Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoKR/16/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: DV Invest Group, s.r.o., Bačíkova 59/2, 040 01 Košice, IČO: 44 908 580, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Pavol Čičmanec, advokát, Bavlnárska 312/9, 911 05 Trenčín, proti žalovanému: FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s., Nám. SNP 17, 811 06 Bratislava, IČO: 48 002 381, správca úpadcu RESUSTIC ZEMPLÍN s.r.o., Nemocničná 2407, 077 01 Kráľovský Chlmec, IČO: 36 592 269, zastúpenému IŠ, s.r.o., Floriánska 19, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 861 472, v konaní o určenie pravosti pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 31Cbi/13/2016-110 zo dňa 15.2.2018 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie. II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I. napadnutým rozsudkom určil, že pohľadávky žalobcu uplatnené do konkurzného konania na majetok úpadcu RESUSTIC ZEMPLÍN s.r.o., so sídlom Nemocničná 2407, 077 01 Kráľovský Chlmec, IČO: 36 592 269, zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka č. 16458/V na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 26K/77/2014 prostredníctvom prihlášky, pod poradovým číslom v zozname prihlásených pohľadávok 3/1 vo výške 438.998,42 eur, prostredníctvom prihlášky pod poradovým číslom v zozname prihlásených pohľadávok 3/2 vo výške 71.135,90 eur s právom na uspokojenie zo všeobecnej podstaty, sú čo do ich právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia uspokojenia prihlásených pohľadávok nesporné a považujú sa za zistené pohľadávky s právom na uspokojovanie nezabezpečených pohľadávok podľa § 95 ods. 1 ZKR (výrok I.). Zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením (výrok II.).

2. V odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.6.2016 domáhal určenia, že pohľadávky žalobcu uplatnené do konkurzného konania na majetok úpadcu RESUSTIC ZEMPLÍN s.r.o., Kráľovský Chlmec, pod poradovým číslom v zozname prihlásených pohľadávok 3/1 vo výške 438.998,42 eur, prostredníctvom prihlášky pod poradovým číslom v zozname prihlásených pohľadávok 3/2 vo výške 71.135,80 eur s právom na uspokojenie zo všeobecnej podstaty, sú čo do ich právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia uspokojenia prihlásených pohľadávok nesporné a považujú sa za zistené pohľadávky s právom na uspokojenie nezabezpečených pohľadávok podľa § 95 ods. 1 ZKR. Žalobca v žalobe uviedol, že pohľadávky, ktoré si prihlásil do konkurzného konania vznikli ešte právnemu predchodcovi žalobcu z dôvodu neuhradenej kúpnej ceny za dodaný zdravotnícky materiál vo výške 46.974,35 eur + úrok z omeškania vo výške 24.161,55 eur (pohľadávka postúpená na žalobcu spoločnosťou C. s.r.o.) a titulom neuhradenej ceny za zhotovené dielo vo výške

275.000,00 eur + zákonný úrok vo výške 163.998,42 eur (pohľadávka postúpená na žalobcu postupcom M. s.r.o.).

3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť z dôvodov uvedených v oznámení o popretí pohľadávok, že žalobca nepreukázal, že došlo k zrealizovaniu a odovzdaniu diela s tým, že podľa čl. V ods. 3 Zmluvy o dielo zo dňa 3.2.2009 o prevzatí diela musí byť spísaný odovzdávací protokol. Pohľadávku poprel žalovaný aj z dôvodu, že žalobcom predložené uznania dlhov zo strany úpadcu k jednotlivým pohľadávkam sú uznania dlhov vyhotovené v zmysle ust. § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka a premlčacia lehota je 4 roky a teda nárok žalobcu uplatnený v konkurznom konaní je premlčaný. Žalovaný spochybnil aj podpis štatutárneho zástupcu úpadcu na uznaniach dlhov. Taktiež poprel pohľadávku z dôvodu odporovateľnosti právneho úkonu.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že čo sa týka prihlášky pod poradovým číslom 1 mal nepochybne za preukázané, že žalobca ako veriteľ si touto prihláškou prihlásil svoju pohľadávku voči úpadcovi v celovej výške 438.998,42 eur ako inú pohľadávku pozostávajúcu z istiny vo výške 275.000,00 eur a úrokov z omeškania vo výške 163.998,42 eur. Pohľadávku si žalobca uplatnil zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.1.2014 uzavretej medzi spoločnosťou M. s.r.o. a žalobcom. Pohľadávka predstavuje neuhradenú cenu za zhotovené dielo vo výške 275.000,00 eur a úrok z omeškania vo výške 163.998,42 eur. Súd prvej inštancie mal zo zmluvy o dielo uzavretej medzi úpadcom ako objednávateľom a spoločnosťou M. s.r.o. ako dodávateľom, z Preberacieho protokolu o odovzdaní diela zo dňa 18.3.2010 za preukázané riadne odovzdanie a prevzatie diela podľa ZOD zo dňa 18.3.2010. Z uvedeného dôvodu vznikla úpadcovi povinnosť zaplatiť predchodcovi žalobcu cenu diela vo výške 275.000,00 eur.

5. K dôvodu popretia pohľadávky žalobcu z dôvodu, že žalobcom predložené uznania dlhov zo strany úpadcu sú uznania vyhotovené podľa ust. § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka (4 roky) a z uvedeného dôvodu uplatnený nárok žalobcu je premlčaný, súd prvej inštancie uviedol, že z listiny zo dňa 14.10.2010 označenej ako „Uznanie dlhu“ nepochybne vyplýva, že úpadca uznal dlh voči veriteľovi M. s.r.o. vo výške 275.000,00 eur titulom neuhradenia danej sumy ako ceny za vykonané dielo podľa vyššie uvedenej ZOD, čo do dôvodu a výšky. Z listiny zo dňa 17.7.2013 označenej ako Uznanie dlhu totiž nepochybne vyplýva, že úpadca uznal dlh voči veriteľovi M. s.r.o. vo výške 275.000,00 eur titulom neuhradenia danej sumy ako ceny za vykonané dielo podľa vyššie uvedenej ZOD, čo do dôvodu a výšky. S poukazom na charakter strán sporu, s poukazom na ust. § 261 ods. 1 a 5 Obchodného zákonníka a skutočnosť, že právna úprava uznania záväzku v Obchodnom zákonníku je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku ucelená, sa právna úprava uznania dlhu v Občianskom zákonníku v obchodných vzťahoch nepoužije ani doplnkovo. Preto súd posudzoval uznanie záväzku podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. I napriek uvedenému má súd nepochybne za preukázané, nárok uplatnený zo strany žalobcu v konkurznom konaní nie je premlčaný a to najmä s poukazom na listiny zo dňa 14.10.2010 a zo dňa 17.7.2013 označené ako Uznanie dlhu, ako aj skutočnosť, že si žalobca uplatnil túto pohľadávku do konkurzného konania prihláškou pohľadávok zo dňa 30.3.2016 doručenou do kancelárie správcu 8.4.2016, ako to nepochybne vyplýva z vyjadrenia žalovaného.

6. K spochybneniu pravosti podpisu štatutárneho zástupcu úpadcu na uznaniach dlhov ako aj ďalších listinách, súd prvej inštancie uviedol, že najmä výsluchom svedka W. mal za preukázané, že podpisy na zmluvách sú jeho podpismi a zo strany žalovaného nebol preukázaný opak.

7. Súd prvej inštancie k popretiu pohľadávky z dôvodu odporovateľnosti právneho úkonu uviedol, že v konaní nebolo preukázané, žeby išlo o právne úkony urobené medzi spriaznenými osobami. Žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal dôvodnosť odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle ust. § 62 ods. 2 ZKR.

8. K prihláške pod poradovým č. 2, uplatnenej žalobcom, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca si ako veriteľ touto prihláškou prihlásil pohľadávku vo výške 71.135,90 eur ako inú pohľadávku, pozostávajúcu z istiny vo výške 46.974,35 eur a úrokov z omeškania vo výške 24.161,55 eur. Pohľadávku si žalobca uplatnil zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.6.2011 uzavretej medzi spoločnosťou C. s.r.o. a žalobcom špecifikovanou v odseku 19/ tohto rozsudku. Pohľadávka vznikla právnemu predchodcovi žalobcu - C., s.r.o., z dôvodu neuhradenej kúpnej ceny za dodaný zdravotnícky materiál úpadcovi vo výške 46.974,35 eur, fakturovaný faktúrou číslo 10000512 zo dňa 11.4.2010 s dátumom splatnosti 10.6.2010 na sumu 46.974,35 eur, zákonný úrok uplatnený vo výške 9% ročne.

9. Z Dodacieho listu č. 92/2010 nepochybne vyplýva dodanie zdravotníckeho materiálu spol. C. s.r.o. úpadcovi 10.6.2010. Z faktúry číslo 10000512 vystavenej spol. C. s.r.o. úpadcovi dňa 11.4.2010, nepochybne vyplýva povinnosť úpadcu zaplatiť danej spol. dlžnú sumu 46.974,35 eur v lehote splatnosti 10.6.2010.

10. Dôvod popretia pohľadávky, že záväzkovo-právny vzťah medzi spol. C., s.r.o. a úpadcom je relatívnym obchodom a preto uznanie dlhu zo dňa 21.4.2011 sa posudzuje podľa ust. § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka, a teda premlčacia lehota je len 4 roky, teda nárok uplatnený zo strany žalobcu v konkurznom konaní je premlčaný - súd považuje za nepreukázaný a tým nedôvodný. Z listiny zo dňa 21.4.2011 označenej ako Uznanie dlhu nepochybne vyplýva, že úpadca uznal dlh voči veriteľovi C. s.r.o. vo výške 46.974,35 eur titulom neuhradenia danej sumy ako ceny za dodaný tovar, čo do dôvodu a výšky. Z listiny zo dňa 12.9.2013 označenej ako Uznanie dlhu nepochybne vyplýva, že úpadca uznal dlh voči veriteľovi C. s.r.o. vo výške 46.974,35 eur titulom neuhradenia danej sumy ako ceny za dodaný tovar, čo do dôvodu a výšky. S poukazom na charakter strán sporu, s poukazom na ust. § 261 ods. 1 a 5 Obchodného zákonníka a skutočnosť, že právna úprava uznania záväzku v Obchodnom zákonníku je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku ucelená, sa právna úprava uznania dlhu v Občianskom zákonníku v obchodných vzťahoch nepoužije ani doplnkovo. Preto súd posudzoval uznanie záväzku podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. I napriek uvedenému má súd nepochybne za preukázané, nárok uplatnený zo strany žalobcu v konkurznom konaní nie je premlčaný a to najmä s poukazom na listiny zo dňa 21.4.2011 a zo dňa 12.9.2013 označené ako Uznanie dlhu, ako aj skutočnosť, že si žalobca uplatnil túto pohľadávku do konkurzného konania prihláškou pohľadávok zo dňa 30.3.2016 doručenou do kancelárie správcu 8.4.2016, ako to nepochybne vyplýva z vyjadrenia žalovaného.

11. K spochybneniu pravosti podpisu štatutárneho zástupcu úpadcu na uznaniach dlhov a k odporovateľnosti právneho úkonu, súd prvej inštancie opakovane uviedol ako u prihlášky č. 1, že mal za preukázané, že podpisy na uznaniach sú podpismi štatutárneho zástupcu úpadcu, ktorý túto skutočnosť aj potvrdil a súčasne nemal za preukázané, žeby išlo o právne úkony urobené medzi spriaznenými osobami.

12. Vzhľadom na uvedené mal za to, že pohľadávky žalobcu uplatnené v konkurznom konaní na majetok úpadcu RESUSTIC ZEMPLÍN s.r.o., vo výške 438.996,42 eur a 71.135,90 eur sú čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia uspokojenia prihlásených pohľadávok nesporné a považujú sa za zistené s právom na uspokojovanie nezabezpečených pohľadávok podľa § 95 ods. 1 ZKR.

13. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 CSP.

14. Z právneho hľadiska súd posúdil vec podľa § 28 ods. 1, 2, 3 ZKR, § 32 ods. 1, 2, 3, 5, 9 a 14 ZKR, § 9 ods. 1 ZKR, § 62 ods. 1, 2, 4, 6 ZKR, § 13 ods. 1 zák.č. 513/1991 Z.z. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), § 261 ods. 1 a 5 ObZ, § 323 ods. 1, 2 ObZ, § 402 ObZ, § 407 ods. 1 ObZ, § 408 ods. 1 ObZ, § 365 ObZ, § 369 ods. 1 ObZ, § 1 ods. 2 zák.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 524 ods. 1, 2 OZ, § 526 ods. 1, 2 OZ, § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP.

15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 31Cbi/13/2016-110 zo dňa 15.2.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Taktiež si uplatnil trovy odvolacieho konania.

16. V odvolaní poukázal na ust. § 153 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) s tým, že na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonania ďalších úkonov súdu. Uznanie dlhu zo dňa 17.7.2013 nebolo žalobcom označené ako dôkaz v žalobe o určenie pravosti pohľadávky, pričom žalobca týmto dôkazom disponoval, ale ho neuplatnil ako prostriedok procesného útoku včas. Súd pri aplikácii ustanovení o sudcovskej koncentrácii podľa § 153 ods. 1 CSP nemal na predmetné Uznanie dlhu zo dňa 17.7.2013 prihliadnuť, a ak na neho prihliadol, mal sa v odôvodnení rozsudku vysporiadať s tým, prečo v konaní nebola aplikovaná sudcovská koncentrácia konania. Mal zato, že takýmto postupom došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm.b/ CSP. Súd sa zároveň nevysporiadal so skutočnosťou, že Uznanie dlhu zo dňa

17.7.2013 nebolo obsahom prihlášky a ani žaloby, preto čas jeho vzniku je otázny, a takto zistený skutkový stav súdom neobstojí. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam § 365 ods. 1 písm.f/ CSP. Zároveň neuplatnenie sudcovskej koncentrácie v konaní, a absencia posúdenia právnej veci s prihliadnutím na ustanovenie § 30 ods. 2 ZKR, odôvodňuje nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie podľa § 365 ods. 1 písm.h/ CSP. súčasne poukázal na ust. § 30 ods. 2 ZKR, v zmysle ktorého prihlášku v konkurznom konaní nemožno doplniť ani opraviť. Prihláška žalobcu neobsahovala Uznanie dlhu zo dňa 17.7.2013 a žalobca sa na toto uznesenie ani neodvoláva.

17. K popretiu pohľadávky žalovaným z dôvodu odporovateľnosti právneho úkonu podľa ust. § 62 ods. 6 ZKR žalovaný v odvolaní uviedol, že súd dospel k zisteniu, že žalobca poprel pohľadávku aj z dôvodu odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle § 62 ods. 2 ZKR. Pohľadávka nebola popretá žalobcom, ale žalovaným, ktorá skutočnosť zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.f/ CSP, teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rovnako z uvedeného bodu 45 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie posudzoval toto popretie, podľa nesprávneho ustanovenia ZKR, ktorá skutočnosť zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.h/ CSP, teda, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, kedy súd prvej inštancie aplikoval na predmetné popretie ust. § 62 ods. 2 ZKR, napriek tomu, že pohľadávka žalobcu bola žalovaným popretá z dôvodu odporovateľnosti podľa § 62 ods. 6 ZKR, tak ako to je uvedené v Oznámení o popretí. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca dôvody popretia žalovaným z dôvodu odporovateľnosti žiadnym relevantným spôsobom nerozporoval a preto mal žalovaný za to, že táto skutočnosť je nesporná. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia nie sú uvedené akékoľvek tvrdenia, či dôkazy predložené žalobcom, ktoré by uvedenú skutočnosť, resp. dôvody odporovateľnosti podľa § 62 ods. 6 ZKR vyvracali. Rovnako z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akými úvahami sa súd prvej inštancie spravoval pri posúdení predmetnej otázky, ktorá skutočnosť odôvodňuje arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.

18. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že vzhľadom na ust. § 30 ods. 2 ZKR prihlášku v konkurznom konaní nemožno doplniť ani opraviť. Prihláška popretého veriteľa - žalobcu - neobsahovala Uznanie dlhu zo dňa 12.9.2013, dokonca ani sám žalobca sa v podanej žalobe na toto Uznanie dlhu zo dňa 12.9.2013 neodvoláva a nevyvracia ním dôvody popretia, t.j. námietku premlčania žalovaného. Žalovaný mal za to, že toto Uznesenie dlhu zo dňa 12.9.2013 v čase prihlásenia predmetnej pohľadávky, v čase jej popretia a dokonca ani v čase podania incidenčnej žaloby neexistovalo. Vzhľadom na uvedené, mal odvolateľ za to, že v incidenčnom konaní by malo byť predmetom konania len to, čo bolo uvedené v prihláške pohľadávky, nakoľko táto neobsahovala Uznesenie dlhu zo dňa 12.9.2013 samotné popretie predmetnej pohľadávky bolo dôvodné. Predmetné Uznanie dlhu zo dňa 12.9.2013 nebolo ani označené, ako dôkaz v samotnej žalobe o určenie popretej pohľadávky, pričom ak žalobca týmto dôkazom disponoval, neuplatnil tento prostriedok procesného útoku včas. Takéto konanie žalobcu, ktorý má právneho zástupcu a ktorému sú najmä známe dôvody popretia predmetnej pohľadávky nie je možné ospravedlniť, a to ani na základe objektívnych kritérií (napr. právna zložitosť sporu) alebo subjektívnych kritérií (napr. schopnosť účastníka rozpoznať potrebu tvrdiť určité skutočnosti). Súd prvej inštancie preto pri aplikácii ustanovení o sudcovskej koncentrácii konania podľa § 153 ods. 1 CSP nemal na predmetné Uznanie dlhu zo dňa 12.9.2013 prihliadnuť, a ak na neho prihliadol, mal sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadať s tým, prečo v konaní vyvolanom konkurznom, nebola v plnom rozsahu aplikovaná sudcovská koncentrácia konania.

19. V zmysle vyššie uvedeného mal žalovaný za to, že takýmto postupom súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm.b/ CSP. Súd sa zároveň nevysporiadal so skutočnosťou, že Uznanie dlhu zo dňa 12.9.2013 nebolo obsahom prihlášky a ani žaloby, preto čas jeho vzniku je otázny, a takto zistený skutkový stav súdom neobstojí. Podľa žalovaného súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam § 365 ods. 1 písm.f/ CSP. Zároveň neuplatnenie sudcovskej koncentrácie v konaní, a absencia posúdenia právnej veci s prihliadnutím na ustanovenie § 30 ods. 2 ZKR odôvodňuje nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie podľa § 365 ods. 1 písm.h/ CSP.

20. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

21. Podľa ust. § 470 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

22. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

23. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov.

24. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, odvolací súd uvádza:

25. K odvolacej námietke žalovaného ohľadne uplatnenia prihlášky v súlade s ust. § 30 ods. 2 ZKR, odvolací súd uvádza, že opravu alebo doplnenie zákon vylučuje len ohľadom obsahu prihlášky, nie listín, ktoré veriteľ pripojí k prihláške, preto tieto môže veriteľ doplniť, prípadne opraviť kedykoľvek. Vzhľadom na uvedené doplnenie prihlášky žalobcom, listinu - Uznanie dlhu zo dňa 17.7.2013 považoval odvolací súd za úkon, ktorý nie je v rozpore s cit.zák. ustanovením.

26. Dôvodom podania odvolania žalovaným bola aj skutočnosť, že Uznanie dlhu zo dňa 17.7.2013 bolo antidatované, a nebolo podpísané oprávnenou osobou.

27. Odvolací súd preskúmal aj predmetnú námietku žalovaného a mal za preukázané tak, ako to uviedol súd prvej inštancie, že štatutárny zástupca úpadcu Ing. G. C. vlastnoručne podpísal Uznanie dlhu zo dňa 17.7.2013, čo potvrdil svojou výpoveďou na pojednávaní dňa 16.11.2017 s tým, že podpis na uznaní dlhu je jeho vlastný. K tvrdeniu antidatovania uznania dlhu nepredložil žalovaný žiadne relevantné dôkazy, preto považoval odvolací súd túto námietku žalovaného za nedôvodnú.

28. Za nevyhnutné považuje odvolací súd poukázať aj na nesprávnosť interpretácie ust. § 153 ods. 1, 2 CSP žalovaným, ohľadne uplatnenia prostriedku procesného útoku a prostriedku procesnej obrany včas.

29. Predmetné konanie sa začalo doručením žaloby dňa 14.6.2016 žalobcom na Okresnom súde Košice I t.j. pred účinnosťou Civilného sporového poriadku.

30. Podľa ust. § 156 CSP, konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

31. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

32. Keďže podľa ust. § 470 ods. 2 CSP nemožno ustanovenia ohľadne sudcovskej koncentrácie uplatňovať na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona, preto ani na dané konanie nie je možné aplikovať ust. § 153 ods. 1, 2 CSP, keďže by bolo v neprospech žalobcu.

33. K námietke žalovaného ohľadne popretia pohľadávky z dôvodu odporovateľnosti právneho úkonu, odvolací súd uvádza, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za zjavne neodôvodnené, a to, že sa odvolateľ s právnym názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže viesť k záveru arbitrárnosti rozhodnutia súdu, nepreskúmateľnosti rozhodnutia a následne k porušeniu práva na spravodlivý proces.

34. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

35. V intenciách vyššie uvedených skutočností, preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

36. O nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100% rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v konaní podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii nie je prípustné (§ 198 ods. 1 posledná veta ZKR).