Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csp/203/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199, zastúpený zvoleným zástupcom Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: Ľ. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V.. V. XX/XXX, Ž., o zaplatenie 549,98 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 329,35 eur s príslušenstvom zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 220,63 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 220,63 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovanému proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 19,76 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 17.10.2017, sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 549,98 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že dňa 23.08.2013 spol. Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 35 805 731 (ďalej len „spoločnosť“) uzatvorila so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 569452733 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytla žalovanému pôžičku vo výške 680,- eur. Žalovaný sa zaviazal splácať pôžičku v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 15,24 eur. Posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 17.10.2014. Pôžička bola poskytnutá žalovanému jednorazovo hotovostne. Ďalej spoločnosť uzatvorila so žalovaným dňa 23.08.2013 zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanému službu, špecifikovanú v čl. I uvedenej zmluvy, za ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 350,20 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať odmenu v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 5,84 eur. Celková výška mesačnej splátky z titulu obidvoch zmlúv tak predstavovala sumu 21,08 eur. Žalovaný sa touto zmluvou okrem iného zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokmi z úveru, ako aj uhradiť celkové náklady, spojené s poskytnutím úveru. Zmluvou o postúpení pohľadávok, uzatvorenou dňa 16.12.2016, postúpila spoločnosť pohľadávku voči žalovanému, vrátane príslušenstva, na žalobcu, o čom bola žalovaný upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať svoje záväzky z vyššie špecifikovaných zmlúv riadne a včas a uhradil len splátky v celkovej výške 40,48 eur. Žalobca listom - predžalobnou výzvou - vyzval žalovaného k úhrade celej dlžnej sumy. Do dňa podania žaloby žalovaný dlžnú sumu neuhradil.

2. Žalovaný sa k žalobe v priebehu konania v súdom určenej lehote písomne nevyjadril a zostal procesne nečinný.

3. Podaním, doručeným súdu dňa 17.04.2018, žalobca vzal žalobu čiastočne späť v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy vo výške 329,35 eur.

4. Podľa § 144 a § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“), žalobca môže vziať žalobu späť. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

5. Vzhľadom na dispozičný procesný úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu čiastočne späť, rozhodol súd, pri aplikácii vyššie citovaných zákonných ustanovení, o zastavení konania v časti uplatneného nároku vo výške 329,35 eur s príslušenstvom. Súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nebol potrebný, nakoľko k späťvzatiu došlo skôr, než sa začalo pojednávanie. Predmetom konania tak zostala suma 220,63 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia.

6. Vzhľadom na to, že v danej veci išlo o drobný spor, súd v zmysle § 177 ods. 2 písm. a) C.s.p. a § 219 ods. 1 a 3 C.s.p., vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 30.04.2019, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 17.04.2019.

7. Súd tak, na základe žalobcom predložených listinných dôkazov, zistil nasledovný skutkový stav, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.

8. Dňa 23.08.2013 uzatvoril právny predchodca žalobcu, ako veriteľ, a žalovaný, ako dlžník, zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 569452733, ktorou sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému bezúčelový úver vo výške 680,- eur v hotovosti pri podpise zmluvy a žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 60 pravidelných týždenných splátkach vo výške 15,25 eur (pričom posledná splátka bude vo výške 14,85 eur) s dátumom splatnosti prvej splátky 7. kalendárny deň po uzatvorení zmluvy, splatnosťou ďalších splátok v 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky a splatnosťou poslednej splátky v 7. deň 60. týždňa po dni uzatvorenia zmluvy. Úver bol ďalej poskytnutý pri uvedenej ročnej úrokovej sadzbe 22,38 %, RPMN vo výške 70,38 %, priemernej hodnote RPMN 46,06 % a celkovej čiastky, splatnej spotrebiteľom vo výške 914,60 eur.

9. Súčasne dňa 23.08.2013 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal, že žalovanému bude počas platnosti tejto zmluvy pravidelne poskytovať službu, spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalovanému poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 569452733, uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Prevzatie peňažnej sumy sa v zmysle zmluvy uskutoční v mieste trvalého pobytu žalovaného alebo na inom, vzájomnou dohodou určenom, mieste. Žalovaný sa za poskytnutie uvedenej služby zaviazal právnemu predchodcovi žalobcu zaplatiť celkovú odmenu vo výške 350,20 eur, a to v 60 pravidelných týždenných splátkach, kde výška 1. až 59. splátky bola dohodnutá vo výške 5,83 eur a výška poslednej 60. splátky vo výške 6,23 eur.

10. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 16.12.2016 oznámil žalovanému postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016.

11. Listom zo dňa 16.08.2017 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlhu vo výške 1.210,91 eur najneskôr do 27.08.2017.

12. Z výpisu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný doposiaľ na daný úverový prípad uhradil sumu 40,48 eur.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení, účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 2 písm. a) a b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania; veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 2 písm. g) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

16. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

17. Z doložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca si uplatňoval voči žalovanému nároky, vzniknuté mu z uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 569452733 zo dňa 23.08.2013 a zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 23.08.2013. Žalovaný zmluvy uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení ZoSÚ a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzatvorenej dňa 23.08.2013 je vzťahom občianskoprávnym a na predmetné zmluvy sa hľadí ako na typové spotrebiteľské zmluvy. 18. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.08.2013 možno ustáliť, že niet pochýb o tom, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili individuálne špecifikovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 680,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 60 týždenných splátkach, a to splátky č. 1 až 59. vo výške 15,25 eur a 60. splátku vo výške 14,85 eur.

19. Ešte skôr, ako súd vyhodnotil nárok žalobcu z vyššie uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, musel sa vysporiadať aj so zmluvou o zabezpečení splátok úveru zo dňa 23.08.2013. Predmetom tejto zmluvy bola „služba“, poskytovaná zo strany právneho predchodcu žalobcu, spočívajúca v hotovostnom prevzatí - inkasovaní splátok úveru zo zmluvy zo dňa 23.08.2013 od žalovaného, a to za odmenu vo výške 350,20 eur, ktorú sa následne žalovaný zaviazal splácať tiež v 60 týždenných splátkach.

20. Uvedená zmluva svojím režimom podlieha ustanoveniam Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. So zmluvou o spotrebiteľskom úvere medzi stranami, ktorá je predmetom sporu, bola teda uzatvorená aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, pričom ide o samostatnú zmluvu, ktorej vznik je podmienený vznikom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá bola uzatvorená v ten istý deň, ako zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi stranami, súd považoval za doplnkovú službu, súvisiacu so spotrebiteľským úverom, a preto odplata za službu, ktorá bola predmetom zmluvy o zabezpečení splátok úveru, mala byť podľa § 2 písm. g) ZoSÚ zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa, spojených so spotrebiteľským úverom, a teda aj do RPMN. V prípade, ak táto odmena zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru by bola zahrnutá do nákladov úveru, a teda aj do RPMN, podstatne by zvýšila hodnotu RPMN, uvedenú v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a preto možno konštatovať, že v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ by sa úver aj z dôvodu nesprávne určenej RPMN považoval za bezúročný a bez poplatkov.

21. V danom prípade je celkom nelogické, aby spotrebiteľ z vlastnej vôle a dobrovoľne pristupoval a požadoval uzatvorenie zmluvy o zabezpečení splátok úveru, čím sa jeho úver predraží, nakoľko musí platiť ešte aj odmenu obchodnému zástupcovi za to, že bude u neho vyberať splátky úveru, ktorá navyše predstavuje v uvedenom prípade uzatvorenej zmluvy viac než 50 % poskytnutého úveru. Týmto postupom, keď súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere právny predchodca žalobcu so spotrebiteľom uzatvára aj zmluvy o zabezpečení splátok úveru, realizovaným podľa názoru súdu úplne

cielene, právny predchodca žalobcu dosahuje to, že sa odplata za službu inkasovania splátok úveru nezapočítava do výpočtu RPMN, keďže nemá byť odplatou za úver, ale odmenou (cenou) za doplnkový servis, službu, hoci v kontexte vyššie uvedeného je zrejmé, že práve táto služba má výrazne navyšovať celkový zisk právneho predchodcu žalobcu z poskytovania úverov. Právnemu predchodcovi žalobcu teda nestačí dojednaná výška odplaty za úver, uvádzaná v úverových zmluvách, spôsobujúca už aj tak výrazne vyššiu RPMN oproti priemernej RPMN (pre porovnanie: zo zmluvy zo dňa 23.08.2013: RPMN 70,38 % a priemerná RPMN: 46,06 %), ale túto opäť výrazne navyšuje cez službu zabezpečenia splátok úveru. Podľa názoru súdu, týmto spôsobom (nezahrnutím odmeny obchodného zástupcu za inkasovanie splátok ako doplnkovej služby do celkových nákladov a RPMN) dochádza k obchádzaniu ZoSÚ. Naviac, podľa názoru súdu sa za odmenou obchodného zástupcu za uvedenú službu vo výške viac než 50 % z poskytnutého úveru skrývajú aj skryté úroky, keďže sa tým nepriamo navyšuje preplatenie poskytnutej úverovej istiny zo strany dlžníka. Súd preto zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá bola uzatvorená súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, posúdil ako absolútne neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Súd má za to, že určením neplatnosti zmluvy o zabezpečení splátok úveru automaticky nevzniká neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to z dôvodu, že uvedená zmluva bola síce uzatvorená pri tom istom rokovaní, avšak zmluva o spotrebiteľskom úvere sa podľa názoru súdu dá oddeliť od zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Iný prípad by nastal, keby súd určil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kedy by automaticky bola absolútne neplatná aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorá závisí od uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

23. Zmluva o zabezpečení splátok úveru je teda neplatná a spotrebiteľský úver je na základe vyššie uvedeného bezúročný a bez poplatkov. Na základe neplatnej zmluvy o zabezpečení splátok úveru nie je žalovaný povinný platiť žiadnu zmluvnú odmenu tam uvedenú, a preto súd prípadné úhrady žalovaného, realizované z titulu zmluvy o zabezpečení splátok úveru, započítal na úhradu istiny úveru a nakoniec vyhodnotil nárok žalobcu nasledovne:

24. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.08.2013 právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol úver vo výške 680,- eur, čo žalovaný nerozporoval. Žalobca uvádza, že žalovaný mal z titulu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.08.2013 a z titulu zmluvy o zabezpečení splátok úveru zaplatiť sumu spolu 40,48 eur. Keďže súd posúdil zmluvu o zabezpečení splátok úveru ako absolútne neplatnú a zároveň poskytnutý úver ako bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi možno priznať iba nárok na zaplatenie istiny poskytnutého úveru podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako rozdiel čistej istiny poskytnutého úveru v sume 680,- eur a žalovaným uhradenej sumy 40,48 eur, t. j. vo výsledku sumu 639,52 eur. Žalobca si však uplatnil iba sumu 220,63 eur, a preto mu súd, viazaný žalobným návrhom, priznal proti žalovanému nárok na zaplatenie tejto sumy a žalobe tak vo zvyšku vyhovel.

25. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Súd zároveň priznal žalobcovi zo sumy priznanej istiny 220,63 eur aj úroky z omeškania odo dňa 17.12.2016 do zaplatenia tak, ako boli uplatnené, a v sadzbe 5 % ročne, nakoľko k prvému dňu omeškania žalovaného výška základnej úrokovej sadzby ECB činila 0,00 %, po pričítaní 5 percentuálnych bodov potom predstavuje úroky z omeškania vo výške 5 % ročne.

28. Podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

30. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 220,63 eur, čo v pomere k pôvodne uplatnenej istine percentuálne predstavuje 40,12 %. Úspech žalovaného je potom zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 329,35 eur, v ktorej časti žalobca procesne zavinil zastavenie konania, nakoľko žalobu vzal čiastočne v nedôvodnej časti späť, čo v pomere k pôvodne uplatnenej istine percentuálne predstavuje 59,88 %. Čistý úspech žalovaného tak predstavuje 19,76 %. Súd preto priznal, v zmysle § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., v spojitosti s § 256 ods. 1 C.s.p., žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu 19,76 % vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.