Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/63/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu GRENKELEASING s. r. o., so sídlom Karadžičova 10, 821 08 Bratislava, IČO: 43 878 989, právne zastúpený: M&M Legal s. r. o., so sídlom Drieňová 27, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 683 325, proti žalovanému: MUDr. C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. R. Y. XXXX/X, XXX XX G. X. Y., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín, IČO: 36 837 857, o zaplatenie 53.829,45 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 39Cb/209/2013-262 zo dňa 9. novembra 2017 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Uviedol, že žalobca sa proti žalovanému domáha, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 53.829,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne: zo sumy 1.753,08 eur od 01.10.2016 do 20.12.2012, zo sumy 1.503,08 eur od 21.12.2012 do 27.01.2013, zo sumy 762,32 eur od 29.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.753,08 eur od 07.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.753,08 eur od 07.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.753,08 eur od 07.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.753,08 eur od 07.02.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.753,08 eur od 07.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.753,08 eur od 07.04.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.753,08 eur od 07.05.2013 do zaplatenia a zo sumy 40.795,57 eur od 25.05.2013 do zaplatenia a žiadal náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca pri výkone predmetu svojej podnikateľskej činnosti dňa 05.04.2011 uzatvoril so žalovaným leasingovú zmluvu č. XXXXXXXXX. Na základe uzavretej leasingovej zmluvy žalobca za žalovaného prefinancoval kúpu predmetu leasingu a odovzdal ho žalovanému do užívania. Žalovaný potvrdil prevzatie predmetu leasingu podpisom preberacieho protokolu. Žalovaný sa v uvedenej leasingovej zmluve okrem iného zaviazal na: platenie leasingových splátok v dohodnutej výške, na zaplatenie administratívneho poplatku za spracovanie žiadosti o poskytnutie leasingu vo výške 49,80 eur + DPH, na zaplatenie odplaty za užívanie predmetu nájmu za obdobie do začiatku základnej doby nájmu (ktorá sa začína k 1. dňu mesiaca nasledujúceho po prevzatí predmetu leasingu) vo výške 1/30 mesačnej sadzby leasingu za deň užívania predmetu nájmu a rovnakým spôsobom určenú alikvotnú časť poistného za poistenie predmetu leasingu. Žalobca vyhotovil pre žalovaného splátkový kalendár k leasingovej zmluve a za účelom úhrady súm. Žalovaný si riadne neplnil svoju zmluvnú povinnosť

platiť pravidelné splátky leasingu podľa ustanovení leasingovej zmluvy č. XXXXXXXXXX a splátkového kalendára, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania so zaplatením sumy v celkovej výške 13.033,88 eur, pozostávajúcej z nasledovných splátok: 1. splátka vo výške 1.753,08 eur splatná dňa 06.10.2012, 2. splátka vo výške 1.753,08 eur splatná dňa 06.11.2012, 3. splátka vo výške 1.753,08 eur splatná dňa 06.12.2012, 4. splátka vo výške 1.753,08 eur splatná dňa 06.01.2013, 5. splátka vo výške 1.753,08 eur splatná dňa 06.02.2013, 6. splátka vo výške 1.753,08 eur splatná dňa 06.03.2013, 7. splátka vo výške 1.753,08 eur splatná dňa 06.04.2013, 8. splátka vo výške 1.753,08 eur splatná dňa 06.05.2012. Žalovaný uhradil dňa 20.12.2012 sumu 250,- eur, dňa 27.01.2012 sumu 240,76 eur, dňa 28.01.2013 sumu 500,- eur spolu teda 990,76 eur. Žalobca žalovaného niekoľkokrát písomne a telefonicky upozornil na porušovanie zmluvných povinností a vyzval ho na zaplatenie dlžných súm. Žalovaný napriek tomu dlžné sumy neuhradil, pričom naďalej užíval predmet leasingu. Z uvedených dôvodov v súlade s § 15 ods. 2 Všeobecných leasingových podmienok žalobca podaním zo dňa 14.05.2013 odstúpil od leasingovej zmluvy č. XXXXXXXXX a vyzval žalovaného na vrátenie predmetu leasingu a na náhradu nákladov vzniknutých žalobcovi z dôvodu odstúpenia od leasingových zmlúv. Predmetné odstúpenie si žalovaný prevzal dňa 20.05.2013. Žalobca si na základe leasingovej zmluvy č. XXXXXXXXX voči žalovanému uplatnil právo na zaplatenie sumy vo výške 53.829,45 eur, a to pozostávajúcej z 8 leasingových splátok splatných do dňa odstúpenia od zmlúv, každá splatná k 6. dňu v mesiaci v celkovej výške 13.033,88 eur, 35 neuhradených leasingových splátok odo dňa okamžitej výpovede zmluvy až do skončenia celkovej doby leasingu z dôvodu okamžitej výpovede zmluvy pre nezaplatenie leasingových splátok, v celkovej výške rovnajúcej sa súčtu leasingových splátok očistených o DPH a príslušné poistné, ktoré mal žalovaný platiť v období po odstúpení od zmluvy (35 x 1.254,42 t. j. 40.795,57 eur. Pod diskontovaním sa rozumie výpočet súčasnej hodnoty z hodnoty budúcej - čiže prepočítanie všetkých budúcich splátok leasingu na súčasnú hodnotu. Uvedený postup je tiež zvýhodnením dlžníka, nakoľko celková výška jeho dlhu sa tým zníži. Pri dlžných sumách s prvým dňom omeškania v zmysle § 15 bod 1 žalobca navrhol zaviazať žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

2. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalobca odvodzuje svoj právny nárok na uplatnenú sumu z § 15 bod 2 v spojení s § 17 bod 1 Všeobecných leasingových podmienok (ďalej len ,,VLP“) leasingovej zmluvy č. XXXXXXXXX, ktorú uzavrel s odporkyňou dňa 5.4.2011 (ďalej len "LZU). Podľa § 15 bod 2 VLP je leasingový prenajímateľ (ďalej len "LP“) oprávnený odstúpiť od LZ, ak sa leasingový nájomca (ďalej len "LN“) dostane do omeškania s úhradou leasingových splátok o viac ako 30 dní. Nakoľko žalovaný naplnil dispozíciu uvedeného zmluvného ustanovenia, žalobca listom zo dňa 14.5.2013 odstúpil od LZ a v súlade s § 17 bod 1 VLP si uplatnil čiastkové peňažné nároky spolu vo výške 53.829,45 Eur s prísl. Vo vzťahu k jednotlivým čiastkovým peňažným nárokom, ktoré si žalobca voči žalovanému (uplatnil v zmysle § 17 bod 1 VLP, namietal predovšetkým nárok na zaplatenie sumy zodpovedajúcej celkovej výške neuhradených leasingových splátok od (žalobcom tvrdeného) zániku LZ do konca dohodnutej doby leasingu, uplatnených vo výške 53.829,45 Eur s prísl. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 15.11.2005, sp. zn. 320do/1089/2004, z ktorého vyplýva, že hoci bolo v LZ dohodnuté, že žalobca má nárok na zaplatenie všetkých splátok aj po odstúpení od zmluvy (kedy už predmet leasingu nie je nájomca oprávnený užívať), je takéto dojednanie v zmysle § 265 ObZ v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Žalobca sa nemôže úspešne dovolávať zaplatenia požadovanej čiastky ani z titulu náhrady škody v zmysle § 379 ObZ, ak by za náhradu škody považoval v skutočnosti zaplatenie leasingových splátok po odstúpení od LZ. Takýto výkon práva nepožíva v zmysle § 265 ObZ právnu ochranu. S poukazom na prezentovaný právny názor Najvyššieho súdu ČR považuje žalovaný sporný peňažný nárok za nedôvodný. Žalovaný takisto namietal skutočnosť, že žalobca vôbec nezohľadnil oproti uplatneným nárokom hodnotu predmetu leasingu - terapeutického zariadenia Plason (ďalej aj „PL“), ktorého je od začiatku vlastníkom. Žalobca sa tak môže na úkor žalovaného obohatiť duplicitne, keď popri možnosti uspokojiť svoj nárok voči žalovanému tzv. repredajom PL sa voči nej naviac domáha zaplatenia všetkých leasingových splátok. Nezohľadnením odpredajnej ceny PL (jeho hodnoty) dôjde k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu, pričom zmluvné dojednanie upravené v § 17 bod 1, umožňujúce daný postup, je z tohto hľadiska v zmysle § 265 ObZ evidentne v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Uviedol, že podľa faktúry č. 20110003 zo dňa 5.4.2011 kúpna cena PL predstavovala 72.000,- Eur, čo v prípade jeho ďalšieho odpredaja predpokladá uspokojenie významnej časti vymáhanej pohľadávky žalobcu. V prípade spornosti trhovej hodnoty

PL bude nevyhnutné túto stanoviť znaleckým dokazovaním (uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 15.11.2005, sp. zn. 320do/1089/2004). Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 5.4.2011 žalovaný podpísal LZ a súčasne prevzal PL od dodávateľskej spoločnosti TFF Group spol. s r.o., (ďalej len „dodávateľ“). Napriek povinnosti dodávateľa dodať nový a riadne funkčný predmet leasingu, už v čase jeho dodania bol bez niektorých podstatných technických komponentov, čo dodávateľ' nebol schopný racionálne zdôvodniť. Ešte v deň dodania odobral dodávateľ' PL, a to za účelom údajného vykonania hardvérových a softvérových úprav. Ďalšie obdobné bezprostredné "servisné zásahy" brániace reálnej možnosti užívať PL sa podľa preberacích protokolov zo dňa 7.10.2011, 16.12.2011, 27.12.2011, 13.1.2012, 24.2.2012, 21.1.2013 a 26.1.2013 vykonali ešte celkovo sedem krát. Podľa následnej servisnej správy spoločnosti ONKOCET, s.r.o., ktorú na vlastné náklady obstaral žalovaný, bolo pritom zistené, že do elektrického a termoregulačného systému predmetu leasingu boli urobené neautorizované zásahy, ktoré sú spôsobilé vážne ohroziť zdravie obsluhujúceho personálu, prípadne pacienta. Zo servisnej správy teda vyplýva vadnosť PL v tak závažnej miere, že ho robí neupotrebiteľným a bezprostredne ohrozujúcim ľudské zdravie. Napriek zisteným vadám dodaného PL, ktoré zásadným spôsobom narúšajú jeho funkčnosť a bránia jeho ďalšiemu užívaniu, žalobca (ako jediný oprávnený v zmysle § 4 všeobecných leasingových podmienok LZ Č. XXXXXXXXX) odmietol vyhovieť žiadosti žalovaného a odstúpiť od kúpnej zmluvy, resp. uplatniť si zľavu z kúpnej ceny. Žalovaný následne listom zo dňa 4.3.2013 v súlade s § 345 a nasl. ObZ odstúpil od leasingovej zmluvy z dôvodu omeškania žalobcu s riadnym plnením zmluvného záväzku dodať predmet leasingu riadne a včas. Predmetné odstúpenie bolo žalobcovi doručené dňa 7.3.2013. K zániku zmluvného vzťahu tak došlo podstatne skôr ako deklaruje žalobca, pričom táto skutočnosť v žalobe úplne absentuje. Možno teda konštatovať, že v dôsledku trvalej nefunkčnosti PL (PL nebol nikdy ako celok počas trvania zmluvného vzťahu kompletne dodaný) nedošlo k naplneniu účelu zmluvy - účel zmluvy bol zmarený nemožnosťou PL už od začiatku riadne užívať. Žalovaný v zmysle tretej vety § 1 bod 1 VLP k LZ Č. XXXXXXXXX uhradil žalobcovi leasingové splátky v celkovej výške 32.473,81Eur s DPH. Odstúpením od LZ mu v zmysle § 351 ods. 2 ObZ vznikol právny nárok na ich vrátenie, a to spolu s úrokmi vo výške podľa § 502 ods. 1 ObZ. Nakoľko žalovaný uhradil jednotlivé leasingové splátky v dňoch 28.4.2011, 29.4.2011,20.5.2011,27.6.2011,7.10.2011,23.11.2011,16.12.2011,27.1.2012,5.3.2012,5.4.2012,11.5.2012, 20.6.2012, 10.8.2012, 27.8.2012, 11.10.2012, 15.11.2012, 19.12.2012, 28.1.2013 a 20.2.2013, priemerná výška úrokovej miery za príslušné mesiace, deklarovaná Národnou bankou Slovenska, je nasledovná: apríl 2011: 6,04 % p.a., máj 2011: 4,47 % p.a., jún 2011: 4,64 % p.a., október 2011: 5,08 % p.a., november 2011: 4,49 % p.a., december 2011: 3,04 % p.a., január 2012: 4,51 % p.a., marec 2012: 2,73 % p.a., apríl 2012: 10,17 % p.a., máj 2012: 5,07 % p.a., jún 2012: 3,91 % p.a., august 2012: 4,27 % p.a., október 2012: 2,83 % p.a., november 2012: 4,98 % p.a., december 2012: 2,17 % p.a., január 2013: 4,41 % p.a., február 2013: 2,03 % p.a. Odstúpením od LZ vznikol žalovanému zároveň právny nárok na vrátenie zaplatených leasingových splátok spolu s úrokmi z omeškania odo dňa nasledujúceho po zániku zmluvy, teda od 8.3.2013. Úrok z omeškania so splnením peňažného záväzku žalobcu predstavuje v súlade s § 369 ods. 1 ObZ 9,75 % p.a. Vzhľadom na uvedené vznikol žalovanému nárok voči žalobcovi na: istinu vo výške 32.473,81 Eur, úrok vo výške 6,04 % p.a. zo sumy 59,76 Eur od 29.4.2011 do zaplatenia, úrok vo výške 6,04 % p.a. zo sumy 1.519,33 Eur od 30.4.2011 do zaplatenia, úrok vo výške 4,47 % p.a. zo sumy 1.750,- Eur od 21.5.2011 do zaplatenia, úrok vo výške 4,64 % p.a. zo sumy 1.750,- Eur od 28.6.2011 do zaplatenia, úrok vo výške 5,08 % p.a. zo sumy 2.000,- Eur od 8.10.2011 do zaplatenia, úrok vo výške 4,49 % p.a. zo sumy 1.753,08 Eur od 24.11.2011 do zaplatenia, úrok vo výške 3,04 % p.a. zo sumy 1.753,08 Eur od 17.12.2011 do zaplatenia, úrok vo výške 4,51 % p.a. zo sumy 1.778,03 Eur od 28.1.2012 do zaplatenia, úrok vo výške 2,73 % p.a. zo sumy 1.829,73 Eur od 6.3.2012 do zaplatenia, úrok vo výške 10,17 % p.a. zo sumy 1.753,08 Eur od 6.4.2012 do zaplatenia, úrok vo výške 5,07 % p.a. zo sumy 1.753,08 Eur od 12.5.2012 do zaplatenia, úrok vo výške 3,91 % p.a. zo sumy 1.753,08 Eur od 21.6.2012 do zaplatenia, úrok vo výške 4,27 % p.a. zo sumy 1.753,08 Eur od 11.8.2012 do zaplatenia, úrok vo výške 4,27 % p.a. zo sumy 1.753,08 Eur od 28.8.2012 do zaplatenia, úrok vo výške 2,83 % p.a. zo sumy 1.753,08 Eur od 12.10.2012 do zaplatenia, úrok vo výške 4,98 % p.a. zo sumy 1.753,08 Eur od 16.11.2012 do zaplatenia, úrok vo výške 2,17 % p.a. zo sumy 2.003,08 Eur od 20.12.2012 do zaplatenia, úrok vo výške 4,41 % p.a. zo sumy 2.253,08 Eur od 29.1.2013 do zaplatenia, úrok vo výške 2,03 % p.a. zo sumy 1.753,08 Eur od 21.2.2013 do zaplatenia. Uvedenú pohľadávku spolu s úrokmi a úrokmi z omeškania si týmto žalovaný v zmysle § 580 OZ započítava proti pohľadávke navrhovateľa, ktorej zaplatenia sa v tomto konaní domáha. Listom zo dňa 18.3.2013 žalobca oznámil žalovanému, že nakoľko z jeho strany údajne nedošlo k porušeniu žiadneho

ustanovenia leasingovej zmluvy, považuje odstúpenie od LZ za neplatné, pričom vyzýva žalovaného na dodržiavanie povinnosti platiť leasingové splátky podľa splátkového kalendára. Ak by sa súd stotožnil s právnym názorom žalobcu o neplatnosti odstúpenia od leasingovej zmluvy, žalovaný sa týmto dovoláva neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a dodávateľom, ako aj leasingovej zmluvy č. XXXXXXXXX. Neplatnosť napadnutých zmlúv odôvodňuje žalovaným § 49a OZ. Neplatnosť kúpnej zmluvy (a tým následne aj leasingovej zmluvy) odvodzuje žalovaný zo skutočnosti, že dodávateľ, ako predávajúci, sa zaviazal dodať žalobcovi nové a riadne funkčné terapeutické zariadenie Plason, ktoré sa následne stalo predmetom leasingu. Nakoľko zo servisných protokolov vyplýva, že PL bol od začiatku dodaný v stave nespôsobilom k zmluvnému či obvyklému užívaniu, bol žalobcom ako kupujúci uvedený do omylu v rozhodujúcej skutočnosti pre uzavretie kúpnej zmluvy (a zaplatenie kúpnej ceny 72.000,- Eur), a to v prísľube dodania nového a riadne funkčného predmetu kúpy. Nakoľko bol žalobca uvedený zo strany dodávateľa do omylu v dodaní nového a riadne funkčného PL, uvedená skutočnosť založila žalobcovi právo domáhať sa v zmysle § 49a OZ v spojení s § 40a OZ voči dodávateľovi neplatnosti kúpnej zmluvy. Napriek tomu, že žalovaný preukázateľne oboznámil žalobcu so skutočnosťou, že bol zo strany dodávateľa uvedený do omylu ohľadom dodania perfektného predmetu kúpy, žalobca sa neplatnosti kúpnej zmluvy nedovolal. Žalobca sa ako kupujúci dobrovoľne vzdal voči dodávateľovi ako predávajúcemu najvýznamnejších práv vyplývajúcich z dodania nefunkčného, zdravie a život ohrozujúceho tovaru. Ak by sa v konaní (napr. znaleckým dokazovaním) preukázalo, že dodávateľ vedome dodal nefunkčný stroj s úmyslom obohatiť sa na úkor kupujúceho, resp. žalovaného (dodávate] dodal stroj priamo žalovanému ako leasingovému nájomcovi, t.j. od začiatku mal vedomosť, že bez súhlasu žalobcu ako vlastníka PL, nebude môcť žalovaný odstúpiť od kúpnej zmluvy ani žiadať zľavu z kúpnej ceny, uvedeným konaním by bola naplnená nielen hypotéza druhej vety § 49a OZ (neplatnosť kúpnej zmluvy v dôsledku úmyselného uvedenia do omylu), ale prezentované konanie by zároveň priečilo dobrým mravom. V prípade absolútnej neplatnosti leasingovej zmluvy si týmto žalovaný započítava svoju pohľadávku vyplývajúcu z leasingových splátok uhradených od uzavretia leasingovej zmluvy do jej zániku (od 5.4.2011 do 7.3.2013) vo výške 32.473,81 Eur s DPH s prisl., proti pohľadávke žalobcu, ktorej sa zaplatenia domáha v tomto konaní.

3. Právny zástupca žalobcu uviedol, že nárok žalobcu bol preukázaný, čo do právneho dôvodu a výšky. Nárok žalobcu je daný uzatvorenou lízingovou zmluvou. Ohľadom splátok po odstúpení od zmluvy uviedol, že tento nárok je daný § 17 všeobecných lízingových podmienok a taktiež dispozitívnym ustanovením § 351 obchodného zákonníka. Ohľadom zostatkovej ceny predmetu lízingu žalobcovi predmet lízingu nebol doposiaľ vrátený, hoci v zmysle všeobecných lízingových podmienok je takto žalovaný povinný urobiť. Ohľadom potenciálneho neistého výnosu z predaja lízingu uviedol, že žiadne ustanovenie všeobecných lízingových podmienok neustanovuje povinnosť žalobcu zohľadniť výnos z predaja predmetu lízingu. Nakoľko predmet nebol vrátený, je irelevantné podľa žalobcu stanovovať hodnotu predmetu lízingu. Na základe uvedených skutočností žalobca preukázal uplatnený nárok a preto žalobca navrhuje, aby súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania. Poukázal na to, že zmluva medzi žalobcom a žalovaným predstavovala zmluvný typ klasik lízing. Táto zmluva má určité prvky operatívneho lízingu a určité prvky finančného lízingu. Žalobca poukázal na to, že on vidí problém v tom, že žalovaný si zamieňa žalobcu s dodávateľom predmetu lízingu. Jeho spoločnosť, je len tá, ktorá prefinancovala predmetný prístroj. Ak jemu ako zákazníkovi sa pokazí auto, nejdem za lízingovou spoločnosťou, pretože lízingová spoločnosť to len prefinancovala. Ich úlohou bolo len prefinancovať predmet lízingu, pričom práve žalovaný po dohode s dodávateľom si vybral predmetný prístroj. Žalobca vybral lízingový produkt následne vo vzťahu ku ktorému došlo k jeho akceptácii zo strany žalovaného. Došlo k uzatvoreniu lízingovej zmluvy. Pre spoločnosť žalobcu je typické, že uzatvára lízingové zmluvy priamo u dodávateľa, nemá vlastné, na to určené pobočky. Po uzatvorení zmluvy bol dodávateľskou spoločnosťou dodaný predmet lízingu, pričom bol podpísaný preberací protokol, predmet lízingu pri prebratí bol plne funkčný, keďže to bolo uvedené na preberacom protokole. Preberací protokol bol doručený do spoločnosti žalobcu, na základe ktorého žalobca uskutočnil úhradu dodávateľovi. Žalobca v uvedenom prípade len zaplatil vybraný predmet lízingu. Následne bol vystavený splátkový kalendár, ktorý bol doručený žalovanému. Osobne sa domnieva, že žalovaný sa poznal s dodávateľom predmetu lízingu skôr, ako sa s ním skontaktoval žalobca. Spoločnosť žalobcu nebola tá, ktorá by ponúkala žalovanému prístroj a dodávateľa. Nemôže byť reč o tom, že ide o podvod, nikdy z ničoho podobného neboli obvinení. Nepopiera, že sa s dodávateľom predmetu lízingu stretli v jeho kancelárii, ale to bolo za účelom doriešenia zmlúv, nie za účelom nejakého spriadania

proti žalovanému. To že existovali nejaké plány spolupráce odznelo aj od žalovaného, ktorá chcela budovať nejaký frenchise skôr u žalovaného existovali s dodávateľom nejaké obchodné vzťahy. Hlavná iniciatíva k uzatvoreniu zmlúv išla od dodávateľa, ak sa dobre pamätám. S tým, že ich oslovila spoločnosť dodávateľa, že potrebuje pre svojich zákazníkov prefinancovať svoje produkty. Potom im sprostredkovala kontakty na lízingových nájomcov na posúdenie či schvália toto financovanie alebo nie. Následne nasledoval štandardný proces. Rozhodli sa o vyhovení financovania, bol o tom vyhotovený dokument, ktorý bol zaslaný žalovanému a dodávateľovi, v ktorom boli uvedené podmienky, za ktorých vstúpia do predmetného vzťahu. Predmet lízingu bol žalovaným riadne prevzatý. Bol podpísaný preberací protokol dňa 05.04.2011, pričom má za to, že predmet lízingu bol prevzatý ako funkčný. Vie, že bol však opakovane nefunkčný a vie, že dodávateľ sa snažil o jeho sfunkčnenie. Predmet lízingu po odstúpení od zmluvy do dnešného dňa zo strany žalovaného nebol žalobcovi vrátený. Podľa jeho vedomostí o vrátenie predmetu lízingu žalovaného požiadali spolu s odstúpením od zmluvy. Medzi žalobcom a žalovaným po uzatvorením zmluvy nebol uzatváraný v uvedenej zmluve žiaden dodatok. S pánom J. sa poznal lepšie ako s pánom O., avšak išlo o iba o pracovný vzťah, ako jedného z ich mnohých dodávateľov. Nevie prečo ma označovali za priateľa, na stretnutí na ktorom nebol. Možno pre vyvodenie dojmu lepšieho vzťahu s ich spoločnosťou. Tieto vzťahy nevnímal ako nadštandardné. Netykali si.

4. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobca si nesprávne zamieňa operatívny lízing a finančný lízing. Tieto dva druhy lízingu treba od seba odčleňovať. Uvedená zmluva mala charakter operatívneho leasingu a nie finančného leasingu. To, že lízingová zmluva bola uzatvorená formou operatívneho lízingu deklaruje žalobca aj na svojej internetovej stránke pre uvedený lízingový produkt. Rovnako uvedené vyplýva z viacerých ustanovení lízingovej zmluvy. Čo sa týka samotného operatívneho lízingu, v uvedenom prípade ide o krátkodobé užívanie hnuteľnej veci, ktoré nepresahuje životnosť predmetu lízingu, pričom lízingový prijímateľ má uhrádzať splátky len za časť, ktorú reálne v rámci predmetu lízingu spotreboval. Čo sa týka operatívneho lízingu je nevyhnutné zdôrazniť, že lízingová spoločnosť nie je pri takomto type lízingu oprávnená požadovať celú obstarávaciu cenu predmetu lízingu, tak ako to požaduje žalobca, nakoľko toto je typickým znakom finančného lízingu. Lízingová zmluva uzatvorená medzi účastníkmi má charakter operatívneho lízingu. Závery žalobcu o finančnom leasingu vychádzajú z nesprávnej interpretácie operatívneho lízingu, pričom súborom namietaných práv a povinností je štandardná zmluva, ktorá má znaky finančného lízingu. Z uvedeného považuje medzi účastníkmi uzatvorené lízingovú zmluvu za neurčitý právny úkon, ktorý musí byť sankcionovaný absolútnou neplatnosťou. Žalobca vo svojom vyjadrení ohľadom náhrady škody za vadný predmet lízingu odkázal žalovaného uplatniť si svoj nárok voči dodávateľovi predmetu lízingu v zmysle článku 2 bod 5 všeobecných lízingových podmienok. Toto ustanovenie zmluvy považuje žalovaný za sporné, nakoľko takéto ustanovenie je štandardným obsahom zmluvy o finančnom lízingu, pričom pre operatívny lízing je v bežnej obchodnej praxi typické, že lízingové spoločnosti si uplatňujú náhradu škody voči dodávateľovi a zabezpečujú servis predmetu lízingu sami. Nakoľko uvedený článok 2, bod 5 všeobecných lízingových podmienok považujeme za prekvapivé ustanovenie, žalovaný nemal skutočnú vôľu byť touto klauzulou viazaný. V tomto smere poukázal na rozsudok NS SR z 12.12.2007 R 63/2007. Čo sa týka nároku žalobcu, ktorý požaduje úhradu celej obstarávacej ceny predmetu lízingu, toto považujeme v rozpore s charakterom operatívneho lízingu ako aj v rozpore s poctivým obchodným stykom, resp. dobrými mravmi. Žalovaný nespochybňuje zaplatenie 72.000,- Eur zo strany žalobcu na účet dodávateľa predmetu leasingu. Avšak spochybňuje, či si žalobca splnil svoje povinnosti v zmysle leasingovej zmluvy a všeobecných leasingových podmienok, a to predovšetkým podľa § 1 kde sa zaviazal, že predmet leasingu prenechá leasingovému nájomcovi na dohodnutú dobu. Užívanie vzhľadom na vadnosť predmetu plnenia nebolo dodržané. Žalovanému nie sú známe žiadne nároky, ktoré boli prenesené na žalovaného. Nie je známe, či bol prenesený nárok na zľavu, odstúpenie od zmluvy, či výmenu tovaru. Žalovanému nikdy nebola sprístupnená kúpna zmluva medzi dodávateľskou spoločnosťou a žalobcom, z ktorej obsahu by mali vyplývať nároky z vád. Uviedol, že od začiatku žalobca vedel, že prístroj bude kazivý. Používali ho dva dni, následne ho nebolo možné používať, pričom bol viac v oprave ako bolo možné s ním pracovať. Nakoniec bola nútený požiadať o referencie o uvedenom prístroji, kde mu bolo povedané, že tento prístroj, jeho používanie môže poškodiť zdravie pacienta. Opakovane poukázal na to, že prístroj, ktorý si objednal mu nebol dodaný nový, nikdy sa nestretol s niečím takým. Cenu prístroja 2x zaplatil, pričom platil dovtedy, kým mu nebolo povedané, že tento prístroj je vadný. Nikto ho neupozornil na to, že by mohol poškodiť zdravie pacientov. Nechce sa mu veriť, že sa dal takto podviesť, nikdy sa mu nestalo, že by nezaplatil akúkoľvek splátku, ale vždy

išlo o spoločnosti, ktoré sa nezahrávali s ľudským zdravím. Prístroj za 90.000,- eur bol 3 dni pojazdný, následne bol nepojazdný a boli robené do neho neodborné zásahy.

5. Na rozhodnutie o podanej žalobe vo veci samej súd nariadil pojednávanie. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného a oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov. Súd v predmetnom spore od účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), 01.07.2016, postupoval v súlade s uvedeným právnym predpisom. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov, pričom v súlade s § 204 C.s.p. neoboznamoval čítaním ani oboznamovaním obsahu: výpis z obchodného registra na žalobcu z 30.05.2013, výpis z registra organizácií na žalovaného z 30.05.2013, výpis z obchodného registra na predchádzajúceho PZ žalobcu z 12.03.2013, lízingová zmluva č. XXX-XXXXXX, lízingová zmluva č. XXX-XXXXXX-potvrdenie o prevzatí, všeobecné lízingové podmienky, splátkový kalendár, odstúpenie od lízingovej zmluvy z 14.05.2013, konečné finančné vyúčtovanie, doručenka, potvrdenie prevzatia, uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Odo/1089/2004, faktúra č. 20110003, lízingová zmluva XXX-XXXXXX, lízingová zmluva č. XXX-XXXXXX, lízingová zmluva č. XXX-XXXXXX-potvrdenie o prevzatí, všeobecné lízingové podmienky, všeobecné podmienky k vecnému poisteniu, dodací list č. XXXXXXXXX, odstúpenie od zmluvy z 04.03.2011, doručenka z 07.03.2011, popis poruchy, záznam z 26.01.2012, prehľad splátok k LZXXXXXXXXX k 28.02.2013, priemerné úroky z úverov prehľad z obdobie od 01/11-12/13, uznesenie Krajského súdu v Prešove 3Cob/104/2013, výpis z internetovej stránky www.grenken.sk, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo 17/2017, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo/1209/2006, nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 457/2010, nález Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 242/07, výpis z účtu žalobcu z 11.04.2011, faktúra č. 2011003, dodací list č. 05042011002, nakoľko ide o listiny, ktorých odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a listina ani jej obsah neboli protistranou spochybnené. Podľa § 204 C.s.p. súd na pojednávaní oboznámil obsah: výpis z obchodného registra na žalobcu z 11.11.2013, výpis z obchodného registra na žalobcu z 15.08.2014, výpis z registra organizácií na žalovaného z 21.10.2014, výpis z obchodného registra na žalobcu z 05.11.2015, výpis z registra organizácií na žalovaného z 05.11.2015, rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 9Cb/234/2012- 301, výpis z obchodného registra na žalobcu z 17.10.2017 a výpis z registra obyvateľov na žalovaného z 17.10.2017.

6. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu aplikoval súd prvej inštancie na vec § 1 ods. 2, § 269 ods. 2, § 273 ods. 1, § 344, § 351 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 39, Občianskeho zákonníka, § 150, § 185 ods. 1, 2, 3 CSP a § 1 ods. 1, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, § 15 ods. 2 Všeobecných obchodných podmienok. Súd prvej inštancie ustálil, že obaja účastníci zmluvy sú v zmysle § 2 Obchodného zákonníka podnikateľmi a záväzkový vzťah, z ktorého plnenie je predmetom tohto sporu vznikol pri výkone ich podnikateľskej činnosti a aplikoval na predmetnú vec prioritne príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Zmluvné strany uzatvorili leasingovú zmluvu, ktorou si dohodli vzájomné práva a povinnosti. Súd prvej inštancie vychádzal z ustálenej súdnej praxe a uviedol, že ide o zmluvu nepomenovanú v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, preto práva a povinnosti strán zmluvy sa riadia predovšetkým ustanoveniami zmluvy. Okrem príslušných práv a povinností strán zmluvy upravených priamo v zmluve, sa na uvedený právny vzťah budú aplikovať aj zákonné ustanovenia, predovšetkým I. hlavy, III. časti Obchodného zákonníka, upravujúcej obchodno-záväzkové vzťahy. Ustálil, že k uzatvoreniu nepomenovanej, leasingovej zmluvy medzi stranami riadne došlo. Samotné uzatvorenie zmluvy ako také strany sporu nespochybnili. Vo vzťahu k samotnej zmluve bolo medzi stranami sporné, či ide o leasing finančný alebo operatívny. Vzhľadom však k špecifickosti predmetu leasingu, vysokej odbornosti na jeho užívanie, (nejde o nejakú bežne užívanú vec), doby trvania leasingovej zmluvy 60 mesiacov, postúpením takmer všetkých práv na žalovaného ako leasingového nájomcu, podľa názoru súdu prvej inštancie v uvedenom prípade sa predmetný leasing viac podobá leasingu finančnému ako operatívnemu a ustálil, že zmluva medzi stranami sporu bola platne uzatvorená, ide v uvedenom prípade o nepomenovanú zmluvu a v rámci uvedenej zmluvy si strany upravili vzájomné práva a povinnosti. Súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal, kedy došlo k ukončeniu zmluvy, z akého dôvodu a ktorou stranou zmluvy bol uvedený právny úkon platne uskutočnený a dospel k záveru, odstúpenie od zmluvy žalobcom bolo realizované v súlade so zákonom, zmluvným dojednaním a preto má aj právne účinky, ktoré sú s týmto úkonom spojené, a to zánik zmluvy. Vychádzal z toho,

že žalobca odstúpil od zmluvy písomným podaním zo dňa 14.05.2013, doručeným žalovanému dňa 20.05.2013 z dôvodu neuhradenia záväzkov žalovaného z uvedenej zmluvy. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný prestal platiť splátky v súlade s leasingovou zmluvou. Rovnako nebolo preto ani sporné omeškanie žalovaného s úhradou splátok splatných od 06.10.2012 do 06.05.2013, ktoré sám žalovaný nerozporoval. Medzi stranami bolo v rámci leasingovej zmluvy a to § 15 odsek 2 VOP dohodnuté, že ak bude leasingový nájomca v omeškaní s úhradou splátky viac ako 30 dní je leasingový prenajímateľ oprávnený odstúpiť od leasingovej zmluvy. Vzhľadom k uvedenému dojednaniu, žalobca platne realizoval svoje právo na odstúpenie od zmluvy a leasingová zmluva uzatvorená medzi stranami zanikla ku dňu doručenia odstúpenia od zmluvy žalovanému, t. j. dňa 14.05.2013. Vzhľadom k tomu, že k platnému ukončeniu leasingovej zmluvy, odstúpením došlo dňa 14.05.2013, zmluva medzi stranami sporu zanikla, a tým aj v zmysle § 351 Obchodného zákonníka zanikli všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy (s výnimkou zmluvne alebo zákonne uvedených ako bude uvedené nižšie). Odstúpením od zmluvy v rámci obchodnoprávneho vzťahu zmluva nezaniká od počiatku. V zmysle § 351 odsek 2 Obchodného zákonníka vzájomné plnenia si strany majú vrátiť, pričom ale nakoľko zmluva zanikla až momentom odstúpenia, nepôjde o bezdôvodné obohatenie ale iba ide o vrátenie zmluvného plnenia. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie splatných a neuhradených leasingových splátok do ukončenia zmluvy a všetkých splátok, ktorých splatnosť by nastala po ukončení zmluvy do dohodnutej doby trvania zmluvy t. j. 35 neuhradených a nesplatných splátok znížených o DPH a príslušné poistné a prepočítaných na súčasnú hodnotu (ustálenú v prospech žalovaného), a to v celkovej výške 53.829,45 eur. Odstúpením od zmluvy a tým zánikom zmluvy, zanikajú zároveň aj všetky práva a povinnosti zo zmluvy. Na odstúpenie od zmluvy sa aplikuje ustanovenie § 351 Obchodného zákonníka. Podľa tohto ustanovenia sa odstúpenie od zmluvy nedotýka nárokov na náhradu škody, ktoré vznikli porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

7. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. Cpjn 204/2007 z 09.08.2010, s ktorým sa súd stotožnil, ktoré podrobne rozoberá zásady, ktoré je potrebné rešpektovať pri vyporiadaní nárokov z ukončenej leasingovej zmluvy, odstúpením od zmluvy. Odstúpením od leasingovej zmluvy dôjde k predčasnému zániku záväzkov z leasingovej zmluvy. Leasingový prenajímateľ však splnil svoje povinnosti z leasingovej zmluvy, obstaral predmet leasingu do svojho vlastníctva na základe požiadavky a výberu leasingového nájomcu, (obstaranie predmetu leasingu bolo vyvolané iba potrebou leasingového nájomcu), uhradil obstarávaciu cenu predmetu leasingu dodávateľovi predmetu nájmu. Pri riadnom splnení leasingovej zmluvy by leasingový nájomca užíval predmet leasingu po celú dobu trvania zmluvy a nadobudol by (čo je účelom leasingovej zmluvy) vlastnícke právo k predmetu leasingu. Hodnotu nepeňažného plnenia, ktoré poskytol leasingový prenajímateľ, je preto nutné vyčísliť čiastkou, ktorá zodpovedá obvyklej cene leasingu v danom mieste a čase za obdobných podmienok za akých bol leasing poskytovaný (po odpočítaní finančných nákladov, ktoré leasingový prenajímateľ nemusel uhradiť v dôsledku predčasného ukončenia zmluvy) a po odpočítaní výťažku z predaja predmetu leasingu. Leasingové zmluvy obsahujú často dohodu strán, že leasingový prenajímateľ má právo na úhradu všetkých leasingových splátok, pričom táto dohoda nie je v rozpore s dobrými mravmi. Právo na zaplatenie všetkých splátok je dané práve špecifickým charakterom finančného leasingu. Leasingové splátky v sebe zahrňujú náklady na zabezpečenie predmetu leasingu, vrátane úrokov, ktoré je leasingový prenajímateľ povinný uhradiť peňažnému ústavu i zisk, ktorý leasingový prenajímateľ získa v dôsledku svojej podnikateľskej činnosti. Leasingový prenajímateľ má rovnako právo na vrátenie predmetu leasingu, ktorý leasingovému nájomcovi poskytol na základe leasingovej zmluvy. Tomuto právu zodpovedá povinnosť leasingového nájomcu predmet leasingovej zmluvy vrátiť na vlastné náklady a nebezpečenstvo. Pri predaji predmetu leasingu je leasingový prenajímateľ povinný postupovať s náležitou starostlivosťou, pokiaľ by sa predajná cena predmetu leasingu podstatne odchyľovala od obvyklej ceny, je treba pri odpočítaní vyjsť z tejto obvyklej ceny. Rovnako ak by si aj leasingový prenajímateľ ponechal predmet leasingu, patrí leasingovému nájomcovi obvyklá cena vráteného predmetu leasingu. Právo leasingového nájomcu na vrátenie výťažku z predaja predmetu leasingu je možné vyvodiť z § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. Leasingový

nájomca je povinný zaplatiť leasingovému prenajímateľovi obvyklú cenu leasingu poskytovaného za obdobných podmienok v danom čase a mieste resp. podľa obvyklého zmluvného dojednania všetky dohodnuté leasingové splátky. V tejto cene resp. v týchto splátkach je rovnako zahrnutá obstarávacia cena predmetu leasingu. Súčasne je leasingový nájomca povinný vrátiť leasingovému prenajímateľovi predmet leasingu, hodnotu tohto vráteného predmetu leasingu by preto leasingový prenajímateľ získal nad rámec nároku vyplývajúceho z ustanovení § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, pretože táto hodnota už bola obsiahnutá v obvyklej cene leasingu, ktorú je povinný leasingový nájomca zaplatiť leasingovému prenajímateľovi resp. v súhrne zjednaných splátok. O túto čiastku by sa preto bezdôvodne obohatil. Preto má leasingový nájomca právo na zaplatenie /odpočet/ výťažku z predaja vráteného predmetu leasingu resp. na zaplatenie (odpočet) obvyklej ceny tejto veci. S uvedeným rozhodnutím sa súd v plnom rozsahu stotožňuje.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia všetkých splátok do konca doby dohodnutej pôvodne v leasingovej zmluve, s tým však, že hodnotu predmetu leasingu vo vzťahu k uplatnenému nároku nezohľadnil. V spore bolo sporné resp. nebolo ani jednou zo strán tvrdené ani preukázané, aká bola obvyklá cena predmetu leasingu ku dňu ukončenia zmluvy. Súd stranám v rámci posledného pojednávania výslovne uviedol, v rámci predbežného právneho posúdenia, že má za to, že žalovaný má nárok na odpočítanie, zohľadnenie, predmetnej hodnoty, v opačnom prípade, by došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu. Žalobca však trval na svojom právnom názore a dokazovanie v časti určenia zostatkovej ceny predmetu leasingu nenavrhol. Žalovaný navrhol vykonať dokazovanie na určenie zostatkovej ceny predmetu leasingu, avšak vzhľadom k tomu, že žalovaný nezložil preddavok na znalecké dokazovanie, hoci nebol od súdnych poplatkov oslobodený, a to aj napriek tomu, že bol poučený o následkoch nezloženia, a to nevykonanie navrhnutého dôkazu, súd tento dôkaz nevykonal. Žalobca návrh na vykonanie dokazovania znaleckým dokazovaním nepodal. Vzhľadom k tomu, že súd nemal zložený preddavok na znalecké dokazovanie zo strany žalovaného, nemal navrhnutý ako dôkaz znalecké dokazovanie zo strany žalobcu, súd dokazovanie znaleckým dokazovaním za účelom preukázanie zostatkovej ceny predmetu leasingu, nevykonal. Z uvedeného teda vyplýva, že súd nemal v spore ani tvrdené ani preukázané, aká bola zostatková hodnota predmetu leasingu v čase ukončenia leasingovej zmluvy. Súd prvej inštancie zdôraznil, že nemal ustálené, v akej výške bol povinný žalobca uskutočniť odpočet hodnoty predmetu leasingu t. zn. zohľadniť cenu, zostatkovú hodnotu predmetu leasingu v prospech žalovaného, preto nemohol žalobcovi priznať žiadne plnenie. Poukázal na to, že tak, ako podľa O.s.p., za účinnosti ktorého sa začalo predmetné sporové konanie, tak za účinnosti C.s.p., sú strany povinné tvrdiť rozhodné skutočnosť a tieto tvrdenia zároveň preukázať. Povinnosť tvrdenia a následne aj bremeno dôkazu zaťažuje predovšetkým žalobcu. Ak si ju žalobca splní, je na žalovanom aby tvrdenia žalobcu vyvrátil a následne svoje tvrdenia v spore preukázal, po preukázaní žalobcom tvrdených skutočností dochádza k presúvaniu bremena tvrdenia ako aj dôkazu na žalovaného. Žalobca v spore tvrdil uzatvorenie zmluvy so žalovaným, splnenie povinnosti z uvedenej zmluvy zo strany žalobcu, zabezpečenie obstarania predmetu leasingu na základe dopytu žalovaného a následne neplnenie povinností žalovaným a odstúpenie od zmluvy, čím predmetná zmluva zanikla. Zároveň tvrdil, že zánikom zmluvy, odstúpením mu vznikol nárok v uplatnenej výške. Na priznanie však uplatneného nároku žalobca musí tvrdiť a preukázať jeho dôvodnosť, t. zn. v uvedenom prípade aj zohľadnenie všetkých plnení, na ktoré nemá žalobca nárok. Žalobca mal preto povinnosť tvrdiť aj hodnotu predmetu leasingu a túto tvrdenú skutočnosť, v prípade ak by bola medzi stranami sporná aj preukázať. V opačnom prípade, ak by súd napriek tomu rozhodol a priznal žalobcovi plnenie v celom uplatnenom rozsahu, priznal by žalobcovi aj plnenie, ktoré mu nepatrí a ktoré je v zmysle § 351 Obchodného zákonníka povinný zohľadniť pri uplatňovaní nároku po odstúpení od zmluvy.

9. Žalobca bol na pojednávaní dňa 17.10.2017 s uvedeným právnym názorom súdu prvej inštancie riadne oboznámený, z dôvodu jednak zákonnej povinnosti v zmysle § 181 odsek 2 C.s.p. ako aj z dôvodu predídenia prekvapivého rozhodnutia v predmetnom spore. Napriek tomu, že súd považoval za potrebné ustálenie hodnoty predmetu leasingu, ako hodnoty, ktorú je potrebné odpočítať od nároku žalobcu v prospech žalovaného, v zmysle § 351 Obchodného zákonníka, žalobca na uvedené nereagoval a v tomto smere nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Uviedol, že pokiaľ sa žalobca bránil znaleckému dokazovaniu aj tým, že predmet leasingu nebol žalobcovi zo strany žalovaného doposiaľ stále vrátený a je otázne, za akú hodnotu by bol predaný. Súd prvej inštancie k tomuto tvrdeniu uviedol, že ho nepovažuje za právne relevantné. Žalobca je stále vlastníkom predmetu leasingu a ako vlastník veci

môže uskutočniť právne kroky k tomu, aby sa domohol jej vydania od žalovaného, ktorý vec v jeho vlastníctve bez právneho dôvodu zadržiava. To, že to doposiaľ žalobca neuskutočnil, je na rozhodnutí žalobcu. K nároku leasingového nájomcu, žalovaného na vrátenie výťažku z predaja predmetu leasingu súd prvej inštancie uviedol, že toto právo vyplýva z § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka a poukázal v tomto smere aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16Cob/93/2012 z 25.02.2014 z ktorého záveru vyplýva, že právo na finančné plnenie vo výške sumy získanej odpredajom predmetu leasingu by nájomcovi vzniklo v prípade, že si prenajímateľ vo vyúčtovaní uplatní zaplatenie všetkých splátok a v tom prípade by bol povinný leasingový prenajímateľ odpočítať sumu, ktorú získal odpredajom predmetu leasingu. Nakoľko žalobca v spore nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku v uplatnenej výške t.j., nepreukázal, že uplatnený nárok zohľadňuje aj zostatkovú cenu predmetu leasingu, súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Žalovaný vzniesol v rámci svojej obrany aj ďalšie námietky, či už rozpor uplatneného nároku s dobrými mravmi, poctivým obchodným stykom a ďalšie, ktorými sa súd prvej inštancie z dôvodu, že žalovaný bol v spore plne úspešný, ďalej z dôvodu hospodárnosti zaoberal. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p, § 262 ods. 1 C.s.p., a to tak že, žalovanému, ktorý mal v spore plný úspech, priznal nárok na plnú náhradu trov konania s tým, že o výške trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie má vady podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) a b) CSP. Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi 53 829,45 Eur spolu s úrokom z omeškania a k náhrade trov konania, alebo ak neexistujú dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca sa nestotožnil s odôvodnením rozsudku v bode 32., v ktorom sa konštatuje, že žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku v celej výške, t.j. že uplatnený nárok nezohľadňuje zostatkovú hodnotu predmetu leasingu. Poukázal na to, že žalobca si v prejednávanej veci neuplatnil zostatkovú hodnotu predmetu leasingu a preto súd prvej inštancie rozhodol o nároku, ktorý nebol predmetom konania. Predmetom konania boli len leasingové splátky za riadnu dobu leasingu, pričom súdom prvej inštancie nebolo vzaté v úvahu, že premet leasingu nebol žalobcovi vrátený a žalovaný nemal ani úmysel predmet vrátiť, čím žalovaný porušil § 17 ods. 2 Všeobecných leasingových podmienok (ďalej len „VLP“). Uviedol, že žalovaný navrhol preukázanie zostatkovej hodnoty predmetu leasingu, ale nezaplatil preddavok na znalecké dokazovanie. Žalobca je názoru, že žalovaný mal povinnosť predmet leasingu vrátiť a až následne navrhovať znalecké dokazovanie, čo však neurobil. Dal do pozornosti to, že súd prvej inštancie sankcionoval žalobcu za porušenie práva - práva na vrátenie predmetu leasingu zo strany žalovaného. V odvolaní tiež uviedol, že v prejednávanej veci si žalobca uplatnil plnenie zo záväzkového vzťahu podľa § 351 Obch. zák. a § 17 VLP a ako už uviedol, súčasťou žaloby nebola uplatnená zostatková cena predmetu leasingu a pokiaľ súd prvej inštancie v odseku 32. odôvodnenia uviedol, že žalobca v spore nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku v uplatnenej výške t.j. že nepreukázal uplatnený nárok zohľadňujúci aj zostatkovú hodnotu, tak ide zjavne o nesprávne posúdenie skutkového a právneho stavu súdom. V odvolaní poukázal na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ktoré zahŕňajú aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Je názoru, že odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie v časti nepriznania nároku z dôvodu zostatkovej ceny predmetu leasingu s prípadom nesúvisí, nie je súčasťou uplatneného nároku a preto nespĺňa požiadavku podľa § 220 ods. 2 CSP.

11. K odvolaniu žalobu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo vyjadrení poukázal na to, že judikatúrou je ustálené a nesporné, že leasingový nájomca mal právo na výťažok z predaja predmetu leasingu resp. na odpočet jeho obvyklej hodnoty, v opačnom prípade by sa žalobca na úkor žalovaného bezdôvodne obohatil. Dal do pozornosti to, že žalobca napriek tomu, že v rámci predbežného právneho posúdenia bol súdom riadne upozornený na to, že žalovaný má nárok na odpočítanie hodnoty predmetu leasingu, tak žalobca v tomto smere žiadnu hodnotu predmetu leasingu netvrdil ani v konaní nepreukázal. Táto jeho pasivita sa prejavila vo vzťahu k výsledku súdneho konania tak, že bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá. Výlučne z viny žalobcu nebolo možné ustáliť, či má predmet leasingu vyššiu alebo nižšiu hodnotu ako je žalovaná suma resp. aká je hodnota predmetu leasingu, ktorú je potrebné

odpočítať od žalovanej sumy. Žalovaný bol pritom pripravený predmet leasingu nechať ohodnotiť, a preto navrhol aj znalecké dokazovanie. Žalovaný nebránil žalobcovi k preukázaniu skutočnej výšky žalovanej sumy, a preto námietky uvádzané v odvolaní žalovaný neuznáva.

12. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý zotrval na všetkých dôvodoch odvolania, predovšetkým na § 17 ods. 2 VLP, podľa ktorého ustanovenia vyplýva nesporná povinnosť žalovaného predmet leasingu bezodkladne na vlastné náklady a nebezpečenstvo vrátiť leasingovému prenajímateľovi. Žalobca objektívne nemohol stanoviť zostatkovú hodnotu predmetu leasingu, nakoľko predmetom nedisponoval a nedisponuje, pretože sa nachádza u žalovaného. Poukázal na to, že pokiaľ súd prvej inštancie v rozhodnutí odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, tak toto rozhodnutie je už prekonané a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 31 Cdo 4356/2008, v ktorom rozhodnutí je detailne vysvetlená ekonomická podstata leasingu, ako i nárok na leasingové splátky po odstúpení od leasingovej zmluvy.

13. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a zdôraznil, že súd prvej inštancie nerozhodol ultra petitum a v odôvodnení rozhodnutia dostatočne podrobne uviedol, prečo považoval stanovenie hodnoty predmetu leasingu k ustáleniu výšky žalobcom uplatneného nároku za kľúčové. Žalovaný bol pripravený poskytnúť súčinnosť k ustáleniu výšky žalobcom uplatneného nároku. Žalobca sa snaží preniesť svoje vlastné dôkazné pochybenie na neochotu žalovaného poskytnúť mu predmet leasingu k ohodnoteniu, pričom žalovaný viac krát prehlásil a prehlasuje, že takémuto znaleckému dokazovaniu sa nebránil. V ostatnom zotrval na vyjadrení, ktoré podal po doručení odvolania.

14. Žalobca podal vyjadrenie k podaniu žalovaného zo dňa 12.03.2018 a uviedol, že žalovaný vo svojom podaní sa zaoberá hypotetickou situáciou, a to v prípade, že by žalovaný predmet leasingu vrátil. Toto sa však v prejednávanej veci nestalo. Relevantná judikatúra sa zaoberá prípadmi, ak bol predmet leasingu vrátený. Ako vyplýva zo súdneho spisu, žalovaný predmet leasingu nevrátil, má ho skrytý ako dôkazný materiál. Žalobca je postihnutý za porušenie zmluvného ustanovenia žalovaným, a to už viac krát spomínaným § 17 ods. 2 VLP, ako i zákonných ustanovení vlastníckeho práva. Podľa zásady, že z nepráva nemôže vzniknúť právo je zrejmé, že úmyselným konaním žalovaného je postihnutý žalobca, čo je v príkrom rozpore so základnými zásadami civilného práva. Opätovne uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR Cpjn 204/2017, konkrétne stanovisko občiansko-právneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu ČR zo dňa 8.9.2010, ide o prípad kedy bol predmet leasingu leasingovému prenajímateľovi vrátený. V ostatnom zotrváva na podanom odvolaní a vyjadrení zo dňa 14.02.2018.

15. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

16. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

17. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

18. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

19. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

20. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016, postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky úkonov vykonaných do 30.6.2016 za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).

21. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď žalobu o zaplatenie 53 829,45 Eur s príslušenstvom z a m i e t o l. V súlade s § 387 ods. 3 prvá veta CSP odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnými vyjadreniami strán sporu a preto postup odvolacieho súdu podľa tohto ustanovenia neprichádza do úvahy.

22. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP.

23. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p., pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti tak skutkových ako aj právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku uvádza, že napadnutý rozsudok má všetky náležitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa jasným, zrozumiteľným spôsobom vyjadril k uplatnenému žalobcovmu nároku, ako aj k použitej obrane žalovaného. Súd prvej inštancie podrobne zdôvodnil z akého dôvodu uplatnený nárok žalobcu nepriznal a ku každému tvrdeniu žalobcu zaujal jasné stanovisko. Z titulu aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza, že pri takomto postupe, t.j. pri aplikácii § 387 ods. 2 C.s.p., odvolací súd nie je povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/09, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005). Odôvodnenie napadnutého rozsudku má náležitosti vyžadované v ust. § 220 ods. 2 C.s.p.. V súlade aj s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR, súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku dal odpoveď na všetky podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci. Rovnako aj vo vzťahu ku konaniu odvolacím súdom a k odôvodneniu jeho rozsudku sa poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, len na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. marca 2005, „ ... odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

24. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu aj odvolací súd tak ako súd prvej inštancie je názoru, že žalobca a žalovaný uzatvorili platne leasingovú zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorou si dohodli vzájomné práva a povinnosti. Neoddeliteľnou súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“). Z § 1, 2, 3 VOP a samotnej zmluvy vyplýva, že žalobca zabezpečil predmet leasingu pre žalovaného po 1/ s tým, že za žalovaného zaplatil kúpnu cenu a po 2/ previedol na žalovaného väčšinu práv súvisiacich s predmetom leasingu, z čoho vyplýva, že zmluva spĺňa náležitosti a predpoklady finančného leasingu. Odvolací súd sa s týmto právnym záverom súdu prvej inštancie

stotožňuje. Pokiaľ sa týka odstúpenia žalobcu od leasingovej zmluvy, tak žalobca platne odstúpil od zmluvy, a to v súlade s § 15 ods. 2 VOP a § 35 ods. 2 Obch. zák., podľa ktorého si vzájomné plnenie majú strany vrátiť. Podstatnou odvolacou námietkou žalobcu bolo, že súd prvej inštancie rozhodol ultra petitium (nad žalobný návrh), keď žalobca viac krát zdôraznil, že súčasťou uplatneného nároku nebola zostatková hodnota leasingu, ale predmetom uplatneného návrhu boli len leasingové splátky za riadnu dobu leasingu. Napriek tejto skutočnosti sa súd prvej inštancie zaoberal hodnotou predmetu leasingu, a preto nesprávne a nespravodlivo rozhodol. Odvolací súd túto odvolaciu námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, na ktorú nemohol prihliadnuť. Súd prvej inštancie dostatočne a podrobne v odôvodnení rozhodnutia uviedol, prečo bolo nevyhnutne sa zaoberať stanovením hodnoty predmetu leasingu v čase jeho odstúpenia, keď poukázal na to, že pri odstúpení od zmluvy je potrebné rešpektovať to, že prenajímateľ má právo na zaplatenie všetkých splátok leasingu do konca doby pôvodne dohodnutých v leasingovej zmluve, a to po odobratí vozidla leasingovému nájomcovi a od všetkých splátok prenajímateľ má odpočítať resp. zohľadniť zostatkovú hodnotu predmetu leasingu (§ 351 ods. 2 Obch. zák.). Aj odvolací súd je názoru, že tieto zásady musia byť splnené na to, aby bol žalobca úspešný. Žalobca v tomto smere neuzniesol dôkazné bremeno a nič na tom nemení ani skutočnosť, že predmet leasingu sa nachádza u žalovaného. Zo spisu nevyplýva, že by žalobca žiadal predmet leasingu vrátiť tak, ako to vyplýva z ust. § 351 ods. 2 Obch. zák. Súd prvej inštancie sa riadne v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so skutočnosťami a tvrdeniami strán sporu. Odvolacie dôvody nie sú také, aby mohli privodiť zmenu konajúcim súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho posúdenia. Ako vyplýva z vyššie uvedeného na podstatné odvolacie dôvody odvolací súd nemohol prihliadnuť, pretože ich vyhodnotil ako nedôvodné.

25. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie za aplikácie § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok a miery úspechu. Úspešnému žalovanému súd prvej inštancie priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

CSP)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).