Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/92/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: W. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/ XX, XXX XX Q., zastúpená: JUDr. Martin Legáth, advokát so sídlom Námestie sv. Egídia 68/6, 058 01 Poprad, proti žalovanej v 1. rade X. X., S.. XX.XX.XXXX, M. Q.. F. XXX/XX, XXX XX Q., zastúpená: JUDr. Zuzana Havašová, advokátka, so sídlom Mengusovce 15, 059 36 Mengusovce, žalovanému v 2. rade F. X., S.. XX.XX.XXXX, M. Q.. F. XXX/XX, XXX XX Q., zastúpený splnomocneným zástupcom IS., o určenie hranice medzi pozemkami s prísl., o odvolaní žalovanej v rade 1/ proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 7C/344/2015 - 168 zo dňa 16.11.2016 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalobkyni sa voči žalovanej v 1. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o ktorej výške rozhodne súd prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: „Hranica medzi nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území V. pod N. zapísanými na LV č. XXX ako parcela parcelné č. C-KN XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria (vo vlastníctve žalobkyne) a na LV č. XXX ako parcela parcelné č. C-KN XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a parcela parcelné č. C-KN XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria prechádza bodmi XX-XX-XX-XX-XX-XX-XX-X určených podľa geometrického plánu č. XXX/XXXX zo dňa 24. 9. XXXX, ktorý vypracoval E.. L. J.. Geometrický plán je súčasťou tohto rozsudku. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“ V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že podstatou predmetu sporu je určenie, či kamenný múr prebiehajúci medzi parcelami žalobkyne a žalovaných patrí do vlastníctva žalobkyne. Pokiaľ by sa dospelo k záveru, že tento múr patrí do vlastníctva žalobkyne, tak hranica medzi týmito susediacimi pozemkami prebiehala by po jeho vonkajšej strane z pozície žalobkyne a po vnútornej strane z pozície žalovaných, teda tak, ako je to vyznačené v geometrickom pláne E.. A. J.a, a teda že došlo chybou pracovníkov vykonávajúcich THM v roku 1977 (správne má byť 1972, pozn. odvolacieho súdu) k tomu, že v dôsledku takejto chyby došlo následne k zápisu v katastri tak, že tento múr bol pričlenený k parcele žalovaných. Podstatou sporu bolo tiež skúmanie, či potom došlo do zásahu vlastníckeho práva žalobkyne konaním žalovaných tak, že novostavbou zasiahli do jej vlastníctva. Bolo preukázané a v tomto konaní to nebolo sporné, že do roku 2002 nebol tak medzi terajšími vlastníkmi, teda žalobkyňou a žalovanými žiaden spor pokiaľ sa týka sporného kamenného múra a užívací stav taký, aký bol najmenej od roku 1905 a aj ich právni predchodcovia rešpektovali. Spor ohľadom hranice medzi pozemkami, a teda v podstate spor o tom, kto je vlastníkom tohto kamenného múra, z čoho sa potom odvádza hranica pozemkov, nastal až v roku 2002, kedy žalovaní

v zmysle stavebného povolenia vykonávali výstavbu rodinného domu tým, že zbúrali pôvodný dom a v podstate aj v roku 2005, kedy na základe stavebného povolenia vykonávala prestavbu domu žalobkyňa. V skutočnosti sa tento spor týka len prednej časti v dĺžke asi 10 m, a to v bodoch 19-17. Súd nemal dôvod spochybňovať jednak vyjadrenie správy katastra, ako aj konštatovanie v rozsudkoch Okresného súdu Poprad č. 6C/52/72, v ktorých sa konštatuje vychádzajúc aj z historických súvislostí, že domy na námestí v V. pod N. sa stavali zľava doprava, a že za takejto situácie múr postavený vpravo z čelného pohľadu vždy patril ľavému vlastníkovi pozemku. V konkrétnom prípade sporná plocha je vyššie citovaný kamenný múr, a pokiaľ súd dospel k záveru vychádzajúc z vyššie citovaných listinných dôkazov, že tento múr patrí žalobkyni, tak potom je potrebné konštatovať, že tým že žalovaní tento v časti bodov 17-19 zastavali novostavbou zasiahli do vlastníckeho práva žalobkyne, a teda žaloba na určenie priebehu hranice je dôvodná. Právni predchodcovia takto postavený kamenný múr nesporne užívali, a to dobromyseľne, v dobrej viere, najmenej od roku 1905, teda je aj akceptovateľné tvrdenie žalobkyne, že došlo k jeho vydržaniu v zmysle ustanovenia § 134 OZ. Podmienky vydržania sa vzťahujú aj na právnych predchodcov súčasného vlastníka.

2. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaná v rade 1/. Má za to, že žaloba bola podaná účelovo s tým, že žalobkyňa potrebuje skolaudovať prestavbu domu, ktorú vykonala v rozpore so stavebným povolením. Poukázala na predložený geometrický plán z 23.1.1995 a vytyčovací náčrt, z ktorých je zrejmé, že žalovaní nezasiahli do vlastníckeho práva žalobkyne. Rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. 6C/52/72 sa týka inej sporovej agendy. Stav vyplývajúci z THM z roku 1972 právni predchodcovia žalobkyne a žalovaných odsúhlasili svojimi podpismi. Tvrdí, že u žalobkyne neboli splnené podmienky pre vydržanie spornej časti pozemku. Žalobkyňa, na rozdiel od žalovaných, sporný múr nemá zahrnutý do výmery na platenie dane. Namietala tiež, že súd v konaní nezabezpečil znalecký posudok. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že hranice zakreslené v katastrálnom operáte nezodpovedajú skutočnému, dlhodobému stavu. Dokumenty, na ktoré poukazuje žalovaná v rade 1/ v odvolaní nepreukazujú skutočný priebeh hranice vzhľadom na dlhodobý užívací stav od r. 1905. Žalobkyňa si myslí, že jednoznačne preukázala, že dlhodobo, nesporne a dobromyseľne užíva spornú parcelu. Navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť a uplatnila si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaná v rade 1/ vo vyjadrení uviedla, že nesúhlasí s tvrdením žalobkyne o dobromyseľnosti s užívaním múru a zotrvala na svojej argumentácii uvedenej v odvolaní.

5. Žalobkyňa v nasledujúcom vyjadrení takisto zotrvala na svojej doterajšej argumentácii.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia pojednávania podľa zásad upravených v ust. § 379 a nasl. CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny.

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

8. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie

rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje, na ktoré odkazuje, a v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP sa odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, a len na zdôraznenie správnosti odvolací súd dopĺňa.

9. Odvolací súd nevidí dôvod, prečo by si nemal osvojiť závery uvedené v rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 6C/52/72 o tom, že domy sa na námestí v V. pod N. sa stavali zľava doprava. Na uvedenom podľa názoru odvolacieho súdu nič nemení ani to, že ide o domy z rôzneho stavebného materiálu. Ak sa teda domy stavali zľava doprava je logické, že ako prvý bol postavený dom na pozemku aktuálne patriacom žalobkyni, a taktiež sa dá logicky predpokladať, že pozemok z pravej strany jeho vlastníci ohraničili múrom, na ktorý sa následne (zrejme so súhlasom jeho vlastníkov, nakoľko z dokazovania vyplynulo, že v minulosti žiadne spory medzi susedmi neboli) napojili susedia z čelného pohľadu z pravej strany.

10. V Oznámení o začatí katastrálneho konania o oprave chyby v katastrálnom operáte a výzvy na vyjadrenie sa k veci zo dňa 30.12.2014 (č.l. 62 spisu) vypracovanom Okresným úradom Poprad, katastrálny odbor, sa uvádza, že v roku 1972 v obci V. pod N. prebiehalo technicko-hospodárske mapovanie (THM). Pri mapovaní pracovníci neprešetrovali ako hranice medzi parcelami vznikali a aké boli zvyklosti v obci týkajúce sa vlastníctva hraníc - múrov. Preto boli jednotlivé múry v obci pričlenené raz zprava a raz zľava, pričom takýmto spôsobom bol nesprávne pričlenený aj sporný múr k parcelám č. XX,XX, teraz č. XXX. Šetrením bolo zistené, domy na námestí v V. pod N. sa stavali zľava doprava. Svedkyňa E. L. C. na uvedených záveroch zotrvala aj na pojednávaní konanom dňa 31.10.2016 (č.l.163 spisu).

11. Námietka žalovanej v rade 1/, ktorou poukazuje na THM vykonané v roku 1972, keď právni predchodcovia žalobkyne výsledky THM nenamietali, nie je dôvodná. THM nie je právnym dôvodom zmeny vlastníctva. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by THM rozširovalo okruh spôsobov nadobudnutia vlastníctva podľa § 132 Občianskeho zákonníka, preto aj keď právni predchodcovia žalobkyne výsledky THM nenamietali, neznamená to, že by sa tým vzdali svojho vlastníckeho práva v prospech právnych predchodcov žalovaných. Na dôvažok, nie je jasné, za akých okolností k súhlasu došlo. Napokon, v konaní nebolo sporným tvrdenie o tom, že právni predchodcovia žalobkyne ako vlastníci pokojne užívali pozemky, vrátane sporného múra od roku 1905, minimálne, podľa tvrdení žalovaných, do roku 1972, kedy bolo realizované THM. Z uvedeného vyplýva, že hoci aj bez ohľadu na to, kto bol pôvodným vlastníkom múra (nehnuteľnosti kúpili starí rodičia žalobkyne v roku 1905, č.l. 76 spisu), už u právnych predchodcov žalobkyne boli splnené predpoklady na vydržanie vlastníckeho práva. Ak teda už právnym predchodcom žalobkyne svedčalo vlastnícke právo, muselo v dedičskom konaní prejsť aj na žalobkyňu.

12. Ak žalovaná v rade 1/ poukazuje na predložený vytyčovací návrh (č.l.139), tak tento nepreukazuje je tvrdenia o priebehu hraníc, nakoľko pri jeho vyhotovovaní geodet vychádzal platnej vektorovej KN - C mapy Poprad 1-9-/2012, pričom vektorová mapa vychádza z THM, pri ktorom došlo vo vzťahu k spornej časti parcely zastavanej múrom k pochybeniu, t.j. vytyčovací návrh je v súlade s právnym stavom, ktorého súlad so stavom užívacím žalobkyňa spochybňuje.

13. Neobstojí ani odvolacia námietka žalovanej v rade 1/ týkajúca sa predložených platobných výmerov. V platobných výmeroch ako základ dane zo stavieb v m2 je uvedená plocha 183 m2, čo však samo o sebe nepreukazuje vlastníctvo žalovaných k spornému múru. Aj keby žalovaní platili daň zo stavby aj z výmery vrátane sporného múra, tak to preto, lebo sa pridržiavajú právneho stavu vzniknutého po THM, ktoré, ako z dokazovania vyplynulo, nebolo vykonané správne.

14. Tvrdenia žalovaných ohľadom ich vyhlásenia zo dňa 28.4.2002 (č.l. 38 spisu), v ktorom v podstate uznali vlastnícke práva žalobkyne, sa odvolaciemu súdu javia ako účelové. V konaní nebolo preukázané tvrdenia žalovaných, že by tieto súhlasy boli vypracované dodatočne a len pre potreby samotného stavebného konania. Žalovaní v konaní tvrdili, že žalobkyňa sa odmietala podieľať na nákladoch spojených s vlastníctvom múru (č.l. 85 spisu), z čoho vyplýva, že žalovaní od žalobkyne žiadali, aby aj ona znášala potrebné náklady. Je nelogické, aby žalovaní mali na žalobkyňu takéto požiadavky, ak popierali jej vlastnícke právo.

15. Ani ďalšie námietky žalovanej v rade 1/ nie sú dôvodné. Kúpna zmluva ani znalecký posudok, na ktoré sa odvoláva, nie sú súčasťou spisu, ani z obsahu spisu odvolací súd nezistil, že by boli súdu prvej inštancie predkladané na nahliadnutie. Pokiaľ žalovaná v 1. rade vytýka súdu prvej inštancie, že vec rozhodol bez nariadenia znaleckého dokazovania, tak odvolací súd dáva do pozornosti ust. § 207 ods. 1 veta prvá CSP, podľa ktorého ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Žalovaní na pojednávaní dňa 31.10.2016 vyhlásili, že nemajú ďalšie návrhy na dokazovanie (č.l.166 spisu).

16. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 ako vecne správny potvrdil.

17. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, odvolací súd jej preto priznal voči žalovanej v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP. Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania nebola tvrdená a v zmysle § 257 CSP zo spisu ani nevyplynula.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).