody nepovažoval za relevantné, ktoré by oprávňovali žalobcu požadovať od žalovanej vrátenie daru.

106. Žalobca, ako dôvody na vrátenie daru, mimo ním uvádzaných dôvodov v rámci jeho písomnej Výzvy zo dňa 10.04.2018, v žalobe uviedol aj ďalšie dôvody a síce arogantné správanie sa žalovanej voči jeho matke a nesplácanie pôžičiek po odchode z domácnosti.

107. V prípade arogantného správania sa voči matke žalobcu, toto malo podľa samotnej matky žalobcu spočívať v tom, že sa jej žalovaná po darovaní, avšak ešte pred rozvodom strán sporu nezdravila, správala sa, ako keby táto svedkyňa bola nula a až po jej upozornení ju žalovaná začala zdraviť, ale podľa svedkyne len tak „cez zuby“. Uvedená svedkyňa za arogantné správanie sa žalovanej považoval aj to, že keď ju upozornila na niečo, táto to nebrala v úvahu.

108. Podľa svedka Ľ. B. impulz na hádky medzi matkou žalobcu a žalovanou vychádzal od samotnej matky žalobcu, ktorá žalovanej všeličo vyčítala, okrem iného aj to, že podvádza žalobcu, čo však ako súd vyššie uviedol nebolo v konaní preukázané.

109. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom poručení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Predpokladom úspešnej požiadavky na vrátenie daru je len také správanie sa obdarovaného, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť, ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní konkrétneho správania sa treba vychádzať z toho, či ide o porušenie dosahujúce značnú intenzitu alebo ide o porušovanie sústavné, ktoré svojím trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia. Toto negatívne správanie musí sa prejavovať objektívne, nepostačuje iba subjektívny pocit a úsudok darcu (porovnaj rozsudok NS SR z 30. januára 1998 sp.zn. 2 Cdo 81/1997).

110. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať, ako hrubé porušenie dobrých mravov (porovnaj rozsudok NS SR z 21. augusta 1997 sp.zn. 3 Cdo 191/1996).

111. Nie každé chovanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného chovania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi naplňuje znaky ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka. Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym chovaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti je hodnotený podľa objektívnych kritérií a nielen podľa subjektívneho názoru darcu (porovnaj rozsudok NS SR z 30.11.2009 sp.zn. 4 Cdo 253/2009).

112. Správanie popísané matkou žalobcu, ako správanie, ktoré malo založiť dôvod pre vrátenie daru žalovanou žalobcovi, v žiadnom prípade nedosiahlo taký charakter nevhodného správania sa, ktorý platná judikatúra hodnotí ako hrubé porušenie dobrých mravov. Súd preto konštatuje, že ani tento dôvod pre vrátenie daru nebol preukázaný.

113. V konaní bolo preukázané, že žalovaná sa toho času nepodieľa na splácaní úverov a pôžičiek, ktoré strany sporu si vzali počas trvaniach ich manželstva, resp. ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

114. Súd je však toho názoru, že uvedená okolnosť v žiadnom prípade nezakladá dôvod na vrátenie daru, ktorého sa žalobca voči žalovanej domáha.

115. Otázka vzájomného vyporiadania sa manželov z ich majetku vrátane ich záväzkov je otázkou pre prípadnú ich dohodu o vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a pokiaľ k takejto dohode nedospejú na prípadne súdne konanie o vyporiadanie tohto ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v rámci ktorého sa zohľadňujú aj tie skutočnosti, ako ktorý z manželov sa ďalej podieľal na uchránení spoločných majetkových hodnôt až do ich vyporiadania meritórnych rozhodnutím súdu.

116. Súd preto bol toho názoru, že ani táto žalobcom uvádzaná skutočnosť, aj keď bola pravdivá, nemohla byť relevantným dôvodom pre vrátenie daru, ktorý poskytol žalovanej.

117. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto ju v plnom rozsahu zmietol.

118. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

119. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

120. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

121. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

122. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

123. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a žalovanej priznal plnú náhradu trov konania voči žalobcovi, nakoľko mala plný úspech v spore.

124. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné, súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda, aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.zn. 6 Cdo 222/2016).

125. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.