Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1Co-188-2018.pdf
PDF · 67.19 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/188/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a členov senátu JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Advokátskej kancelárie so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, P. O. BOX 205, proti žalovanému: T. C., W.. XX.X.XXXX, F. U. C., R. F. XXXX/X, o zaplatenie 3.260,08 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 24.10.2017 č.k. 8Csp/70/2017-77 jednohlasne takto
rozhodol:
M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 69,62 %.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2.764,74 eur spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania od 21.2.2017 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 50,- eur, počínajúc mesiacom december 2017, splatných vždy do 25. dňa toho- ktorého mesiaca pod následkom straty výhody splátok. V časti nároku prevyšujúcej sumu 2.764,74 eur konanie zastavil a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 3.260,08 eur, ktorého sa voči žalovanému domáhal na základe tvrdenia, že jeho právny predchodca VÚB, a.s. a žalovaný uzavreli dňa XX.X.XXXX zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s. a v rámci toho žalovanému bol poskytnutý úver v rámci úverového rámca vo výške 1.350,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach po 45,- eur. Keďže žalovaný si nesplnil svoje povinnosti riadne splácať úver žiadal žalobca, ktorému bola pohľadávka postúpená, zaviazať žalovaného na súhrn debetných položiek spolu s prísl. ku dňu 31.1.2017 vo výške 3.260,08 eur.
3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní uznal uplatnený nárok vo výške istiny 2.764,74 eur a v tejto časti prejavil ochotu pohľadávku žalobcu splácať v mesačných splátkach po 50,- eur. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom pre uznanie podľa § 282 C.s.p.. Rozhodnutie o čiastočnom zastavení konania súd prvej inštancie odôvodnil späťvzatím žaloby v tejto časti. Rozhodnutie o trovách konania založil na § 255 ods. 1 C.s.p. a s poukazom na záver, že žalobca bol v konaní úspešný priznal mu náhradu trov konania v plnom rozsahu.
4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť v jeho výroku o trovách tak, že súd stranám sporu neprizná náhradu trov konania. Odvolanie založil na tvrdení, že súd prvej inštancie založil výrok o trovách konania na nesprávnom právnom posúdení, keď rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. napriek tomu, že žalobca nebol v konaní úspešný v celom rozsahu. V odvolaní
ďalej poukazoval na svoje nepriaznivé osobné, majetkové a zárobkové pomery spočívajúce v tom, že je nezamestnaný, jeho jediným príjmom je výsluhový dôchodok v sume 400,- eur mesačne, skutočnosť, že nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok a okrem sporného úveru spláca aj ďalší úver mu ostáva na živobytie minimum. Z tohto dôvodu žiadal o rozhodnutie o trovách konania v zmysle ust. § 257 C.s.p. tak, že stranám sporu náhrada trov konania nebude priznaná.
5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je sčasti dôvodné. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania nesprávne z dôvodov nesprávneho posúdenia veci.
7. Podľa ust § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
8. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
9. Podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p. Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. Podľa ust. § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. Z citovaných zák. ustanovení vyplýva, že rozhodnutie o náhrade trov konania je závislé od pomeru úspechu strán sporu. Z uvedeného je zrejmé, že plná náhrada trov konania patrí iba takému účastníkovi, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný. V prejednávanej veci sa o takúto situáciu nejedná, keďže z obsahu spisu ako aj rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca v konaní uplatnil peňažný nárok vo výške 3.260,08 eur a jeho úspech v konaní predstavoval výšku vyhovujúceho výroku v sume 2.764,74 eur. V časti uplatneného nároku vo výške 495,34 eur bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom, pričom z obsahu jeho späťvzatia nevyplýva konkrétne uvedený dôvod. Takéto späťvzatie v zmysle ustálenej súdnej praxe odôvodňuje záver o tom, že žalobca týmto späťvzatím zavinil zastavenie konania a táto situácia má za následok jeho zodpovednosť za náhradu trov konania druhej strane sporu. Z uvedenej situácie vyplýva, že žalobca mal pomer úspechu v konaní 84,81%, v dôsledku zavineného zastavenia konania však zodpovedá žalovanému za trovy konania v rozsahu 15,19% a preto výsledný pomer úspechu strán sporu je 69,62% v prospech žalobcu. Na základe toho odvolací súd zmenil výrok prvoinštančného rozsudku o trovách konania podľa ust. § 388 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 69,62%, teda v rozsahu jeho úspechu v konaní.
12. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného, v ktorej sa tento domáhal rozhodnutia o trovách konania podľa ust. § 257 C.s.p.. Odvolací súd je toho názoru, že ide o výnimočné ustanovenie, ktorého aplikácia prichádza do úvahy iba v prípade preukázania existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Pokiaľ bol žalovaný toho názoru, že s poukazom na jeho mimoriadne nepriaznivé osobné, majetkové a zárobkové pomery ide o takú situáciu, bolo jeho povinnosťou na ich preukázanie označiť konkrétne dôkazy, z ktorých by súd mohol uvedenú situáciu vyhodnotiť. Žalovaný však na svoje tvrdenia neoznačil žiadne dôkazy a preto je odvolací súd toho názoru, že nebol ani dôvod pre aplikáciu tohto ustanovenia na rozhodnutie o trovách konania.
13. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p.. Každá zo strán sporu bola v odvolacom konaní úspešná iba čiastočne a preto odvolací súd žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.