Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8Co-45-2019.pdf
PDF · 103.24 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/45/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a Mgr. Anny Mihálikovej v právnom spore žalobcu: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Bratislava - Karlova Ves, Dúbravská cesta č. 14, IČO: 35 919 001, zastúpeného splnomocneným zástupcom GARAJ & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Jozefská č. 3, IČO: 35 951 125 proti žalovaným: 1/ Mgr. X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., ul. XX. R. č. XXXX/ XE, 2/ O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. F., obe zastúpené splnomocnenou zástupkyňou Mgr. Soňou Grošaftovou, advokátkou so sídlom U., ul. H. č. XX, za účasti Krajského prokurátora v Žiline, o vypratanie nehnuteľností, o späťvzatí žaloby,
rozhodol:
p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby.
Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 8C/85/2016-1454 zo dňa 8. októbra 2018 zrušuje a konanie zastavuje.
Žalovaným 1/ a 2/ n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Okresnom súde Čadca sa žalobca voči žalovaným 1/ a 2/ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by uložil žalovaným povinnosť vypratať nehnuteľnosti špecifikované v podanej žalobe. Žalobu odôvodnil tým, že vlastníkom nehnuteľností sa stal na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia vydaného Okresným úradom Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2/ V/2014/011230-014/DAA zo dňa 05.06.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.06.2014. Týmto rozhodnutím boli tieto nehnuteľnosti vyvlastnené v jeho prospech a preto je na liste vlastníctva v súčasnosti zapísaný ako ich vlastník. Žalovaná 1/ bola pred vyvlastnením vlastníčkou týchto nehnuteľností a žalovaná 2/ mala pred vyvlastnením k predmetným nehnuteľnostiam zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania (v rodinnom dome) a užívania sporných nehnuteľností. Vypratania nehnuteľností sa žalobca žalobou domáhal z dôvodu začatia stavebných prác na účel vyvlastnenia, ktorým je v danom prípade výstavba diaľnice D3 „Čadca, Bukov-Svrčinovec“.
2. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 8C/85/2016-1454 zo dňa 08.10.2018 rozhodol, že návrh na prerušenie konania zamieta (výrok I.). Žalobu voči žalovanej v rade 1/ zamieta (výrok II.). Žalovaná v rade 2/ je povinná vypratať vyvlastnené nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX, vedenom Okresným úradom Čadca, odborom katastrálnym, pre okres F., obec F., katastrálne územie F., a to: rodinný dom súpisné číslo XXX, stojaci na parcele registra „C“ č. 9884, vrátane jeho súčastí, príslušenstva a vonkajších úprav, garáž s hospodárskou časťou bez súpisného čísla, stojacu na parcele registra „C“ č. 9885/2, pozemok parcely registra „C“ č. 9884 o výmere 101 m2 - druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcely registra „C“ č. 9885/1 o výmere 54 m2 - druh pozemku záhrady, pozemok parcely registra „C“ č. 9885/2 o výmere 34 m2 - druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcely registra „C“ č. 9885/3 o výmere 326 m2 - druh pozemku ostatné plochy, pozemok parcely registra „C“ č. 15413/375 o
výmere 123 m2 - druh pozemku ostatné plochy, pozemok parcely registra „C“ č. 15413/376 o výmere 3 m2 - druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcely registra „C“ č. 15413/377 o výmere 672 m2 - druh pozemku ostatné plochy, v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.). Zároveň rozhodol, že žalobca má voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, v rozsahu 100 % (výrok IV.).
3. Proti rozsudku okresného súdu podal dňa 23.11.2018 odvolanie žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu a to proti výroku II, ktorý navrhol zmeniť tak, že žalovaná 1/ je povinná vypratať vyvlastnené označené nehnuteľnosti. Dňa 05.12.2018 podali odvolanie žalované 1/ a 2/ prostredníctvom splnomocneného zástupcu a to žalovaná 1/ do výroku IV. týkajúceho sa trov konania, ktorý navrhla zmeniť tak, že sa jej priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % a žalovaná 2/ proti výrokom I., III. a IV., ktoré navrhla zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
4. V priebehu odvolacieho konania žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu doručil súdu dňa 28.02.2019 podanie označené ako „Späťvzatie žaloby žalobcu zo dňa 22.04.2016“. Podanie zdôvodnil tým, že uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/4/2019 zo dňa 11.02.2019 právoplatným dňa 22.02.2019 bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Čadca sp. zn. 12C/95/2017 zo dňa 08.10.2018, ktorým bola zrušená jeho povinnosť dočasne sa zdržať demolácie právoplatne vyvlastnených nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX k.ú. F. spolu s povinnosťou zdržať sa stavebných prác a terénnych úprav na týchto nehnuteľnostiach. V tejto súvislosti poukázal na dôvody v ňom uvedené, že neobstojí ani námietka žalovanej 1/ o údajnej nulite správneho aktu - rozhodnutia o vyvlastnení. Taktiež, že krajský súd zdôraznil, že rozhodnutie o vyvlastnení je právoplatné, nebolo zákonom predpokladaným spôsobom zrušené príslušným orgánom; t.j. v celom rozsahu vo vzťahu k nemu platí prezumpcia jeho (vecnej) správnosti. Napokon v uznesení uviedol aj to, že keď existuje právoplatné rozhodnutie o vyvlastnení (na základe ktorého je on vlastníkom dotknutých nehnuteľností), on disponuje právoplatným stavebným povolením na výstavbu diaľnice D3 a základná motivácia žalovanej 1/ spočíva „len“ v získaní doplatku náhrady za vyvlastnené nehnuteľností, nie je daná disproporcia (v širšom význame) medzi napadnutým rozhodnutím a tvrdenými subjektívnymi právami žalovanej 1/. Dňa 26.02.2019 zhotoviteľ diaľnice D3 na pokyn a jeho výzvu zabezpečil potrebný personál (za prítomnosti notárky JUDr. Alexandry Vrlíkovej a príslušníkov Okresného riaditeľstva PZ Čadca), ako aj mechanizmy na výkon demolačných prác a v zmysle právoplatného a vykonateľného stavebného povolenia vykonal demoláciu rodinného domu so súp. č. XXX postavený na parcele registra „C“ č. 9884, vrátane jeho súčastí, príslušenstva a vonkajších úprav, ako aj garáže s hospodárskou časťou bez súpisného čísla postavenej na parcele registra „C“, parc č. 9885/2 vrátane jej súčastí, príslušenstva a vonkajších úprav. Pred vykonaním demolácie sa v rámci ohliadky zistilo, že vo vyvlastnených nehnuteľnostiach sa nenachádzala žiadna osoba obývajúca tento priestor, s tým že, vyvlastnené nehnuteľností ku dňu ich demolácie, t.j. 26.2.2019 boli riadne vypratané a neobývané. Vo vyvlastnenom rodinnom dome neboli žiadne postele, tento nebol vykúrený, pôsobil vlhko a neobývane, podlahy boli zaprášené, po zemi neboli rozhádzané žiadne veci. Ako dôkaz pripojil notársku zápisnicu zo dňa 26.02.2019 sp. zn. N 123/2019, NZ 6012/2019. Žalobca dal súdu do pozornosti, že žalovaná 1/, ako aj žalovaná 2/ po celý čas zavádzali súd, vedome uvádzali nepravdivé skutočnosti o tom, že vyvlastnené nehnuteľností sú riadne obývané žalovanou 2/, čo sa ukázalo ako klamlivé tvrdenie. Demoláciou vyššie uvedených nehnuteľností došlo k odpadnutiu predmetu sporu vedeného v tomto konaní, nakoľko povinnosť vypratať vyvlastnené nehnuteľností bola zo strany žalovanej 1/, ako aj žalovanej v 2/ splnené a vyvlastnené nehnuteľnosti už neexistujú, keďže boli dňa 26.02.2019 zdemolované. Žalobca vo vzťahu k trovám konania poukazoval na to, že žalovaná 1/, ako aj žalovaná 2/ zapríčinili nielen podanie žaloby žalobcom, ale aj späťvzatie predmetnej žaloby. On ako výlučný vlastník po neúspešnom vyzývaní žalovaných na protokolárne odovzdanie nehnuteľností sa obrátil na vecne a miestne príslušný súd so žalobou o vypratanie vyvlastnených nehnuteľností. Aj napriek tomu, že vyvlastnené nehnuteľností boli ku dňu 26.02.2019 vypratané, jeho žaloba bola podaná dôvodne, pretože ku dňu jej podania, ako aj počas sporu poukázal na nasledovné skutočnosti: 1. skutočnosť, že žalovaná 1/ mu predložila a súdu list zo dňa 03.01.2018 v ktorom uvádza, že sa z vyvlastnených nehnuteľností ku dňu 31.12.2017 vypratala bolo len zavádzajúce tvrdenie, aby jej súd neuložil povinnosť vypratať vyvlastnené nehnuteľností, nakoľko jej konanie svedčí o tom, že túto vôľu nemala v čase po vyvlastnení a ani v roku 2018. O skutočnosti, že sa žalovaná 1/ aj po jej údajnom vyprataní zdržiava vo vyvlastnených nehnuteľnostiach svedčí výzva združenia D3 Čadca Bukov zo dňa 21.03.2018, v ktorej bola nielen žalovaná 2/, ale aj žalovaná 1/ vyzvaná k okamžitému odovzdaniu vstupnej karty č. XXX spolu s upozornením, aby sa nezdržiavala na stavenisku výstavby D3. Ak by žalovaná 1/ neužívala vyvlastnené nehnuteľnosti aj po dátume jej
údajného vypratania, tak by ju združenie D3 logicky ani nevyzývalo na vrátenie vstupnej karty č. XXX a neupozorňovalo na zákaz zdržiavania sa na stavenisku výstavby diaľnice D3. Uvedenú skutočnosť nemožno pričítať na jeho ťarchu. 2. Žalovaná 2/ sa vo vyvlastnených nehnuteľnostiach zdržiavala a tieto užívala bez súhlasu vlastníka po celý čas tohto konania. Žalovaná 1/ na pojednávaní dňa 08.10.2018, in concreto v odpovedi na otázky okresnej prokurátorky JUDr. Evy Stopkovej uviedla, že sa zdržiava vo vyvlastnených nehnuteľnostiach. Uvedená skutočnosť je zaprotokolovaná v zápisnici z pojednávania zo dňa 08.10.2018. Späťvzatie žaloby ním bolo podané taktiež dôvodne, nakoľko žalované po celý čas zavádzali súd, vedome uvádzali nepravdivé skutočnosti o tom, že vyvlastnené nehnuteľností sú riadne obývané žalovanou 2/, čo je obsahom súdneho spisu. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobca konanie zastaviť a priznať mu náhradu trov konania v celom rozsahu.
5. Podľa § 370 ods. 1, 2 C. s. p. ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
6. Odvolací súd späťvzatie žaloby doručil žalovaným 1/ a 2/ a Krajskej prokuratúre Žilina, ktorých zároveň vyzval a to v súlade s ust. § § 370 ods. 1, 2, 3 C. s. p., aby sa v lehote 10 dní vyjadrili, či so späťvzatím žaloby zo strany žalobcu súhlasia, resp. nesúhlasia (s uvedením vážnych dôvodov nesúhlasu).
7. Odvolaciemu súdu bolo dňa 25.03.2019 doručené podanie Krajskej prokuratúry Žilina, v ktorom oznámila súhlas so späťvzatím žaloby žalobcom.
8. Žalované 1/ a 2/ prostredníctvom splnomocneného súdu podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 29.03.2019 oznámili súhlas so späťvzatím žaloby žalobcom, hoci naďalej tvrdili, že k demolácii rodinného domu došlo v rozpore so zákonom. Zároveň žiadali priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo vzťahu k žalovanej 1/, nakoľko žalobca mal vedomosť, že označenú nehnuteľnosť vypratala už v roku 2017 a vo vzťahu k žalovanej 2/ žiadali preskúmať, či vecné bremeno svedčilo jej aj napriek skutočnosti, že bolo vymazané bez existencie právneho titulu. Mali za to, že je nutné, aby odvolací súd preskúmal a posúdil odvolacie dôvody vo veci samej, a to práve vo vzťahu k existencii vecného bremena ku dňu demolácie rodinného domu, ktorá demolácia bola protiprávna.
9. Podaním došlým odvolaciemu súdu dňa 12.04.2019 žalované 1/ a 2/ prostredníctvom splnomocneného zástupcu doplnili, že v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania vo vzťahu k žalovanej 2/ okrem dôvodov uvedených v odvolaní, je potrebné prihliadať aj na dôvody osobitného zreteľa vo vzťahu k 5 a § 6 Občianskeho zákonníka. Žalovaná 2/ tiež uviedla, že od r. 1975 bývala v označenom rodinnom dome, ktorý postavila, darovala dcére s tým, že formou vecného bremena mala zabezpečené doživotné bývanie, teda nejedná sa o prípad, že ona sa do označeného rodinného domu nasťahovala pred podaním žaloby o vypratanie. Ďalej žalované 1/ a 2/ tvrdili, že žalobca v čase kedy neexistovalo právoplatné rozhodnutie o vyprataní žalovanej 2/ nakoľko vec bola v štádiu odvolacieho konania, nemohol svojpomocne pristúpiť k demolácii označeného rodinného domu, čím neoprávnene zasiahol do vecného práva žalovanej 2/. V súvislosti s uvedeným poukázali na rozsudok NS SR sp. zn. 2Obo/33/2000, v ktorom súd vyslovil: „ Formou ochrany subjektívnych práv popri súdnej ochrane môže byť výnimočne svojpomoc (...). Naše právo však v žiadnom prípade nepripúšťa útočnú, tzv. uchopovaciu svojpomoc za účelom zmocniť sa svojho práva od osoby, ktorej toto právo nepatrí“. Súčasne uviedli, že žalovaná 2/ je invalidná dôchodkyňa a je držiteľkou ZŤP.
10. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu v písomnej reakcii na súhlas žalovaných so späťvzatím žaloby a jeho doplnenie k údajnej nezákonnosti demolácie vyvlastnených nehnuteľností uviedol rovnaké dôvody ako v späťvzatí žaloby. K údajnej nezákonnosti výmazu vecného bremena práva doživotného užívania a bývania vo vyvlastnených nehnuteľnostiach poukázal na to, že žalovaná 2/ bola účastníčkou vyvlastňovacieho konania a bolo nevyhnutné postupovať podľa § 109 ods. 2 Stavebného zákona. Okrem toho spôsob výmazu vecného bremena bol prešetrovaný aj prokurátorom, pričom nebolo preukázané porušenie zákona. Uvedené rovnako skonštatoval aj verejný ochranca práv. Žalobca k návrhu žalovaných na priznanie trov konania dal do pozornosti, že žalovaná 1/ ako aj žalovaná 2/ zapríčinili podanie žaloby o vypratanie nehnuteľností, nakoľko sa vo vyvlastnených nehnuteľnostiach zdržiavali bez právneho dôvodu, t.j. obývali predmetné nehnuteľnosti aj napriek jeho opakovaným výzvam. On ako výlučný vlastník po opakovanom neúspešnom vyzývaní žalovaných na protokolárne
odovzdanie nehnuteľností sa domáhal výkonu svojich vlastníckych práv a obrátil sa na vecne a miestne príslušný súd so žalobou o vypratanie vyvlastnených nehnuteľností. Aj napriek tomu, že vyvlastnené nehnuteľnosti boli ku dňu 26.02.2019 zdemolované, jeho žaloba bola podaná dôvodne, pretože ku dňu jej podania, ako aj počas sporu obe žalované neoprávnene obývali a užívali vyvlastnené nehnuteľnosti. Podľa žalobcu sa okresný súd v rozsudku sp. zn. 8C/85/2016 zo dňa 08.10.2018 správne vysporiadal s problematikou trov konania keď aplikoval ust. § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s ust. § 262 ods. 1 C. s. p. podľa úspechu v spore. Späťvzatie žaloby ním bolo podané taktiež dôvodne, nakoľko žalované po celý čas zavádzali súd, vedome uvádzali nepravdivé skutočnosti o tom, že vyvlastnené nehnuteľnosti sú riadne obývané žalovanou 2/, čo je obsahom súdneho spisu.
11. V súvislosti so späťvzatím žaloby odvolací súd uvádza, že žalobca môže vziať počas konania žalobu späť. Žalobca tak môže urobiť aj po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale len dovtedy, kým rozhodnutie súdu prvej inštancie nenadobudne právoplatnosť. O pripustení späťvzatia žaloby v tomto prípade rozhoduje odvolací súd. Odvolací súd rozhodne buď o pripustení späťvzatia žaloby, alebo o nepripustení späťvzatia žaloby. Späťvzatie žaloby žalobcom odvolací súd nepripustí v tom prípade, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Za tým účelom si súd musí vyžiadať vyjadrenie protistrany. Nesúhlas protistrany musí byť odôvodnený vážnymi dôvodmi tak, ako pri späťvzatí návrhu v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak odvolací súd späťvzatie žaloby pripustí, zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
12. V predmetnom spore zobral žalobca žalobu o vypratanie nehnuteľností v celom rozsahu späť a to potom ako okresný súd, ako súd prvej inštancie, dňa 08.10.2018 rozhodol, pričom jeho rozhodnutie, v dôsledku odvolania podaného žalobcom i žalovanými 1/ a 2/ nenadobudlo doposiaľ právoplatnosť. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, s ktorým žalované 1/ a 2/ a Krajský prokurátor v Žiline vyjadrili súhlas, odvolací súd, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., v zmysle § 370 ods. 1, 2 C. s. p. späťvzatie žaloby pripustil, rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 8C/85/2016-1454 zo dňa 8. októbra 2018 zrušil a konanie zastavil.
13. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14. Podľa § 256 ods. 1 C. s. p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
15. V ust. § 255 ods. 1 C. s. p. ako aj v ust. § 256 ods. 1 C. s. p. sa premietajú zákonné princípy, podľa ktorých náhrada trov zaťažuje stranu, ktorá v spore nebola úspešná, resp. stranu, ktorá zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Všeobecne platí, že náhrada trov sporového konania je ovládaná zásadou úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 16.06.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011-11).
16. Náhrada trov konania v prípade, že niektorá strana procesne zavinila, že konanie muselo byť zastavené, sa riadi ust. § 256 ods. 1 C. s. p. Podľa tohto ustanovenia ak strana procesne zavinila zastavenie konania súd prizná náhradu trov konania protistrane. Rozhodovanie o trovách konania v súvislosti so zastavením konania je tak založené na vyriešení otázky, ktorá zo strán procesne zavinila jeho zastavenie. Pri posudzovaní procesného zavinenia použitý výraz „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, ktorej príčinou je správanie strany (teda i jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby), eventuálne tiež náhoda, a dôsledkom je vznik trov protistrany. Zavinenie zastavenia konania sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku. Zavinením zastavenia konania je i späťvzatie žaloby (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. júla 2008 sp. zn. 3 MCdo 3/2007).
17. Podanou žalobou sa žalobca ako vlastník nehnuteľností voči žalovaným 1/ a 2/ domáhal ich vypratania. V priebehu konania vzal žalobca žalobu späť odvolávajúc sa na rozhodnutie súdu v inej veci vedenej medzi stranami sporu, v ktorej bola neodkladným opatrením zrušená jeho povinnosť dočasne sa zdržať demolácie právoplatne vyprataných nehnuteľností spolu povinnosťou zdržať sa stavebných prác a terénnych úprav na týchto nehnuteľnostiach v dôsledku čoho pristúpil k demolácii sporných nehnuteľností. Z notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh ohliadky a demolácie a predložených fotografií vyplýva, že sa pred demoláciou v nehnuteľnosti nachádzali hnuteľné veci /koberec, menší
gauč na ktorom bol vankúš, dve deky, pár ponožiek a jeden kus teplákov, záclony, hydina). Konaním žalobcu tak odpadol predmet sporu a preto v začatom súdnom a teda ani odvolacom konaní nebolo možné pokračovať. Za tohto stavu, keď dôvodom späťvzatia nebolo správanie žalovaných 1/ a 2/ predstavujúce dobrovoľné vypratanie nehnuteľností (nedošlo k ich odovzdaniu do dispozície žalobcu ako vlastníka) musel odvolací súd konštatovať len procesné zavinenie na zastavení konania na strane žalobcu. Protistrane a to žalovaným 1/ a 2/ by tak prislúchal nárok na náhradu trov konania.
18. Podľa § 257 C. s. p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
19. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnej strane sporu priznať náhradu trov konania, resp. neuložiť povinnosť neúspešnej strane nahradiť trovy konania úspešnej strane sporu. Môže tak urobiť podľa § 257 C. s. p. a rozhodnúť, že neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Ide o ustanovenie výnimočné, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na tú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitné zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci a rozhodnutie musí byť náležite odôvodnené.
20. Odvolací súd v preskúmavanej veci vzhliadol dôvody pre použitie § 257 C. s. p. nakoľko boli naplnené podmienky pre jeho aplikáciu a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Významným bol predmet sporu, ktorým bolo vypratanie nehnuteľností nadobudnutých žalobcom na základe právoplatného vyvlastňovacieho rozhodnutia vydaného vo verejnom záujme pre účely výstavby diaľnice. Taktiež okolnosti, ktoré viedli žalobcu k uplatneniu nároku na súde nakoľko žalované 1/ a 2/ odmietali predmetné nehnuteľnosti dobrovoľne vypratať. Rovnako sa správali aj v priebehu celého konania. Žalovaná 1/ napriek tomu, že tvrdila, že sporné nehnuteľnosti vypratala ku dňu 31.12.2017 bolo preukázané (na pojednávaní dňa 08.10.2018 na otázku či sa zdržiava vo vyvlastnenej nehnuteľnosti uviedla: „Nie, ale chodím navštevovať matku“), že sa na týchto naďalej zdržiavala. Vzhľadom na to, že nehnuteľnosti boli vyvlastnené, nemala k tomu dôvod ani preto, že sa na nich zdržiavala žalovaná 2/ ako jej matka. Žalovaná 2/ nehnuteľnosti počas celého konania užívala (ako je konštatované v bode 17 odôvodnenia v nehnuteľnosti sa pred demoláciou nachádzali hnuteľné veci) s poukazovaním na existenciu vecného bremena spojeného s užívaním týchto nehnuteľností, ohľadom ktorého bolo možné za súčasného stavu vychádzať len z právoplatného vyvlastňovacieho rozhodnutia podľa ktorého vyvlastnením zanikli všetky ostatné práva k vyvlastnenými pozemkom a stavbám a teda aj vecné bremeno žalovanej 2/. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol o trovách konania (celého) tak, že žalovaným 1/ a 2/ nepriznal voči žalobcovi nárok náhradu trov konania.
21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).