Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Cpr/17/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci žalobcu: EUROPERSONAL & FABRIKA s. r. o., IČO: 44 972 911, so sídlom Mlynské Nivy 70, 821 05 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s r.o., IČO: 45 941 815, so sídlom Zelinárska 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: K. W., L.. XX.XX.XXXX, J. Ľ. X, XXX XX Ľ., v konaní o zaplatenie 1 455,38 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1 243,38 eur a úroky z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 1 243,38 eur od 5.4.2017 do zaplatenia, a zo sumy 212 eur od 5.4.2017 do 19.3.2018, t. j. 10,11 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 212 eur a úrokov z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 212 eur od 19.3.2018 do zaplatenia z a s t a v u j e.

III. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 19.7.2017 žiadal žalovaného o zaplatenie sumy 1 455,38 eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 22.8.2016 pracovnú zmluvu a dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k Užívateľskému zamestnávateľovi, na základe ktorej bol žalovaný dočasne pridelený na výkon práce k Užívateľskému zamestnávateľovi Volkswagen Slovakia, a. s. Bratislava. Žalobca poskytol žalovanému v súvislosti s uzatvorením pracovného pomeru podľa ustanovenia článku XV. ods. 15.5 pracovnej zmluvy prvú časť náborového príspevku vo výške 300 eur s podmienkou, že žalovaný pre užívateľského zamestnávateľa odpracuje minimálne 12 mesiacov, v opačnom prípade sa žalovaný zaviazal poskytnutý príspevok vrátiť. 2. Dňa 16.1.2017 žalovaný bez náležitého ospravedlnenia nenastúpil na výkon práce, na základe čoho žalobca ukončil pracovný pomer výpoveďou zo dňa 19.1.2017. Žalobca žalovaného súčasne v podanej výpovedi upozornil, že jeho pracovný pomer sa skončí až uplynutím výpovednej doby. t. j. dňa 28.2.2017 a že žalovaný je povinný zotrvať počas plynutia výpovednej doby v pracovnom pomere u žalobcu. Žalobca vyzval žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu výzvou zo dňa 21.3.2017 na úhradu dlžnej sumy vo výške 1 455,38 eur v lehote do dňa 4.4.2017. Žalovaný na výzvu nereagoval a dlžnú sumu neuhradil. 3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril dňa 9.1.2018, kde uviedol, že dôvod zmeny zamestnania žalovaného, ako aj jeho manželky, bolo práve bývanie a možnosti umiestnenia maloletej dcéry do predškolského zariadenia a následne na to do školského zariadenia a nie menej podstatnou skutočnosťou skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného je i to, že sa on spolu s manželkou dostali do časovej tiesne nakoľko, ak chceli mať iné zamestnanie, iné bývanie a hlavne možnosť umiestnenia maloletej do

predškolského zariadenia museli ponuku z Prievidze prijať v krátkom čase, nakoľko v opačnom prípade by o tieto benefity prišli. Obaja tak žalovaný ako aj jeho manželka pristúpili k tomuto kroku nie s úmyslom nerozvážneho konania, ale z časovej tiesne pre zabezpečenie svojich potrieb, ako aj potrieb maloletej dcéry. 4. Žalovaný na pojednávaní dňa 30.4.2019 uviedol, že vie, že nepostupovali podľa zákonov, ale nemali na výber. Uviedol, že keď sa presťahovali do Bratislavy tak dcéru nezobrali do škôlky, len do súkromnej škôlky a tam boli nútení platiť 400 eur mesačne a finančné prostriedky na úhradu škôlky, podnájmu im nepostačovali. Zároveň uviedol, že súhlasí so žalobou, avšak si myslí, že je to veľmi tvrdá sankcia a je to nefér voči zamestnancom. 5. Súd na základe listinných dôkazov a to pracovnej zmluvy a dohody o dočasnom pridelení zamestnanca, výpoveďou zo dňa 19.1.2017, mzdovým listom zamestnanca, vyjadrením žalovaného zistil nasledovný skutkový stav: 6. Žalobca a žalovaný uzatvorili pracovnú zmluvu dňa 22.8.2016 a dohodu o dočasnom prideľovaní zamestnanca, podľa ktorej žalovaný bol dočasne pridelený na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi Volkswagen Slovakia, a. s., so sídlom Jána Jonáša 1, Bratislava. Žalobca poskytol žalovanému podľa článku XV. ods. 15.5 pracovnej zmluvy prvú časť náborového príspevku vo výške 300 eur pod podmienkou, že žalovaný pre užívateľského zamestnávateľa odpracuje minimálne 12 mesiacov, v opačnom prípade sa žalovaný zaviazal poskytnutý príspevok vrátiť. Žalovaný dňa 16.1.2017 bez náležitého ospravedlnenia nenastúpil na výkon práce a žalobca ukončil pracovný pomer výpoveďou zo dňa 19.1.2017 a zároveň upozornil žalovaného, že pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby, t. j. dňa 28.2.2017. Žalovaný nezotrval v pracovnom pomere u žalobcu počas plynutia výpovednej doby, čím žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie peňažnej náhrady vo výške priemerného mesačného zárobku a dĺžky výpovednej doby. t.j. 1 247,22 eur. Priemerný mesačný zárobok žalovaného vo výške 1 247,22 eur bol v zmysle ustanovenia § 134 a nasl. Zákonníka práce vypočítaný ako súčin priemerného hodinového zárobku žalovaného za prvý štvrťrok roku 2017 (7,6493 eur/hod.) vynásobený priemerným počtom pracovných hodín v roku 2016 podľa ustanoveného 37,5 hodinového týždenného pracovného času žalovaného (163,05 hodín). Pracovný pomer žalovaného trval kratšie ako 12 mesiacov a tým vznikla žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi poskytnutú prvú časť náborového príspevku. Z poskytnutého náborového príspevok žalobca zrazil z poslednej mzdy žalovaného 91,84 eur, pričom zvyšných 208,16 eur zostalo neuhradených. 7. V zmysle § 62 ods. 8 Zákonníka práce, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná. Z pracovnej zmluvy bez pochybností vyplýva, že na takejto peňažnej náhrade, ktorá má písomnú formu, sa žalobca a žalovaný dohodli a táto dohoda nie je v rozpore so Zákonníkom práce. Za takejto situácie má žalobca nárok na žalovanú sumu, pretože táto žalovaná suma zodpovedá sume 1 247,22 eur. 8. Podľa ustanovenia článku XIII. ods. 13.2 pracovnej zmluvy: „výpovedná doba sa spravuje ustanoveniami § 62 Zákonníka práce v závislosti od dôvodov výpovede a dĺžky trvania pracovného pomeru u Agentúry dočasného zamestnávania (ADZ). ADZ sa so zamestnancom dohodli, že ak bola daná výpoveď a zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u ADZ, ADZ má právo na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby“. 9. Podľa ust. článku XV. ods. 15.5 pracovnej zmluvy: „zmluvné strany sa dohodli, že ADZ vyplatí zamestnancovi v súvislosti so vznikom pracovného pomeru náborový príspevok vo výške 500 eur, ktorý bude uhradený v dvoch častiach nasledovne: a) prvá časť vo výške 300 eur bude uhradená po siedmich kalendárnych dňoch trvania dočasného pridelenia a b) druhá časť vo výške 200 eur po uplynutí troch mesiacov nepretržitého trvania dočasného pridelenia. 10. Z náborového príspevku uskutoční zamestnávateľ zrážky dane z príjmov a odvodov na sociálne a zdravotné poistenie podľa právnych predpisov platných v čase vyplatenia príspevku. Príspevok je vyplácaný s podmienkou, že zamestnanec odpracuje pre užívateľského zamestnávateľa minimálne 12 mesiacov. V prípade, ak dočasné pridelenie zamestnanca k užívateľskému zamestnávateľovi bude trvať kratšie ako 12 mesiacov zaväzuje sa zamestnanec vrátiť ADZ vyplatený náborový príspevok, resp. jeho časť. Za tým účelom zmluvné strany v súlade s ustanovením § 20 ods. 2 Zákonníka práce uzatvárajú dohodu o zrážke zo mzdy, na základe ktorej zamestnanec udeľuje ADZ súhlas na vykonanie zrážky zo mzdy vo výške vyplateného náborového príspevku.

11. Žalobca podaním zo dňa 18.6.2018 zobral späť svoj návrh v časti istiny 212 eur s prísl. a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Predmetom žaloby je zaplatenie istiny vo výške 1 243,38 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 1 243,38 eur od 5.4.2017 do zaplatenia a zo sumy 212 eur od 5.4.2017 do 19.3.2018 t. j. 10,11 eur, a to z dôvodu, že žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 19.3.2018 sumu 212 eur t. j. sumu zodpovedajúcu nevrátenému náborovému príspevku. 12. V zmysle ust. § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca zobral späť žalobu v časti istiny 212 eur a z tohto dôvodu súd konanie v časti istiny zastavil nakoľko žalovaný uvedenú istinu uhradil dňa 19.3.2018. 13. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 15. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že vzhľadom na rodinné dôvody a zlú finančnú situáciu bol nútený nenastúpiť do zamestnania, a preto uznáva uvedenú pohľadávku, avšak považuje ju za tvrdú sankciu. Je si vedomý toho, že nepostupoval v súlade so zákonmi, avšak celé jeho konanie bolo ovplyvnené rodinnými problémami. Súd návrhu vyhovel v celom rozsahu nakoľko má za to, že nárok je dôvodný z dôvodu, že zmluvné strany sa dohodli na takomto vzájomnom plnení a Zákonník práce umožňuje takéto plnenie, ktoré nie je v rozpore so zákonom. Z tohto dôvodu súd vyhovel návrhu tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Nie je možné zo strany žalovaného zakryť jeho konanie rodinnými problémami nakoľko Zákonník práce presne uvádza podmienky a taktiež pracovná zmluva, ktorú uzatvoril žalobca a žalovaný, ako je možné ukončiť pracovný pomer a zároveň následky ukončenia pracovného pomeru - sankcie, ktoré je povinný žalovaný uhradiť žalobcovi nakoľko súd mal preukázané, že žalovaný nevykonával prácu u dočasného zamestnávateľa tak ako sa zaviazal v pracovnej zmluve, a to po dobu 12 mesiacov. 16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého ustanovenia platí, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 18. V danom prípade súd vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, pretože bol plne úspešný. 19. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania voči žalovanému rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.