Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/23/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej, členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci F. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX J. XXX, t. č. bytom Zariadenie pre seniorov a domov sociálnych služieb H. J. S. I. XXXX, XXX .. H. J. S., ktorý bol súdom pozbavený spôsobilosti na právne úkony, zastúpeného opatrovníčkou I. P., nar. XX.XX.XXXX., bytom XXX XX J. XX, o návrhu opatrovníčky I. P. na odvolanie z funkcie opatrovníka osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony, o odvolaní Obce J., zastúpenej spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec, s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 364 366 40, proti uzneseniu Okresného Žilina č.k. 9Ps/22/2017-96 zo dňa 17. decembra 2018, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 9Ps/22/2017-96 zo dňa 17. decembra 2018 vo výroku II. o ustanovení opatrovníka F. Y., nar. XX.XX.XXXX, vo výrokoch III., IV., vymedzujúcich rozsah práv a povinností ustanoveného opatrovníka a vo výroku V. o trovách konania p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti (výrok I.) zostáva uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 9Ps/22/2017-96 zo dňa 17. decembra 2018 n e d o t k n u t é .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd postupom podľa § 276 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok odvolal z funkcie opatrovníka I. P., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola ustanovená ako opatrovníčka F. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. Nc 962/1974 zo dňa 29. 11. 1974 (výrok I.). Zároveň okresný súd ustanovil F. Y., nar. XX.XX.XXXX ako osobe, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, opatrovníka Obec J. (výrok II.), s tým, že ustanovený opatrovník je oprávnený a povinný zastupovať F. Y. a spravovať jeho majetok vo všetkých veciach, a ak nejde o bežné veci, je potrebné schválenie súdu (výrok III.). Obci J. ako opatrovníkovi bola uložená aj povinnosť každoročne predložiť súdu správu o svojej činnosti, vždy k 31. decembru príslušného kalendárneho roka (výrok IV.). O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok V.). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že I. P., nar. XX.XX.XXXX, sa podaním doručeným Okresnému súdu Čadca dňa 17.02.2017 domáhala, aby ju súd odvolal z funkcie opatrovníka nesvojprávneho F. Y., nar. XX.XX.XXXX. Okresný súd Čadca uznesením sp. zn. 11Ps/1/2017 zo dňa 09.03.2017 preniesol svoju príslušnosť na prejednanie a konanie tejto veci na Okresný súd Žilina. 3. Prvoinštančný súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom sa oboznámil s obsahom viacerých listinných dôkazov. Rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. Nc 862/74 zo dňa 29.11.1974 bol F. Y., nar. XX.XX.XXXX zbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu. Z uznesenia Okresného súdu v Čadci zo dňa 12. 11. 1993, sp. zn. P 174/1988, i zo zápisnice o sľube opatrovníka vyplýva, že opatrovníkom nesvojprávneho F. Y. je I. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J.

XX. Uvedenú skutočnosť mal konajúci súd preukázanú aj z Listiny o ustanovení za opatrovníka sp. zn. P 174/1988 zo dňa 12.02.1993 vystavenej Okresným súdom Čadca. Zo Zmluvy o poskytovaní sociálnej služby č. 00254/2017 ZpSaDSS KNM - 002 bolo preukázané, že F. Y. je prijímateľom pobytovej sociálnej služby v Zariadení pre seniorov a domove sociálnych služieb H. J. S.. Zároveň bolo v konaní zistené, že F. Y. opakovane a vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje, nepovolene opúšťa sociálne zariadenie, správa sa agresívne, porušuje domový poriadok sociálneho zariadenia. Menovaný F. Y. má trvalý pobyt v obci J., s. č. XXX, ktorá skutočnosť bola súdu známa na poklade lustrácie vykonanej v Registri obyvateľo SR. Na dopyt súdu prvej inštancie rodinní príslušníci F. Y. - Z. P., N. Q., O. Q., D. G., Z. S., M. I. i subjekt Centrum sociálnych služieb Kamence zhodne uviedli, že nesúhlasia s ustanovením do funkcie jeho opatrovníka. Starostka obce J. Ing. L. Z. na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí s tým, aby bola Obec J. ustanovená za opatrovníka F. Y. - funkciu opatrovníka by mali vykonávať jeho príbuzní alebo sociálne zariadenie, v ktorom je menovaný umiestnený. 4. S poukazom na popísaný skutkový stav okresný súd návrhu opatrovníčky I. P. vyhovel a postupom podľa § 276 CMP ju odvolal z funkcie opatrovníka F. Y. (výrok I.). Následne s poukazom na § 27 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 272 CMP súd prvej inštancie konštatoval, že príbuzní F. Y. výslovne odmietli vykonávať funkciu opatrovníka a nemožno ich nútiť, aby proti svojej vôli predmetnú funkciu vykonávali. F. Y. nerešpektuje podmienky umiestnenia v sociálnom zariadení, ktoré mu poskytuje sociálnu službu a jeho umiestnenie v ňom je v budúcnosti neisté, na základe čoho súd nepovažoval ani túto právnickú osobu za vhodnú na plnenie funkcie opatrovníka. Keďže súd nezistil osobu vhodnú na ustanovenie za opatrovníka nesvojprávnemu F. Y., ktorá by s takouto funkciou súhlasila a spĺňa zákonom ustanovené podmienky, ustanovil za opatrovníka obec, ktorej súhlas na ustanovenia za opatrovníka sa nevyžaduje - konkrétne Obec J., v ktorej má F. Y. ako osoba zbavená spôsobilosti na právne úkony, evidovaný trvalý pobyt (výrok II.). Práva a povinnosti vyplývajúce Obci J. z postavenie opatrovníka, uložené výrokmi III. a IV. napadnutého uznesenia, prvoinštančný súd odôvodnil s poukazom na § 275 a § 277 CMP. 5. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil aplikáciou § 52 CMP (výrok V.).

6. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie Obec J. prostredníctvom právneho zástupcu, ktorá sa domáhala jeho zmeny vo výrokoch II., III. a IV. tak, že odvolací súd ustanoví F. Y. ako osobe pozbavenej spôsobilosti na právne úkony bližšie neidentifikovaný subjekt; alternatívne sa domáhala, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. 7. S poukazom na § 1 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka odvolateľka formulovala dôvody, pre ktoré považovala napadnuté uznesenie za nesprávne. Podľa jej názoru okresný súd v danom prípade pochybil, keď ex offo nevyhodnotil skutočnosť, že F. Y. bol v minulosti súdnym rozhodnutím pozbavený spôsobilosti na právne úkony, no v súčasnosti pozbavenie spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony nie je možné. Aktuálne totiž možno spôsobilosť fyzickej osoby na právne úkony možno len obmedziť. S prihliadnutím na skutočnosti konštatované v návrhu pôvodnou opatrovníčkou I. P., bolo by v danom prípade vhodné skúmať aj možnosť umiestnenia F. Y. do zdravotníckeho zariadenia. Odvolateľka tiež prezentovala názor, že súd prvej inštancie nedostatočne posúdil i otázku orgánu miestnej správy, na ktoré odkazuje § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pretože štruktúru orgánov miestnej štátnej správy určuje zákon č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy. Podľa tohto zákona orgány miestnej štátnej správy sú nielen obce a obecné úrady, ale aj okresné úrady. S poukazom na ust. § 2 ods. 1 a. 4 zákona č. 180/2013 Z.z. bolo preto úlohou súdu skúmať, či Okresný úrad Kysucké Nové Mesto, buď priamo alebo prostredníctvom vlastného sociálneho zariadenia, ktoré má právnu subjektivitu, nemôže vykonať funkciu opatrovníka F. Y.. Je pritom zrejmé, že Okresný úrad Kysucké Nové Mesto má dostatočné kapacity a možnosti na vykonávanie funkcie tzv. verejného opatrovníka prostredníctvom ním zriadených zariadení sociálnych služieb. Okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie (okrem iného) odkazom na zák. č. 448/2008 Z.z., no nie je zrejmé, o ktoré konkrétne jeho ustanovenie svoje rozhodnutie opiera. Bez ohľadu na uvedené, výkon funkcie opatrovníka osoby obmedzenej alebo pozbavenej spôsobilosti na právne úkony sa v pôsobnosti obce podľa § 80 predmetného zákona nenachádza. Záverom odvolateľka vo svojom opravnom prostriedku prezentovala názor, v zmysle ktorého okruh práv a povinnosti nie je možné stanoviť podľa princípu, čo nie je zakázané je dovolené, ale naopak podľa princípu, že obec môže vykonávať len tie kompetencie, ktoré má zákonom vyslovene stanovené, medzi ktoré funkcia opatrovníka nepatrí.

8. Ostatní účastníci konania, ktorým bolo odvolanie Obce J. doručené, nepodali k odvolaniu žiadne vyjadrenie.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 65 CMP a contrario a toto rozhodnutie vo výroku II., ktorým súd ustanovil opatrovníka F. Y., nar. XX.XX.XXXX, v závislých výrokoch III., IV. vymedzujúcich rozsah práv a povinností ustanoveného opatrovníka a vo výroku o trovách konania (výrok V.) podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

12. Z obsahu napadnutého uznesenia vyplýva, že s prihliadnutím na zistený skutočný stav veci, akceptujúc zákonom stanovené požiadavky vyplývajúce z ustanovení Civilného mimosporového poriadku okresný súd postupom v súlade s ust. § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovil F. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. Nc 962/1974 zo dňa 29. 11. 1974 pozbavený spôsobilosti na právne úkony, opatrovníka. 13. Pre zabezpečenie ochrany práv osoby pozbavenej alebo obmedzenej spôsobilosti na právne úkony ukladá osobitný zákon (Občiansky zákonník) ustanoviť takejto osobe opatrovníka. Touto funkciou opatrovníka má byť v zmysle § 27 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka poverený predovšetkým príbuzný nesvojprávneho, u ktorého sú záruky dobrého výkonu tejto funkcie, avšak za podmienky, že je ochotný túto funkciu vykonávať; až ak niet takého príbuzného, môže súd poveriť touto funkciou inú vhodnú osobu spĺňajúcu podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, takisto so zárukami riadneho výkonu funkcie, pokiaľ je schopná a ochotná funkciu vykonávať a až ak ani takejto osoby niet, môže súd poveriť výkonom funkcie opatrovníka nesvojprávnej osoby orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie s právnou subjektivitou. Na rozdiel od prvých dvoch skupín osôb, ktoré môžu byť v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok do funkcie opatrovníka ustanovené (príbuzný fyzickej osoby, prípadne iná vhodná osoba), orgán miestnej správy nemôže odmietnuť výkon funkcie opatrovníka.

14. Možno teda zhrnúť, že v zmysle konštantnej judikatúry sa zásadne vyžaduje, aby súdom ustanovený opatrovník s prevzatím funkcie opatrovníka súhlasil a aby nebol do tejto svojej funkcie ustanovený proti svojej vôli. Ak ale vhodná fyzická osoba zistená nebola, niet inej možnosti ako ustanoviť tzv. verejného opatrovníka, keď súd musí zabezpečiť ochranu práv nesvojprávnej osoby ustanovením jej opatrovníka, čo vyplýva z ust. § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka, (citovaného v napadnutom rozhodnutí), ktoré je formulované imperatívne. Za situácie, keď súd musí na základe zákonného príkazu ustanoviť osobe pozbavenej prípadne obmedzenej spôsobilosti na právne úkony opatrovníka, pričom žiadna vhodná fyzická osoba sa nenašla a nezostáva iná možnosť ako ustanoviť jej za opatrovníka obec, nemôže už byť potom relevantným, že obec ako verejnoprávny orgán s ustanovením za opatrovníka nesúhlasí. V tejto súvislosti sa žiada poukázať i na judikatúru Z IV (s.424) v zmysle, ktorého možnosť ustanoví národný výbor (teraz orgán miestnej štátnej správy), prípadne jeho zariadenie za opatrovníka občana, nie je viazané na súhlas týchto orgánov a organizácií. Ak sa nepodarilo nájsť vhodného občana - fyzickú osobu pre túto funkciu, povinnosťou súdu je, aby ustanovil orgán miestnej štátnej správy (R 45/1986).

15. V prejednávanom prípade musel okresný súd reagovať na návrh pôvodnej opatrovníčky I. P., ktorá vo svojom návrhu zo dňa 17.02.2017 prejavila vôľu, že ďalej už funkciu opatrovníka F. Y. nechce vykonávať. Podanie návrhu opatrovníka na odvolanie z jeho funkcie je jedinou zákonnou podmienkou pre postup súdu upravenou v § 276 CMP. Splnenie žiadnych iných podmienok zákon v takom prípade nevyžaduje.. Je teda nepochybné, že okresný súd na základe zistených skutočností pri súčasnom konštatovaní splnenia zákonom stanovených predpokladov nemohol postupovať inak, ale len

tak, že doterajšiu opatrovníčku z funkcie odvolá. Proti tomuto výroku napadnutého uznesenia (výrok I.) odvolanie nebolo podané.

16. Keďže konajúci súd mal z návrhu I. P. vedomosť o jej úmysle ďalej nevykonávať funkciu opatrovníka F. Y., postupoval správne a v súlade so zákonom, keď vyzval jeho rodinných príslušníkov na vyjadrenie, či s ustanovením do funkcie opatrovníka menovanému súhlasia. Z ich vyjadrení vyplynulo, že žiadny zo zistených príbuzných s ustanovením do funkcie opatrovníka F. Y. nesúhlasil. Rovnako tak s ustanovením do funkcie opatrovníka F. Y. nesúhlasila ani ďalšia súdu známa osoba, pripadajúca do úvahy na výkon tejto funkcie - Centrum sociálnych služieb Kamence, so sídlom v Kysuckom Novom Meste.

17. Ako ďalší subjekt v záväznom poradí osôb uvedených v § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka pripadal do úvahy orgán miestnej správy. S prihliadnutím na trvalý pobyt F. Y. sa jedná o Obec J.. Ustanovenie za opatrovníka však nie je v prípade tohto subjektu viazané na jeho súhlas (bližšie napr. rozhodnutie Krajského súdu Hradec Králové sp. zn. 25Co/531/1997).

18. Za nedôvodnú považoval v danom prípade krajský súd i odvolaciu argumentáciu Obce J., (ako subjektu napadnutým uznesením ustanoveného za opatrovníka F. Y.), týkajúcu sa nedostatočného posúdenia otázky orgánov miestnej správy zo strany konajúceho súdu. Východiskom argumentácie odvolateľa bol v danom prípade zákon č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy, na poklade ktorého mal súd dospieť k záveru, že za opatrovníka F. Y. možno ustanoviť Okresný úrad Kysucké Nové Mesto, prípadne sociálne zariadenie majúce vlastnú právnu subjektivitu. Mesto Kysucké Nové Mesto však v danom prípade nie je primárnym orgánom miestnej správy, s ktorým zákon ako s potenciálnym opatrovníkom fyzickej osoby počíta. Týmto orgánom je naopak, s prihliadnutím na trvalý pobyt osoby, ktorej má byť opatrovník ustanovený, Obec J. (príp. jej zariadenie s právnou subjektivitou).

19. Neobstojí ani argumentácia odvolateľky týkajúca sa ňou navrhovaného postupu, ktorý mal súd zaujať v súvislosti s rozsahom pozbavenia F. Y. spôsobilosti na právne úkony. Aktuálne platný právny predpis upravujúci druh konaní o spôsobilosti na právne úkony, t.j. zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, neumožňuje súdu skúmať v konaní o návrhu osoby na odvolanie z funkcie opatrovníka podanom podľa § 276 CMP rozsah a podmienky obmedzenia/pozbavenia spôsobilosti na právne úkony u dotknutej osoby. Zároveň je potrebné uviesť, že konanie o navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony podľa § 231 písm. c) CMP je konaním návrhovým a takýto návrh vo vzťahu k F. Y. súdu nebol predložený.

20. S prihliadnutím na uvedenú argumentáciu odvolanie Obce J. odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Zároveň v prejednávanej veci neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), krajský súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výroku II., ako aj v závislých výrokoch III. a IV., ktorými súd upravil práva a povinnosti novo ustanoveného opatrovníka, (proti ktorým neboli podané žiadne odvolacie námietky), ako vecne správne potvrdil. Zároveň krajský súd potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá zákonnému ustanoveniu § 52 CMP upravujúcemu rozhodovanie o trovách konania v tomto type súdneho (mimosporového) konania.

21. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (výrok I.) zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 58 CMP s použitím § 52 CMP v spojení s ust. § 396 ods. 1 tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

23. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 77 CMP).