Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/46/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: Finanzpartner, a.s., so sídlom Tallerova 5, 811 02 Bratislava, IČO: 44 493 282, zastúpený: JUDr. Martin Križan, advokát, Nevädzová 6F, Bratislava, proti žalovanému: M. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. S. č. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková, s.r.o., Mierové nám. 943/4, 924 01 Galanta, o zaplatenie 7.204,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 17C/605/2015-82 zo dňa 30.11.2017 t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Rozhodol tak na základe návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 7.204,- eur s 9,05% úrokom z omeškania od 21.09.2014 do zaplatenia s poukazom na to, že žalovaný uzatvoril so žalobcom Zmluvou o spolupráci dňa 20.11.2012 podľa § 262 ods. 1 Obchod. zák., predmetom ktorej bolo povinnosť žalovaného vyvíjať pre žalobcu činnosť smerujúcu k tomu, aby osoby majúce záujem o finančné produkty zmluvných partnerov žalobcu mali príležitosť uzatvoriť produktovú zmluvu so zmluvným partnerom žalobcu, na základe čoho vzniká žalobcovi povinnosť uhradiť žalovanému odmenu. Nakoľko s poukazom na obsah Zmluvy o spolupráci čl. V/3,4 došlo k zániku niektorých produktových zmlúv, vznikla žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi odmenu celkom vo výške 6.204,- eur, ktorú výšku žalobca preukazoval výpisom z automatizovaného internetového systému FINIS a tiež vrátiť sumu 1.000,- eur s poukazom na čl. VI prílohy k Zmluve o spolupráci, keď žalovaný dostal od žalobcu vecné plnenie - dovolenku v Turecku v cene 1.000,- eur z dôvodu, že kvalita dosiahnutej produkcie zo strany žalovaného nezodpovedá očakávanému výnosu.

3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že žalobca nepreukázal zánik poistných zmlúv, z predložených dôkazov zo strany žalobcu nie je zrejmé, ktorá zmluva má byť titulom pre vrátenie odmeny a v akej výške, výpisy zo systému FINIS, ktorý je firemným programom nemá žalovaný možnosť žiadnym spôsobom skontrolovať.

4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, poukázal na ust. § 150 C.s.p., ktorým je uložená stranám sporu povinnosť tvrdenia, poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Cbo/13/2009 a I.ÚS38/2013-50 zo dňa 24.10.2013, na Zmluvu, ktorú strany uzatvorili dňa 03.07.2002 a následne dňa 20.11.2012 označenú ako Zmluvu o spolupráci, zo znenia a podmienok v nej dohodnutých a dospel k záveru, že návrh je nedôvodný. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, či skutočne došlo k stornovaniu produktových zmlúv, či k zmenám, pretože žalobu žalobca založil iba na výpise zo systému FINIS, ktorý ako dôkaz súd neakceptoval s odôvodnením že to je počítačový výpis z interného programu žalobcu , a ak žalobca tvrdil, že niektoré zmluvy boli zrušené alebo zmenené skôr, ako po uplynutí obdobia 24 mesiacov od ich uzatvorenia, bolo jeho povinnosťou túto skutočnosť v konaní preukázať, a tiež dátum ich zrušenia resp. zmeny . Dôkazné bremeno žalobca neuniesol ani k výške žalovanej sumy a tiež nepreukázal, že by vyzval žalovaného na vrátenie 7.204,- eur, preto si nemohol voči žalovanému uplatniť ani nárok na úroky z omeškania. Súd prvej inštancie zdôraznil, že zoznam, ktorý žalobca predložil zo spoločnosti MetLife Amslico o zrušených alebo zmenených produktových zmluvách nedokazuje, že k tomu skutočne tak bolo. Z hľadiska právneho posúdenia prvoinštančný súd poukázal na ust. § 265 Obchod. zák. nemohol poskytnúť právnu ochranu takej žalobe, ak ňou nie je riadne preukázaná odôvodnenosť žalovanej sumy ani jej výška a súd vyslovil nesúhlas s právnym názorom žalobcu, ktorý namietal, že pre vyhovenie žalobe nemôže byť relevantné skúmanie, či žalobca plnil voči svojim zmluvným partnerom, postačuje, že táto povinnosť vznikla. Žalobca tak súdu nepreukázal výšku a deň vzniku nároku, rovnako tomu tak je i pri posúdení vecného plnenia, keď nepreukázal kvalitu dosiahnutej produkcie a žalobu v celom rozsahu zamietol vrátane príslušenstva. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.

5. Proti rozsudok súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Odvolacie dôvody založil na ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. V odvolaní zosumarizoval základy daného právneho vzťahu s dôrazom na zák. č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, podľa ktorého je žalobca právnickou osobou, ktorý vykonáva činnosť samostatného finančného agenta pre zmluvných partnerov akými súd napr. spoločnosti llianz, AEGON, MetLife Amslico a pod. Svoju činnosť žalobca vykonáva prostredníctvom finančných agentov, ktorú činnosť vykonával i žalovaný ako podriadený finančný agend za odmenu, na ktorú mu vznikne nárok, ak v dôsledku svojej činnosti dôjde k uzatvoreniu produktovej Zmluvy medzi zmluvným partnerom žalobcu a osobou, ktorú vyhľadal žalovaný. Základný právny vzťah medzi týmito dvomi subjektami je vzťahom obchodným, obe strany ju vykonávajú ako podnikanie a založený je zmluvou o získavaní a zabezpečovaní kontaktných údajov a následne Zmluvou o spolupráci. Žalovaný vykonáva svoju činnosť za odmenu, ktorá sa mu vypláca zo strany žalobcu z prostriedkov, ktoré žalobca získa ako províziu od svojho zmluvného partnera, teda časť odmeny je poskytovaná zo strany poisťovne, ktorú si ponechá žalobca ako vlastnú províziu a zostávajúcu časť vyplatí žalovanému ako odmenu. Žalobca si nárok uplatnil titulom zániku niektorých produktových zmlúv, ktoré sprostredkoval žalovaný, pričom sám žalobca bol v niektorých prípadoch povinný vrátiť jeho zmluvným partnerom mu vyplatenú províziu alebo produktové zmluvy, ktoré uzatvoril žalovaný, ale ktoré zanikli. Sú tu rovnaké povinnosti tak pre žalobcu vo vzťahu k jeho zmluvnému partnerovi ako aj povinnosť žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, čo je v tomto odvetví podnikania bežná prax, aby sa tak zabránilo špekulatívnemu uzatváraniu poistných zmlúv zo strany finančných agentov, s cieľom získať od poisťovní iba nárok na províziu. Zmluva o spolupráci, ktoré strany sporu medzi sebou uzatvorili, ako aj tzv. „tipérska“ zmluva, upravovali vznik i zánik nároku na odmenu, pričom žalobca k uplatnenému návrhu predložil provízne listiny, podľa ktorých vyplatil žalovanému v kalendárnom mesiaci provízie, listiny obsahujú aj údaje a podrobný prehľad zmlúv, na základe ktorých žalovanému právo na výplatu provízie vzniklo, provízie, ktoré sú predmetom tejto žaloby sú zvýraznené žltým a tiež výpisom z účtu žalovaného, z čoho vyplýva, že tieto provízie žalovanému skutočne vyplatené boli, ako potvrdzuje a preukazuje aj výpis internej databázy žalobcu FINIS, ktorá je prepojená s databázami zmluvných partnerov v súvislosti s údajmi o výške storna, listinu označenú ako potvrdenie o storne zo dňa 13.04.2016, ktorú vystavila spol. MetLife Europe Limited, v ktorej sú vyznačené Zmluvy, z ktorých vznikla žalobcovi povinnosť vrátiť tejto spoločnosti vyplatené provízie i s označením klienta a výšky odmeny. Súd prvej inštancie návrh zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť žaloby, najmä kedy došlo k zániku produktových zmlúv, pričom dôkazy, ktoré žalobca predložil sú nedôveryhodné a nedostatočné ako skonštatoval prvoinštančný súd. Takýto postup ale odvolávajúci sa žalobca považuje za rozporný so zásadou poctivého obchodného styku a dobrých mravov, pretože spochybňuje dôveryhodnosť systému FINIS, ak ho súd nepovažuje za dôveryhodný, nedostatočný a nerelevantný dôkaz a trvá na tom, že je to iba počítačom vyhotovený výpisom z internetového programu žalobcu. Systém je dátovo prepojený s databázami ostatných zmluvných partnerov žalobcu, sú z neho čerpané informácie o konkrétnych typoch zmlúv, čo ale prvoinštančný súd nepovažoval za dostatočné, odmietol sa zaoberať údajmi vychádzajúcimi z tohto systému a to napriek tomu, že ich je možné porovnať s výpisom z bankového účtu alebo z výpisu vydaného poisťovňou. Žalobca v odvolaní označuje rozhodnutie prvoinštančného súdu za svojvoľné a nepreskúmateľné, súd sa so žiadnym z argumentov, na ktoré žalobca práve v súvislosti s predloženými výpismi poukazoval nevyporiadal a bez ďalšieho ich spochybnil. Potom, ako súd pripustil zmenu žaloby, peňažný nárok sa odvodzoval predovšetkým z čl. V/4 Zmluvy o spolupráci a potvrdenia, ktoré vystavila spoločnosť MetLife v súvislosti s províznymi listami. Dôkaz o tom, že žalobca je povinný vrátiť svojmu zmluvnému partnerovi odmenu predložil listinu označenú ako „Potvrdenie o storne“, vystavenú spoločnosťou MetLife Europe Limited, ktorý je zmluvný partner žalobcu, a ktorá je ako poistiteľ zmluvnou stranou stornovaný v produktových zmlúv. Uvedená spoločnosť potvrdila, že žalobca jej je povinný vrátiť provízie, k čomu uviedla i údaj o tom, ku ktorým zmluvám, v akej výške a z akého dôvodu táto povinnosť žalobcovi vznikla. Prvoinštančný súd však ani tento dôkaz nevyhodnotil. Konštatovanie súdu prvej inštancie, podľa ktorého je žalobca povinný preukázať, že sám vrátil províziu svojmu zmluvnému partnerovi tak nemá žiadnu oporu v odôvodnení. Ak je žalobca povinný vrátiť odmenu svojmu zmluvnému partnerovi, je zároveň žalovaný povinný vrátiť odmenu žalobcovi, ako vyplýva z čl. V/4 Zmluvy, k čomu ale prvoinštančný súd opäť označil za nepreukázaný moment, kedy došlo k zrušeniu produktových zmlúv, a teda vznik povinnosti žalovaného vrátiť odmenu. Zmluvy uzatvorené však medzi žalobcom a žalovaným ale neupravujú povinnosť žalobcu vrátiť províziu svojmu zmluvnému partnerovi, táto skutočnosť nie je podmienená ani preukázaním času, kedy došlo k zániku produktovej zmluvy alebo predložením dokladu o tom, že žalobca províziu zmluvnému partnerovi vrátil. Odvolávajúci sa žalobca má za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie dokázal vznik povinnosti žalovaného vrátiť províziu a žalobca môže mať s každým zo svojich zmluvných partnerov dohodnuté iné podmienky vzájomnej spolupráce pri odmeňovaní. Záveru, ku ktorému dospel prvoinštančný súd považuje žalobca za absurdný, pretože štruktúru žalovanej sumy presne popísal nielen v žalobe, ale aj v návrhu na zmenu žaloby z 09.11.2016, a ktorú zástupca žalobcu i na pojednávaní pred prvoinštančným súdom detailne vysvetlil. Pre úplnosť toto vysvetlenie žalobca uviedol i v podanom odvolaní, na ktoré odvolací súd v tejto súvislosti iba odkazuje. Žalobca celkom prvoinštančnému súdu predlžil 14 listín označených ako „Vyúčtovanie za obdobie“, ktoré sa týkajú obdobia od júla 2012 (7/2012) do augusta 2013 (8/2013), žltou farbou sú zvýraznené položky, ktoré tvoria časť uplatňovaného nároku a majú priamu nadväznosť na položky uvedené v zozname o značenom ako „Potvrdenie o storne“, vystavenom spoločnosťou MetLife. Z dôvodu prehľadnosti bolo ku každej položke doplnené číslo vo formáte mesiac / rok, za ktorých by vznikol žalovanému nárok na províziu a rukou je opísané číslo províznej listiny, z ktorej je provízia zaplatená pre daného klienta. Žalobca žaluje žalovaného o vrátenie súm, ako sú uvedené v províznych listinách, čo v súčte tvorí čiastku 6.070,59 eur, táto suma bola žalovanému vyplatená ako provízie za zmluvy uzatvorené pre spoločnosť MetLife. Súdu boli predložené i listiny vyhotovené zmluvnými partnermi konkrétne spoločnosťou AEGON, Allianz, Kooperatíva, UNIQA a Wüstenrot v celkovej sume 133,41 eur. K nároku na vrátenie hodnoty vecného plnenia vo výške 1.000,- eur predložil žalobca Protokol o prevzatí vecného plnenia a výpis z informačného systému FINIS o podiele stornovanej vlastnej alebo celkovej produkcie v prípade žalovaného, ktorý podiel storno kvóty dosiahol v hodnote 23,10% resp. 46,64%, čo v oboch prípadoch presahuje hodnotu 15%, ktorá zakladá právo na vrátenie poskytnutého vecného plnenia, a preto žalobca žiada, aby mu žalovaný uhradil pohľadávku vo výške 6.070,59 eur za provízie MetLife, 133,41 eur za ostaté provízie a 1.000,- eur za hodnotu poskytnutého vecného plnenia. Žalobca má za to, že dôvodnosť a výšku žalovaného nároku podrobne opísal, predložil k nemu relevantné dôkazy, pri právnom posúdení veci ale nebol prvoinštančný súd dôsledný, pričom v bode 26. odôvodnenia poukazuje na zásadu poctivého obchodného styku, v zmysle ktorého žalobca nepreukázal zánik poistných zmlúv a skutočnosť, kedy reálne vrátil provízie svojmu zmluvnému partnerovi. Odvolávajúci sa žalobca uviedol, že žalovaný ako podriadený finančný agent sa rozhodol akceptovať podmienky spolupráce ako mu boli predložené žalobcom, podmienky sú korektné a vopred dotknutej strane známe, zrozumiteľne a určito formulované a nemôžu byť považované za rozpor so zásadami poctivého obchodného styku. Odvolávajúci sa žalobca má za to, že v danom prípade sú dané dôvody na zmenu rozhodnutia, pri ktorom odvolací súd bude vychádzať z dokazovania vykonaného pred prvoinštančným súdom.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 12.02.2018, ktorým žiadal, aby rozsudok prvoinštančného súdu odvolací súd v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil. V uvedenom vyjadrení predovšetkým zdôraznil, že podľa žalobcu ide o sumu, ktorú aj reálne spoločnosti MetLife zaplatil, tzn. žalobca si voči žalovanému domáha len tej časti provízie, ktorú prijal od spoločnosti MetLife a neskôr vyplatil žalovanému, z čoho je presvedčený, že uniesol dôkazné bremeno. Z dôkazov, ktoré predložil žalobca ale vyplýva, že žalovanému nevznikol voči žalobcovi žiaden záväzok a najmä nie na zaplatenie tzv. storna zostatku vo výške 6.204,- eur, keď malo dôjsť k zániku produktových zmlúv, uzatvorených v dôsledku činnosti žalovaného, za ktorú činnosť mu žalobca vyplatil odmenu. Z dôkazov nevyplývajú tvrdenia žalobcu, podľa ktorých si nesplnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali z Produktovej zmluvy, alebo že by klient zmenil Produktovú zmluvu, a na tomto základe by došlo k nižšiemu plneniu klienta voči zmluvnému partnerovi. Z predloženého výpisu systému FINIS nie je zrejmé, čoho sa týka, kto ho vyhotovil, nevyplýva z neho žiaden súvis s predmetnou vecou, a nebol v konaní predložený dôkaz, podľa ktorého by bol tento systém dátovo prepojený so zmluvnými partnermi. Ani z listiny označenej ako „Potvrdenie o storne“ nie je zrejmé, čoho sa tento výpis týka, kto ho vyhotovil, a aký je jeho súvis s predmetnom súdenou vecou. Žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom, že by zo strany žalobcu došlo k splneniu povinnosti vrátiť spoločnosti MetLife vyplatené provízie a za nepreukázanú a nedôvodnú označuje žalovaný i žalobcom uplatňovanú sumu vo výške 1.000,- eur ako povinnosť vrátiť hodnotu vecného plnenia, pretože tento nárok je fiktívny, neexistujúci a nepreukázaný. Podľa čl. VI príl. č. 3 Zmluvy o spolupráci, ide o „vecné plnenia“, dovolenku v Turecku v obstarávacej cene 1.000,- eur, ktorá povinnosť vrátiť je upravená v čl. VI/2 príl. č. 3 Zmluvy označená ako Sadzobník odmien, k čomu žalobca uvádza, že predpokladom pre poskytnutie vecného plnenia je hodnota vyššia ako 15% a podľa žalobcu žalovaný dosiahol hodnotu 23 resp. 40,64% čo znamená, že i tento nárok je neopodstatnený. Žalobca je oprávnený podľa Zmluvy žiadať vrátenia poskytnutých vecných plnení v lehote 24 mesiacov odo dňa ich poskytnutia, pričom je zrejmé, že žalobcovi lehota požadovať toto plnenie už uplynula. Žalovaný zotrval na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, preto došlo i k zmene právneho názoru žalobcu v snahe presvedčiť vo veci konajúci súd o svojom absurdnom výklade preukázania splnenia povinnosti zo strany žalobcu voči jeho zmluvným partnerom.

7. K vyjadreniu žalovaného podal žalobca odvolaciu repliku zo dňa 07.08.2018, obsahom ktorej sú argumenty, ktoré boli uvedené v priebehu konania pred prvoinštančným súdom a obsiahnuté sú i v podanom odvolaní, na ktoré odvolávajúci sa žalobca opäť kladie dôraz. Žalobca zdôraznil, že tak súd prvej inštancie, ako ani žalovaný bližšie neobjasnili, v čom vidia nedostatky systému FINIS, z akého dôvodu údaje z neho nepovažujú za dôveryhodné a podľa žalobcu je to práve žalovaný, ktorý počas celého konania neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by popierali tvrdenia žalobcu a dokazovali opak.

8. Odvolacia replika bola doručená na vyjadrenie žalovanému, ktorú jeho právny zástupca dňa 19.03.2018 s výzvou na podanie odvolacej dupliky prevzal, odvolaciu dupliku nepodal.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

10. Podľa § 389 C.s.p.

(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo

d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

11. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej správnosti výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia, ktorý musí vychádzať zo správne zisteného skutkového stavu, správnej aplikácie a interpretácie príslušnej hmotnoprávnej normy na zistený skutkový stav, pri dodržaní ustanovení procesného predpisu, čo ale v tejto veci splnené nebolo.

12. Odvolávajúci sa žalobca namieta vady konania, ktoré zakladajú dôvody pre opodstatnenosť odvolania, Pre odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom súd uviedol, ktoré skutkové zistenia nemal za preukázané v spojení s argumentáciou uvedenou v odvolaní konštatuje, že prvoinštančný súd nesprávne zhodnotil dôkazy, ktoré predložil žalobca, následkom čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam . Žalujúca strana sporu predložila súdu listiny (č.l. 39), ktorých súčasťou je označenie zmlúv, z ktorých žalovanému vzniklo právo na vyplatenie provízie, jej výška , ktorú žalobca prijal od spoločnosti MetLife a vyplatil žalovanému, ale ktorú musí tejto spoločnosti vrátiť pre nedodržanie dohodnutých podmienok. Predmetné listiny sú dôkazy, z ktorých žalobca uplatňovaný nárok odvodzuje, a ktoré odvolací súd nepovažuje za nedostatočné . Nie je ani zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie žalobcom predložené zmluvy špecifikované a označené v predloženom zozname produktových a stornovaných zmlúv spochybňuje a zoznam označuje za „údajný“. Pre posúdenie dôvodnosti nároku je relevantný článok V/4 Zmluvy o spolupráci (č.l. 4-5) , ktorú žalobca uzatvoril so žalovaným a z ktorého znenia nárok odvodzoval a prvoinštančný súd sa mal preto zaoberať týmito tvrdeniami a k nemu predloženými dôkazmi. Základom posudzovania je prvotná povinnosť žalovaného vrátiť žalobcom poskytnuté plnenie , ktoré je odvodené od druhotnej povinnosti žalobcu, ktorú tento má voči svojim zmluvným partnerom, ale opodstatnenosť a posudzovanie ktorej nie je predmetom žaloby a tak ani povinnosť preukazovať, kedy boli zmluvy uzatvorené medzi žalovaným a klientom zrušené.

14. S poukazom na vyššie odvolací súd z dôvodov upodľa § 389 ods.1 písm. c/ C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom sa prvoinštančný súd dôsledne vyporiada s predloženými dôkazmi a právnym posúdením a vo veci znovu rozhodne.

15. Odvolací súd rešpektujúc ust. § 391 ods.3 C.s.p., podľa ktorého, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať, dáva do pozornosti prvoinštančnému súdu, naznačený smer, podľa ktorého bude ďalej spor posudzovať, skutkové zistenia vyhodnotí a o veci opäť rozhodne.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods.3 C.s.p.)

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).