Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6CoP-7-2019.pdf
PDF · 108.53 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/7/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci navrhovateľky T.. G. D., rod. T., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom J. L. XXX, v konaní zastúpenej Mgr. Marekom Gutikom, advokátom so sídlom Armádna 1655/5, Trenčín a manžela navrhovateľky T. D., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom J. XXX/XX, J. nad P., v konaní zastúpeného JUDr. Stanislavou Ďurišovou, advokátkou so sídlom Dukelská 972/7-3, Považská Bystrica, v konaní o rozvod manželstva a s tým spojeného konania o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému J.i D., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenému kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, o odvolaní manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. decembra 2018, č. k. 34P/125/2018-58 , takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo účastníkov G. D., rod. T. a T. D., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Trenčín, vo zväzku 41, ročník 2016, na strane 45, pod por. č. 148, rozviedol. Výrokom II. schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej zveril maloletého J. D. , nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať maloletého J. a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia. Otec sa zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého J. sumou vo výške 140,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Súčasťou tohto rozhodnutia o rozvode je dohoda rodičov o úprave styku s mal. J. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým J. v každom týždni v utorok a vo štvrtok od 16:00 hod. do 19:00 hod. a v každom párnom týždni v roku v nedeľu od 10:00 hod. do 19:00 hod. Matka sa zaväzuje dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. Otec si dieťa vyzdvihne a odovzdá matke v dohodnutom čase v mieste bydliska matky. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva so svojim manželom. S manželom uzavreli manželstvo dňa 02.07.2016 po trojročnej známosti. Z manželstva pochádza maloletý J.. Manželstvo uzatvorili z lásky, ale navrhovateľka dodala, že manželovi veľa tolerovala, lebo ho ľúbila. Manžel mal okrem pracovného pomeru záľubu hrania ako DJ na rôznych akciách (svadby, oldies). Keď sa s manželom bavili o uzatvorení manželstva, jasne voči nemu vyjadrila očakávanie, že po svadbe obmedzí jeho hranie na zopár akcií a svoj voľný čas bude tráviť s rodinou. Uvedené jej manžel prisľúbil. Po uzavretí manželstva začali prerábať rodičovský
dom, v ktorom bývali a navrhovateľka otehotnela. Napriek tomu, že čakali dieťa, manžel naďalej prijímal objednávky na rôzne akcie a toto neobmedzil ani po narodení ich syna. Takto sa stávalo, že v sobotu doobeda odišiel a prišiel až v nedeľu okolo obeda, pretože po akcii prespával u svojej matky a domov chodil oddýchnutý. Keď bol doma, každú chvíľu sedel za PC a sledoval konkurenciu, na aké miesta by chcel ísť hrať, aké sú novinky v technike a pod. Takto to bývalo nielen cez víkendy, ale aj po večeroch v týždni. Navrhovateľka poukázala na to, že ona bola na starostlivosť o maloletého a domácnosť sama, celú noc niekedy nespala, bola unavená, nemala kedy oddychovať. Prosila svokru, aby manžela po akciách posielala domov spať, na čo bol manžel ofučaný, že nie je oddýchnutý a choval sa hrozne. Jej ešte manžel vytýkal, že ho nepodporuje v jeho hraní, nekomunikoval s ňou aj niekoľko dní. Ona chcela, aby sa viac venoval jej a rodine a kvôli týmto veciam sa hádali, lebo ona mala inú predstavu o rodinnom živote. Navrhovateľka sa zdôverila svojim rodičom, ktorí manželovi chceli dohovoriť, ale ich vzťah sa len zhoršil. Poukázala na to, že z manžela sa stal arogantný egoistický človek, ktorý sa nevhodne správal aj k jej známym. Ďalej navrhovateľka poukázala na to, že peniaze, ktoré zarobil manžel za hranie, si nechával on, rodina z toho nič nemala. Za tieto si kupoval novú techniku a pod. Navrhovateľka vždy kupovala veci aj pre manžela, pre dieťa, manžel pre ňu nekúpil nič, v obchode stál vedľa nej a pozeral ako ona platí. Pre jeho egoistické a nevhodné správanie bola v manželstve nešťastná, psychicky trpela, plakávala. Začiatkom septembra 2017 mu navrhovateľka po veľkej hádke povedala, aby odišiel z domácnosti. Odvtedy nežijú v spoločnej domácnosti. Ani po odchode však manžel navrhovateľke nedokázal, že sa chce zmeniť. Boli to len SMS, ale keď si prišiel po syna, ani ju nepozdravil. Nikdy sa neospravedlnil, nepriznal si svoju chybu. Začal navrhovateľku urážať, vyhrážal sa jej, začal ju spochybňovať aj ako matku. Navrhovateľku to zlomilo a je definitívne rozhodnutá pre rozvod. Navrhovateľka trvala na rozvode manželstva. Za príčinu rozvratu manželstva považovala nevhodné sebecké správanie manžela a rozdielne životné hodnoty. Opätovne poukázala na to, že už viac ako rok s manželom spolu nežijú v spoločnej domácnosti a podľa nej je manželstvo naozaj hlboko a trvalo rozvrátené a po tom všetkom, čo sa už udialo, už nemá záujem na obnovení spolužitia.
3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že manželstvo účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 02.07.2016 v Trenčíne. U oboch manželov ide o ich prvé manželstvo. Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, ich posledné spoločné bydlisko bolo v obvode tunajšieho súdu. Z manželstva pochádza maloletý J. D., nar. XX.XX.XXXX. Účastníci uzavreli manželstvo po trojročnej známosti. Z ich manželstva pochádza jedno dieťa, maloletý J. D., nar. XX.XX.XXXX. Manželia spolu žili v spoločnej domácnosti v trojgeneračnom rodinnom dome v spoluvlastníctve navrhovateľky. Spolu žili len približne jeden rok, už v septembri 2017 manžel po vzájomných nezhodách zo spoločnej domácnosti na výzvu navrhovateľky odišiel a odvtedy manželia spolu nežijú. Navrhovateľka považuje za príčinu rozvratu manželstva nevhodné sebecké správanie manžela a rozdielne životné hodnoty, kedy manžel svoj voľný čas trávil svojou záľubou - hraním ako DJ a rodine sa dostatočne nevenoval, nebral ohľad na jej city a želania. Napriek tomu, že túto záľubu vykonával aj pred uzavretím manželstva, navrhovateľka vyjadrila voči manželovi požiadavku toto hranie po uzavretí manželstva obmedziť, ale manžel toto nesplnil. Poukazovala na to, že manžel cez týždeň pracoval, cez víkendy chodil hrávať a aj keď bol doma, svoj čas netrávil s rodinou, ale sedel za počítačom, kde sledoval konkurenciu, novú techniku a pod. Navrhovateľka tak bola na výchovu maloletého a starostlivosť o domácnosť sama, manžel bral všetko ako samozrejmosť. Naviac financie získané hraním, manžel do rodiny ani neinvestoval a nechával si ich, tieto používal na nákup techniky používanej na hranie a pod.. Manžel navrhovateľky s rozvodom nesúhlasil, mal záujem o jeho záchranu. Z tohto dôvodu podľa jeho vyjadrenia skončil s hraním, žiadal navrhovateľku aj o návštevu manželskej poradne alebo mediátora, táto to však odmietala. Manžel navrhovateľky svoje hranie na akciách počas spolužitia odôvodňoval získaním ďalších financií pre rodinu, pretože veľa minuli na svadbu, svadobnú cestu, chceli si prerobiť spoločné bývanie, hoci vedel, že navrhovateľke to hranie prekáža. Nakoľko však s hraním na akciách už skončil, podľa manžela pominuli dôvody na rozvod manželstva a manželstvo považuje za harmonické s odchýlkami. Priznal, že navrhovateľke všeličo zlé povedal a napísal, za čo sa jej dodatočne na pojednávaní ospravedlnil. Poukázal na svoju snahu o záchranu manželstva.
4. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 23 ods. 1-3 , § 18, § 19 ods. 1, § 24 ods. 1, 2 a 3 , § 25 ods. 1, 2 , § 62 ods. 1- 5 , § 75 ods. 1 , § 28 ods. 1,2 , 3 Zákona o rodine, § 100CMP, s odkazom na ktoré dospel k záveru, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno kvalifikovať ako hlboký a trvalý. Podmienky citovaného zákonného ustanovenia sú splnené, pretože vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel. Manželia spolu už viac ako rok nežijú v spoločnej domácnosti. Teda nežijú
spolu, nehospodária spolu, nevedú spoločnú domácnosť, netrávia spolu voľný čas, intímne sa nestýkajú. Súd sa aj pokúšal o zmierenie účastníkov, ale bezvýsledne, pretože navrhovateľka trvala na rozvode manželstva. Súd zdôrazňuje, že manželstvo je založené na dobrovoľnosti oboch manželov a podľa názoru súdu nikoho nemožno nútiť, aby proti svojej vôli zotrvával v manželstve. Súd zdôrazňuje, že je na zodpovednosti samotných manželov , ako sa ešte počas spolužitia postavili k inštitútu manželstva, pričom v danej veci bolo preukázané, že manžel nevenoval dostatočnú pozornosť citom a želaniam navrhovateľky, kedy vedel, že navrhovateľke prekáža jeho nezáujem o riadny rodinný život a jeho hranie na akciách, napriek tomu ich vtedy naďalej vykonával a s touto činnosťou skončil až po rozpade ich vzťahu a prerušení spolužitia, kedy ako sa javí, je už asi neskoro. Keďže bol preukázaný hlboký a trvalý rozvrat manželstva a navrhovateľka trvala na rozvode manželstva a nemala záujem na obnovení ich manželského spolužitia, súd manželstvo účastníkov aj napriek nesúhlasu manžela navrhovateľky rozviedol, pretože možno konštatovať, že manželstvo účastníkov je rozvrátené a je už len formálnym zväzkom bez vzájomnej obojstrannej citovej náklonnosti. Za príčinu rozvratu manželstva súd považoval rozdielne životné hodnoty manželov, ktoré im bránili viesť harmonický rodinný život.
5. V danej veci rodičia na pojednávaní uzavreli rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému J. na čas po rozvode, v zmysle ktorej sa maloletý na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 140,-Eur mesačne. Kolízny opatrovník tiež súhlasil s uzavretou rodičovskou dohodou a odporučil ju schváliť. S poukazom na uvedené súd rozhodol o schválení uzavretej rodičovskej dohody, ktorá je v súlade so zákonom a záujmom maloletého dieťaťa a zodpovedá zistenému skutkovému stavu a prirodzeným vývinovým potrebám maloletého dieťaťa. . Maloletý J. má 1 a pol roka. Je zdravý, vedený v alergiologickej ambulancii. Matka s maloletým chodí na poradne, s čím sú spojené len cestovné výdavky. Maloletý má výdavky primerané jeho veku, napr. za mlieko približne 31,- Eur mesačne, za plienky 30,- Eur, hračky, ošatenie a pod.. Matka dieťaťa býva spolu s maloletým J. v trojgeneračnom rodinnom dome, ktorého je ona podielovou spoluvlastníčkou. V dome bývajú aj jej rodičia a brat s rodinou, ale matka má s maloletým samostatnú domácnosť. Na náklady bývania matka prispieva sumou 40,- Eur mesačne + jednorazové výdavky na tuhé palivo. Matka je s maloletým J. na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 214,70 Eur. Matka je podielovou spoluvlastníčkou domu, v ktorom býva a vlastní auto zn. KIA Ceed. Okrem maloletého J. nemá matka inú vyživovaciu povinnosť. Otec dieťaťa býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou v jej rodinnom dome, na náklady domácnosti jej prispieva 200,- Eur mesačne. Otec pracoval do júla 2018 vo firme SESTAV stavebniny s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom podľa jeho vlastného vyjadrenia vo výške 750,- Eur. Od júla tohto roku pracuje otec ako referent ZVJS s priemerným mesačným príjmom podľa jeho udania vo výške 750,-Eur; podľa jeho výplatných pások za obdobie od 7/2018 do 11/2018 je jeho priemerný čistý mesačný príjem vo výške 618,89 Eur. Otec žiadny majetok väčšej hodnoty nevlastní. Okrem maloletého J. nemá otec inú vyživovaciu povinnosť. V danej veci sa rodičia dohodli na úprave styku otca s maloletým a táto dohoda sa v zmysle § 25 ods.1 Zákona o rodine stala súčasťou tohto rozhodnutia o rozvode. O trovách konania rozhodol podľa § 52 v spojení s § 58 CMP , keď žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
6. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote , vo výroku I., ktorým súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, odvolaním napadol manžel navrhovateľky namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam/ § 365 ods. 1 písm. f/ CSP/ a súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutkový stav veci / § 62 ods. 1 CMP/. Uviedol, že svoju manželku má stále rád a má záujem na zachovaní manželstva, zmierení s manželkou a opätovnom vytvorení šťastnej rodiny pre dieťa. Navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva z dôvodu , že nesúhlasila s hraním manžela na svadbách, oldies party a akciách v pozícii diskdžokeja. Manžel definitívne s hraním skončil až potom, čo ho navrhovateľka vyhodila z domu. Snažil sa finančne zabezpečiť rodinu, bývanie. Hrania boli sezónne, každý víkend nehrával, manželku ani syna nezanedbával. Manžel chce, aby mu manželka dala šancu, zmenil sa, nikdy nie je neskoro urobiť čokoľvek pre záchranu manželstva . Po opustení spoločnej domácnosti zrušil s.r.o., úplne prestal hrávať, rozpredal techniku. Uznal, že manželke posielal nevhodné sms - správy. Manžel má záujem o rodinu, záchranu manželstva kvôli synovi i manželke. Manželstvo trvalo len veľmi krátko, preto má záujem na obnovení spolužitia. Je presvedčený, že keby sa s manželkou o všetkom porozprávali, dokázali by svoje problémy vyriešiť. Rovnako je ochotný využiť pomoc psychológa, manželskej poradne či mediátora pre záchranu manželstva. Navrhol, aby odvolací súd po vykonanom dokazovaní odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh manželky na rozvod manželstva zo dňa 07.06.2018 zamietne.
7. Navrhovateľka v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu manžela uviedla, že limity ust. § 373 ods. 4 CSP sa viažu k prostriedkom procesného útoku a prostriedkom procesnej obrany, pričom podáva svoje vyjadrenie v intenciách doposiaľ v konaní pertraktovaných skutkových tvrdení. Manželka a manžel dlhodobo spolu nežijú, ich zväzok je len formálny, nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. Na svojom postoji zotrvala počas celého doterajšieho konania a zotrváva naďalej. Postoj manželky nie je prejavom ľahkomyseľného postoja k manželstvu, ale len primeranou reakciou na vadné správanie manžela. Poukázala na postoj manžela počas obdobia, keď spolu žili v spoločnej domácnosti , ale aj na postoj po odchode zo spoločnej domácnosti spočívajúci v urážkach a obviňovaní. Správanie manžela nebolo výnimočným excesom, ale konštantným prejavom stránky jeho osobnosti . Súd prvej inštancie v rozhodnutí správne poukázal na princíp dobrovoľnosti manželského zväzku , pričom nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v manželstve proti svojej vôli, pokiaľ sú splnené podmienky na rozvod. Súd správne skonštatoval rozvrat manželstva a tiež s ohľadom na jasný a explicitný postoj manželky nemožnosť očakávania obnovenia manželského spolužitia. Súd môže prispieť k náprave narušených vzťahov medzi manželmi, sám ich však neodstráni. Zamietnutie návrhu na rozvod by v predmetnej situácii kolidovalo s ústavou garantovaným právom jednotlivca na možnosť autonómneho sebaurčenia, právom na súkromie a na ochranu súkromného života v spojení s princípom slobody. Žiadala, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
8. Kolízny opatrovník nevyužil svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.
9. Manžel navrhovateľky nevyužil svoje právo písomnej repliky k vyjadreniu navrhovateľky.
10. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez toho, aby bol viazaný dôvodmi odvolania ( § 66 CMP), prihliadnuc i na prípadné vady konania (§ 67 CMP) a po jeho preskúmaní dospel k záveru, že toto je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť, pričom podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.
11. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s ust. § 67 CMP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP a existenciu takejto vady odvolateľ ani netvrdil.
12. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie manželstvo účastníkov rozviedol a na čas po rozvode upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu z manželstva pochádzajúceho, konštatujúc tak hlboký a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi, bez reálnej možnosti na obnovenie spolužitia. Súčasne schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej zveril maloletého J. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, otcovi určil vyživovaciu povinnosť vo výške 140,- eur a upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý týždeň v utorok a vo štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod. a v každom párnom týždni v roku v nedeľu od 10.00 hod. do 19.00 hod.
13. Odvolateľ namietal nenaplnenie zákonných predpokladov pre rozvod manželstva tvrdiac jeho existujúcu citovú väzbu na navrhovateľku a svoj záujem na obnovení spolužitia, zachovaní úplnej rodiny pre maloleté dieťa. Namietal nesprávnosť skutkových záverov (dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP), tiež nedostatočne zistený skutkový stav (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 62 ods. 1 CMP).
14. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností majúcich pôvod v obsahu spisového materiálu, odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania, keďže je dostatočne zrejmé, že právne závery o naplnení hmotnoprávnych predpokladov na rozvod manželstva účastníkov , založil súd prvej inštancie na konkrétnych ustanoveniach právnych predpisov a skutkovo dovodil z konkrétnych zistení, ktoré majú pôvod v dostatočne vykonanom dokazovaní, za jeho správneho vyhodnotenia v zmysle zásad
uvedených v ust. § 191 CSP. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach na tieto poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval všetky pre účastníkov známe fakty spolu so správnou citáciou právnych predpisov.
15. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie a s prihliadnutím na obsah odvolania, uvádza odvolací súd nasledovné:
16. Z vykonaného dokazovania v konaní nepochybne vyplynulo, že manželstvo účastníkov trvajúce od roku 2016, z ktorého pochádza jedno maloleté dieťa , je od doby posledného odchodu manžela navrhovateľky zo spoločnej domácnosti (september 2017), čo je viac ako jeden rok, len formálne a nefunkčné, ktorému odchodu predchádzali dlhodobo narušené vzťahy, spočívajúce v pracovnom zaťažení manžela navrhovateľky, ktorý okrem práce počas týždňa vykonával inú , zárobkovú činnosť , nevenoval sa rodine s odôvodnením lepšieho materiálneho zabezpečenia rodiny . Navrhovateľka kategoricky vylučuje obnovenie spolužitia, verbalizuje absolútne citové odcudzenie, odmieta akékoľvek odborné poradenstvo s cieľom sfunkčnenia manželstva.
17. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine vymedzuje podmienky, splnenie ktorých má za následok opodstatnenosť záveru o existencii dôvodov pre jeho rozvod. Vychádzajúc z neho, vzťahy medzi manželmi musia byť tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Je v právomoci súdu, aby posúdil vážnosť rozvratu medzi manželmi so zreteľom na ich celkové správanie sa, a to z hľadiska účelu manželstva biologickej, výchovnej, hospodárskej, funkcie vzájomnej pomoci, ktoré všetky vytvárajú zdravé rodinné prostredie, bezpečie a istotu dieťaťu pochádzajúceho z manželstva. Prechodný a krátkodobý nesúlad medzi manželmi nemôže byť dôvodom na rozvod manželstva.
18. V preskúmavanej veci sa odvolací súd plne identifikuje so záverom súdu prvej inštancie, založenom na výsledkoch vykonaného dokazovania, že v prípade účastníkov sú splnené hmotnoprávne podmienky dané zákonom pre rozvod, keďže pre vážnosť narušenia manželských vzťahov a trvalosť ich rozvratu, si manželstvo nemôže plniť svoj účel, teda nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, pretože za jednoznačne verbalizovaného, kategoricky odmietavého postoja navrhovateľky k ďalšiemu pretrvávaniu toho času nepochybne len formálneho zväzku, nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Otázka trvalého rozvratu musí byť posudzovaná v každom jednotlivom prípade individuálne a nie je stanovená doba, bez uplynutia ktorej by konštatovanie v trvalom rozvrate nebolo možné. Podstatné je , či trvalý rozvrat manželských vzťahov nastal alebo nie. V tomto smere súd prvej inštancie zdôraznil ako predpoklad pre ďalšie trvanie manželstva dobrovoľnosť a slobodné rozhodnutie , čo v danom prípade z vyjadrení navrhovateľky preukázané nebolo. Jednoznačný a rozhodný postoj navrhovateľky, ktorá už v manželstve nemieni zotrvať, je potom znakom trvalého rozvratu manželstva ako dôvodu na jeho rozvod. Nič na tom nemení ani nesúhlas manžela navrhovateľky s rozvodom manželstva.
19. Pokiaľ za týchto okolností, súd prvého stupňa vyhovel návrhu na rozvod manželstva účastníkov, rozhodol vecne správne. Ani v odvolacom konaní neboli z podaní účastníkov zaznamenané také zmeny, ktoré by boli spôsobilé viesť k odlišnému záveru, aký vo svojom rozhodnutí vyvodil súd prvej inštancie. Odvolací súd vo vzťahu k námietkam manžela, že má záujem na obnovení manželského spolužitia, keď zrušil všetky činnosti, ktoré vykonával mimo pracovného pomeru ako i verbalizovaniu jeho citového vzťahu k navrhovateľke, považuje za potrebné zdôrazniť, že manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, poslaním ktorého je spolužitie vo vzájomnej zhode, porozumení s cieľom vytvoriť zdravé a harmonické spoločenstvo pre všetkých, ktorých sa dotýka. Žiadneho z manželov nemožno spravodlivo prinútiť, aby v rozpore s jeho vôľou bol nútený žiť vo zväzku, ktorý ho citovo nenapĺňa, ktorý je formálny, neplniaci si svoje funkcie, teda účel, pre ktorý bolo toto spoločenstvo uzatvorením manželstva založené, ako tomu je tiež v preskúmavanej veci, pričom prostredie plné napätia, nehovoriac o prítomnosti verbálnych vzájomných atakov, rozhodne neindikuje k záveru o opodstatnenosti jeho zachovania ani z hľadiska záujmov maloletého dieťaťa . I keď je zrejmé, že ideálnym prostredím pre zdravý fyzický a psychický vývoj maloletého dieťaťa je úplná rodina, avšak pri absencii jej harmonického usporiadania spojeného s pocitom bezpečia, je práve jej ďalšie zachovanie v kolízii so záujmom dieťaťa. Manželia sú si v manželstve rovní v právach, ale aj v povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si
verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Plnenie týchto povinností nemožno nijako právne vynútiť. Ak sa však neplnia, majú za následok rozvrat manželstva, ku ktorému došlo tiež v posudzovanej veci s vyústením do jeho rozvodu. Nedôvodne v konečnom dôsledku za týchto okolností odvolateľ tiež namieta, že odvolací súd má umožniť účastníkom konania návštevu manželskej poradne či mediátora, pretože navrhovateľka vzhľadom na okolnosti, jednoznačne verbalizovala odmietavý postoj k účasti v poradni, ktorú nemožno vynútiť a odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie nevzhliada ani v prípade jeho absolvovania (keďže je zrejmé, že návrh na rozvod manželstva nebol zo strany navrhovateľky impulzívnym, ale uváženým a premysleným riešením pretrvávajúcich na ňu negatívne psychicky dopadajúcich okolností), či už zmenu postoja navrhovateľky, alebo reálne usporiadanie ťažkou deštrukciou poznamenaných vzájomných vzťahov.
20. Odvolacie námietky k tejto časti sa vzťahujúce, nie sú tak spôsobilé k odlišnému rozhodnutiu vo veci. S konaním o rozvod manželstva je v zmysle ust. § 100 CMP spojené i konanie o úpravu pomerov rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím a so správnym a výstižným odôvodnením súdu prvej inštancie ohľadne zverenia maloletého J. do osobnej starostlivosti matke, určenia výživného a styku otca s maloletým na čas po rozvode, ktoré odvolaním manžela (otca) nebolo žiadnym spôsobom spochybnené.
21. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, za použitia ust. § 387 ods. 1 CSP.
22. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
23. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
25. V mimosporových konaniach upravených CMP platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady aj výnimku a to v zmysle § 55, pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať.
26. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská, o nároku na náhradu trov konania, odvolací súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP.
27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza (§ 76 CMP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).