Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Cob-116-2018.pdf
PDF · 85.51 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/116/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: LITA, autorská spoločnosť, so sídlom Mozartova 9, Bratislava, IČO: 00 420 166, zastúpený JUDr. Dagmar Kubovičová, advokát, so sídlom Nám. Biely kríž 3, Bratislava 33, proti žalovanému: Hotel Château Belá, s. r. o., Belá 1, Belá, IČO: 43 999 174, zastúpený PETKOV & Co s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 50 430 742, o zaplatenie 2.924 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 14Cb/33/2016-266 zo dňa 14.06.2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 14Cb/33/2016-266 zo dňa 14.06.2018 p o t v r d z u j e .
Odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom sp. zn. 22Cb/17/2016, v ktorej veci je vedené dovolacie konanie proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob/131/2017-433 zo dňa 31.01.2018 a do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. 10C/47/2016, v ktorej veci je vedené dovolacie konanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co/232/2017-198 zo dňa 21.03.2018 prerušil.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 164 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový priadok (ďalej len CSP).
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vo vyššie uvedenej právnej veci sa žalobca v postavení organizácie kolektívnej správy v zmysle zák. č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (účinného do 12.03.2015) domáhal voči žalovanému ako prevádzkovateľovi ubytovacieho zariadenia Hotel Chateau Bela v štandarde hotel 5* žalobou doručenou súdu 15.03.2016 zaplatenia 2.924 eur s úrokmi z omeškania 5,05 % ročne od 14.03.2016 do zaplatenia, z dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 56 ods. 1 písm. b) uvedeného zákona, a to za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015 s tým, že uvedená suma sa rovná dvojnásobku obvyklej licenčnej odmeny. Žalobca žalovanú sumu vyčíslil sadzbou 34 eur za 43 hotelových izieb x 2. Žalovaný sa bránil proti uplatnenému nároku z viacerých dôvodov a po konfrontácii názorov sporových strán na predmetný problém týkajúci sa licenčných odmien, resp. bezdôvodného obohatenia v prípade využívania verejných prenosov bez uzavretia licenčnej zmluvy, došla prejednávaná vec do štádia, keď obdobné spory, ktoré už boli rozhodnuté na súdoch prvej inštancie a odvolacích súdoch, sa dostali na základe dovolaní proti rozsudkom odvolacích súdov na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. Z vyjadrení žalobcu súd zistil, že sa tak stalo aj v dvoch prípadoch, ktoré sú uvedené vo výroku rozhodnutia. V danom prípade dospel súd k záveru, že vo výroku označených konaniach sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, a preto na základe § 164 CSP súd konanie prerušil, a to do právoplatného skončenia dovolacích konaní a v prípade zrušenia označených rozsudkov odvolacích súdov až do právoplatného skončenia konaní na súdoch prvej inštancie.
4. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie v zákonom stanovenej lehote, v ktorom uviedol, že súd prvej inštancie vydal napádané uznesenie zo dňa 14.06.2018, sp. zn. 14Cb/33/2016-266 (ďalej aj len ako „Uznesenie“), ktorým konanie prerušil, a to až do právoplatného ukončenia dvoch iných sporových konaní vedených pred inými súdmi, ktoré sú v súčasnosti v štádiu dovolacieho konania na Najvyššom súde SR, a ktorých premetom je skutkovo a právne obdobná vec, ako je predmetom konania pred súdom prvej inštancie. Svoje Uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že vo výroku označených konaní sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, v čom videl dôvod na prerušenie konania podľa § 164 CSP, pričom uviedol, že v daných konaniach ide o obdobné spory, ako sú predmetom tohto konania. Žiadne iné dôvody, ani bližšie vysvetlenie svojich právnych úvah, na základe ktorých dospel súd prvej inštancie k svojmu rozhodnutiu, však súd prvej inštancie neuviedol. Žalobca uvádza, že právo na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia je súčasťou práva na spravodlivý proces, pričom pokiaľ súd svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo neodôvodní, odníma tým strane sporu jej patriace procesné práva a zasahuje do jej práva na spravodlivý proces, nakoľko strana sporu nemá objektívnu možnosť poznať dôvody a právny základ rozhodnutia súdu, čím je jej najmä odňatá možnosť konfrontovať rozhodnutie súdu s právnym poriadkom, zistiť jeho prípadnú nezákonnosť a účinne uplatňovať strane patriace opravné prostriedky voči danému rozhodnutiu. Má za to, že napadnuté Uznesenie takýmito nedostatkami trpí, nakoľko z jeho odôvodnenia nemá žalobca objektívne možnosť zistiť, z akého dôvodu súd prvej inštancie konanie prerušil, na základe akých dôvodov dospel k záveru, že v konaniach označených vo výroku Uznesenia sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, a či bolo rozhodnutie súdu zákonné a v súlade s princípmi civilného sporového procesu. Z daného dôvodu má za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo je odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Je zrejmé, že fakultatívne prerušenie konania zakotvené v § 164 CSP je inštitútom, ktorý je možné využiť pri potrebe riešenia prejudiciálnych otázok, ktoré sú predmetom iného súdneho alebo správneho konania, alebo na také konanie dá súd podnet, pričom však ide o otázky, ktoré môže súd vyriešiť aj sám. Taktiež z právnej úpravy vyplýva, že prerušenie konania má byť aj v tomto prípade až sekundárnym riešením, pokiaľ súd nemôže procesnú situáciu vyriešiť inými vhodnými opatreniami. V prejednávanom prípade, ako sa žalobca domnieva, však súd prerušil konanie z tohto dôvodu, aby vyčkal, ako skutkovo a právne obdobné vec rozhodnú iné súdy. Z daného je zrejmé, že v žiadnom prípade nejde o vyčkanie na posúdenie predbežnej otázky, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, ale o vyčkávanie, aký právny názor budú mať iné súdy v iných konaniach. Meritórne vec rozhodnúť a ustáliť svoje vlastné právne a skutkové závery má však povinnosť práve konajúci súd, a nemôže sa tejto zodpovednosti zbaviť prostredníctvom inštitútu prerušenia konania. Dané je samozrejmé, nakoľko je to obsahom právomoci súdu, ktorý má vec rozhodnúť samostatne, a to tak, aby bola ochrana práv strán rýchla a účinná. Prerušenie konania podľa § 164 CSP je fakultatívnym prerušením konania, kedy súd môže ale nemusí prerušiť konanie. V zmysle § 164 CSP súd nemusí prerušiť konanie dokonca ani v prípade prebiehajúceho súdneho alebo správneho konania (čo ako sme vyššie uviedli ani nenastalo v prejednávanej veci), v ktorom sa rieši otázka ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Podľa ustálenej praxe je súd povinný pri fakultatívnom prerušení konania prihliadať na zásadu hospodárnosti konania ustanovenú v Čl. 17 CSP a prerušenie konania podľa § 164 CSP má byť výnimočným inštitútom. Poukazujeme na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 150/2010, kedy NS SR v súvislosti s fakultatívnym prerušením konania uvádza: „Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú môže konanie prerušiť. Výber resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie konania, riešenie tzv. predbežnej otázky) slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného súdneho konania, je ale potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.“ Postup súdu prvej inštancie je teda v rozpore s CSP a s princípmi civilného procesu, a znamená odopretie práva žalobcu na prístup k súdu, ktoré je garantované ústavou a normami európskeho a medzinárodného práva. Daným postupom súdu tiež dochádza k nedôvodnému závažnému predlžovania konania, pokiaľ by nebude rozhodnuté v iných konaniach, čo je tiež v rozpore s právom žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Je nepochybne nežiaduce, aby súdy pri svojom rozhodovaní čakali na právne názory iných súdov, namiesto toho, aby sami vykonávali svoju právomoc a riadne a bez prieťahov rozhodovali v nich vedených konaniach. Žalobca má tiež za to, že súd prvej inštancie prerušením konania podľa § 164 CSP s ohľadom na konkrétnosti prejednávanej veci postupoval v rozpore s čl. 17 CSP podľa ktorého „Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.“ Na základe vyššie uvedeného žalobca má za to, že v konaní neboli a ani nie sú dané zákonné podmienky na prerušenie konania a postup súdu prvej inštancie je svojvoľný.
5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.
7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.924 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, keď žalovaný je prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia, pričom v predmetnom zariadení malo dochádzať k verejnému prenosu technickými zariadeniami v rozsahu 43 zvukovoobrazových zariadení. Vydanie bezdôvodného obohatenia si žalobca uplatňuje za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015 za neoprávnené použitie diel. Na pojednávaní konanom dňa 14.06.2018 súd prvej inštancie v súčinnosti so stranami zisťoval súdnu prax v predmetných prípadoch, pričom z vyjadrení zástupcov strán vyplynulo, že v konaní býva prevažne úspešný žalobca, pričom jeho nárok je aj odvolacími súdmi potvrdený. V čase konaného pojednávania proti rozsudkom odvolacích súdov bolo podané dovolanie. Napadnutým uznesením zo dňa 14.06.2018, č. k. 14Cb/33/2016-266 súd prvej inštancie konanie prerušil.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom uznesení, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje. Súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti dôvodov prerušenia konania dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a rozhodnutie súdu je tak vecne správne. Možnosť prerušiť konanie ustanovuje § 162 až § 165 CSP. Súd konanie obligatórne preruší, ak (1) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, (2) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania, (3) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. Ako uvádza dôvodová správa, obligatórne prerušenie je koncipované ako reštriktívna výnimka. Ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť aj fakultatívne, teda nepovinne. Súd konanie môže prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Súd by mal však v týchto prípadoch postupovať veľmi citlivo, pretože výsledok konania, v ktorom sa rieši otázka majúca podstatný vplyv a význam pre rozhodnutie súdu, môže podstatne zmeniť rozhodnutie súdu vo veci samej. Ak by totiž k rozhodnutiu o podstatnej otázke majúcej vplyv na rozhodnutie súdu došlo neskôr ako k rozhodnutiu vo veci samej, môže to spôsobovať existenciu dôvodu prípustnosti žaloby na obnovu konania. Pri rozhodovaní o návrhu na prerušenie konania je potrebné uvažovať v intenciách vhodnosti, nakoľko prípadným prerušením konania, do skončenia iného správneho alebo súdneho konania, môže prísť k predĺženie konania, prípadne aj o niekoľko rokov. Na druhej strane ale nie je vhodné, aby dva súdy rozhodli o totožnej otázke na podklade tých istých skutkových okolností odlišne, nakoľko to významným spôsobom oslabuje princíp právnej istoty. Hlavnými kritériami pre posúdenie vhodnosti prerušenia konania podľa § 164 sú vhodnosť, dĺžka konania, právo sporových strán na rýchlu a účinnú ochranu aj v intenciách článku 17 CSP, zamedzenie prípadných odlišných rozhodnutí aj súdov o tej istej otázke na podklade zhodných skutkových okolností a hospodárnosť konania. (Komentár k Civilnému sporovému poriadku, doc. JUDr. Marek Števček, PhD., doc. JUDr. Svetlana Ficová, CSc., JUDr. Jana Baricová, JUDr. Soňa Mesiarkinová, JUDr. Jana Bajánková, JUDr. Marek Tomašovič, PhD. a kolektív, 2016). Odvolací súd sa stotožňuje v plnom rozsahu s rozhodnutím súdu prvej inštancie a postupom, ktoré mu predchádzalo, keď predmetné konanie prerušil do právoplatného skončenia konaní uvedených vo výroku napadnutého uznesenia, nakoľko je v nich podané dovolanie. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie vychádza z toho, že v danom prípade je potrebné zachovať jednotnosť výsledku rozhodnutí, aby do budúcna nedochádzalo k porušeniu princípu právnej istoty k výsledku predmetu sporu, kedy by strany nemali zaručené v obdobných alebo rovnakých sporoch na podklade tých istých skutkových okolností rovnaký výsledok sporu. Uvedené je v súlade s čl. 2 ods. 2 CSP, nakoľko princíp predvídateľnosti rozhodovania a rozhodnutí znamená, že účastníci právnych vzťahov môžu legitímne očakávať, že štátne orgány budú v skutkovo a právne porovnateľných prípadoch rozhodovať rovnako. Iba takýto postup rešpektuje právnu istotu a jeho dôsledné dodržiavanie sa významne pozitívne prejavuje aj v rámci celkového nazerania spoločnosti na význam a úlohu práva.
11. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP v celom rozsahu potvrdil.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní bol úspešnou stranou žalovaný, mal by proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému však v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal.
13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.