Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cb-23-2014.pdf
PDF · 194.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4Cb/23/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: DEVELOP GROUP a. s., Nobelova 34, 831 02 Bratislava, IČO: 44 174 764, zastúpeného Advokáti Heinrich s.r.o., Skautská 12, 949 01 Nitra, IČO: 36 865 966, proti žalovaným v 1./rade: Obec Radošina, Školská 416, 956 05 Radošina, IČO: 00 311 014, v 2./ rade E.. H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX K., obom zastúpeným BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o. Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, IČO: 36 833 533, o zaplatenie sumy 215.084,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Súd priznáva žalovaným v 1./ a 2./rade náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaných v 1./ a 2./rade zaplatenia sumy 215.084 eura s 9,25% ročným úrokom z omeškania od 21.01.2014 do zaplatenia a zaplatenia paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením nároku vo výške 40 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia záväzok druhého z nich z dôvodu, že sa v r. 2009 prihlásil do verejného obstarávania na podprahové zákazky na výstavbu nájomných bytových domov v obci Radošina, pričom sa stal úspešným uchádzačom týchto podprahových zákaziek a následne dňa 31.12.2009 boli so žalovanou v 1./rade uzavreté 4 zmluvy o dielo týkajúce sa výstavby jednotlivých nájomných bytových domov č. 1, č. 2, č. 3 a č. 4, ktorých predmetom je realizácia diela v zmysle projektovej dokumentácie stavby. Vo všetkých 4 zmluvách o dielo bolo dohodnuté, že cena diela za jeden bytový dom je vo výške 270.975,13 eura bez DPH a žalobca ako zhotoviteľ sa zaviazal dielo vykonať a odovzdať v čase do 60 týždňov od odovzdania staveniska. Zmluvné strany sa dohodli, že práce na zhotovení diela budú zahájené po podpísaní zmluvy a na základe pokynu žalovanej v 1./rade ako objednávateľa, ktorý zápisom do stavebného denníka odovzdá stavenisko. Predpokladaný termín začatia prác bol stanovený na apríl 2010 a ukončenia prác na jún 2011. Na všetky bytové jednotky boli vydané stavebné povolenia a žalovaná požiadala Štátny fond rozvoja bývania o poskytnutie podpory na výstavbu a zároveň Krajský stavebný úrad Nitra o poskytnutie dotácie na obstaranie nájomných bytov. Z dôvodu rozšírenia nájomných bytových domov č. 1 - č. 4 zo 6 bytových jednotiek na 8 bytových jednotiek v r. 2010 žalovaná v 1./rade uskutočnila opätovne verejné obstarávanie na podprahové zákazky, ktorých úspešným uchádzačom sa stal žalobca a dňa 08.02.2011 bol medzi žalobcom a žalovanou v 1./rade uzavretý dodatok k zmluvám o dielo zo dňa 31.12.2009. Podľa týchto dodatkov k jednotlivým zmluvám o dielo došlo k rozšíreniu predmetu diela zo 6 na 8 bytových jednotiek a cena za dielo sa navýšila na sumu 316.300,36 eura bez DPH. Predpokladaný termín začatia prác bol stanovený na máj 2011 a termín ukončenia prác na júl 2012. Žalovaná v 1./rade opätovne požiadala ŠFRB o poskytnutie podpory na výstavbu a Krajský stavebný úrad o poskytnutie dotácie na obstaranie nájomných bytov. Po podpísaní dodatkov k zmluvám o dielo žalovaná v 1./ rade neposkytla potrebnú súčinnosť a neodovzdala stavenisko žalobcovi v predpokladanom termíne, ani po tomto termíne tak, ako bolo zmluvne dohodnuté a to napriek výzve žalobcu na poskytnutie súčinnosti zo dňa 31.01.2012 a zo dňa 12.02.2013. Porušením zmluvnej povinnosti žalovanej v 1./rade, ktorá spočívala v odovzdaní staveniska po podpísaní zmlúv o dielo a ich dodatkov vznikla žalobcovi škoda titulom ušlého zisku, nakoľko došlo k zmareniu vyhotovenia diela. Keďže výška ušlého zisku pri stavebných prácach sa vo všeobecnosti pohybuje cez 25% z dohodnutej ceny za dielo, tak žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 53.771 eur za jeden bytový dom, čo pri 4 zmluvách o dielo za 4 bytové domy predstavuje celkovo čiastku 215.084 eura. Hoci žalovaná v 2./rade mala riadnu vedomosť o tom, že žalovaná v 1./rade má uzavretú platnú zmluvu so žalobcom, tak vybrala na realizáciu predmetu stavby inú spoločnosť a týmto úmyselným konaním žalovanej v 2./rade ako starostky obce došlo k zmareniu naplnenia predmetu zmluvy, čo zakladá aj samostatnú zodpovednosť žalovanej v 2./rade na povinnosť nahradiť škodu, ktorá tým vznikla žalobcovi.
2./ Žalobca sa vo svojich vyjadreniach zo dňa 07.04.2017 (č.l. 246), 19.05.2017 (č.l. 571), 22.02.2018 (č.l. 691) a nakoniec v záverečnom stanovisku zo dňa 03.04.2019 (č.l. 833) postupne vyjadroval k námietkam zo strany žalovaných, pričom v záverečnom stanovisku predniesol komplexné vyjadrenie k celej prejednávanej veci a podľa toho stanoviska mal za preukázané, že obecné zastupiteľstvo žalovanej v 1./rade prerokovalo verejné obstarávanie ako aj úmysel a vôľu uzavrieť zmluvy o dielo na výstavbu nájomných bytových domov a zároveň schválilo uzatvorenie zmlúv o dielo so žalobcom, ktorý vyhral riadne výberové konanie a následne boli podpísané zmluvy na výstavbu 4 bytových domov. Podľa neho v r. 2010 prišlo k zahájeniu výstavby nájomných bytových domov, čo bolo potvrdené v stavebnom denníku a čo potvrdil aj bývalý starosta otca pri svojom výsluchu na súde a po nástupe novej starostky prebehlo opätovné schvaľovanie obecného zastupiteľstva, pokračovanie verejného obstarávania ako aj podpísanie dodatkov k zmluvám o dielo. Napriek uvedenému si starostka obce našla inú firmu a bez toho, aby ukončila zmluvy so žalobcom, začala s výstavbou bez verejného obstarávania s inou spoločnosťou. Doterajšie zmluvy o dielo a ich dodatky starostka predkladala na ŠFRB, Ministerstvo dopravy a výstavby SR, banke a Krajskému stavebnému úradu, pričom nerozporovala ich platnosť a až po podaní žaloby začali žalovaní napádať platnosť zmlúv o dielo a ich dodatkov. Starostka sa snažila uzavrieť so žalobcom zmier podľa uznesenia obecného zastupiteľstva a opakovane nerozporovala platné zmluvy. Podľa žalobcu sa na obecnom zastupiteľstve udialo schvaľovanie, čo by malo byť potvrdené výpoveďami svedkov a po verejnom obstarávaní už nebol dôvod na opätovné schvaľovanie zmluvy s víťazom verejného obstarávania obecným zastupiteľstvom. Bývalý starosta obce potvrdil, že prebehlo obecné zastupiteľstvo a poslanci schválili zámer výstavby bytov, ako aj cieľ uskutočniť verejné obstarávanie, kde súčasťou boli aj zmluvy o dielo, ktoré sa neskôr po úprave podpisovali a poslanci schválili aj víťaza súťaže a to žalobcu. Žalovaná v 1./rade prostredníctvom žalovanej v 2./ rade uzavrela s viacerými spoločnosťami zmluvy na výstavby nájomných domov svojvoľne a tieto svojvoľne aj zrušila, resp. bez zrušenia uzavrela ďalšie. Pokiaľ ide o existenciu predpokladov na vznik nároku na náhradu škody, tak žalobca poukázal na to, že opakovane vyzýval žalovanú v 1./rade na poskytnutie súčinnosti a odovzdanie staveniska. Keďže žalovaní nechceli, aby žalobca realizoval dielo, tak došlo k zmareniu vyhotovenia diela a súčasne k vzniku škody u žalobcu. Zmluvy o dielo nemali žiaden predbežný charakter ako vo svojich vyjadreniach uviedli žalovaní a neobsahovali odkladacie alebo rozväzovacie podmienky a rovnako tak ani dodatky k týmto zmluvám, pričom vôľa zmluvných strán bola jasná a zreteľná a to uzavretie zmlúv o dielo, predmetom ktorých je výstavba bytových domov. Nešlo o žiadne predbežné zmluvy ani o žiadne zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy a pokiaľ by tomu tak bolo, bolo by to takýmto spôsobom riadne uvedené v texte zmluvy. Žalovaní vo vyjadreniach zo dňa 11.04.2017 a 26.04.2017 potvrdili, že zmluvy o dielo ako aj dodatky boli riadne podpísané a platné, avšak vo vyjadrení zo dňa 03.07.2017 ako aj v záverečnom stanovisku zo dňa 09.01.2019 uvádzajú úplný opak, čo len preukazuje účelovosť všetkých vyjadrení žalovaných, ktorí neustále menia svoju obranu. Pokiaľ žalovaní poukazujú na nedostatok vôle pri vykonaní právneho úkonu z dôvodu nedodržania § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb., tak uvedené ustanovenie sa týkalo v danom období majetku, ktorý bol vo vlastníctve obce a prevádzal sa na inú osobu a netýkalo sa nehnuteľného majetku, ktorý ešte neexistoval, ale ktorý sa mal vyhotoviť stavebnými prácami, pričom išlo o nadobudnutie stavby obcou. V danom prípade nebolo schválenie obecného zastupiteľstva nutné ako zákonná podmienka pre vykonanie takéhoto úkonu a preto sú predmetné zmluvy a ich dodatky platné. Zástupcovia žalobcu boli opakovane na obecnom zastupiteľstve Obce Radošina a výsledkom bolo, že poslanci na obecnom zastupiteľstve schválili výstavbu bytových domov s nájomnými bytmi, ktorú bude realizovať spoločnosť žalobcu. Žalobca trval na tom, že obecné zastupiteľstvo odsúhlasilo výsledok verejného obstarávania a svedok A.. Šugra (bývalý starosta obce) potvrdil, že poslanci mali informáciu a vedomosť, kto bol víťazom verejného obstarávania a takto jeho výsledok odsúhlasili. Súčasťou verejného obstarávania bola vždy súťažná ponuka uchádzača vrátane predloženej zmluvy o dielo a preto pokiaľ obecné zastupiteľstvo schválilo výsledky verejného obstarávania, tak ho schválilo v celosti aj s tým, že jeho víťazom je žalobca a uzatvára sa s ním predložená a obecným zastupiteľstvom doplňovaná a upravovaná zmluva o dielo. Z uvedeného preto jasne vyplýva, že zmluvy o dielo aj dodatky boli obecným zastupiteľstvom schválené. Pri žiadostiach podávaných na ŠFRB a Ministerstvo dopravy a výstavby SR sa hovorilo aj o prílohách, ktorými pri oboch bola podpísaná zmluva o dielo so žalobcom resp. jej dodatok a prílohy verejného obstarávania. Poslanci teda vedome schválili uzavretie zmluvy resp. dodatku so žalobcom a následne to vedome odobril štatutár obce svojim podpisom a tento prejav vôle je nevyhnutné posudzovať v širšom kontexte v zmysle § 35 Občianskeho zákonníka. Zmluvy o dielo ako aj dodatky boli výsledkom celého procesu verejného obstarávania a v tomto procese je neprípustné ponechávať otvorenú otázku, či zmluva bude alebo nebude pred jej podpísaním schválená obecným zastupiteľstvom. Pri vyhlásení verejného obstarávania musí byť zrejmý zámer a vôľa zo strany obce postupovať na základe výsledku verejného obstarávania tak, že tento proces bude zavŕšený uzatvorením zmluvy s úspešným uchádzačom v lehotách podľa § 45 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaná v 1./rade na mimoriadnom zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 11.06.2014 schválila návrh na mimosúdnu dohodu so žalobcom, čím prejavila vôľu vyporiadať škodu spôsobenú žalobcovi a táto vôľa bola prejavená aj v uznesení obecného zastupiteľstva dňa 02.03.2016. Týmto žalovaná v 1./rade uznala svoju zodpovednosť a svoj záväzok odškodniť žalobcu a takýmto prejavom je viazaná. Išlo o uznanie nároku žalobcu, ktoré nemôže žalovaná v 1./ rade dodatočne meniť alebo stiahnuť späť. V prípade, že by súd uzavreté zmluvy o dielo nepovažoval za platné, tak žalobca poukázal na ustanovenie § 42 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenie § 268 Obchodného zákonníka s tým, že žalovaná v 1./rade uzavretím písomných zmlúv o dielo bez zabezpečenia súhlasu obecného zastupiteľstva vedome uviedla žalobcu do omylu, že takýto súhlas existuje a že podpísané zmluvy o dielo sú platné. Na základe podpísaných zmlúv o dielo uzavrel žalobca subdodávateľské zmluvy s tretím subjektom, s ktorým musí vyriešiť zmluvný vzťah vrátane sankcií, ktoré vznikli z dôvodu nesprávneho postupu žalovanej v 1./rade. Pokiaľ prejav vôle obecného zastupiteľstva s uzavretím zmlúv o dielo nebol zachytený písomne do zápisnice, tak za obsah zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zodpovedá jednak žalovaná v 1./rade ako aj žalovaná v 2./ rade ako starosta a preto ide o porušenie povinnosti žalovaných, ktorými spôsobili neplatnosť úkonu a tým nesú zodpovednosť za vzniknutú škodu žalobcovi. Na námietku žalovaných, že žalobca si neoveril, či zápisnica z obecného zastupiteľstva obsahuje písomne zachytené schválenie zmluvy o dielo zo strany obecného zastupiteľstva a tým porušil prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ a nemôže si uplatňovať nárok na náhradu škody, žalobca uviedol, že v danom čase žalovaná v 1./rade nezverejňovala zápisnice zo zastupiteľstva a preto ich nemal ako získať a žalobca vykonal všetky obozretné kroky, keď sa opakovane zúčastnil na zastupiteľstve a bol prítomný, keď obecné zastupiteľstvo opakovane schvaľovalo žalobcu, či už ako víťaza verejného obstarávania alebo ako zhotoviteľa podľa zmluvy o dielo, či už ako súčasť žiadosti na ŠFRB a Ministerstvo dopravy a výstavby SR. Je už nad rámec bežnej opatrnosti, aby žalobca kontroloval zapisovateľa, či do zápisnice napísal všetko tak, ako sa na zastupiteľstve udialo. V tomto smere je však nevyhnutné prihliadať aj na ďalšie správanie žalovanej v 1./rade, ktorá mu odovzdala podpísanú zmluvu o dielo, ako aj stavenisko a nechala ho začať realizovať dielo. Ustanovenie § 268 Obchodného zákonníka upravuje priamu vedomosť poškodeného a prípadná skutočnosť, že niekto nemal dobrú vieru neznamená, že si bol automaticky vedomý opaku. Iba v prípade, ak by žalobca škodu zavinil výlučne sám, tak by si ju aj sám znášal a ak by došlo k vzniku škody spoluzavinením, tak by žalobca znášal škodu len pomerne v zmysle § 441 OZ.
3./ Štatutárny zástupca žalobcu Miroslav Sýkora (predseda predstavenstva) na pojednávaní dňa 28.04.2017 uviedol, že za žalobcu chodili na jednania obecného zastupiteľstva žalovanej v 1./rade, kde sa rokovalo o výstavbe bytových domov a všetko sa riadne schválilo a na základe toho boli riadne uzavreté zmluvy o dielo ako výsledok verejného obstarávania. Všetky tieto záležitosti boli prerokované obecným zastupiteľstvom a podpísané štatutárnym zástupcom. Zabezpečenie finančných prostriedkov na výstavbu bolo vecou žalovanej v 1./rade, ktorá mala možnosť zobrať si úver zo ŠFRB alebo od iných subjektov. Žalobca nikdy neriešil, či obec má zabezpečené finančné prostriedky. O tom, že by zmluvy mali byť neplatné sa dozvedeli až z vyjadrenia žalovaných, nakoľko dovtedy uvedená skutočnosť nebola namietaná. Podľa neho v r. 2010 nebolo potrebné mať uzavretú zmluvu o dielo pred podaním žiadosti o dotáciu zo ŠFRB a toto bolo potrebné až neskôr. Na ďalšom pojednávaní dňa 07.12.2018 štatutárny zástupca žalobcu vypovedal, že obecné zastupiteľstvo pred podpísaním zmluvy preukázateľne schválilo, že žalobca bude zhotoviteľom stavby a o tomto prebehlo aj hlasovanie, kde väčšina poslancov bola za. Hlasovalo sa, že bude podpísaná zmluva, ktorá bola predtým pripomienkovaná. Za túto zmluvu hlasovala väčšina obecného zastupiteľstva. Následne došlo k podpísaniu zmlúv o dielo a boli podané zo strany obce žiadosti na ministerstvo a ŠFRB. Spolu s týmito žiadosťami boli predkladané aj zmluvy o dielo ako prílohy a išlo o zmluvy, ktoré boli uzavreté so žalobcom. Po nástupe novej starostky sa stavba zo 6 bytovej jednotky zmenila na 8 bytovú a po ďalšom výberovom konaní obecné zastupiteľstvo schválilo realizáciu výstavby žalobcom ako aj dodatok k zmluve, ktorý sa mal podpisovať a to, že žalobca bude zhotoviteľom stavieb. Napriek tomu starostka komunikovala s ďalšími subjektmi a uzatvorila nové zmluvy bez toho, aby vypovedala predchádzajúce zmluvy uzavreté so žalobcom. Až do podania žaloby na súd starostka nerozporovala zmluvy o dielo a po podaní žaloby poslanci obecného zastupiteľstva vyzvali starostku na uzavretie dohody medzi obcou a žalobcom, ale napriek tomu starostka uzavrela nové zmluvy s ďalšími spoločnosťami. Pred podpísaním zmluvy o dielo sa on ako štatutárny zástupca žalobcu zúčastnil asi troch zasadnutí obecného zastupiteľstva pred samotným hlasovaním a zúčastnil sa aj zasadnutia, kde bolo priamo hlasované, že žalobca bude zhotoviteľom diela a že budú s ním uzavreté zmluvy o dielo, ktoré boli predtým pripomienkované. Po odhlasovaní zmlúv o dielo sa starosta k týmto zmluvám už nikdy nevyjadroval ani k tomu, že by s nimi nebolo niečo v poriadku a jediný problém bol s projektovou dokumentáciou. Na zasadnutia obecných zastupiteľstiev chodil s ďalšími členmi spoločnosti aj do iných obcí a teda vie, že zmluva o dielo musí byť ako doklad odhlasovaná obecným zastupiteľstvom a preto sa aj zúčastňovali týchto zasadnutí a v tomto prípade poslanci odhlasovali, že zhotoviteľom diela bude žalobca. V tom čase nebola zákonná možnosť dožadovať sa zápisnice z obecného zastupiteľstva, pričom niektoré obce tieto zápisnice zverejňovali a teda obec nemusela predložiť zápisnicu z obecného zastupiteľstva. Keďže došlo k podpísaniu zmluvy aj k začatiu výstavby, tak nemali žiadnu pochybnosť o tom, že niečo nie je v poriadku. Štatutárny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že vo svojej funkcii je asi od r. 2008 a zúčastňoval sa viacerých zasadnutí obecných zastupiteľstiev vo viacerých obciach, kde sa robilo verejné obstarávanie, pričom v niektorých obstarávaniach boli úspešní a v iných zasa nie a pred podpisom zmlúv sa zúčastňovali zasadnutí v každom prípade, pričom v období rokov 2009-2012 to bolo asi 30 prípadov. Len asi v dvoch alebo troch prípadoch sa stalo, že došlo k súdnym sporom alebo k uzavretiu zmierov, ale nikdy nebola spochybňovaná zmluva o dielo, resp. hlasovanie obecným zastupiteľstvom. V prípade Obce Preseľany došlo k dohode ohľadne výstavby, i keď táto ešte nebola započatá. Obdobný súdny spor majú aj na Okresnom súde v Galante, kde by malo dôjsť k uzavretiu zmieru.
4./ Žalovaní v 1./ a 2./rade s podanou žalobou nesúhlasili a žiadali ju v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení zo dňa 13.01.2017 (č.l. 176) namietali, že vôľa zmluvných strán nikdy nesmerovala k uzatvoreniu platných zmlúv o dielo, keďže ich úmyslom nikdy nebolo uzatvoriť platnú zmluvu o dielo a na jej základe výstavbu realizovať, ale spoluparticipovať na zabezpečení finančných prostriedkov potrebných na realizáciu výstavby a až následne po získaní potrebných finančných prostriedkov uzatvoriť platnú a záväznú zmluvu o dielo. Zmluvy o dielo boli teda vypracované len za účelom získania potrebných finančných prostriedkov od príslušných štátnych inštitúcií, o čom mal vedomosť aj samotný žalobca. Keďže po získaní finančnej podpory mali zmluvné strany uzatvoriť novú zmluvu, podľa ktorej by sa celá výstavba realizovala, neboli zmluvy o dielo ani dodatky č. 1 prerokované a schválené obecným zastupiteľstvom. Z rovnakého dôvodu neboli dodatky č. 1 k zmluvám o dielo zverejnené na webovej stránke obce. Z uvedených dôvodov považujú žalobu za zneužitie situácie zo strany žalobcu, ktorý sa odovzdania staveniska domáhal len formálne, keď zistil, že celý dohodnutý proces nevyšiel. Keďže právo stavby mohlo žalobcovi vzniknúť len z platnej a záväznej zmluvy, žalovanej v 1./rade nikdy nevznikla povinnosť odovzdať žalobcovi stavenisko. Aj za predpokladu, že by sa vôľa zmluvných strán obsiahnutá v zmluvách o dielo zhodovala s jej prejavom, boli by zmluvy o dielo a takisto aj dodatky č. 1 absolútne neplatné z dôvodu ich rozporu so zákonom. V tomto smere žalované poukazovali na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. a/ zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom do 31.12.2010 s tým, že obecné zastupiteľstvo nikdy neprijalo uznesenie schvaľujúce uzatvorenie zmluvy o dielo so žalobcom a takisto nikdy neschválilo ani uzatvorenie dodatkov č. 1 so žalobcom. Z uvedených dôvodov žalované popierali tvrdenie žalobcu, že zmluvy o dielo ako aj dodatky k nim boli platne uzatvorené a že úmysel zmluvných strán smeroval k uzatvoreniu platných a záväzných zmlúv o dielo. Vo vyjadrení zo dňa 11.04.2017 (č.l. 237) žalované tvrdili, že neporušili žiadne zmluvné povinnosti vyplývajúce zo zmlúv o dielo v spojení s dodatkami a poukazovali na to, že po uzavretí zmluvy o dielo v spojení s dodatkami nebola splnená odkladacia podmienka obsiahnutá v ustanovení čl. IV odsek 4.2 v podobe pokynu žalovanej v 1./ rade, v dôsledku čoho toto ustanovenie nemohlo nadobudnúť účinnosť a žalovaná v 1./rade nemohla svojou nečinnosťou porušiť žiadne povinnosti vyplývajúce jej zo zmlúv o dielo namietané žalobcom, nakoľko jej žiadne povinnosti účinne nevznikli. Formulácia zmlúv o dielo v spojení s dodatkami, v ktorých bola obsiahnutá odkladacia podmienka je odôvodnená legislatívou platnou a účinnou v čase, kedy sa žalovaná v 1./rade rozhodla žiadať o poskytnutie finančného príspevku na výstavbu nájomných domov. Zmluvy o dielo uzavreli zmluvné strany zjavne iba za účelom podania predmetnej žiadosti. Vo vyjadrení zo dňa 26.04.2017 (č.l. 493) namietali, že žalobca nepreukázal ani jeden z predpokladov zakladajúcich nárok na náhradu škody titulom ušlého zisku, keďže žalovaná v 1./rade neporušila žiadnu povinnosť zo záväzku a žalobca taktiež nepreukázal, že by mu vznikla škoda titulom ušlého zisku. Rovnako žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani vo vzťahu k príčinnej súvislosti medzi ním tvrdeným porušením právnej povinnosti zo záväzku a spôsobenou škodou. Aj vo svojich ďalších vyjadreniach zo dňa 10.05.2017 (č.l. 516), 03.07.2017 (č.l. 628) a zo dňa 20.03.2018 (č.l. 709) sa žalované opakovane vyjadrovali k samotnému verejnému obstarávaniu, na základe ktorého došlo k uzavretiu predmetných zmlúv o dielo a hlavne k nevyhnutnosti schválenia týchto zmlúv o dielo v spojení s dodatkami obecným zastupiteľstvom s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a predkladali zápisnice ako aj uznesenia zo zasadnutí obecného zastupiteľstva uskutočnených pred podpisom zmlúv o dielo ako aj po ich podpise a poukazovali na rozhodovaciu prax súdov SR ako aj súdov v Českej republike ohľadom schvaľovania právnych úkonov obce obecným zastupiteľstvom. Na základe týchto námietok považovali uzatvorené zmluvy o dielo v spojení s dodatkami za absolútne neplatné právne úkony. V prípade námietok žalobcu, že tieto zmluvy aj s dodatkami najskôr označovali za platné uviedli, že až neskôr preukázateľne zistili, že tieto zmluvy neboli pred ich podpísaním starostom schválené obecným zastupiteľstvom, čo ich potom doviedlo k záveru o absolútnej neplatnosti. Vzhľadom na absolútnu neplatnosť týchto právnych úkonov ani to, že ich v predošlých vyjadreniach označili za platné, nevedie ku konvalidácii uvedených právnych úkonov. Zároveň vzhľadom na námietky žalobcu poukazovali na ustanovenie § 11 ods. 4 písm. a/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení upravujúcim právomoci obecného zastupiteľstva rozhodovať o základných otázkach života obce s tým, že je mu najmä vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku. V záverečnom stanovisku zo dňa 09.01.2019 (č.l. 807) žalované odkazovali na svoje predchádzajúceho vyjadrenia ohľadom absolútnej neplatnosti zmlúv o dielo v spojení s dodatkami a vyjadrovali sa k vedomosti žalobcu o tejto absolútnej neplatnosti, pričom poukazovali na rozhodovaciu prax NS ČR s tým, že v prípade ak zmluvná strana vstupuje do zmluvného vzťahu s obcou, má si byť v zmysle zásady neznalosť práva neospravedlňuje vedomá toho, že najdôležitejšie právne úkony týkajúce sa majetku obce podliehajú schváleniu obecným zastupiteľstvom premietnutým do jeho písomného uznesenia, čím sa tvorí vôľa obce konkrétny právny úkon uskutočniť. Zmluvná strana sa neskôr nemôže odvolávať na svoju dobrú vieru pri uzatváraní tohto právneho úkonu a od tejto následne odvodzovať svoje nároky, pretože sama zanedbala svoje povinnosti vo vzťahu k predchádzaniu prípadných škôd spojených s neplatnosťou právneho úkonu. Je nesporné, že žalobca o nevyhnutnosti schválenia zmlúv o dielo obecným zastupiteľstvom vedel, čo potvrdil jeho štatutárny zástupca na pojednávaní dňa 07.12.2018 a rovnako aj svedok D.. Uvedené podporuje aj fakt, že žalobca v rozhodnom čase vstupoval do zmluvných vzťahov nielen so žalovanou v 1./rade, ale aj s inými obcami. V zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám obecné zastupiteľstvá v čase uzatvárania zmlúv o dielo boli povinné zverejňovať zápisnice z ich schôdzí a žalobcovi preto nič nebránilo do týchto zápisníc nahliadnuť resp. si ich k nahliadnutiu vyžiadať. Účasť štatutárneho orgánu žalobcu prípadne ďalších jeho zamestnancov na zasadnutiach obecného zastupiteľstva, na ktorých sa rokovalo o zmluvách o dielo nie je možné v žiadnom prípade považovať za dostatočné overenie toho, či boli zmluvy o dielo riadne schválené obecným zastupiteľstvom. Z hľadiska prejavu vôle žalovanej v 1./rade uzavrieť so žalobcom zmluvy o dielo je však rozhodné výlučne to, či bol tento prejav vôle premietnutý do písomného zápisu o priebehu schôdze obecného zastupiteľstva v podobe jeho uznesenia. Žalobca sa v súčasnosti nemôže pri uplatňovaní nároku na náhradu škody odvolávať na to, že pri uzatváraní zmlúv o dielo postupoval v dobrej viere v ich platnosť a splnenie všetkých zákonných podmienok, z čoho je nevyhnutné odvodiť aj vedomosť žalobcu o absolútnej neplatnosti týchto zmlúv. Žalobca pred podpisom zmlúv o dielo markantne a bez akejkoľvek relevantnej príčiny zanedbal jeho povinnosti vo vzťahu k predchádzaniu škôd spojených s prípadnou neplatnosťou predmetných zmlúv.
5./ Žalovaná v 2./rade, ktorá je zároveň aj starostkou obce Radošina, na pojednávaní dňa 28.04.2017 uviedla, že v prípade hospodárenia s majetkom obce je starosta viazaný rozhodnutím obecného zastupiteľstva, pričom pri výstavbe bytových domov bola bežná prax taká, že obec musela požiadať o dotáciu Ministerstvo dopravy a zvyšok nákladov sa kryl úverom zo ŠFRB, nakoľko v tom čase obec nemala dostatok finančných prostriedkov, aby sama realizovala výstavbu bytových domov. Zo samotného obecného rozpočtu sa takáto výstavba realizovať nedá. V prípade, že obec nedostala dotáciu a nemohla dostať ani úver, žalobca vedel, že obec samotná nemá finančné prostriedky na výstavbu.
Kvôli úrokom neprichádzal do úvahy iný úver ako zo ŠFRB. Potvrdila, že neskôr obec zadala výstavbu bytovky inej firme, nakoľko musela riešiť bytovú otázku niektorých občanov a preto rozhodla o výstavbe jednej bytovky takým spôsobom, že firme prenajala pozemok a poskytla svoju stavebnú dokumentáciu, pričom firma na vlastné náklady postavila bytovku, ktorá bola v jej vlastníctve a potom obec požiadala o poskytnutie úveru zo ŠFRB na odkúpenie tejto bytovky a po jeho poskytnutí bytovku odkúpila. V čase, keď podpisovala dodatok k zmluvám, bola vo funkcii len dva týždne a bolo jej povedané, že keď dodatok nepodpíše, tak oberie obec o finančné prostriedky na výstavbu 4 bytoviek a vychádzala z dovtedajšej praxe ohľadom zabezpečenia finančných prostriedkov, pričom tento dodatok zverejnený nebol. Keďže zmluvy o dielo z r. 2009 nepodpisovala, tak nebude ani hodnotiť ich platnosť.
6./ Svedok A.. O. Y. vypovedal, že bol starostom obce Radošina v období rokov 1995 až 2010 a keďže v poslednom volebnom období mala obec záujem o výstavbu bytových domov, tak sa robilo verejné obstarávanie, podľa ktorého sa mali stavať 4 bytovky a v každej malo byť 6 bytových jednotiek. Toto verejné obstarávanie vyhral žalobca a preto s ním v r. 2009 prebiehali rokovania, pričom firma sa prezentovala na obecnom zastupiteľstve a musela odpovedať aj na dotazy poslancov a dohoda bola taká, že výstavba nájomných bytov sa bude realizovať cez ŠFRB. Pokiaľ ide o uzavretie zmlúv o dielo, tak tieto boli vlastne výsledkom verejného obstarávania, pričom v čase podávania žiadosti na ŠFRB už vedeli, že sa bude požadovať, aby sa uskutočnilo aj verejné obstarávanie a z dôvodu získania času toto verejné obstarávanie urobili už vopred. Už v podmienkach verejného obstarávania bolo uvedené, že stavba sa bude realizovať z prostriedkov ŠFRB a zmluvy o dielo všetci chápali tak, že výstavba sa uskutoční až pokiaľ bude úspešná žiadosť o poskytnutie finančných prostriedkov. Na obecnom zastupiteľstve bola prednesená informácia, že žalobca bol úspešný vo verejnom obstarávaní a teda idú do tejto výstavby, pričom on zmluvy o dielo podpisoval ako prvý a ďalej to mala na starosti pracovníčka, ktorá zabezpečovala spisovú agendu týkajúcu sa verejného obstarávania. Pokiaľ ide o rokovania s firmou, tak o týchto malo vedomosť obecné zastupiteľstvo a zmluva o dielo by bola schválená na obecnom zastupiteľstve v prípade poskytnutia prostriedkov zo ŠFRB. Obecné zastupiteľstvo malo schválenú smernicu o predaji obecného majetku, čo sa robilo verejnou súťažou a podľa tejto smernice obecné zastupiteľstvo schvaľovalo predaj a kúpu majetku. Verejné obstarávanie považoval za právny úkon s tým, že tento bol ukončený podpísaním samotnej zmluvy a vychádzal z výsledkov verejného obstarávania, ktoré podpísal obstarávateľ. Podľa jeho názoru už v podmienkach verejného obstarávania bolo uvedené, že obec si vyhradila právo odstúpiť od zmluvy v prípade neposkytnutia finančných prostriedkov. Na otázku, či by podpisoval zmluvu o dielo bez súhlasu obecného zastupiteľstva svedok uviedol, že najskôr prebehlo verejné obstarávanie s určitým výsledkom a preto potom podpisoval zmluvu o dielo. Pokiaľ ide o súhlas, tak keď bol súhlas zo strany obecného zastupiteľstva s výsledkom verejného obstarávania, tak sa to bralo ako súhlas na podpis zmluvy. Zástupcovia žalobcu chodili na zasadnutia obecného zastupiteľstva a odpovedali na otázky, ktoré sa týkali aj budúcej zmluvy o dielo a bodov tejto zmluvy a taktiež samotnej výstavby. Poslanci mali vedomosť o výsledku verejného obstarávania a taktiež o podpisovaní zmluvy a vedeli, že víťazom verejného obstarávania je žalobca.
7./ Svedok A.. H. D., ktorý je zamestnaný u žalobcu na pozícii projektový manažér asi od r. 2008 alebo 2009 vypovedal, že v rámci svojho zaradenia komunikuje aj so zástupcami obcí po stránke technickej pokiaľ ide o výstavbu. V dôsledku toho sa zúčastňuje zasadnutí obecných zastupiteľstiev a pokiaľ ide o uzatváranie samotných zmlúv, tak tomuto prechádza príprava zmluvy a konzultácie ohľadom projektu, ktoré má na starosti a výsledkom tohto je uzavretie zmluvy o dielo. V prípade obce Radošina sa niekoľkokrát stretli so zástupcami obce a tieto stretnutia prebiehali ešte predtým, ako došlo k odsúhlaseniu zmluvy. Zúčastnil sa všetkých zasadnutí obecného zastupiteľstva v súvislosti so zmluvami o dielo a na týchto zasadnutiach sa riešili pripomienky k zmluve a poslancom bolo odpovedané na ich otázky ohľadom stavby a následne bolo odsúhlasené, že obec ide stavať a že zmluva bude uzavretá s ich spoločnosťou a s určitým časovým odstupom sa podávala žiadosť na Krajský stavebný úrad. Na zasadnutia obecného zastupiteľstva do Obce Radošina chodil s p. R. a p. G., pričom koncom roku 2009 sa zúčastnil niekoľkých zasadnutí obecného zastupiteľstva a posledné bolo v decembri 2009. Na prelome rokov 2010 a 2011 sa uskutočnili stretnutia, keď už bola starostkou žalovaná v 2./rade kvôli tomu, že ŠFRB menil podmienky a museli na to reagovať. Na zasadnutí obecného zastupiteľstva v Radošine sa odsúhlasilo, že žalobca bude stavať bytovky, pokiaľ obec dostane financie a odsúhlasilo sa uzavretie zmluvy s tým, že obec odošle žiadosti o úver na Krajský stavebný úrad. Zmluva o dielo musí byť riadne schválená a odsúhlasená obecným zastupiteľstvom, pretože bez toho ďalší mechanizmus nemôže pokračovať. Peniaze na takúto výstavbu sú účelovo viazané a preto už keď sa podávajú takéto žiadosti, musí byť známe, kto bude stavať. V dôsledku zmien podmienok výstavby zo strany ŠFRB v r. 2010 bola nutná zmena projektu zo 6 bytovky na 8 bytovku, čo si vyžadovalo nielen zmenu projektu, ale aj zmenu zmluvy o dielo a menila sa aj hodnota stavby a toto všetko sa muselo odsúhlasiť. On bol prítomný na zasadnutí, keď sa schvaľoval dodatok a vtedy už bola starostkou žalovaná v 2./rade, pričom došlo k schváleniu dodatku k zmluve a bola odsúhlasená výstavba pre žalobcu a následne sa musela podávať nová žiadosť na Krajský stavebný úrad. Potvrdil, že bol na takom zasadnutí obecného zastupiteľstva v čase, keď bol starostom p. Y., kde sa schvaľovala zmluva o dielo ako aj to, že zhotoviteľom bude žalobca.
8./ Svedok H.. H. G. J.. uviedol, že je zamestnaný u žalobcu od r. 2008 vo funkcii personálneho riaditeľa, ale zúčastňoval sa aj rokovaní ohľadom zmlúv o dielo a zasadnutí obecných zastupiteľstiev, pričom chodil aj na rokovania a zasadnutia obecného zastupiteľstva v obci Radošina, ale aj do iných obcí. V Radošine sa zúčastnil viacerých zasadnutí, na ktorých sa preberala výstavba nájomných bytoviek. Na tieto zasadnutia chodil spolu s p. R. a A.. D., pričom na zasadnutiach sa prerokovalo, čo sa ide stavať, kto bude zhotoviteľ stavby, resp. zhotoviteľa vybrali v rámci verejného obstarávania a taktiež sa toto všetko schvaľovalo a kvôli tomu na zasadnutia chodili. Na zasadnutiach obecného zastupiteľstva v Radošine sa odhlasovali poslancami zmluvy o dielo a toto bolo potrebné, pretože k žiadosti na Krajský stavebný úrad a ŠFRB sa vždy pripájali uznesenia obecného zastupiteľstva ako príloha. Taktiež sa pripájali zmluvy o dielo, dodatky a ďalšia dokumentácia. Dodatky sa odhlasovali asi dva roky po roku 2009 a týkali sa zmeny zmluvy ako aj projektovej dokumentácie. Potvrdil, že bol prítomný na zasadnutí obecného zastupiteľstva koncom roku 2009 a videl, že poslanci odhlasovali túto zmluvu, ale nepamätá si, aký bol pomer hlasov.
9./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárnych zástupcov sporových strán, svedkov A.. O. Y., A.. H. D., H.. H. G. J.., ako aj oboznámením sa s predloženými dokladmi a spisom tunajšieho súdu sp.zn. 4Cb/47/2013 a zistil, že jedným z bodov programu 19.zasadnutia obecného zastupiteľstva v Radošine zo dňa 30.10.2009 (zápisnica na č.l. 717) bola aj výstavba bytov a v rámci tohto bodu je v zápisnici uvedené, že rokovania sa zúčastnili hostia z firmy DEVELOP GROUP a.s. , ktorí predniesli ponuku výstavby nájomných bytov, predstavili bytový dom a jeho financovanie. V uzneseniach schválených na tomto zasadnutí obecného zastupiteľstva (č.l. 798) však nie je žiadne také, ktoré by sa týkalo výstavby bytov a ktoré by súviselo s účasťou zástupcov žalobcu na zasadnutí.
10./ Listami zo dňa 18.12.2009 žalovaná v 1./rade informovala žalobcu o výsledku vyhodnotenia ponúk v zadávaní podprahovej zákazky verejného obstarávania na nájomné bytové domy č. 1,2,3,4 v Radošine s tým, že žalobca je úspešným uchádzačom a verejný obstarávateľ prijíma jeho ponuku a uzavrie s ním zmluvu v lehote viazanosti ponúk. Tejto informácii predchádzalo verejné obstarávanie podprahovej zákazky na uvedené nájomné bytové domy, pričom podľa súťažných podkladov k nájomnému bytovému domu č. 4 v Radošine (č.l. 639) zo dňa 16.11.2009 v časti všeobecné informácie je okrem iného uvedené, že financovanie predmetu obstarávania je podmienené poskytnutím dotácie zo ŠFRB prostredníctvom MVaRR SR s tým, že obstarávateľ (Obec Radošina) neposkytuje preddavok a v prípade neposkytnutia dotácie zo ŠFRB obstarávateľ si vyhradzuje právo odstúpiť od zmluvy. Podľa súťažných podkladov predpokladaná hodnota zákazky činila 272.191 eur bez DPH. Zmluva o dielo mala byť uzatvorená podľa Obchodného zákonníka a práce sa mali uskutočniť v Obci Radošina, pričom lehota na ukončenie prác mala byť 46 týždňov od odovzdania staveniska. Podľa súťažných podkladov platnosť ponuky zostáva počas lehoty viazanosti ponúk do 28.02.2010. Úspešnému uchádzačovi malo byť doručené oznámenie o uzavretí zmluvy a zmluva s ním mala byť uzavretá najneskôr do lehoty viazanosti ponúk. Podľa zápisnice z 20.zasadnutia obecného zastupiteľstva v Radošine zo dňa 11.12.2009 (č.l. 722) v rámci programu pod bodom 10 je uvedená došlá pošta, interpelácie poslancov a rôzne, pričom v ďalšej časti zápisnice pod týmto bodom je len uvedené, že výstavba bytovky sa začne na jar roku 2010. Medzi uzneseniami z tohto zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného dňa 11.12.2009 (č.l. 795) sa pod bodmi 13 - 40 nachádzajú uznesenia, podľa ktorých obecné zastupiteľstvo schválilo podanie žiadosti o poskytnutie úveru zo ŠFRB na výstavbu nájomného domu zo 6-bytovými jednotkami v lokalite Školská ulica v kat.úz. Radošina na parc. č. 446/27 vo výške 80% obstarávacích nákladov ako aj podanie žiadosti o štátnu dotáciu z Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR vo výške 20% obstarávacích nákladov a taktiež schválilo ručenie bankovou zárukou v Dexia banke a.s. Topoľčany, použitie vlastných prostriedkov na technickú vybavenosť, inžinierske siete a prípojky inžinierskych sietí, poistenie stavby, uplatnenie záložného práva na novopostavené byty a vyčlenenie finančných prostriedkov z rozpočtu obce na splácanie mesačných splátok poskytnutého úveru. Obsahovo zhodné uznesenia boli schválené na podanie žiadosti pri výstavbe všetkých 4 nájomných domov aj s rovnakými podmienkami vyššie uvedenými.
11./ Medzi žalovanou v 1./rade ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom boli uzavreté 4 obsahovo zhodné zmluvy o dielo datované dňa 31.12.2009 (č.l. 9 - 20), predmetom ktorých bola realizácia diela v zmysle projektovej dokumentácie stavby a to nájomných bytových domov č. 1,2,3,4
- 6 b.j. v Radošine v rozsahu podľa ponuky zhotoviteľa zo dňa 15.12.2009, ktorá tvorí prílohu č. 1 každej zmluvy. Podľa čl. IV jednotlivých zmlúv o dielo sa zhotoviteľ zaviazal dielo vykonať a odovzdať objednávateľovi v čase do 60 týždňov od odovzdania staveniska s prihliadnutím na ustanovenie bodu 4.2. tohto článku, podľa ktorého sa strany vzájomne dohodli, že práce na zhotovení diela budú zahájané po podpísaní zmluvy a na základe pokynu objednávateľa, ktorý zápisom do stavebného denníka odovzdá stavenisko a zhotoviteľ ho prevezme. Predpokladaný termín začatia prác je 04/2010 a ukončenia prác 06/2011. Cena za vykonanie diela bola pri všetkých 4 stavbách dohodnutá v rovnakej výške 270,975,13 eura bez DPH. V čl. XI zmlúv sú uvedené iné práva a povinnosti zmluvných strán a podľa bodu 11.7. tohto článku v prípade porušenia povinností v ňom uvedených má každá zo zmluvných strán právo odstúpiť od zmluvy o dielo. Podľa čl. XIII bod 13.3. zmluvy nadobúda zmluva platnosť a účinnosť dňom jej podpísania obidvoma zmluvnými stranami.
12./ Podľa stavebných povolení vydaných Mestom Topoľčany dňa 08.01.2010 (č.l. 185 - 204 sa žalovanej v 1./rade ako stavebníkovi povolila stavba nájomných bytových domov č. 1,2,3,4 obsahujúcich 6 bytových jednotiek, pričom uvedené stavebné povolenia mali stratiť platnosť ak sa so stavebnými prácami nezačalo do dvoch rokov odo dňa, keď nadobudli právoplatnosť a všetky 4 stavebné povolenia sa stali právoplatnými dňa 11.01.2010.
13./ Žalovaná v 1./rade žiadosťami zo dňa 27.01.2010 (č.l. 23 - 30) požiadala ŠFRB o poskytnutie podpory na výstavbu nájomných bytových domov č. 1,2, 3, 4 a zároveň žiadosťami z toho istého dňa požiadala Krajský stavebný úrad v Nitre (č.l. 31-38) o poskytnutie dotácie na obstaranie nájomných bytov. Súčasťou týchto žiadostí boli aj krycie listy rozpočtu vypracované žalobcom dňa 15.12.2009 (č.l. 39-42). Štátny fond rozvoja bývania Bratislava listom zo dňa 11.06.2010 (č.l. 205) oznámil žalovanej v 1./rade, že po posúdení jej žiadosti rozhodol o neposkytnutí podpory z prostriedkov ŠFRB, nakoľko v schválenom rozpočte ŠFRB na rok 2010 nie sú vyčlenené finančné prostriedky na žiadosti, na ktoré nebola poskytnutá dotácia z prostriedkov MVaRR SR. Krajský stavebný úrad v Nitre listom zo dňa 26.03.2010 (č.l. 206) oznámil žalovanej v 1./rade vrátenie žiadosti o poskytnutie dotácie na obstaranie nájomných bytov a technickej vybavenosti, nakoľko v tejto boli zistené nedostatky špecifikované v liste a z toho dôvodu žiadosť nespĺňa podmienky pre udelenie dotácie.
14./ Podľa zápisnice z 21.zasadnutia obecného zastupiteľstva v Radošine zo dňa 12.02.2010 (č.l.726) predmetom rokovania nebola výstavba bytoviek a ani v rámci rôzneho sa k tejto veci nič neprejednávalo a iba z uznesenia z tohto zasadnutia (č.l.800) vyplýva, že obecné zastupiteľstvo zobralo na vedomie žiadosti o pridelenie nájomných bytov občanov uvedených v tomto uznesení.
15./ Dňa 28.12.2010 žalovaná v 1./rade rozhodla (č.l. 294), že sa mieni opakovane uchádzať o získanie štátnej podpory na výstavbu nájomných bytov s projektom nájomný bytový dom č. 1 s tým, že použije postup rokovacieho konania bez zverejnenia so splnením podmienky podľa § 58 ods. 1 písm. i/ zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a listom z toho istého dňa (č.l. 292) vyzvala žalobcu na rokovanie o podmienkach zmluvy k zákazke v rámci zadávania podprahovej zákazky s tým, že rokovanie sa uskutoční dňa 04.01.2011 v kancelárii starostky obce. Predmetom rokovania mala byť úprava podmienok uzatvorenej zmluvy o dielo zo dňa 31.12.2009 formou dodatku č. 1. Lehota viazanosti bola stanovená do 30.06.2011. Podľa zápisnice z rokovania o podmienkach zmluvy týkajúcej sa nájomného bytového domu č. 1 konaného dňa 04.01.2011 (č.l. 296) komisia skonštatovala, že návrh dodatku predložený na rokovanie spĺňa podmienky verejného obstarávateľa a komisia odporučila verejnému obstarávateľovi prijať ponuku uchádzača DEVELOP GROUP a.s. Bratislava s tým, že tento uchádzač obratom predloží 4 originálne vyhotovenia dodatku č. 1 k zmluve o dielo vrátane 4 vyhotovení rozpočtu stavby. Za žalobcu sa tohto rokovania zúčastnil štatutárny zástupca Miroslav Sýkora. Obsahovo zhodné rozhodnutia a doklady boli vydané aj v prípade ďalších nájomných bytových domov č. 2,3,4 (č.l. 350 - 358, č.l. 410 - 418, č.l. 470 - 478). Listami zo dňa 05.01.2011 (č.l. 43-46) žalovaná v 1./rade oznámila žalobcovi, že uspel v zadávaní podprahovej zákazky s výzvou na rokovanie Nájomný bytový dom č. 1, 2, 3, 4 a že prijíma jeho ponuku a zároveň ho požiadala o predloženie 4 exemplárov dodatku k zmluve o dielo vrátane rozpočtov k stavbe. Podľa výpisu z mimoriadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva Obce Radošina konaného dňa 28.01.2011 (č.l. 289) bol schválený súhlas s investičným zámerom výstavby 4 bytových domov po 8 b.j. s takým spôsobom financovania, že úver ŠFRB pokryje 75% a dotácia MDV RR SR pokryje 25% a v tomto zmysle bolo schválené aj uznesenie č.l. 4 z tohto zasadnutia (č.l. 802). Zároveň dňa 28.01.2011 (č.l. 290) žalovaná v 1./rade vyhlásila, že výber zhotoviteľa diela Nájomný bytový dom č. 1 bol uskutočnený podľa ustanovení zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a zadávanie zákazky bolo uskutočnené postupmi pre zadávanie podprahových zákaziek, pričom zhotoviteľom diela je úspešný uchádzač DEVELOP GROUP a.s. Bratislava. Rovnaké vyhlásenia boli vydané žalovanou v 1./rade aj v prípade výstavby nájomných bytových domov č. 2,3,4 (č.l. 350, č.l. 410, č.l. 470). Dňa 08.02.2011 žalovaná v 1./rade v zastúpení žalovanou v 2./rade podpísala so žalobcom dodatky č. 1 k zmluvám o dielo Nájomný bytový dom č. 1,2, 3, 4 - 6 b.j. Radošina (č.l. 47 - 54), podľa ktorých sa pôvodné zmluvy o dielo zo dňa 31.12.2009 nahradili novým textom v názve diela aj v predmete zmluvy s tým, že ide o bytové domy obsahujúce 8 b.j. a predpokladaný termín začatia prác mal byť 05/2011 a ukončenia prác 07/2012. Taktiež cena za jednotlivé diela sa navýšila na sumu 316.300,36 eura bez DPH. Po podpise dodatkov k zmluvám o dielo boli žalovanou v 1./rade podané opätovne žiadosti o poskytnutie podpory zo ŠFRB datované dňa 18.02.2011 (č.l. 55 - 62) a rovnako aj žiadosti z toho istého dňa o poskytnutie dotácie na obstaranie nájomných bytov (č.l. 63 - 70) adresované Krajskému stavebnému úradu v Nitre spolu s krycími listami rozpočtu (č.l. 71 - 74) vypracovanými žalobcom dňa 03.01.2011. Listom zo dňa 28.06.2011 (č.l. 209) oznámilo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR žalovanej v 1./rade, že žiadosti na obstaranie nájomných bytov v obci Radošina nespĺňajú podmienky zákona č. 443/2001 Z.z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní a ich posúdenie ako nevyhovujúce Krajským stavebným úradom v Nitre bolo správne.
16./ Žalobca predložil súdu zmluvy o dielo uzavreté dňa 05.04.2011 (č.l. 306, č.l. 366, č.l. 426 a č.l. 486), v ktorých vystupuje ako objednávateľ a zhotoviteľom je spoločnosť PH PODHALE SP.Z O.O so sídlom v Poľsku a podľa týchto zmlúv o dielo mal zhotoviteľ realizovať výstavbu nájomných bytových domov č. 1,2,3,4 - 8 b.j. v Radošine za cenu 285.560 eur bez DPH v prípade každého nájomného bytového domu.
17./ Listom zo dňa 31.01.2012 (č.l. 75) žalobca vyzval žalovanú v 1./rade na poskytnutie súčinnosti v zmysle zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 31.12.2009 v znení dodatku č. 1 zo dňa 08.02.2011 s tým, že z dôvodu neposkytnutia náležitej súčinnosti zo strany obce dohodnuté dielo nemožno riadne vykonávať a vyzval žalovanú v 1./rade, aby mu bolo umožnené dielo vykonať v súlade so zmluvou. Výzvou zo dňa 12.02.2013 žalobca opätovne vyzval žalovanú v 1./rade na poskytnutie súčinnosti v zmysle zmluvy o dielo a na protokolárne odovzdanie staveniska do 20.02.2013 s tým, že v prípade nedodržania uvedenej lehoty mu vznikne nárok na náhradu škody z titulu ušlého zisku vo výške 215.084 eura + DPH. V priebehu súdneho konania obecné zastupiteľstvo Obce Radošina na svojom zasadnutí konanom dňa 02.03.2016 schválilo uznesenie č. 7, podľa ktorého výstavbu dvoch bytových domov v Radošine na Školskej ulici a výstavbu dvoch bytových domov v Radošine na parc.č. 2066/5, 6, 7, 8, 9, 13, 14, 15, 16, 17 bude realizovať žalobca v rokoch 2016 a 2017 pri financovaní formou dotácie z Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a pôžičky zo ŠFRB.
18./ Podľa správy Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky (č.l. 537) žiadosti o poskytnutie dotácie na obstaranie nájomných bytov predkladané v roku 2010 boli podávané na tlačive, ktorého vzor ustanovilo Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR vo výnose č. V-2/2008, pričom prílohou k žiadostiam boli doklady uvedené na príslušnom tlačive. Okrem iného povinnou prílohou bola aj zmluva o dodávke stavebných prác so zhotoviteľom ak ju žiadateľ k termínu predloženia žiadosti uzatvoril. Žiadosti predkladané v roku 2011 boli podávané na tlačive, ktorého vzor ustanovilo MDV a RR SR v opatrení č. 453/2010 Z.z., pričom okrem iného povinnou prílohou bola aj zmluva o dodávke stavebných prác so zhotoviteľom.
19./ Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 4Cb/47/2013 vyplýva, že žalobca obsahovo zhodnú žalobu na náhradu škody v sume 215.084 eura s príslušenstvom podal na súd dňa 18.11.2013, pričom žalovanými bola Obec Preseľany a starosta obce Juraj Trsťan a uplatnil si náhradu škody z titulu ušlého zisku z dôvodu, že mu nebolo umožnené realizovať výstavbu nájomných bytových domov č. 1, 2, 3, 4 v Preseľanoch na základe zmlúv o dielo uzavretých dňa 31.12.2009, ktoré sú obsahovo zhodné aj pokiaľ ide o cenu so zmluvami o dielo uzavretými s Obcou Radošina dňa 31.12.2009. K žalobe boli doložené prakticky tie isté doklady ako v prebiehajúcom súdnom spore, pričom vo veci tiež prebiehali mimosúdne rokovania a uznesením sp.zn. 4Cb/47/2013 - 142 zo dňa 09.03.2015 bolo konanie zastavené, nakoľko predchádzajúcim uznesením zo dňa 13.02.2014 bolo konanie prerušené a ani jeden z účastníkov nepodal do jedného roka návrh na pokračovanie v konaní. Uznesenie o zastavení konania sa stalo právoplatným dňa 26.03.2015.
Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 537 ods. 1 ObZ, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom. Podľa ods. 2 objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.
Podľa § 373 ObZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa § 379 veta prvá ObZ, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
Podľa § 381 ObZ, namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená strana požadovať náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkami porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom do 31.12.2010, zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré určí obecné zastupiteľstvo, upravia najmä a) práva a povinnosti organizácií, ktoré obec zriadila, pri správe majetku obce, b) podmienky odňatia majetku organizáciám, ktoré obec zriadila, c) postup prenechávania majetku do užívania, d) nakladanie s cennými papiermi, e) ktoré úkony organizácií podliehajú schváleniu orgánmi obce. Podľa ods. 2 schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy
a) zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku; to neplatí, ak obec je povinná previesť nehnuteľný majetok podľa osobitného predpisu,
b) zmluvné prevody vlastníctva hnuteľného majetku nad hodnotu určenú obecným zastupiteľstvom,
c) nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote.
Podľa § 11 ods. 4 písm. a/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom do 31.03.2010, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním.
Podľa § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb., starosta je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch obce a v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov obce; v administratívnoprávnych vzťahoch je správnym orgánom.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 268 ObZ kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť škodu osobe, ktorej bol právny úkon určený, ibaže táto osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela. Pre náhradu tejto škody platia obdobne ustanovenia o náhrade škody spôsobenej porušením zmluvnej povinnosti (§ 373 a nasl.).
20./ Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu na zaplatenie sumy 215.084 eura s príslušenstvom z titulu náhrady škody spočívajúcej v ušlom zisku nie je dôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol.
21./ Z odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 165/2012 zo dňa 18.04.2012 vyplýva, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 odsek 1 dohovoru je taktiež právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, ktorá vyplýva z čl. 6 odsek 1 dohovoru, možno podľa záverov Európskeho súdu pre ľudské práva posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Znamená to, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku, pripomienku alebo návrh, ak ide o takú otázku, ktorá nie je relevantná a nevyhnutná pre dané rozhodnutie. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
22./ Vychádzajúc z citovaného rozhodnutia ÚS SR a vzhľadom na obranu žalovaných namietajúcich v priebehu konania absolútnu neplatnosť zmlúv o dielo v spojení s dodatkami sa súd musel v prvom rade vysporiadať s tým, či uvedené zmluvy o dielo uzavreté medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovanou v 1./rade ako objednávateľom dňa 31.12.2009 sú platnými právnymi úkonmi a či nárok žalobcu na náhradu škody titulom ušlého zisku je potrebné posúdiť ako nárok vyplývajúci z porušenia povinnosti zo záväzkového vzťahu podľa § 373 a nasl. ObZ, alebo v prípade neplatnosti predmetných zmlúv o dielo je potrebné nárok žalobcu posúdiť podľa § 268 ObZ. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že zmluvy o dielo uzavreté dňa 31.12.2009 sú výsledkom predchádzajúceho procesu verejného obstarávania realizovaného žalovanou v 1./rade ako verejným obstarávateľom podľa zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv o dielo, formou podprahovej zákazky na uskutočnenie stavebných prác a to výstavby Nájomných bytových domov č. 1,2,3,4 - 6 b.j. v Radošine, pričom podľa § 99 ods. 1 písm. h/ zákona č. 25/2006 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2009 pri zadávaní podprahových zákaziek verejný obstarávateľ uzavrie zmluvu v lehote viazanosti ponúk s úspešným uchádzačom a ostatným uchádzačom oznámi, že neuspeli. Žalobca bol úspešným uchádzačom v procese verejného obstarávania a žalovaná v 1./rade ako verejný obstarávateľ prijala jeho ponuku, čo mu oznámila písomne dňa 18.12.2009 s tým, že so žalobcom uzavrie zmluvu v lehote viazanosti ponúk t.j. do 28.02.2010. Od písomnej informácie žalovanej v 1./ rade zo dňa 18.12.2009 až do podpísania predmetných zmlúv o dielo dňa 31.12.2009 sa neuskutočnilo žiadne zasadnutie obecného zastupiteľstva v Obci Radošina, na ktorom by tento zastupiteľský zbor obce schvaľoval uzavretie zmlúv o dielo so žalobcom. Podľa predložených dokladov - zápisníc zo zasadnutí obecného zastupiteľstva a výpisov uznesení z týchto zasadnutí - sa koncom roku 2009 uskutočnili dve zasadnutia obecného zastupiteľstva v obci Radošina a to dňa 30.10.2009, na ktorom sa zúčastnili aj zástupcovia žalobcu (z výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu Miroslava Sýkoru a svedkov A.. D. a H.. G. je nesporné, že oni boli zástupcami žalobcu na týchto zasadnutiach obecného zastupiteľstva) a dňa 11.12.2009, teda v čase, keď ešte nebol známy úspešný uchádzač v procese verejného obstarávania, ku ktorému boli súťažné podklady vydané dňa 16.11.2009 (teda ešte neskôr, ako sa uskutočnilo zasadnutie obecného zastupiteľstva dňa 30.10.2009, na ktorom zástupcovia žalobcu predniesli ponuku výstavby nájomných bytov a jeho financovania). Na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 30.10.2009 nebolo prijaté žiadne uznesenie, ktoré by schvaľovalo konkrétny právny úkon týkajúci sa výstavby nájomných bytových domov (v skutočnosti ani prijaté nemohlo byť, keďže úspešný uchádzač z verejného obstarávania bol známy až neskôr) a na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 11.12.2009 bolo v programe v rámci rôzneho uvedené iba to, že výstavba bytovky sa začne na jar roku 2010 bez akejkoľvek bližšej konkretizácie. Medzi uzneseniami z tohto zasadnutia obecného zastupiteľstva sa síce pod bodmi 13 - 40 nachádzajú uznesenia, podľa ktorých obecné zastupiteľstvo schválilo podanie žiadosti o poskytnutie úveru zo ŠFRB na výstavbu nájomných domov, ako aj podanie žiadosti o štátnu dotáciu z Ministerstva výstavby a RR SR a s výstavbou súvisiace ďalšie uznesenia, avšak ani jedno z nich sa netýkalo schválenia zmlúv o dielo na výstavbu nájomných bytových domov, ktoré boli dňa 31.12.2009 podpísané starostom obce so žalobcom.
23./ Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom do 31.03.2010 je starosta predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce a podľa § 13 ods. 5 citovaného zákona je starosta štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch obce. Obecné zastupiteľstvo je podľa § 11 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. zastupiteľským zborom obce, zloženým z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce a podľa § 11 ods. 4 písm. a/ citovaného zákona rozhoduje o základných otázkach života obce a najmä je mu vyhradené schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce a kontrolovať hospodárenie s ním.
24./ U obce ako právnickej osoby (§ 18 ods. 2 písm. c/ Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb.) je potrebné rozlišovať vykonávanie právnych úkonov od rozhodovania o týchto úkonoch. Zatiaľ čo rozhodovanie znamená vytváranie vôle vo vnútri, v rámci organizačnej štruktúry obce o tom, či, resp. aký právny úkon obec urobí (vykoná), právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle navonok voči tretej osobe s cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah. Funkcia štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorým je nesporne starosta obce, znamená výhradné oprávnenie konať menom obce navonok t.j. prejavovať vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám. Táto funkcia však sama o sebe nezahŕňa jeho výlučné oprávnenie vytvárať túto vôľu, ktorá je potom prejavovaná navonok práve v podobe právnych úkonov urobených na základe uvedeného konateľského oprávnenia. Oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch t.j. o tom, či, resp. aký právny úkon obec urobí (prejaví), je zo zákona rozdelená medzi obecnú radu, štatutárny orgán a obecné zastupiteľstvo.
25./ Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c/ zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote. Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkovoprávnom úkone nie je autoritatívnym výrokom obce, ktorým sa individuálny právny vzťah účastníkov zakladá, mení alebo ruší ale je prejavom vôle obce. Tento prejav sa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá však len vtedy, ak spĺňa formálne a meritórne náležitosti. Ak sa pred súdom vyskytne v občianskom súdnom konaní ako sporná otázka platnosti zmluvy uzavretej medzi obcou a druhým účastníkom zmluvy, ktorej predmetom je niektorý z majetkovoprávnych úkonov, ktorý vyžadoval rozhodnutie obecného zastupiteľstva, musí súd skúmať platnosť prejavu vôle tak z hľadiska formálnych (prijatie uznesenia spôsobom stanoveným v zákone) ako aj z hľadiska meritórnych náležitostí, ktorého jadrom je prejav vôle. Bez prejavu vôle a jeho vyjadrenia v objektívne zistiteľnej forme nemožno hovoriť o právnom úkone. Táto zásada platí aj pre prejavy vôle obce v oblasti občianskeho práva. Kým obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkovom právnom úkone a prijaté uznesenie nebolo pojaté do zápisu o priebehu schôdze obecného zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Majetkovoprávne úkony, o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo, a ktoré by urobil len starosta bez prechádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, by nezaväzovali obec, pretože by tu chýbal prejav vôle obce. Starosta obce nemôže urobiť bez prejavu vôle obce majetkovoprávny úkon, ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva a zaviazať ním obec, pretože mu k tomu zákon o majetku obce s príslušnými predpismi nedáva oprávnenie, takže jeho právny úkon by ani nevyvolal právne účinky (rozsudok NS SR 2Cdo/284/2006 zo dňa 29.01.2008). Rovnako z rozsudku NS SR sp.zn. 3Odo/21/2002 vyplýva záver, že majetkovoprávne úkony, o ktorých prislúcha rozhodovať obecnému zastupiteľstvu, sú pre obec záväzné len v prípade predchádzajúceho kladného rozhodnutia tohto zastupiteľstva. Bez takéhoto rozhodnutia starosta obce nemôže v uvedených prípadoch urobiť platný právny úkon za obec.
26./ Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 389/08 zo dňa 01.04.2009, majetok obce ako majetok verejnoprávnej korporácie slúžiaci predovšetkým na plnenie jej úloh daných kompetenciami pri výkone samosprávy, ktoré sa realizujú v prospech jednotlivých subjektov práva majúcich k územiu obce právne relevantný vzťah, nemožno z hľadiska právneho režimu nakladania s ním porovnávať s majetkom iných subjektov súkromného práva. Potreba odlišného právneho režimu je daná snahou usmerniť využívanie majetku obce na plnenie úloh verejnoprávnej povahy, chrániť majetok obce pred jeho zneužitím a pred nehospodárnym nakladaním a zabezpečiť jeho čo najefektívnejšie zhodnocovanie a zveľaďovanie, a tým v čo najväčšej možnej miere zabrániť situácii charakterizovanej neschopnosťou obce plniť svoje verejnoprávne funkcie riadne a včas v dôsledku nedostatočnej majetkovej základne. Vychádzajúc z uvedených záverov ústavný súd vyvodzuje, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. b/ a c/ zákona SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov je potrebné vykladať zužujúco, čo sa týka oprávnenia starostu obce uskutočňovať právne úkony vo veciach hnuteľného majetku obce alebo jej majetkových práv v prípade, ak toto nakladanie nie je obmedzené zákonom alebo samotnou obcou prostredníctvom záväzného aktu obecného zastupiteľstva. V tomto kontexte je zároveň potrebné pristúpiť k extenzívnemu výkladu ustanovenia § 11 ods. 4 písm. a/ zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ktoré priznáva obecnému zastupiteľstvu právo schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce, inými slovami, samotná skutočnosť neschválenia zásad hospodárenia a nakladania s majetkom obce obecným zastupiteľstvom mu uvedené právo neodníma. Opačný prístup k výkladu týchto zákonných ustanovení narúša koncepciu zákonodarcu zameranú na ochranu majetkovej základne obce slúžiacej prioritne na plnenie verejných úloh obce a zároveň nerešpektuje požiadavku ústavnej konformity výkladu zákona (čl. 152 ods. 4 v spojení s čl. 65 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).
27./ Problematikou nakladania s majetkom obce sa rovnako zaoberá aj uznesenie Ústavného súdu SR II.ÚS 630/2017 zo dňa 18.10.2017, podľa ktorého sú obce verejnoprávnymi korporáciami a pokiaľ konajú vo veciach práva súkromného, nemožno tvorbu a prejavy ich vôle mechanicky posudzovať rovnako, ako by išlo napríklad o obchodné spoločnosti, ide totiž o samosprávny subjekt sui generis, ktorý pre platnosť s nakladaním majetku potrebuje schválenie príslušným orgánom obce (obecným zastupiteľstvom). Schválenie právneho úkonu zo strany príslušného orgánu obce predstavuje podmienku platnosti právneho úkonu obce. Bez predchádzajúceho rozhodnutia obecného zastupiteľstva by sa uskutočnenie majetkovoprávneho úkonu malo považovať zásadne za také, ktoré odporuje zákonu a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Pokiaľ obecné zastupiteľstvo s uzavretím zmluvy o dielo nevyslovilo súhlas formou uznesenia (pričom úkony v rámci prípravnej fázy projektu, vedomosť členov zastupiteľstva o existencii projektu, ani následné úkony zastupiteľstva ako napr. schválenie rozpočtu či iných právnych úkonov nemôžu podľa súdov takýto súhlas nahradiť), chýbalo vyjadrenie vôle ako jednej z náležitostí právneho úkonu, a teda šlo o absolútne neplatný právny úkon. Všeobecné súdy zároveň s odkazom na nález sp.zn. III.ÚS 389/08 uspokojivým spôsobom vysvetlili, prečo za daných okolností uprednostnili výklad smerujúci k ochrane majetku obce pred výkladovými princípmi typickými pre čisto súkromnoprávne vzťahy (princíp contra preferentem aj princíp preferencie platnosti právneho úkonu).
28./ S poukazom na zistený skutkový stav ako aj citované rozhodnutia najvyšších súdnych autorít SR, dospel súd k záveru, že predmetné zmluvy o dielo uzavreté medzi žalobcom a žalovanou v 1./ rade dňa 31.12.2009 sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z platnej právnej úpravy účinnej v čase podpísania zmlúv mal súd za to, že zmluvy o dielo boli uzavreté v rozpore s § 11 ods. 4 písm. a/ zákona o obecnom zriadení a s § 9 ods. 2 písm. c/ zákona o majetku obcí a teda takéto právne úkony nevyvolávajú žiadne právne účinky a preto sa na ne neprihliada. Vzhľadom k tomu, že žalovaná v 1./rade nemala schválené zásady hospodárenia s majetkom obce resp. ich existencia v rámci dokazovania preukázaná nebola, tak potom akékoľvek nakladanie s majetkovými právami podliehalo u nej schváleniu obecným zastupiteľstvom. Podľa názoru súdu taký právny úkon, akým bola zmluva o dielo, podľa ktorej cena za vykonanie diela predstavovala aj s DPH sumu 322.460,41 eura (pričom boli uzavreté 4 rovnaké zmluvy o dielo) jednoznačne možno zaradiť do skupiny najdôležitejších právnych úkonov týkajúcich sa majetku obce a teda iba obecnému zastupiteľstvu prináleží právo schvaľovať takéto najdôležitejšie úkony týkajúce sa obecného majetku (§ 11 ods. 4 písm. a/ zákona č. 369/1190 Zb. v znení účinnom do 31.03.2010). Starostom obce podpísané zmluvy o dielo by bolo možné považovať za platné iba v takom prípade, pokiaľ by ich podpísaniu predchádzalo schválenie obecným zastupiteľstvom na jeho zasadnutí a pokiaľ by toto schválenie bolo zhmotnené do konkrétneho uznesenia zo zasadnutia obecného zastupiteľstva. Žalobca však nepredložil žiaden dôkaz o takomto schválení predmetných právnych úkonov zo strany obecného zastupiteľstva vo forme uznesenia prijatého na jeho zasadnutí, pričom tvrdenia štatutárneho zástupcu žalobcu Miroslava Sýkoru a svedkov Ing. H. D. a H.. H. G., podľa ktorých boli zmluvy o dielo schválené obecným zastupiteľstvom neboli žiadnym spôsobom preukázané a v tomto smere je irelevantné, že sa tieto osoby ako zástupcovia žalobcu zúčastňovali zasadnutí obecného zastupiteľstva, na ktorých podľa nich mali vysvetľovať poslancom projekt výstavby nájomných bytových domov a odpovedať na ich otázky. Kým obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkovom právnom úkone a prijaté uznesenie nebolo pojaté do zápisu o priebehu zasadnutia obecného zastupiteľstva, tak nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Z uvedených dôvodov predmetné zmluvy o dielo podpísané za žalovanú v 1./rade starostom obce bez predchádzajúceho rozhodnutia obecného zastupiteľstva je potrebné považovať za také, ktoré odporujú zákonu a preto sú podľa § 39 OZ neplatné. Rovnako súd považuje za právne irelevantné poukazovanie žalobcu na uznesenia prijaté na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 11.12.2009, keďže ani jedno z týchto uznesení neobsahovalo rozhodnutie obecného zastupiteľstva o schválení zmlúv o dielo uzavretých so žalobcom a všetky uznesenia, na ktoré žalobca poukazoval sa týkali iba podania žiadosti o poskytnutie úveru a štátnej dotácie na výstavbu ako aj ďalších úkonov s tým súvisiacich. Žiadne uznesenie však neriešilo zmluvy o dielo, ktoré následne starosta obce podpísal so žalobcom dňa 31.12.2009. Ani skutočnosť, že podpísaniu týchto zmlúv predchádzal proces verejného obstarávania, ktorého úspešným uchádzačom bol žalobca nič nemení na názore súdu o absolútnej neplatnosti zmlúv o dielo, pretože výsledkom verejného obstarávania malo byť uzavretie konkrétnych zmlúv o dielo, ktorých podpísaniu však malo predchádzať schválenie zo strany obecného zastupiteľstva. Tvrdenia štatutárneho zástupcu žalobcu ako aj svedkov Ing. D. a H.. G., že boli prítomní na zasadnutí obecného zastupiteľstva koncom roku 2009 a videli, že poslanci odhlasovali zmluvy o dielo, resp. tieto schválili, súd považuje iba za účelové bez akéhokoľvek ich preukázania a ako už bolo vyššie uvedené, v období od 18.12.2009 do 31.12.2009 sa neuskutočnilo žiadne zasadnutie obecného zastupiteľstva, na ktorom takéto rozhodnutia mohli byť prijaté. Rovnako výpoveď svedka Ing. O. Y., ktorý vykonával funkciu starostu obce v čase podpísania predmetných zmlúv o dielo a ktorý uviedol, že súhlas zo strany obecného zastupiteľstva s výsledkom verejného obstarávania bral ako súhlas na podpis zmluvy, nie je možné považovať za dôkaz o schválení právnych úkonov zo strany obecného zastupiteľstva. V tomto smere je podľa názoru súdu možné považovať za schválenie právneho úkonu týkajúceho sa nakladania s majetkom obce iba rozhodnutie obecného zastupiteľstva vo forme uznesenia prijatého spôsobom stanoveným zákonom. Z uvedených dôvodov súd ani nevykonal ďalšie dokazovanie navrhované žalobcom a to výsluch svedkov, poslancov obecného zastupiteľstva a zabezpečenie ďalších listinných dôkazov týkajúcich sa verejného obstarávania, ako aj samotného stavebného konania, pretože ani tieto dôkazy by nemohli vzhľadom na absolútnu neplatnosť posudzovaných právnych úkonov pre chýbajúce predchádzajúce schválenie zo strany obecného zastupiteľstva nič zmeniť na závere súdu, že iba schválenie právneho úkonu zo strany príslušného orgánu obce vo forme zodpovedajúcej zákonu predstavuje podmienku platnosti právneho úkonu obce.
29./ Vzhľadom na záver súdu o absolútnej neplatnosti predmetných zmlúv o dielo nie je možné považovať za platné ani dodatky č. 1 k týmto zmluvám podpísané žalovanou v 2./rade dňa 08.02.2011 pretože taktiež neboli schválené obecným zastupiteľstvom na jeho zasadnutí dňa 28.01.2011, kde bol daný iba súhlas s investičným zámerom výstavby 4 bytových domov po 8 b.j. so spôsobom financovania v uznesení uvedeným, ale obecné zastupiteľstvo neschválilo žiadne konkrétne dodatky k zmluvám o dielo zo dňa 31.12.2009. Okrem toho v prípade absolútnej neplatnosti zmlúv o dielo nemôžu byť platnými ani žiadne dodatky neskôr podpísané, ktoré samostatne bez základných zmlúv nemajú žiaden účinok.
30./ V zmysle § 268 ObZ, kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť škodu osobe, ktorej bo právny úkon určený, ibaže táto osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela. Zodpovednosť za škodu spôsobenú neplatnosťou právneho úkonu upravuje všeobecne Občiansky zákonník v § 42. Vzhľadom na to, že zodpovednosť v zmysle § 42 OZ je spojená so všeobecnou úpravou zodpovednosti za škodu, ktorá je koncipovaná na princípe prezumovaného zavinenia, na obchodné vzťahy, ktoré sú ovládané objektívnou zodpovednosťou, je nepoužiteľná. Preto Obchodný zákonník má v tomto smere špeciálnu úpravu zodpovednosti a ide o špeciálnu zodpovednosť vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti za škodu upravenú v Obchodnom zákonníku (§ 373 a nasl.). Zákon tu záväzkom na náhradu škody sankcionuje každého, kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, v dôsledku ktorej vznikla škoda, ide teda o objektívnu zodpovednosť. Zákonodarca tu koncipuje špeciálnu úpravu liberačného dôvodu, ktorý spočíva v tom, že oprávnená osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela, teda ide o nedostatok dobrej viery oprávnenej strany. Vyžaduje sa skutočná vedomosť o neplatnosti právneho úkonu. Vzhľadom na túto špeciálnu úpravu liberačného dôvodu, v týchto prípadoch nemožno použiť ustanovenie § 374 upravujúce liberačné dôvody pri všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu. Takisto je tu špeciálne koncipovaný protiprávny úkon, ktorým je spôsobenie neplatnosti právneho úkonu. Ide tu o zodpovednosť mimozmluvnú (deliktuálnu), pretože nie je dôsledkom porušenia zmluvnej povinnosti. Povinný subjekt je ten, kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu. Pritom nie je rozhodujúce, či túto neplatnosť zavinil, alebo nie. Oprávnenou osobou je osoba, ktorej bol právny úkon určený.
31./ S poukazom na výklad ustanovenia § 268 ObZ a zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žalovaným v 1./ a 2./rade nevznikla povinnosť nahradiť škodu žalobcovi a preto žalobu proti nim v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ ide o žalovanú v 1./rade, mal súd za preukázané, že žalobca ako oprávnená osoba vedel o neplatnosti právneho úkonu t.j. zmlúv o dielo podpísaných dňa 31.12.2009 a preto nebol naplnený predpoklad, aby žalovaná v 1./ rade mohla byť zaviazaná na náhradu škody. Uvedený záver súdu vyplýva z výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu Miroslava Sýkoru, ktorý potvrdil svoju vedomosť o tom, že zmluva o dielo má byť ako doklad odhlasovaná obecným zastupiteľstvom a preto sa aj zúčastňoval týchto zasadnutí a podľa neho v tomto prípade poslanci odhlasovali, že zhotoviteľom diela bude žalobca. Aj skutočnosť, že Miroslav Sýkora je predsedom predstavenstva žalobcu od 27.05.2008 a zúčastňoval sa viacerých zasadnutí obecných zastupiteľstiev vo viacerých obciach, kde sa robilo verejné obstarávanie a v období rokov 2009 - 2012 to bolo asi 30 prípadov svedčí o tom, že si musel byť vedomý, že bez schválenia zmluvy o dielo obecným zastupiteľstvom nemôže byť táto následne platným právnym úkonom, napriek podpisu starostu obce. Jeho tvrdenie o schválení zmluvy o dielo obecným zastupiteľstvom nebolo preukázané žiadnym uznesením obecného zastupiteľstva a ako štatutárny zástupca žalobcu, ktorý sa pravidelne zúčastňoval zasadnutí obecných zastupiteľstiev v súvislosti s verejnými obstarávaniami a následne uzatváranými zmluvami o dielo, mal preukázateľne vedomosť, že zmluvy o dielo zo dňa 31.12.2009 pre chýbajúce schválenie obecným zastupiteľstvom sú neplatné. Dokonca z titulu jeho postavenia u žalobcu a dlhoročných praktických skúseností pri uzatváraní zmlúv o dielo s obcami, ktoré sám potvrdil, bolo jeho povinnosťou preveriť si pred podpisom zmlúv o dielo, či tieto boli riadne schválené obecným zastupiteľstvom a pokiaľ si takúto elementárnu povinnosť nesplnil, nemôže sa potom žalobca dovolávať, že zmluvy o dielo uzavrel so žalovanou v 1./rade v dobrej viere. Aj samotná skutočnosť, že žalobca už v podanej žalobe zdôvodnil svoj nárok na náhradu škody ustanovením § 268 ObZ, svedčí o tom, že si bol vedomý neplatnosti zmlúv o dielo a za právne irelevantné súd považuje aj tvrdenie štatutárneho zástupcu žalobcu, že nemal zákonnú možnosť dožadovať sa zápisnice z obecného zastupiteľstva, keď v období od 18.12.2009 t.j. od oznámenia obce, že prijíma ponuku žalobcu a uzavrie s ním zmluvu až do 31.12.2009 t.j. podpísania zmlúv o dielo, sa žiadne zasadnutie obecného zastupiteľstva neuskutočnilo a teda žalobca, ktorý vedel, že pre platné uzavretie zmluvy o dielo je potrebné jej schválenie obecným zastupiteľstvom a že takéto uznesenie pred podpisom zmluvy prijaté nebolo, mal vedomosť o neplatnosti predmetných právnych úkonov. Na základe preukázania uvedeného liberačného dôvodu, ktorý spočíva v tom, že oprávnená osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela nie je možné zaviazať žalované v 1./ a 2./rade na náhradu škody a preto žaloba proti ním bola v celom rozsahu zamietnutá. Okrem toho v prípade žalovanej v 2./ rade súd nemal za preukázanú ani jej pasívnu vecnú legitimáciu vo vzťahu k náhrade škody podľa § 268 ObZ, keďže v čase uzatvárania zmlúv o dielo, ktoré sú neplatnými právnymi úkonmi, nebola starostkou obce a teda nemohla byť zodpovedná za neplatnosť týchto právnych úkonov a rovnako jej zodpovednosť nemohla vzniknúť tým, že nerešpektovala absolútne neplatné zmluvy a stavby boli nakoniec realizované inou spoločnosťou, pretože na základe neplatných zmlúv o dielo nebola obec v žiadnom záväzkovom vzťahu so žalobcom.
32./ Pokiaľ ide o názor žalobcu, že žalovaná v 1./rade uznala svoju zodpovednosť a svoj záväzok odškodniť žalobcu s poukazom na mimoriadne zasadnutie obecného zastupiteľstva dňa 11.06.2014, tak z oznámenia zo dňa 12.06.2014 (č.l. 249) vyplýva iba to, že obecné zastupiteľstvo na tomto zasadnutí schválilo návrh na mimosúdnu dohodu so žalobcom spôsobom výstavby dvoch bytoviek - 8 b.j. v Radošine v priebehu rokov 2015 a 2016, čo v žiadnom prípade nie je možné považovať za uznanie záväzku v zmysle § 323 ObZ, keďže uznanie záväzku je jednostranný právny úkon urobený dlžníkom a adresovaný veriteľovi, ktorý si vyžaduje písomnú formu a zároveň jednoznačné určenie uznaného záväzku, čo návrh na mimosúdnu dohodu zo dňa 12.06.2014 neobsahuje a žalobca toto svoje stanovisko žiadnym spôsobom ani nezdôvodnil rovnako ako poukázanie na uznesenie obecného zastupiteľstva zo dňa 02.03.2016 (č.l. 250), ktorým bola schválená výstavba dvoch bytových domov v Radošine na ul. Školskej a výstavba dvoch bytových domov na ďalších pozemkoch žalobcom v rokoch 2016 a 2017. Ani tento prejav vôle obecného zastupiteľstva nie je možné považovať za uznanie záväzku na náhradu škody žalovanou v 1./rade v takom rozsahu, ako bola uplatnená v prebiehajúcom súdnom konaní. Skutočnosť, že žalovaná v 1./rade mala zámer dohodnúť sa so žalobcom na mimosúdnom vyporiadaní ešte neznemená, že tento jej prejav je zároveň uznaním záväzku na náhradu škody a preto na žalobcom poukázané prejavy žalovanej v 1./rade nebolo možné pri rozhodovaní o nároku žalobcu na náhradu škody prihliadať.
33./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalovaným v 1./ a 2./rade, ktoré mali vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany.
Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).