Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/323/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: V. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. A. XXX, právne zastúpeného STEHURA & partners, v.o.s., Advokátska kancelária, F. Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanej: K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. A. XXXX, právne zastúpenej Advokátska kancelária VARMUS s.r.o., so sídlom Palárikova 83, Čadca, IČO: 36 863 203, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 16C/70/2017-46 zo dňa 11.05.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, evidovaným Okresným úradom Čadca, katastrálnym odborom, katastrálne územie N. A. a to k rodinnému domu č. XXX, postavenému na parcele CKN č. 5206 o výmere 293 m2 - zastavané plochy a nádvoria, k parcele CKN č. 5206 o výmere 293 m2 - zastavané plochy a nádvoria, k parcele CKN č. 5205 o výmere 189 m2 - záhrady zrušil a vyporiadanie vykonal tak, že nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý je povinný vyplatiť žalovanej na vyrovnanie jej spoluvlastníckeho podielu 7.000 Eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti napadnutého rozsudku. Zároveň okresný súd rozhodol, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Vporiadanie žiadal vykonať tak, že tieto nehnuteľnosti budú prikázané do jeho výlučného vlastníctva s tým, že bude zaviazaný zaplatiť žalobkyni sumu 7.000 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania. V žalobnom návrhu uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom 9/10-tín nehnuteľností a žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou 1/10-tiny nehnuteľností. Po vykonaní dokazovania okresný súd zistil nasledovný skutkový stav. V danom prípade k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedošlo. Ak súd zruší podielové spoluvlastníctvo, je povinný spoluvlastníctvo vyporiadať, pričom pri svojom rozhodovaní je viazaný v zákone uvedeným poradím a to: rozdelenie veci, prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu a nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku. Súd najskôr skúmal, či rozdelenie veci je dobre možné. Konštatoval, že reálne rozdelenie veci nie je možné, pretože by to bolo v rozpore so zákonom č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách a taktiež treba prihliadnuť k tomu, že rozdelením by došlo k drobeniu pozemkov, čo je v rozpore so zákonom č. 180/1995 Z. z.. V danom prípade súd dospel k záveru, že spôsob rozdelenia sporných nehnuteľností, ktorý navrhuje žalovaná vzhľadom na veľkosť týchto nehnuteľností a účel, ktorému slúžia, dobre nie je možný. Preto súd pristúpil v poradí k druhej možnosti vyporiadania spoluvlastníctva, a to prikázaním veci za náhradu. Pri vyporiadaní prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov, pričom podiel žalobcu je na sporných nehnuteľnostiach 9/10 a podiel žalovanej 1/10. Okresný súd prihliadal aj na účelné využitie veci. Z vyjadrenia strán sporu mal súd za preukázané, že žalobca v dome č. XXX, ktorý je predmetom tohto konania, býva a aj so svojou matkou a matkou žalovanej a užíva záhradu p.č. CKN 5205 o výmere 189 m2, ktorá tvorí s týmto rodinným domom a parcelou, na ktorej je rodinný dom postavený, funkčný a historický celok. Z uvedeného je zrejmé, že účelnejšie využitie nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania, spĺňa žalobca, ktorý je väčšinovým spoluvlastníkom nehnuteľností a v rodinnom dome má trvalý pobyt. Okresný súd preto sporné nehnuteľnosti prikázal do vlastníctva žalobcu. Žalovanej na vyrovnanie jej spoluvlastníckeho podielu priznal primeranú náhradu. Hodnota nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania, bola určená medzi dedičmi, ktorými boli žalobca a žalovaná vo veci 8D/3/2006 vo výške 70.000 Eur a túto ani žalovaná v konaní nespochybnila. Nakoľko je žalovaná podielovou spoluvlastníčkou 1/10, na vyrovnanie jej spoluvlastníckeho podielu súd zaviazal žalobcu vo výške 7.000 Eur. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Žalobca bol v tomto konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie z dôvodov, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku dospel k záveru, že rozdelenie sporných nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania, nie je dobre možné a z toho dôvodu pristúpil k vyporiadaniu spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu. Súd v rozsudku poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn.: 22 Cdo 2163/2006, podľa ktorého sa za prípady, kedy nie je dobre možné rozdelenie nehnuteľnosti pri vyporiadaní spoluvlastníctva považujú o. i. prípady, kedy by časti vzniknuté rozdelením nemohli slúžiť vlastníkovi spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému záujmu. V prípade pozemkov to závisí od ich polohy, celkovej plochy a tvaru. V nadväznosti na to naďalej žalovaná trvá na tom, že reálnym rozdelením sporných nehnuteľností budú tieto nehnuteľnosti slúžiť vlastníkom spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému záujmu, čo znamená, že v danom prípade je rozdelenie funkčne opodstatnené. Vydelenú časť pozemku parcele KNC č. 5205 o výmere 48,2 m2 má žalovaná v záujme účelne užívať na stavebné účely spoločne so susednými nehnuteľnosťami, t. j. s rodinným domom č. XXX. a parcelami KNC č. 51996/1 a 5196/3, teda bezpochyby v súlade s ich povahou a účelom, na ktorý sú určené. V prípade, keď súd rozhoduje o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, je povinný zohľadniť viaceré kritériá rozhodujúce o tom, ktorému z účastníkov vec prikázať do vlastníctva. Túto skutočnosť potvrdil tiež Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku zo dňa 28.09.2011, sp. zn. 1 Cdo 33/2010, v zmysle ktorého pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikázať, nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností v danej veci relevantných. Preto je žalovaná názoru, že v danom prípade treba zohľadniť aj skutočnosti, že žalovaná do roku 2002 bývala v predmetnom rodinnom dome, o nehnuteľnosť sa starala, obhospodarovala a podieľala sa na údržbe nielen domu, ale aj nehnuteľností, ktoré k domu priliehali. Žalovaná zabezpečovala potreby domácnosti aj v dobe, keď už v predmetnej nehnuteľnosti nebývala, no matka žalovanej nebývala v danej nehnuteľnosti kvôli práci a brat žalovanej býval v Českej republike. Z toho dôvodu trvá na tom, že tvrdenia žalobcu, podľa ktorých žalovaná sa o nehnuteľnosti nestarala a nejavila o ne záujem, sú účelové a nezakladajú sa na pravde. Má za to, že súd nezistil presne skutkový stav veci, nakoľko sa nezaoberal už násilným správaním žalobcu voči žalobkyni, keď znemožnil žalovanej používanie kovovej bránky, ktorá oddeľovala nehnuteľnosti, ktoré sú vo výhradnom vlastníctve žalobkyne s nehnuteľnosťami v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej. Bránka bola dovtedy používaná, určená na prechod, no žalobca ju spojil zvarom. Rovnako bol žalovanej zamedzený prístup do garáže nachádzajúcej sa pri rodinnom dome, kde až do smrti otca parkovala svoje osobné motorové vozidlo tým, že bola nútená na žiadosť žalobcu z garáže svoje osobné motorové vozidlo vysťahovať a následne žalobca vymenil zámok na dverách tejto garáže. Žalovaná je toho názoru, že správanie žalobcu nebolo v súlade s dobrými mravmi, keďže žalobca žalovanej uvedeným spôsobom znemožnil užívať časť nehnuteľnosti. Rovnako súd nevychádzal z komplexného skutkového stavu, nakoľko nevykonal navrhovaný dôkaz, a to obhliadku miesta samého. Na vykonaní navrhovaného dôkazu žalovaná trvá a v tej súvislosti žiada za účelom reálneho rozdelenia nehnuteľností o nariadenie znaleckého dokazovania vo veci znalcom z odboru geodézie a kartografie. S ohľadom na doteraz uvedené skutočnosti žalovaná navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal vyjadrenie k odvolaniu, v ktorom uvádza, že s odvolaním žalovanej nesúhlasí a žiada, aby Krajský súd Žilina napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 387 CSP ako vecne správny potvrdil. Podstatou odvolania žalovanej má byť skutočnosť, že súd sa pri prikázaní veci do jeho vlastníctva nezaoberal súhrnom skutočností v danej veci relevantných. Žalobca je však toho názoru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a rozhodol zákonne a v zmysle ustálenej súdnej praxe. Súd správne vzal zobral do úvahy skutočnosť, že v rodinnom dome č. XXX dlhodobo býva len on s matkou, ktorá mu svoje spoluvlastnícke podiely na predmetných nehnuteľnostiach darovala, o dom ako aj o predmetné parcely sa stará len on, tieto obhospodaruje a sú reálne, plotom oddelené od susedných parciel žalovanej. Žalovaná o predmetné nehnuteľnosti nejavila záujem, nestarala sa o dom a ani o pozemky k nemu prináležiace, neužívala ich. Z týchto dôvodov žalobca nepovažuje reálnu deľbu nehnuteľností za účelnú a vhodnú, pri rodinnom dome ani reálna deľba možná nie je. Pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je súd povinný vychádzať z požiadavky veľkosti podielov a účelného využitia veci. Okresný súd Čadca vec správne posúdil, svoje rozhodnutie aj logicky odôvodnil. Súd správne ustálil, že rozdelením veci ako to v konaní navrhovala žalovaná by medzi nimi v budúcnosti dochádzalo k ďalším zbytočným konfliktom. Takýto postoj je zrejmý nielen z podaného odvolania, ale aj predchádzajúcich vyjadrení v konaní, ako aj z prístupu žalovanej pred podaním žaloby na súd. Na základe vyššie uvedených skutočností má žalobca za to, že účelným a spravodlivým spôsobom vyporiadania predmetného podielového spoluvlastníctva je prikázanie predmetných nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva za súčasného vyplatenia spoluvlastníckych podielov žalovanej. Čo okresný súd správne vyhodnotil a pri rozhodovaní vzal do úvahy súhrn všetkých relevantných skutočností. Navrhuje preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

4. Žalovaná k vyjadreniu podala repliku, v ktorej uviedla, že žalovaná do roku 2002 bývala v predmetnom dome, o nehnuteľnosť sa starala, obhospodarovala ju a podieľala sa na údržbe nie len domu, ale aj nehnuteľností, ktoré k domu priliehali. Žalovaná zabezpečovala potreby domácnosti aj v dobe, keď už v predmetnej nehnuteľnosti nebývala, keďže matka žalovanej v tej dobe v predmetnej nehnuteľnosti nebývala kvôli práci a brat žalovanej býval v Českej republike. Žalovaná zotrváva na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. 16C/70/2017-46 zo dňa 21.06.2018. Žalovaná však nemá záujem vytvárať a udržiavať so žalobcom žiadne konflikty a spory. Naopak, nakoľko pozemky žalovanej a žalobcu sú susediace, pri rozdelení a vytvorení novovzniknutých parciel bude mať každá zo strán zabezpečený nerušený vstup na svoje pozemky, vrátane novovzniknutých rozdelených pozemkoch. Už v odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Čadca, sp. zn. 16C/70/2017-46 zo dňa 21.06.2018, bolo poukázané na násilné správanie žalobcu ako spoluvlastníka. Zákon myslí nielen na fyzické, ale aj psychické násilie (napr. hrubé urážanie spoluvlastníkov, prípady výtržníctva či znemožnenie užívať spoločnú vec a pod.). Žalovaná má za to, že súd sa nezaoberal ani nijakým spôsobom nezisťoval násilné správanie žalobcu voči žalobkyni. Má za to, že súd komplexne nezohľadnil aj ostatné relevantné skutočnosti. Taktiež súd nevykonal už skôr navrhovaný dôkaz, a to obhliadku miesta samého. Na vykonaní navrhovaného dôkazu žalobkyňa naďalej trvá a ďalej žiada o nariadenie znaleckého dokazovania vo veci znalcom z odboru geodézie a kartografie na rozdelenie pozemkov podľa výšky spoluvlastníckych podielov strán sporu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na skutočnosti, ktoré uvádza v odvolaní zo dňa 21.06.2018 žalobkyňa trvá na tom, že rozdelenie daných nehnuteľností je bezpochyby reálne, možné a účelné a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Žalobca sa k replike žalovanej vyjadril, že s vyjadrením žalovanej nesúhlasí, pričom zotrváva na všetkých svojich stanoviskách, ktoré v danom konaní vykonal. Ako žalovaná sama uvádza, táto v predmetnej nehnuteľnosti nebýva od roku 2002, o rodinný dom odvtedy nejavila žiadny záujem, nijako sa o tento nestarala, nehnuteľnosti neobhospodarovala a žiadnym spôsobom sa nepodieľala na údržbe domu a priľahlých nehnuteľností. Už samotný návrh zo strany žalovanej o vyčlenenie samostatnej parcele je účelový, je zrejmé, že takýmto vyporiadaním by bol žalobca ukrátený, nakoľko takéto vyporiadanie by ho ukrátilo aj z finančného hľadiska a bolo by v rozpore s vopred dohodnutou hodnotou sporných nehnuteľností. Podľa ust. 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, súd zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého vlastníka. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pri tom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkom nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Žalobca je preto toho názoru, že Okresný súd Čadca vec v zmysle vyššie citovaného zákona správne posúdil, zaoberal sa všetkými aspektmi pre správne rozhodnutie v danej veci. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že poukazovala na žalobcove násilné správanie, žalobca je toho názoru, že žiadne takéto konanie nebolo preukázané, naopak, on poukazoval na jej účelové konanie, či už v danom súdnom spore alebo pred ním a tiež je toho názoru, že takýmto rozhodnutím súd predchádzal sporovému konaniu žalovanej aj do budúcnosti. Žiada preto, aby Krajský súd rozsudok OS Čadca ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol skutočnosti, s ktorým by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

11. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

12. Odvolací súd uvádza, že nosnou zásadou, ktorou sa okresný súd riadil pri posudzovaní žaloby je zásada, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Spoluvlastníci sa teda kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva, a to dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho rozdelenie, ba aj po vydaní rozhodnutia v tomto konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní je základnou formou zrušenia tohto právneho vzťahu. Keď nedôjde k dohode, uplatňuje sa postup podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nie je povinnosťou spoluvlastníka, ktorý žiada zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k určitej veci, aby preukazoval dôvod takéhoto zrušenia a vyporiadania. Povinnosťou žalobcu je v žalobe opísať a doložiť rozhodujúce skutočnosti potrebné pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

13. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Vyporiadanie žiadal vykonať tak, že tieto nehnuteľnosti budú prikázané do jeho výlučného vlastníctva s tým, že bude zaviazaný zaplatiť žalobkyni sumu 7.000 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode o zrušení spoluvlastníctva, súd zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

14. V rámci posudzovania účelného využitia veci možno okrem veľkosti podielov zohľadniť viaceré skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva. Pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikázať nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Zákon zohľadňuje variabilitu a zložitosť možných situácii, a preto prenecháva riešenie na úvahe súdu. Otázka, komu bude vec prikázaná, záleží vždy na úvahe súdu. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. 09. 2011, sp. zn. 1 Cdo 33/2010)

15. Odvolací súd konštatuje, že žalobca preukázal snahu po prvej možnosti zákonného zrušenia spoločného spoluvlastníctva dohodou, čo medzi stranami nebolo sporné. Odvolací súd má za to, že rozdelenie veci v danom prípade nie je možné, pretože by to odporovalo najmä účelnému využitiu veci. Žalobcovi patrí 9/10 spoluvlastníckeho podielu, pričom účel jeho využitia je determinovaný trvalým pobytom a fyzickým obývaním rodinného dome č. XXX. V rodinnom dome dlhodobo býva len on s matkou. O dom, ako aj o predmetné parcely, sa stará žalobca. Pozemok priliehajúci k rodinnému doma a záhrada tvoria spolu s rodinným domom funkčný celok a slúžia na lepšie využitie domu. Zachovaním spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/10 žalovanej by sa mohol sťažiť obvyklý spôsob života žalobcu v rodinnom dome a na predmetných pozemkoch. Okresný súd pri rozhodovaní vzal do úvahy aj túto skutočnosť a tiež pri tom prihliadol na veľkosť spoluvlastníckych podielov sporových strán. Dbal pri tom na zásadu, že nikoho nemožno nútiť zotrvávať v spoluvlastníctve proti jeho vôli. Okrem iných aj tieto skutočnosti posúdil ako celok a rozhodol, že spoluvlastníctvo ruší, a sporné nehnuteľnosti prikazuje žalobcovi za primeranú náhradu, s čím sa stotožnil aj odvolací súd.

16. Okresný súd postupoval správne, keď vylúčil prvé dve možnosti zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva - dohoda a reálne rozdelenie veci. Ďalšou možnosťou, ktorú aj navrhoval žalobca vo svojej žalobe, bola prikázanie veci jednému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu. Aj odvolací súd je názoru, že prikázaním veci jednému zo spoluvlastníkov predíde prípadným sporom medzi spoluvlastníkmi, ktoré by mohli vzniknúť spoločným užívaním nehnuteľností. Doterajšie spory uvádzali obidve strany vo svojich vyjadreniach.

17. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. 09. 2011, sp. zn. 1 Cdo 33/2010)

18. Čo sa týka primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, ktorý rozhodnutím súdu prechádza na žalobcu, odvolací súd uvádza, že ocenenie nehnuteľnosti bolo vykonané v rámci dedičského konania, ktorého účastníkmi boli aj žalobca aj žalovaná, č. k. 8D/3/2006 vo výške 70.000 Eur. Žalovaná takúto sumu v konaní nespochybnila. Odvolací súd podotýka, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporovým konaním, ktoré ovláda zásada kontradiktórnosti a zásada dôkaznej povinnosti (dôkazného bremena). Na podporu svojich tvrdení si strana musí sama na svoje náklady zaobstarať dôkazy a dokázať tvrdené skutočnosti. Takéto práva má ktorákoľvek zo strán, pričom súd len dohliada na zákonné pripustenie a vykonávanie dôkazov.

19. Okresný súd nevykonal dokazovanie obhliadkou miesta samého, nakoľko takáto obhliadka by nič nezmenila na tom, že odčlenením spoluvlastníckeho podielu žalobkyne by vznikli dva miniatúrne pozemky a výmera už aj tak malých pôvodných pozemkov by sa ešte zmenšila, pričom obhliadka miesta samého by len navýšila trovy konania. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu a okrem iného uvádza, že vykonanie takéhoto dôkazu by sa priečilo zásade rýchlosti, účelnosti a hospodárnosti konania.

20. Na základe uvedeného odvolací súd sa plne stotožnil s názorom okresného súdu, s rozsahom vykonaného dokazovania a s argumentmi a úvahami, ktorými sa riadil pri právnom posúdení veci a preto napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

21. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mal plný úspech žalobca, a preto odvolací súd priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)