Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_19CoCsp-36-2021.pdf
PDF · 118.13 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoCsp/36/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Denisa Vékonyho, v spore žalobcu F., proti žalovanému U. o zaplatenie sumy 1 217,77 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 4Csp/75/2020-132, zo dňa 21. apríla 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku III. o trovách konania p o t v r d z u j e .
Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 744,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 743,81 eur od 30.04.2020 do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. o trovách konania medzi stranami sporu rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 22,26 %, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 217,77 eur, ako nezaplatenú istinu, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 172,64 eur od 23.04.2020 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Dôvodil, že so žalovaným uzatvoril úverovú zmluvu zo dňa 22.06.2017, na základe ktorej mu poskytol peňažné prostriedky vo výške 1 500,- eur, žalovaný však po vyčerpaní úveru porušil svoje zmluvné povinnosti a prestal uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas, preto žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti úveru, oznámenie o čom doručil žalovanému. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému ku dňu predčasného zosplatnenia (dňa 22.04.2020) predstavovala 1 277,77 eur a pozostávala z istiny poskytnutého úveru vo výške 1 172,64 eur - žalovanému bol na základe Zmluvy poskytnutý úver vo výške 1 500,- eur; do dňa zosplatnenia uhradil žalovaný na istinu sumu 327,36 eur, na základe čoho dlžná istina ku dňu zosplatnenia predstavovala sumu 1 172,64 eur (poskytnutá suma 1 500,- eur mínus splátky istiny spolu vo výške 327,36 eur), úrokov 43,35 eur
- predstavujú dohodnutý úrok v zmysle Zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia. Úroková sadzba vo výške 11,90 % p.a. vyplýva zo Zmluvy, úrokov z omeškania 0,58 - každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a, poplatkov 60,- eur za upomienky (15,- eur/za každú) a výzvu na predčasné splatenie úveru (30,- eur) v zmysle Sadzobníka poplatkov, prípadne poplatky za vedenie úverového účtu, ktoré boli účtované na ťarchu úverového účtu, ich výška
vyplývala priamo zo Zmluvy bod 1.2., a ktoré si žalobca od žalovaného v súdnom konaní neuplatňuje, poplatkov za poistenie schopnosti splácať úver 1,20 eur. Žalovaný po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby neuskutočnil žiadnu úhradu.
3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že na základe Žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru zo dňa 22.06.2017 žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 22.06.2017 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX o poskytnutí bezúčelového úveru vo výške 1 500,- eur, ktorý bol aj žalovanému poskytnutý. V zmluve boli uvedené aj tieto podmienky: výška úveru 1 500,-eur, druh úveru: pôžička, Súbor poistenia: Súbor A, poplatok za poistenie schopnosti splácať úver: 0,60 eur, celkové suma, ktorú musí dlžník vrátiť 2 418,36 eur, počet splátok: 96, splátka 24,41 eur, poplatok za poskytnutie úveru: 75,- eur, ročná úroková sadzba 11,90 %, RPMN 14,50 %, priemerná hodnota RPMN 16,63 %. Splátky sú splatné v 17. deň kalendárneho mesiaca, termín splatnosti 1. Splátky: 17.07.2017, splatnosť úveru: 17.06.2025. Dňa 18.02.2020 žalobca písomne vyzval žalovaného, ktorá výzva bola na adresu žalovaného doručovaná prostredníctvom poštového podniku a doručená bola prevzatím dňa 24.02.2020, upozornil že je v omeškaní, zároveň žalovaného v tejto výzve upozornil na uplatnenie práva podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Ďalej z listín žalobcu vyplýva, že za účelom splácania úveru žalovaný poukázal žalobcovi nepravidelných dňoch, a to v čase od 17.07.2017 do 17.01.2020 sumu 756,19 eur a po zosplatnení neuhradil žiadnu sumu.
4. Súd prvej inštancie ustálil, že vzhľadom na ustanovenie § 9 a § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch, úver poskytnutý žalovanému na základe zmluvy, ktorú uzatvoril žalobca so žalovaným dňa 22.06.2017 je bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva neobsahuje správny a skutočný údaj podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) a to ročnú percentuálnu mieru nákladov a tiež celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom údaj - celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, musí byť vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve je uvedená táto celková čiastka v sume 2 418,36 eur, pričom z údajov platných v čase zmluvy je táto suma celkovej čiastky uvedená nesprávne, pretože pri dohodnutej výške mesačnej splátky 24,41 eur spolu s poplatkom vo výške 0,60 eur za poistenie úveru (t.j. celkom mesačná splátka 25,01 eur) pri ich počte (96) a spolu s poplatkom vo výške 75,- eur za poskytnutie úveru je táto celková čiastka vo výške 2 475,96 eur a nie vo výške 2 418,36 eur. Zo znenia zmluvy je zrejmé, že v zmluve sa nachádza predformulovaný text o poistení (schopnosti splácať úver) ako Súbor A, avšak zmluva vôbec nepredpokladá odmietnutie poistenia ako takého. Ani samotná žiadosť o poskytnutie spotrebného úveru, ktorá je formulárovou žiadosťou, možnosť odmietnutia poistenia nepredpokladá. Pokiaľ tvoril výšku splátky úveru aj poplatok za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 0,60 eur, mal byť nevyhnutne zahrnutý pre účely výpočtu celkovej čiastky spojených s úverom. Všetky tieto okolnosti nasvedčujú tomu, že poistenie uzavreté veriteľom nie je osobitnou službou poskytnutou dlžníkovi, ale bolo vecou obchodných nákladov samotného veriteľa, predchodcu žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že dohoda o poplatku za poistenie schopnosti splácať úver, uvedený v základných parametroch úveru zmluvy o úvere, bola podmienkou uzavretia zmluvy a žalovaný musel podpísať aj dojednanie o poistnom resp. poplatku za poistenie, pokiaľ chcel dosiahnuť poskytnutie úveru. Preto náklady na poistenie bolo potrebné zahrnúť do celkových nákladov spotrebiteľa, pretože to bolo podmienkou toho, aby žalovaný získal spotrebiteľský úver alebo ho získal za ponúkaných podmienok. Vychádzajúc z výšky celkových nákladov úveru a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a výšky RPMN 14,50 % uvedenej v zmluve, suma poplatku spojená s poistením schopnosti splácať úver dojednaného na dobu 96 mesiacov do nákladov zahrnutá nebola a potom aj výška RPMN (nielen celková čiastka ktorú má spotrebiteľ zaplatiť) bola uvedená nesprávne v nižšej miere (namiesto 15,35 %, napr. podľa výpočtov interaktívnej kalkulačky). S poukazom na uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že i z tohto dôvodu je predmetný spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v úverovej zmluve je obligatórny údaj nesprávny, je v neprospech spotrebiteľa čo spôsobuje, že veriteľ nemôže požadovať úroky a poplatky.
5. Z listinných dôkazov predložených žalobcom, ktoré zo strany žalovaného neboli žiadnym spôsobom popreté, mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1 500,- eur a žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti tým, že poskytnutý úver riadne nesplácal, uvedené vyplýva z prehľadu o splácaní úveru. Ku dňu 18.02.2020 (ku dňu vystavenia listiny Opakované upozornenia) mal mať žalovaný uhradenú sumu vo výške 925,37 eur (37 splatných mesačných splátok po 25,01 eur), pričom uhradil len sumu 756,19 eur. Aj keď žalovaný poprel že by bol žalobcom pred
zosplatnením úveru vyzvaný, preloženými listinami žalobca preukázal, že žalovaný bol upozornený že je v omeškaní so splátkami ako i na možnosť zosplatnenia úveru, a to listinou zo dňa 18.02.2020, ktorá bola žalovanému na adresu uvedenú v zmluve prostredníctvom poštového podniku doručená dňa 24.02.2020. Žalobca 22.04.2020 pristúpil k zosplatneniu úveru, ktorú skutočnosť taktiež žalovanému oznámil písomnosťou, ktorá bola žalovanému na adresu uvedenú v zmluve prostredníctvom poštového podniku doručená dňa 28.04.2020. Pretože predložená uzatvorená zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle 9 ods. 2 písm. k) (celková čiastka) a v zmluve je tak nesprávna výška RPMN v neprospech spotrebiteľa, bolo potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov a žalovaný je tak povinný vrátiť iba istinu úveru, ktorá mu bola poskytnutá, bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný žalobcovi celkom uhradil 756,19 eur a na základe týchto skutočností a zákonných ustanovení žalobcovi patrí právo len na zaplatenie zostatku poskytnutých finančných prostriedkov z úveru vo výške 743,81 eur (ako 1 500 mínus 756,19 eur) i spolu s úrokom z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti vo výške 0,58 eur, keďže splátky žalovaný riadne a včas (ku dňu splatnosti (vždy k 17.) jednotlivých splátok) nesplácal. Súd žalobcovi priznal teda celkom sumu 744,39 eur (743,81 plus 0,58), úrok z omeškania vo výške 5,00 % z priznanej istiny (zostatku nesplatených poskytnutých finančných prostriedkov po vyhlásení predčasnej splatnosti) odo dňa 30.04.2020 t. j. nasledujúcim dňom potom, ako bol žalovaný povinný celý zosplatnený úver žalobcovi zaplatiť (nasledujúci deň ako prevzal listinu o zosplatnení, § 563 Občianskeho zákonníka) až do jeho úplného zaplatenia, a vo zvyšnej časti istiny, úroku z úveru i s uplatneným úrokom z omeškania žalobu z dôvodov uvedených (úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov) zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil § 52 ods. 1 - 4, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), b), d), g) a h), § 9 ods. 2 písm. k), § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, § 497 Obchodného zákonníka, § 563, § 565, § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z. z.. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP, keď vo veci samej žalobe vyhovel v časti o zaplatenie istiny vo výške 744,39 eur (čo predstavuje 61,13 %), žalovaný bol úspešný v časti o zaplatenie istiny 473,38 eur (v ktorej časti súd žalobu zamietol čo predstavuje 38,87 %), priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22,26 % (61,13 mínus 38,87 %).
6. Proti tomuto rozsudku vo výroku II., ktorým bola žaloba v časti zamietnutá, vrátane súvisiaceho výroku III. o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu a žalovaného zaviazal zaplatiť mu náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100%. Uplatnil dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP (nesprávne skutkové a právne závery). Namietal záver súdu prvej inštancie, že v zmluve absentujú, resp. nie sú uvedené správne zákonom predpísané obligatórne náležitosti, konkrétne, že v nej absentuje celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ako aj výška RPMN. Mal za to, že celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť je v zmluve uvedená v správnej výške a zodpovedá násobku počtu splátok (96) a výšky splátok (24,41 eur) a súčtu s poplatkom za poskytnutie úveru (75 eur), t j. 2 418,36 eur. Uvedené je v súlade s § 2 ods. g) zákona č. 129/2010 Z. z, podľa ktorého poistenie sa zarátava do celkových nákladov iba vtedv, ak spotrebiteľ musel poistnú zmluvu uzavrieť. Z konania nevyvstali žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné zakladať domnienku, že poistenie bolo podmienkou uzatvorenia úverovej zmluvy, či zvýhodnenia jej podmienok. Ani z predloženej zmluvnej dokumentácie, o ktorú opiera svoj nárok, nie je možné vyvodiť čo i len nepriamo takýto záver - naopak, z viacerých ustanovení zmluvnej dokumentácie vyplýva opačný záver a síce, že úverovú zmluvu bolo možné bez akýchkoľvek dôsledkov na jej podmienky (najmä bez negatívnych dôsledkov pre spotrebiteľa) uzatvoriť aj bez uzatvorenia poistenia a uzatvorené poistenie bolo možné tiež kedykoľvek zo strany žalovaného zrušiť. Poistné nebolo uvedené v celkových nákladoch spotrebiteľa v úverovej zmluve, pretože uzatvorenie poistenia nebolo podmienkou uzatvorenia úverovej zmluvy a nemalo vplyv na žiadnu podmienku úverovej zmluvy, čo sa vzťahuje aj k neopodstatnenému záveru súdu ohľadom výšky RPMN. Pokiaľ súd do celkových nákladov započítal aj poistné, je to v rozpore so zákonom a v dôsledku toho dospel k nesprávnemu záveru, že suma celkových nákladov nie je uvedená správne. V tomto smere odkazoval na rozhodnutia iných odvolacích súdov (uznesenie KS Nitra, č. k. 8Co/123/2018). Poukázal tiež na to, že žalovaný nerozporoval skutočnosť, že poistenie nebolo povinné a teda, že na získanie úveru nemusel uzavrieť poistenie schopnosti splácať spotrebiteľský úver. Pokiaľ mal súd pochybnosti o dobrovoľnosti poistenia úveru, a teda aj o tom, či toto malo byť zahrnuté do celkovej čiastky a v tomto smere považoval žalobný návrh za neúplný, mal žalobcu vyzvať na doplnenie žaloby podľa §129 ods. 1 CSP (poukazom
na rozhodnutie KS Žilina, č. k. 11Co/33/2017 a ďalšie). Vzhľadom na vyššie uvedené mal žalobca za to, že zmluva obsahuje správnu výšku RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a teda akékoľvek iné tvrdenie je nepravdivé a nemá oporu v zákone. S poukazom na uvedené úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov.
7. K podanému odvolaniu sa písomne žalovaný nevyjadril.
8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku II. a súvisiacom výroku III. o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
9. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:
10. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol odvolateľom spochybnený vo výroku I., ktorým bola uložená žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 744,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 743,81 eur od 30.04.2020 do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku, v tomto výroku rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal.
11. V posudzovanej veci súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím žalobe v rozsahu výroku I. vyhovel, výrokom II. posúdiac úver ako bezúročný a bez poplatkov pre absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere uvedenej v ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSpÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. o trovách konania medzi stranami sporu rozhodol tak, že žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu jeho čistého úspechu vo veci (22,26 %).
12. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne skutkové a právne závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v jeho zamietajúcej časti (výrok II.) majúce pôvod v závere o absencii obligatórnych náležitostí zmluvy daných ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP) a v konečnom dôsledku tiež porušenie práva na spravodlivý proces pre nesprávny procesný postup súdu, ktorý vzhliadal v tom, že súd ho nevyzval na doplnenie, resp. odstránenie vád žaloby podľa § 129 ods. 1 CSP, následkom čoho nemohol doplniť rozhodujúce skutočnosti či predložiť dôkazy na protiargumentáciu predbežného právneho názoru súdu.
13. Primárne sa odvolací súd zaoberal odvolateľom uplatňovaným odvolacím dôvodom uvedeným v ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP (porušenie práva na spravodlivý proces ako dôsledok nesprávneho procesného postupu súdu).
14. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle uvedeného odvolacieho dôvodu treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na splnenie manudukčnej (poučovacej) povinnosti súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na vydanie predvídateľného rozhodnutia, či na zachovanie rovnosti strán v konaní.
15. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodne tak, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 191 CSP a § 220 ods. 1 CSP), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, pričom súd musí dbať v argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
16. Preskúmaním obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia netrpí takými nedostatkami, ktoré by boli spôsobilé k záveru o existencii tzv. inej vady konania, teda nedošlo k naplneniu tak odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 pod písm. b) CSP. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, spĺňa všetky vyššie uvedené požiadavky a tvorí dostatočný podklad pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli neodôvodnené. Skutočnosť, že odvolateľ sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, alebo arbitrárnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.
17. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal námietkou žalobcu, že súd mal postupovať podľa §129 ods. 1, 2 CSP a vyzvať ho na odstránenie vád žaloby, za účelom predloženia potrebných dôkazov.
18. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína výlučne na základe žaloby, ktorá musí obsahovať všeobecné náležitosti v súlade s ustanovením § 127 ods.1 CSP a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis a § 132 ods.1 CSP (okrem všeobecných náležitostí podania musí byť uvedené označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh - petit, t.j. ako žiada žalobca rozhodnúť). Iba formálne spôsobilá žaloba je základným predpokladom vecného prejednania veci. Uvedené náležitosti sú stanovené obligatórne a ak v podaní vo veci samej (žalobe) absentujú celkom, či sú nezrozumiteľné, súd je povinný postarať sa o odstránenie týchto nedostatkov, a to postupom podľa § 129 ods.1, 2 CSP, t.j. uznesením vyzvať toho, kto podanie urobil, aby ho doplnil alebo opravil v lehote ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní, v ktorom tiež uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba opraviť alebo doplniť a poučí ho o možnosti podanie v prípade nečinnosti odmietnuť (§ 129 ods. 3 CSP). Pri rozhodovaní podľa uvedeného procesného ustanovenia však súd môže posudzovať len splnenie formálnych náležitostí podania (žaloby) uvedených v ust. § 127 CSP, v ust. § 132 a nasl. CSP (nemôže posudzovať nedôvodnosť, neopodstatnenosť žaloby, pretože to je dôvod pre jej zamietnutie). Dotknuté ustanovenie CSP ukladá povinnosť žalobcovi produkovať skutkové tvrdenia a pripojiť k žalobe listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, ich neprodukovanie v rozsahu opodstatňujúcom vyhoveniu žalobe, či nepredloženie takýchto dôkazov, však nepredstavuje prekážku, pre ktorú nemožno pokračovať v konaní, pretože tieto dôkazy môžu byť predložené súdu kedykoľvek v priebehu konania. Je vecou výlučne racionálneho posúdenia žalobcu, aké skutkové tvrdenia na podporu uplatneného nároku bude produkovať a akými dôkazmi ich podloží a tiež v akom štádiu konania (samozrejme v limitoch daných zákonnou koncentráciou) to urobí. Bremeno tvrdenia a dôkazu a ich absencia sa môže premietnuť jedine v neunesení dôkazného bremena a následnom zamietnutí žalobného návrhu ako celku, či jeho časti, ale nie v postupe podľa § 129 CSP, nepredloženie dôkazu či absencia tvrdení upevňujúcich pozíciu žalobcu totiž ani na výzvu súdu nemohlo mať ani následok v podobe odmietnutia žaloby bez meritórneho prejednania veci. V posudzovanej veci žaloba spĺňala formálne náležitosti, teda nebol dôvod na odvolateľom požadovaný postup. Z uvedeného dôvodu je tak táto odvolacia námietka nedôvodnou.
19. V ďalšom odvolací súd podrobil napadnuté rozhodnutie vecnému prieskumu z hľadiska odvolacej námietky žalobcu smerujúcej voči skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie v jeho zamietajúcej časti, majúcim pôvod v posúdení úveru ako bezúročného a bez poplatkov pre absenciu obligatórnych náležitostí predpísaných ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSpÚ.
20. Nemožno pochybovať, že vychádzajúc z ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSpÚ účinného v čase uzatvorenia zmluvy je vyžadované, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere boli pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru uvedené tiež obligatórne náležitosti, a to ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere s tým, že sa zároveň musia uviesť v zmluve všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Nemožno rovnako pochybovať ani o tom, že zmyslom a účelom tohto ustanovenia (vo svetle tiež článku 10 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS) je jednak umožniť kontrolu správnosti postupu poskytovateľa spotrebiteľského úveru pri vypočítaní RPMN zo strany orgánov kontroly vrátane súdov, ale súčasne tiež informovať spotrebiteľa o výške nákladov, ktoré bude musieť v spojitosti s úverom vynaložiť, ale tiež o spôsobe, akým si môže overiť, či výsledná v zmluve uvedená RPMN je vypočítaná správne z údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy, k naplneniu čoho však podľa názoru odvolacieho súdu v konkrétnostiach posudzovanej veci nedošlo.
21. Žalobca namieta nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o absencii obligatórnych náležitostí v zmluve daných ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSpÚ, resp. ich nesprávne uvedenie (v zmysle že do nich nebol zahrnutý poplatok za poistenie) dôvodiac, že jeho povinnosťou nebolo tak do RPMN, ako ani celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť zahrnúť poplatok za poistenie, keďže dojednanie poistenia nebolo podmienkou poskytnutia úveru (§ 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch).
22. Vo vzťahu k poisteniu je potrebné zdôrazniť, že poistenie schopnosti splácať úver je priamo obsiahnuté vo formulárovej zmluve o úvere. V tejto časti formulárovej zmluvy sa pritom nespomína možnosť spotrebiteľa odmietnuť poistenie schopnosti splácať úver. Podľa predtlačeného formulára spotrebiteľ nemal na výber medzi uzatvorením zmluvy s poistením a bez poistenia, mal možnosť vybrať si iba typ poistenia, súbor poistenia a zisťované boli jeho skúsenosti s poistením. Podľa názoru odvolacieho súdu takto vopred naformulované poistenie schopnosti splácať úver ako tomu je v predmetnej zmluve o úvere nemožno hodnotiť inak ako jednu z podmienok uzatvorenia zmluvy o úvere. Z obsahu zmluvy vyplýva, že súčasťou pripravenej formulárovej zmluvy bolo poistenie poskytnutého úveru, pričom z obsahu takto uzavretej formulárovej zmluvy nevyplýva, že by dlžníkovi mohol byť poskytnutý spotrebiteľský úver aj bez dojednania poistenia.
23. Odvolací súd je toho názoru, že poistenie ako také malo byť nevyhnutne zahrnuté aj do výpočtu celkovej čiastky spojenej s úverom (§ 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Pri počte mesačných splátok 96 a výške splátky 24,41 eur spolu s poistením vo výške 0,60 eur vrátane poplatku za poskytnutie úveru vo výške 75,- eur je celková čiastka vo výške 2 475,96 eur a nie vo výške 2 418,36 eur ako bola uvedená v zmluve o úvere. Z uvedeného je preto zrejmé, že do celkových nákladov (a teda ani do výšky RPMN) uvedenej v zmluve dohodnuté poistenie zahrnuté nebolo. Tieto údaje v zmluve o úvere sú tak uvedené v nesprávnej výške ako uviedol aj súd prvej inštancie. Ak chýba čo i len jedna z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, pretože uvedený zákon nepredpokladá kumulatívne nesplnenie všetkých zákonom predpísaných podmienok vymenovaných v § 9 ods. 2 uvedeného zákona, je treba úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca nesprávne uvádzal náklady úveru a nesprávne uvádzal výšku RPMN, takýto úver treba pre absenciu náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzatvorenia zmluvy považovať za bezúročný a bez poplatkov, ako uviedol aj súd prvej inštancie.
24. Nedôvodne žalobca namietal, že poistné do celkových nákladov zahrnuté byť nemuselo (následne ani použité pre výpočet RPMN) tvrdiac, že bolo dobrovoľné. Faktom je, vychádzajúc z platnej právnej úpravy, že údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, musí v sebe zahŕňať aj poplatky za doplnkové, či vedľajšie služby spojené so spotrebiteľským úverom, pričom tomu tak nemusí byť iba v prípade, ak ide o doplnkové či vedľajšie služby, ktorými nie je podmienené získanie spotrebiteľského úveru, alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok. O tento prípad v okolnostiach posudzovanej veci však zjavne nešlo. Z dokazovania totiž nevyplynulo, že poistenie schopnosti splácať úver v prípade žalovaného by bolo dobrovoľnou doplnkovou službou, ktorú by si tento zvolil dobrovoľne, ale službou, ktorá bola podmienkou získania úveru žalovaným, z ktorého dôvodu nemožno pochybovať, že povinnosťou veriteľa bolo, aby aj náklady na úhradu poistného zahrnul do údaja o celkovej sume, ktorú musí spotrebiteľ uhradiť v súvislosti s poskytnutým úverom a samozrejme ju
premietol následne aj do premenných na výpočet RPMN. V danom prípade je zjavné, že text o poistení je zakomponovaný do predformulovaného textu samotnej zmluvy, a teda niet dôvod mať vážnejšie pochybnosti o tom, že táto konkrétna zmluva uzatvorená so žalovaným, by vôbec predpokladala odmietnutie poistenia ako takého. Je to práve dodávateľ, ktorý pripravuje text zmlúv, je povinný preto postupovať s odbornou starostlivosťou a nesie plnú zodpovednosť za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti, ktoré sú významné pre orientáciu a rozhodovanie spotrebiteľa pri posúdení výhodnosti úveru, doby a rozsahu úveru. Faktom je, že žalobcom zvolená konštrukcia zmluvy je taká, že z nej nevyplýva reálna možnosť žalovaného ako spotrebiteľa odmietnuť poistný právny vzťah, pretože tento je do úverovej zmluvy priamo včlenený a nemožnosť odmietnutia tohto poistného právneho vzťahu za týchto okolností zodpovedá jednoznačne aj text zmluvy, ktorý bol vopred naformulovaný žalobcom ako dodávateľom, keď zmluva samotná, vychádzajúc z jej predformulovaného textu, vôbec nepredpokladá odmietnutie poistenia schopnosti splácať úver, príkladmo zaškrtnutím políčka „odmietam poistenie“. Nemožno preto bez ďalšieho prijať záver, že žalovaný mohol ovplyvniť obsah tohto zmluvného ustanovenia, a to reálne, ale obsahu zmluvy zodpovedá len taká interpretácia, že žalovaný mohol úverovú zmluvu vrátane poistenia len prijať, alebo ju nepodpísať. Žalobca svoje tvrdenie, že poistenie úveru nepredstavovalo podmienku poskytnutia úveru zodpovedajúcim spôsobom nepreukázal. V prospech jeho tvrdenia, že sa jednalo o fakultatívne poistenie, nesvedčí tak obsah samotnej zmluvy a v konečnom dôsledku ani štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorých, ako v odvolacom konaní tvrdí, na získanie spotrebiteľského úveru nemuselo byť uzatvorené poistenie ani doplnková služba, ktoré európske informácie ako tzv. novoty predložené v odvolacom konaní naviac ani nie sú z hľadiska svojho obsahu a dopadu na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia spôsobilé k odvolaciemu prieskumu podľa § 366 CSP, keďže žalobca v rámci odvolacieho konania nepreukázal, ale ani netvrdil také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k splneniu zákonom predpokladaných podmienok pre to, aby na tzv. novoty bolo možné v odvolacom konaní prihliadnuť (nakoniec zo samotnej podstaty tejto novoty je zrejmé, že nič nebránilo žalobcovi, aby tieto predložil v rámci konania pred súdom prvej inštancie).
25. Z uvedeného dôvodu bolo povinnosťou žalobcu splátky poistného do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, zahrnúť, rovnako ju premietnuť aj do vstupných údajov potrebných pre výpočet RPMN a pokiaľ tak neurobil, vecnej správnosti záveru súdu prvej inštancie, že dôsledkom toho je potrebné úver považovať za bezúročný a bezpoplatkový nemožno nič vytknúť a pokiaľ súd prvej inštancie pre vady náležitostí daných ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) ZoSpÚ žalobu v časti prevyšujúcej priznaný zostatok nesplatenej istiny zamietol, rozhodol správne.
26. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým žalobu vo zvyšku zamietol a súvisiacom výroku III. o trovách konania ako vecne správny potvrdil.
27. V odvolacom konaní mal plný úspech žalovaný, teda by mal v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP voči neúspešnému odvolateľovi (žalobcovi) nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný však bol v odvolacom konaní nečinný, žiadne trovy odvolacieho konania mu nevznikli, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
28. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).