Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_22Csp-32-2018.pdf
PDF · 92.03 KB
Case nature
Area
Subarea
22Csp/32/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Martinou Mochnáčovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanej: Q.Y. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXXX/X, XXX XX J. Q., adresa na doručovanie: Q. X, XXX XX O., zastúpená advokátom JUDr. Petrom Vachanom, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 42 350 026, v spore o zaplatenie 1.396,70 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie 370,63 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 01. 09. 2015 do zaplatenia sa zastavuje.
II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.
III. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou okresnému súdu dňa 05. 06. 2018 sa právny predchodca žalobcu, (Všeobecná úverová banka, a.s.), domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 1.396,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 01. 09. 2015 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Z obsahu žaloby vyplýva, že B. Ú. O., a.s. je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, ktorá dňa 18. 03. 2014 uzavrela so žalovanou Zmluvu o pôžičke č. 6174171, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté finančné prostriedky vo výške 2.500,- eur. Pôžička mala byť splatená v 60-tich mesačných splátkach po 56,10 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 3.366,- eur. Do podania žaloby dlžníčka uhradila na základe zmluvy 1.570,41 eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, veriteľ listom zo dňa 27. 06. 2015 vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok a žalovanú upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Keďže k úhrade dlžných splátok nedošlo, dňa 19. 08. 2015 sa stal dlh splatným. Ku dňu podania žaloby predstavoval dlh žalovanej sumu 1.396,70 eur. Žalobca si zároveň uplatnil aj zákonné úroky z omeškania, a to od 6. dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, keďže oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou. Zmluvnú pokutu, ktorá bola evidovaná v pripojenom prehľade splátok a úhrad, si žalobca neuplatňoval. Dlžníčka uhradila v zmysle zmluvy doposiaľ 1.570,41 eur, ktorá suma predstavuje riadne splátky finančného plnenia. Súčasťou pohľadávky žalobcu boli aj náklady vzniknuté v spojitosti s vymáhaním pohľadávky v celkovej výške 88,66 eur. K žalobe bola pripojená Notárska zápisnica N 3283/2017 zo dňa 11. 12. 2017, Zmluva o poskytnutí pôžičky zo dňa 18. 03. 2014, Prehľad splátok a úhrad na meno klienta Q. Y., Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru a Predžalobná upomienka spolu s doručenkou.
2. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že zmluva neobsahuje dátum konečnej splatnosti úveru a tiež údaje o termíne mesačných splátok, čo má za následok, že zmluva o pôžičke je bezúročná a bez poplatkov. Poukázala na to, že oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru nemôže spôsobovať žiadne právne následky, keďže žalobca nepredložil doručenku k tomuto oznámeniu. Zo žaloby nevyplýva, akým spôsobom boli jednotlivé platby započítané a ktorou splátkou sa žalovaná dostala do omeškania. Zároveň náklady na vymáhanie pohľadávky vo výške 88,66 eur neboli podložené žiadnymi listinnými dôkazmi, a preto žalobca nemá nárok na vymáhanie daného nároku. Keďže žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu, neuhradené splátky od uzatvorenia zmluvy do 07. 06. 2015 sú premlčané. Pokiaľ by mal súd za to, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu bolo v súlade so zákonom, žalovaná poukázala na to, že mimoriadna splatnosť sa vzťahuje len na splátky, ktorých zročnosť nastane v budúcnosti. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemal nárok na splátky, ktorých zročnosť nastala pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti dlhu. Okrem platieb zohľadnených v žalobe žalovaná uhradila sumu v celkovej výške 87,69 eur a v tejto časti by mal žalobca vziať svoju žalobu späť. Pokiaľ by súd vyhovel žalobe, žalovaná požiadala o možnosť splácať pohľadávku v splátkach po 50,- eur mesačne.
3. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zo dňa 09. 11. 2016 vo veci C-42/15 vyplýva, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky povinné náležitosti musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkosti a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Žalobca zdôraznil, že termín konečnej splatnosti bol priamo uvedený v uzatvorenej zmluve. V zmysle zmluvných podmienok bola každá splátka splatná do 20. dňa príslušného mesiaca, z čoho možno vyvodiť, že termín konečnej splatnosti bol určený na 20. 03. 2019. Vo vzťahu k dobe trvania spotrebiteľského úveru žalobca uviedol, že v prípade riadneho splácania poskytnutého úveru bola doba trvania zmluvy 60 mesiacov. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že z dôvodu nedodržiavania platobnej disciplíny zo strany žalovanej, bola táto upozornená na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, ku ktorému došlo na základe oznámenia zo dňa 26. 08. 2015. Oznámenie bolo zasielané obyčajnou poštou, keďže žalovanej bola predchádzajúca výzva doručená aj s doručenkou a bola oboznámená so skutočnosťou, že v prípade neuhradenia dlžných splátok pristúpi veriteľ k zosplatneniu dlhu. Ak by sa súd s daným tvrdením nestotožnil, žalobca uviedol, že žalovaná sa mohla so zosplatnením dlhu oboznámiť najneskôr pri doručení žaloby. K dátumu zosplatnenia žalobca z predpísaných 16 splátok evidoval úhradu 12 splátok, teda žalovaná sa dostala do omeškania s 13. splátkou splatnou dňa 20. 04. 2015. Žalobca zotrval na požiadavke na úhradu sumy 88,66 eur. Išlo o náklady spojené s úkonmi počas mimosúdneho vymáhania pohľadávky, pričom ich výška je daná percentuálnym podielom zo sumy vymoženej pohľadávky na základe čiastkových úhrad poukazovaných žalovanou po dátume zosplatnenia pohľadávky.
4. Okresný súd uznesením sp. zn. 22Csp/32/2018 zo dňa 12. 12. 2018 vyhovel návrhu na zmenu žalobcu, a to tak, že namiesto doterajšieho žalobcu B., a.s. vstúpila do konania spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o.
5. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania. Uviedla, že treba trvať na tom, že termín konečnej splatnosti úveru musí byť určený konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do takéhoto vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi. Údaje o termíne konečnej splatnosti úveru nemožno odvodzovať od termínu jednotlivých splátok, od počtu dní, od uzatvorenia zmluvy a počtu splátok, ale spotrebiteľ musí už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy, ktorým dňom dôjde ku konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Sporná zmluva uzatvorená medzi stranami sporu však uvedenú obligatórnu náležitosť neobsahuje. Ďalej žalovaná odkázala na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva potreba presnej definície výšky, počtu a termínov splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov. Podľa názoru žalovanej žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania oprávnenosti uplatnenia nároku, čo sa týka nákladov na vymáhanie pohľadávky. Bez akýchkoľvek listinných dôkazov žalobca obhajuje náklady s poukazom na to, že podpisom zmluvy o úvere žalovaná súhlasila aj s nákladmi na vymáhanie pohľadávky. Tvrdené náklady v sume 88,66 eur však neboli preukázané žiadnymi listinnými dôkazmi. Ďalej žalovaná vzniesla námietku premlčania nároku uplatneného žalobcom. Uviedla, že v Predžalobnej upomienke zo dňa 27.
06. 2015, ktorú možno považovať za výzvu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, žalobca upozornil žalovanú, že je v omeškaní so splátkou zročnou dňa 20. 04. 2015 a ak žalovaná neuhradí túto splátku do 05. 08. 2015, dôjde k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Keďže žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre omeškanie žalovanej so splátkou splatnou dňa 20. 04. 2015, premlčacia doba žalobcom uplatneného nároku na základe zosplatnenia úveru začala plynúť dňa 21. 04. 2015 (§ 103 Občianskeho zákonníka) a uplynula dňa 20. 04. 2018. Na podporu svojho názoru odkázala žalovaná na konkrétne rozhodnutia krajských súdov.
6. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení doručenom súdu dňa 24. 04. 2019 uviedol, že zmluva, na podklade ktorej bol uplatnený nárok v aktuálnom konaní, obsahuje všetky podstatné náležitosti pre spotrebiteľské úvery vymedzené ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. Vyjadrenie konečnej splatnosti úveru uvedením mesiac + rok, ako bolo v uvedenom prípade, je dostatočne určité a zrozumiteľné, plne v súlade s platnými právnymi predpismi. K tvrdeniu žalovanej o povinnosti rozčlenenia splátok na istinu, úroky a poplatky priamo v základných náležitostiach úverovej zmluvy žalobca odkázal na obsah rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-42/2015. K námietke premlčania vznesenej žalovanou žalobca uviedol, že nárok bol uplatnený v trojročnej premlčacej dobe. Podľa jeho názoru nemožno premlčaciu dobu počítať od splatnosti prvej nezaplatenej splátky. Rozhodujúcou pre posúdenie premlčania dlhu je splatnosť tej splátky, ktorá vyvolala zročnosť celého dlhu. Žalobca odkázal na ustanovenia zmluvných podmienok, kde sa v článku 12 bod 12.4 uvádza, že „spoločnosť má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky v prípade, ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace a spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva klienta 15 dní vopred.“ Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že platné právne predpisy neobsahujú ustanovenie, ktoré by viazalo možnosť zosplatnenia dlhu na konkrétnu splátku (t. j. na prvú nesplatenú). Z gramatického výkladu jednotlivých ustanovení vyplýva, že žalobca má oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dlhu pre nesplnenie niektorej splátky. Žalobca ako veriteľ má tak právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu pre nesplnenie ktorejkoľvek splátky, t. j. tej, ktorú si sám určí. Žalovaná sa dostala do omeškania prvýkrát so splátkou splatnou dňa 20. 04. 2015, pričom na porušenie platobnej disciplíny bola veriteľom upozornená vo forme Predžalobnej upomienky zo dňa 27. 06. 2015. Následne po nesplnení si platobných povinností zo strany žalovanej právny predchodca pohľadávku zosplatnil dňa 19. 08. 2015, pričom trojročná premlčacia doba by uplynula až dňa 19. 08. 2018. Keďže žalobca podal žalobu na súd pred týmto dňom, nie je jeho nárok premlčaný. Žalobca ďalej v uvedenom podaní vzal žalobu späť v časti uplatnenej sumy nákladov na vymáhanie pohľadávky vo výške 88,66 eur a tiež v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 281,97 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania. Pokiaľ ide o sumu 281,97 eur s príslušenstvom, žalobca odôvodnil späťvzatie žaloby zaplatením pohľadávky zo strany žalovanej v priebehu konania.
7. Vzhľadom na to, že v priebehu sporu vzal žalobca žalobu sčasti späť, súd konanie postupom podľa § 145 ods. 2 CSP v dotknutej časti zastavil.
8. V posudzovanej veci bolo nesporné, že sporové strany vstúpili do právneho vzťahu na základe úverovej zmluvy uzavretej dňa 18. 03. 2014, ktorá sa spravuje príslušnými ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Medzi stranami tiež nebol spor o tom, že žalobca vyhlásil z dôvodu porušenia zmluvných podmienok mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 19. 08. 2015 (tvrdenia uvedené v odseku 1 a 5).
9. Podľa § 103 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
10. Plnenie dlhu možno dohodnúť aj v splátkach. Ak sa tak stane, veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa dohody účastníkov alebo na základe rozhodnutia súdu či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka plynie samostatne.
11. Občiansky zákonník v ustanovení § 565 umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, prípadne aby tak rozhodnutím určil súd, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu. Trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky.
12. Premlčacia doba nároku žalobcu uplatneného žalobou (okrem splátok úveru, ktoré boli splatné do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru) začala plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre ktorú žalobca predčasne zosplatnil úver poskytnutý žalovanej. Pre prípady, kedy sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane splatným celý dlh, stanovuje Občiansky zákonník v § 103 druhá veta osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu. Premlčacia doba práva na zaplatenie takéhoto dlhu sa teda začína skôr, ako dôjde k zosplatneniu dlhu. Začína plynúť už odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený.
13. Bolo nesporné, že žalobca ako veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru (§ 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) pre nezaplatenie splátky splatnej 20. 04. 2015, v dôsledku čoho začala premlčacia doba nároku žalobcu plynúť odo dňa splatnosti uvedenej splátky, teda odo dňa 21. 04. 2015 a uplynula dňa 21. 04. 2018. Svoje právo na zaplatenie zosplatneného dlhu z úveru si žalobca uplatnil až žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 05. 06. 2018, teda po márnom uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá skutočnosť viedla k zamietnutiu žaloby. Súd pre úplnosť uvádza, že žalobca správne odkázal na jeho výlučné oprávnenie určiť, pre nezaplatenie ktorej splátky dôjde k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Pokiaľ však tak učiní, musí v prípade spotrebiteľského úveru postupovať podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Ak sa dlh stal mimoriadne splatným ku dňu 19. 08. 2015, potom je logické, že k tomu došlo pre neplnenie splátky splatnej v mesiaci apríl 2015. V zmysle Zmluvných podmienok bola totiž každá splátka splatná do 20. dňa v mesiaci. Uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka v prípade označenej splátky tak bolo možné najskôr 21. 07. 2015 (tri mesiace od omeškania s platením danej splátky). Ak by svoje právo žalobca uplatnil v spojitosti s omeškaním ďalšej splátky, mohol tak urobiť najskôr 21. 08. 2015 atď. Tvrdenia žalobcu tak nemali z hľadiska posúdenia veci potrebnú relevanciu. Je totiž evidentné, že mimoriadnu splatnosť úveru vyvolala splátka splatná 20. 04. 2015 a od jej zročnosti začala plynúť premlčacia doba, tak ako to uvádza znenie § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka.
14. Vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby sa súd ďalej nezaoberal ďalšími tvrdeniami sporových strán.
15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, pričom vychádzal z plného úspechu žalovanej v spore. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.