Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-3CbZm/577/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Dašou Štefánikovou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanej: F. O., nar. XX.XX.XXXX, B. XXXX/ X, Y., zastúpená JUDr. Janou Ondrášikovou, advokátkou, Bernolákova 12, 934 01 Levice, o zaplatenie zmenkovej sumy 7.936 eur s príslušenstvom a odmenou zo zmenky, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti zmenkovej sumy 4.240 Eur, 6% úroku ročne zo sumy 2.880 Eur od 10.05.2015 do 28.05.2015, zo sumy 3.040 Eur od 29.05.2015 do 07.07.2015, zo sumy 3.200 Eur o 08.07.2015 do 21.07.2015, zo sumy 3.360 Eur od 22.07.2015 do 28.09.2015, zo sumy 3.520 Eur od 29.09.2015 do 20.10.2015 , zo sumy 3.680 Eur od 21.10.2015 do 10.12.2015, zo sumy 3.840 Eur od 11.12.2015 do 24.01.2016, zo sumy 4.000 Eur od 21.01.2016 do 21.04.2016 , zo sumy 4.080 Eur od 22.4.2016 do 06.07.2016, zo sumy 4.240 Eur od 07.07.2016 do zaplatenia a v zmenkovej odmene 9,60 Eur z a s t a v u j e .

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 65,72 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.06.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 7.936 eur s 6% ročným úrokom z tejto sumy od 10.05.2015 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 26,45 eur a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je majiteľom vlastnej zmenky, vystavenej žalovanou dňa 08.04.2014, znejúcej na zmenkovú sumu 7.936 eur, splatnej dňa 09.05.2015. K žalobe pripojil prvopis zmenky.

2. Žalobca písomným podaným doručeným súdu dňa 09.05.2016 žalobu doplnil a zároveň vzal žalobu späť v zmenkovej sume 1.200 eur z dôvodu, že žalovaná po splatnosti zmenky túto sumu postupne uhradila a v sume 2.880 eur zodpovedajúcej zmluvným sankciám. Následne vzal žalobu späť aj v sume 160 eur, nakoľko žalovaná túto sumu dňa 07.07.2015 a 05.05.2016 uhradila.

3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 28.03.2017 sa k žalobe vyjadrila žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom poukázala na to, že žalobca jej poskytol úver vo výške 2000 eur a nie 5760 eur. Tvrdila, že úver splácala, pokiaľ sa nedostala do platobnej neschopnosti, nakoľko žalobca jej už predtým poskytol jeden úver a je voči nej vedená exekúcia. Mala za to, že úver si nebrala ako podnikateľka na podnikateľskú činnosť ale na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie. Poukázala na to, že je síce živnostníčkou na území Rakúskej republiky, kde vykonáva prácu opatrovateľky a

dostáva pravidelný honorár, ale na výkon tejto činnosti nepotrebovala úver. Poskytovateľ úveru do jej osobných údajov na zmluve uviedol údaje týkajúce sa zamestnania/živnosti. Tiež v žiadosti o úver sú uvedené jej osobné údaje, rodné číslo, dátum narodenia, bydlisko a je uvedené, že je opatrovateľkou a predmet podnikania je vyčiarknutý. V žiadosti sa uvádza, že úver sa má platiť v 24 mesačných splátkach, pričom v zmluve je dohodnutá návratnosť 36 mesiacov. Zdôraznila, že zmluva o revolvingovom úvere je zmluvou spotrebiteľskou. Skonštatovala, že doposiaľ realizovala platby vo výške 2480 eur. Domnievala sa, že zabezpečenie dlhu zmenkou nie je v spotrebiteľskom práve prípustné od 01.05.2014. Uviedla, že žiadnu zmenku neodovzdala, vôbec nebola na danú situáciu pripravená a sprostredkovateľ úveru už mal tieto papiere na predtlači nachystané a žiadal ju vyplniť na blankozmenke osobné údaje. Dohoda o blankozmenke a vyplnení podľa nej nepožíva právnu ochranu, veriteľ si mohol prakticky vyplniť ľubovoľnú sumu. Na záver poukázala na to, že v zmluve nie je uvedené RPMN, preto sa považuje úver za poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov. Navyše tiež nie je prípustné, aby úroky boli splatné v čase poskytnutia úveru.

4. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý v zásade poprel spotrebiteľský charakter zmluvy o revolvingovom úvere. Zdôraznil, že už zo samotného označenia žalovanej v zmluve vyplýva, že nejde o spotrebiteľa. Žalovaná od začiatku vystupovala ako podnikateľský subjekt už pri podaní žiadosti o úver, pripojila potrebné listiny na schválenie úveru, ktorými sa rovnako preukazovala ako podnikateľka. Žalovaná obsah zmluvy ani následne nespochybňovala, pričom správanie zmluvných strán po uzavretí zmluvy je tiež určitým dôkazom o tom, čo strany pri uzavretí zmluvy zamýšľali a čo jej uzavretím sledovali. Tiež dodal, že v zmysle bodu 4 ods. 4.1 zmluvy predstavovala suma 3.760 eur odplatu za poskytnutie úveru, ktorá sa stala splatnou započítaním, preto mal za to, že žalovaná svojím vyjadrením, absolútne nerešpektuje charakter zmluvy o úvere, keď tvrdí, že jej bola poskytnutá čiastka úveru vo výške 2.000 eur.

5. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu zaujala stanovisko písomným podaním doručeným súdu dňa 15.01.2018, v ktorom zopakovala, že nemala úmysel čerpať úver na podnikateľskú činnosť. Žalobca si nepreveroval hospodárske výsledky z podnikateľskej činnosti žalovanej, pričom vedel, že žalovaná je opatrovateľkou a dosahuje príjem, ktorý má povahu mzdy. Poukázala na to, že úver použila na splátky iného úveru a v čase vzatia úveru bola v tiesni. Mala za to, že výkon opatrovateľskej činnosti má charakter závislej činnosti. Zdôraznila tiež, že zmluvná odmena predstavuje 63 % nominálnej hodnoty reálne poskytnutého úveru, čo považovala za rozpor s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. Tiež skonštatovala, že započítanie nie je zrozumiteľné a nie je v súlade so zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko v čase poskytnutia úveru 2.000 eur neexistovala žiadna vzájomná pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi vo výške 3760 eur. Dojednanie o odmene vo výške 3760 eur splatnej ku dňu poskytnutia úveru považovala za neplatné pre rozpor so zákonom. Za neprimeranú považovala tiež zmluvnú pokutu vo výške 5 % z nominálnej výšky úveru a poukázala na to, že dohodnuté sankcie dezorientujú dlžníka. Výška zmluvnej pokuty, podmienky jej uplatnenia a vyhlásenie dlžníka v bode 12.1., 2, 4, 5 a 6 zmluvy o revolvingovom úvere je podľa jej názoru v rozpore s poctivým obchodným stykom. Zmluvu považovala za neplatnú, nakoľko žalobca odplatu započítava do poskytnutého úveru, ktorý nikdy nebol v deklarovanej výške poskytnutý, žalobca splatnosť odplatnosti určuje v deň poskytnutia úveru, nedefinuje rozsah úroku, RPMN ani anuitné splátky. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby súd žalobu zamietol.

6. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a to: zmenkou, Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX so splátkovým kalendárom, žiadosťou o úver, oznámením o splatení úveru od spoločnosti POHOTOVOSŤ, potvrdením o úplnom splatení dlhu KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., potvrdeniami o úhradách platieb. Vykonať iné dôkazy strany nenavrhli.

7. Z prvopisu zmenky, označenej číslom zmluvy XXXXXX-XXXXX, súd zistil, že ju žalovaná vystavila v Y. dňa XX.XX.XXXX a zaviazala sa zaplatiť na rad žalobcu dňa 09.05.2015 v Bratislave zmenkovú sumu 7.936 eur, bez protestu.

8. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Jej prvopisom žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné

úroky od dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona).

9. Z listinných dôkazov mal súd za preukázané, že zaviazanosť žalovanej zmenkou nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Kauzálnym vzťahom zmenky bola zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX, ktorú žalobca uzavrel so žalovanou, s uvedením živnostenského registra Rakúskej republiky, v ktorom je zapísaná ako živnostníčka. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru na výkon podnikateľskej činnosti dlžníka. V žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa XX.XX.XXXX žalovaná uviedla účel čerpania úveru - investičný (A).

10. V konaní nebolo sporné, že príčinným vzťahom zmenky je zmluva o revolvingovom úvere. Zabezpečenie blankozmenkou je dojednané v bodoch 5.2. až 5.6. zmluvy, obsahom ktorých je aj dohoda oprávňujúca na vyplnenie blankozmenky.

11. Zmenka odkazuje na zmluvu č. XXXXXX-XXXXX. Podľa bodov 5.2. až 5.4. tejto zmluvy vystavil žalovaný blankozmenku, t. j. zmenku bez uvedenia sumy a dátumu splatnosti, a odovzdal ju žalobcovi ako zabezpečenie. Žalobca bol oprávnený v blankozmenke vyplniť chýbajúce údaje v prípade, ak sa žalovaný dostane do omeškania s platením akéhokoľvek peňažného záväzku zo zmluvy. Zmenkovú sumu mohol žalobca doplniť až do výšky všetkých jeho pohľadávok zo zmluvy spolu s príslušenstvom a zmluvnými pokutami uloženými podľa čl. 12. zmluvy, ktoré budú splatné ku dňu splatnosti zmenky.

12. Žalovaná namietala, že výška zmluvnej odmene predstavujúca úroky je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Za poskytnutie úveru bola v bode 4.1 zmluvy dojednaná zmluvná odmena vo výške 3.760 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi ku dňu poskytnutia úveru. Vzájomné pohľadávky zmluvných strán sa v zmysle bodu 9.1 zmluvy započítali ku dňu poskytnutia úveru a to tak, že proti pohľadávke žalovaného za poskytnutie úveru vo výške 5.760 eur sa započítala pohľadávka žalobcu na zmluvnú odmenu vo výške 3.760.

13. Predmetom konania je zaplatenie zmenky, ale keďže zmenka bola vystavená na zabezpečenie pohľadávok z úverovej zmluvy a žalobca je prvým majiteľom zmenky, má žalovaný ako vystaviteľ vlastnej zmenky právo v zmysle čl. I. § 17 zmenkového zákona vznášať kauzálne námietky bez toho, aby preukázal, že žalobca konal pri nadobúdaní zmenky vedome na jeho škodu. Námietka spochybňujúca výšku úroku, t.j. odmeny za poskytnutie úveru, dojednanej medzi žalobcom a žalovaným v zmluve o úvere, patrí k tzv. kauzálnym námietkam. Súd sa preto musel vysporiadať so skutočnosťou, že sa odmena (úrok) stala splatnou už ku dňu poskytnutia úveru a zaplatená bola započítaním vzájomných pohľadávok, v dôsledku čoho žalobca vyplatil žalovanej len rozdiel 2.000 eur.

14. Zmluvou o revolvingovom úvere sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej ako dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky vo výške 5.760 eur a dlžník sa zaviazal úver splatiť v 36 mesačných splátkach po 160 eur podľa splátkového kalendára. Súčasne sa dlžník v bode 4.1 zmluvy zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú odmenu 3.760 eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru. Odmena mala byť splatná ku dňu poskytnutia úveru. Vzájomné pohľadávky účastníkov sa v zmysle bodu 9.1. započítali ku dňu poskytnutia úveru, takže žalobca v skutočnosti žalovanej vyplatil len sumu 2.000 eur.

15. Vzťah strán sporu je obchodnoprávny a zmluvu o revolvingovom úvere uzavreli podľa § 497 a nasledujúcich zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ObZ). Pre obchodno-právne vzťahy platí princíp zmluvnej voľnosti. Ustanovenia Obchodného zákonníka o záväzkových vzťahoch majú dispozitívnu povahu a účastníci zmluvného vzťahu sa od nich môžu odchýliť, pokiaľ z § 263 ObZ nevyplýva opak.

16. Podľa § 497 ObZ sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Vzhľadom na ustanovenie § 263 ObZ sa mohli účastníci zmluvy odchýliť od úpravy uvedenej v § 503 ObZ a dojednať si, že sa úroky stávajú splatnými ku dňu poskytnutia peňažných prostriedkov a budú zaplatené započítaním.

18. Napriek tomu dospel súd k záveru, že účelom tohto dojednania bolo obísť zákon. V dôsledku započítania úroku ku dňu poskytnutia úveru žalobca reálne poskytol žalovanému peňažné prostriedky len vo výške 2.000 eur. Dôvody takejto konštrukcie sú zjavné: ročný úrok 3.760 eur z úveru 5.760 eur predstavuje 21,76 %, ale z úveru 2.000 eur už úrok 3.760 eur predstavuje 188 % na 36 mesiacov, t.j. ročný úrok 62,67 %, teda viacnásobne prevyšuje obvyklé úroky požadované bankami za úvery. Takýto úrok je nedovolený, zvykne sa označovať tiež ako úžernícky a sankcionovaný je neplatnosťou jeho dojednania.

19. Úver je odplatný právny úkon. Ekonomickým cieľom finančného úveru je poskytnutie peňažných prostriedkov spravidla za odplatu (úroky) na určitú dobu za účelom ich ekonomického využitia podľa predstáv dlžníka alebo na dohodnutý účel. V tomto duchu postráda akúkoľvek logiku úverovanie, podľa ktorého podstatnú časť úveru inkasuje veriteľ už v deň poskytnutia úveru. Z fakticky poskytnutého úveru žalobca inkasuje už prvý deň viac ako polovicu sumy, ktorá je uvedená ako predmet zmluvy v úvodných ustanoveniach zmluvy o úvere. V danom prípade suma, ktorá predstavuje zmluvnú odmenu z celkovej sumy údajne poskytnutého úveru predstavuje približne 62,67%. Ak teda ide o zmluvnú odmenu potom odmena resp. odplata za úver v rozsahu 62,67% zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov a niet dôvod na iné, ako úžerné označenie takýchto úrokov. Hmotnoprávny základ pre takýto záver dáva ust. § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Tiež je potrebné zdôrazniť, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. (k tomu Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03.03.2016 sp.zn. 1CoZm/14/2015, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08.12.2016 sp.zn. 1CoZm/46/2016).

20. Žalobca si bol vedomý, že výška dojednaného úveru nezodpovedá jeho reálnej hodnote, keďže sám v článku 12. úverovej zmluvy zaviedol pojem „nominálna výška úveru“, ktorá má byť základom pre výpočet zmluvných pokút. Na jednej strane žalobca znížil svoje obchodné riziko tým, že dlžníkovi reálne prenechal len časť prisľúbených peňažných prostriedkov, na druhej strane zaťažil dlžníka záväzkami, ktoré sú neúmerné k reálnej výške poskytnutého úveru.

21. Dojednanie určitej peňažnej sumy, ktorú veriteľ poskytne dlžníkovi a výška úroku sú podstatné náležitosti úverovej zmluvy. Žalobca zámerne pri ich dojednávaní využil princíp zmluvnej voľnosti, do zmluvy zakomponoval ustanovenia, ktoré sú síce zákonom dovolené, ale v konečnom dôsledku tým sledoval, aby zákon dodržaný nebol. Svojim obsahom a účelom tak zmluva o revolvingovom úvere obchádza zákon a je s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.

22. Žalovaná poukázala na reálne poskytnutú výšku úveru a na skutočnosť, že vzhľadom na okolnosti za akých bola uzatvorená zmluva a s poukazom na ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka, ktoré zakazuje zneužitie práva, nemôže byť poskytnutá právna ochrana takému výkonu práva, ktorý odporuje poctivému obchodnému styku. Na základe týchto skutkových tvrdení súd, s prihliadnutím na obsah zmluvy, najmä jej ustanovení o „nominálnej“ výške úveru, zmluvnej odmene a vzájomnom započítaní pohľadávok, právne posúdil zmluvu o revolvingovom úvere ako neplatnú pre obchádzanie zákona.

23. Keďže zmenka zabezpečovala záväzky žalovaného z neplatnej zmluvy, súd žalobu v jej nespäťvzatej časti zamietol. Vo zvyšnej časti konanie vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom s poukazom na ustanovenie § 145 ods. 2 CSP zastavil.

24. O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Žalobca vzal žalobu po úprave späť v časti zmenkovej sumy pozostávajúcej z uplatňovaných zmluvných sankcií vo výške 2880 eur a v časti zmenkovej sumy vo výške 1360 eur, ktorú žalovaný žalobcovi po splatnosti zmenky uhradil. Späťvzatie žaloby bolo teda čiastočne odôvodnené neskorším správaním žalovanej, ktorá sa zachovala v zmysle žalobnej požiadavky a žalobcovi po podaní žaloby uhradila sumu 1360 eur, v tejto časti teda nesie zodpovednosť na zastavení konania žalovaná. Zároveň zastavenie konania bolo čiastočne zavinené aj žalobcom, ktorý vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu v časti zmenkovej sumy zodpovedajúcej zmluvným sankciám vo výške 2880 eur, v tejto časti teda nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca, v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie strany sporu, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby. Vo zvyšnej časti

mala úspech žalovaná. V konečnom dôsledku tak možno konštatovať, že žalovaná mala úspech vo výške 82,86 % (v časti v ktorej bola žaloba zamietnutá a v časti, v ktorej bolo konanie zastavené pre zavinenie žalobcu) a neúspech vo výške 17,14 % (v časti, v ktorej bolo konanie zastavené pre zavinenie žalovanej). Pomerný úspech žalovanej tak predstavuje 65,72 %.

25. O výške náhrady trov konania žalovaného bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku.