Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_6Co-96-2019.pdf
PDF · 73.24 KB
Case nature
Subarea
6Co/96/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Karola Riháka v právnej veci žalobkyne: Y.. C.. Y. E., O.. XX.X.XXXX, V. Š. X, V., právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., Heydukova 12, Bratislava, proti žalovanému: Z. M., O.. X. X. XXXX, V. F. XXXX/XX, V., za účasti intervenienta: M. P., R..F.. X. C. T., Š. X, V., C.: XX XXX XXX, o 650,60 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27. júna 2017 č.k. 10C/191/2016-174, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Žalobkyni sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie a žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa proti žalovanému domáhala zaplatenia 650,60 eur s prísl. titulom náhrady škody. Dňa 12.6.2017 vzala žalobkyňa žalobu späť z dôvodu úhrady žalovanej sumy intervenientom. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie konanie podľa § 144 a § 145 C.s.p. zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p. Uviedol, že žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov konania podľa citovaného ustanovenia z dôvodu, že zastavenie konania zavinil žalovaný, za ktorého intervenient po podaní žaloby žalobkyni zaplatil žalovanú sumu.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Napadol ním výrok o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušil, alternatívne aby ho v tomto výroku zmenil tak, že žiadnej zo strán sporu neprizná nárok na náhradu trov konania. Namietol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku predčasné, pretože doposiaľ nebolo rozhodnuté o jeho návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie o jeho procesnej zodpovednosti za zastavenie konania. Dôvodil tým, že žalobkyňa nepožiadala intervenienta o zaplatenie žalovanej pohľadávky. Poisťovňa sa o uplatnenom nároku dozvedela až po doručení písomného vyjadrenia k žalobe žalovaným a začala vo veci konať tak, že požadovanú sumu žalobkyni zaplatila.
4. Žalobkyňa vo vyjadreniu k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku potvrdil. Uviedla, že ako poškodená mala právo obrátiť sa svojim nárokom na náhradu škody buď proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá (prevádzkovateľ, vodič) alebo priamo proti poisťovateľovi škodcu (§ 15 Zákona o povinnom zmluvnom poistení z prevádzky motorového vozidla), pričom je plne v dispozícii žalobkyne, proti ktorému subjektu uplatní svoj nárok na náhradu škody. Pasívna vecná legitimácia svedčí tak poisťovni, ako aj samotnému škodcovi. Z tohto dôvodu považuje žalobkyňa tvrdenia žalovaného ohľadom nedôvodne podanej žaloby za právne irelevantné. Samotná skutočnosť, že žalovaný bol oslobodený od súdneho poplatku podľa žalobkyne nezakladá dôvod pre použitie § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania.
5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
6. V prejednávanej veci bol predmetom konania nárok na náhradu vecnej škody, ktorá vznikla žalobkyni v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, za ktorú žalovaný zodpovedá podľa § 427 Obč. zák. Žalovaný má zodpovednosť z prevádzky motorového vozidla Škoda I., W.: V. XXX R. poistenú u intervenienta (viď poistná zmluva na č.l. 126), ktorý za neho po podaní žaloby uhradil žalobkyni ako poškodenej žalovanú sumu podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z.. Možno teda zhrnúť, že žalovaný (aj keď konaním intervenienta) sa zachoval v zmysle žalobnej požiadavky a procesne zavinil zastavenie konania. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie rozhodol správne, keď v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
7. K odvolacej argumentácii žalovaného ohľadom predčasnosti rozhodnutia o trovách konania odvolací súd dodáva, že uznesením č.k. 10C/191/2016 - 183, právoplatným dňa 1.2.2018 nebolo žalovanému priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Naviac, prípadné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov nemá vplyv na rozhodnutie o trovách konania a samo o sebe nezakladá ani dôvod pre aplikáciu § 257 C.s.p. Súdne poplatky a trovy konania sú totiž dve odlišné právne kategórie. Navrhovateľ poplatkového úkonu má právnu povinnosť zaplatiť súdny poplatok vyplývajúcu zo Zákona o súdnych poplatkov a ide o jeho povinnosť voči súdu (resp. štátu). Náhrada trov konania sa však týka len sporových strán a zásadne zohľadňuje ich pomer úspechu vo veci. Vzhľadom na to odvolací súd posúdil túto odvolaciu námietku žalovaného ako nedôvodnú.
8. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
9. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a vzhľadom na úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§262 ods. 2 C.s.p.).
10. Výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie zastavené, nebol napadnutý odvolaním a preto nadobudol právoplatnosť.
11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).