Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/163/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava- Ružinov, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o. so sídlom Martinčekova 13, Bratislava- Ružinov, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: L. R., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. K. XXXX/XXA, F. nad A. - N., o zaplatenie 195,37 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 11Csp/325/2017-66 zo dňa 23.05.2018 takto

rozhodol:

I. Odmieta sa odvolanie voči vyhovujúcemu výroku rozsudku, ktorým bol žalovaný zaviazaný k povinnosti plniť.

II. Potvrdzuje sa rozsudok v zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania.

III. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 107,34 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 107,34 Eur od 08.06.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta. III. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.“

2. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Podľa obsahu zmluvy medzi stranami sporu bol dohodnutý úrok 29,50% ročne. Mal za to, že táto výška predstavuje zhruba trojnásobok výšky úrokovej sadzby za ktorú poskytovali banky úvery v rozhodnom čase, teda v čase uzavretia zmluvy. Keďže úver bol vo výške 400 Eur a súd prvej inštancie ho považoval za bezúročný a úhrady boli v sume 292,66 Eur, dlh žalovaného ostal vo výške 107,34 Eur. V tejto časti považoval žalobu za dôvodnú, a preto jej vyhovel. Žalobca žiadal úroky z omeškania od 08.06.2017 do zaplatenia. K tomu dňu bol žalovaný preukázateľne v omeškaní. Preto mu súd priznal i nárok na úroky z omeškania v ním požadovanej zákonnej výške až od toho dňa, no len zo sumy, ktorú považoval za dôvodnú. Zvyšok nároku žalobcu na úroky z omeškania ako nedôvodný zamietol. Ako nedôvodný zamietol aj žalobcom vyčíslený úrok z omeškania, nakoľko žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a), f), h) Civilného sporového poriadku. Namietal, že súd nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k otázke určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti a nepostupoval podľa § 129 CSP. Súd nevyzval žalobcu ani podľa § 157 CSP Súd mohol za účelom rýchleho a hospodárneho konania vyzvať žalobcu, aby sa vyjadril k predbežnému právnemu posúdeniu veci o vyhlásení bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere, Ďalej namietal, že súd nevytýčil termín predbežného prejednania sporu podľa § 168 CSP. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že výška úrokovej sadzby 29,5 % je v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. V tomto poukázal na dokument: „Priemerné úrokové sadzby z úverov obchodných bánk (%)“, kde pre spotrebiteľské úvery do 1 roka (úverová zmluva bola uzatvorená na obdobie 11 mesiacov) za rok 2013 za mesiac november predstavuje 8,52%, a teda súhlasil s názorom súdu, že priemerná úroková sadzba bola v období 11/2013 8,52%. Mal za to, že uvedená hodnota však predstavuje priemernú hodnotu, teda ide o tzv. aritmetický priemer. Maximálna výška dohodnutých zmluvných úrokov v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy nebola žiadnym spôsobom limitovaná. Zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/26/2011 z 26.04.2012. Mal za to, že neprimeraným zmluvným úrokom by bol taký úrok, ktorý by štvornásobne až päť a pol násobne prevyšoval obvyklú úrokovú sadzbu. Poukázal na to, že na povinnosť platiť úroky z úveru nemá vplyv zosplatnenie úveru a povinnosti trvá do času reálneho vrátenia poskytnutého úveru. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alternatívne žiadal, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Z podaného odvolania vyplýva, že žalobca podal odvolanie aj do vyhovujúcej časti rozsudku. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. Vyhovujúci výrok rozsudku je výrokom, ktorý bol vydaný v prospech žalobcu, preto žalobca nie je v tejto časti oprávnenou osobou na podanie odvolania. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie žalobcu proti vyhovujúcemu výroku odmietol.

6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

7. Odvolacia námietka žalobcu spočívajúca v namietanom nesprávnom postupe súdu prvej inštancie týkajúceho sa možného postupu podľa § 129 ods. 1 CSP nie je dôvodná. Súd prvej inštancie nad rámec CSP výzvou zo dňa 13.02.2018 vyzval žalobcu, aby zaslal vyjadrenie z čoho pozostáva žalovaná suma, či došlo k zosplatneniu úveru alebo vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru alebo k odstúpeniu od pôvodnej zmluvy. Zároveň žiadal uviesť, koľko žalovaný uhradil z dlhu a na čo boli jeho platby započítané, nakoľko predmetné skutočnosti a listiny neboli súčasťou podanej žaloby.

8. Odvolací súd považuje za potrebné upozorniť žalobcu na jeho hromadné odvolania, ktoré len málokedy reflektujú na skutkové okolnosti konania a závery súdu prvej inštancie.

9. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie mal povinnosť konať bez prieťahov v zmysle § 157 a zároveň využiť inštitút predbežného prejednania sporu (§ 168 až § 172 CSP), odvolací

súd uvádza, že predbežné prejednanie sporu je fakultatívna fáza konania, ktorú súd môže a nemusí nariadiť podľa okolností konkrétnej prejednávanej veci. Tento inštitút má svoj procesný význam tam, kde je skutková a právna zložitosť prípadu, pričom predbežné prejednanie sporu by malo predovšetkým viesť k procesne efektívnejšiemu a rýchlejšiemu riešeniu sporu, avšak jeho nenariadenie nezakladá vadu v procesnom postupe súdu.

10. Žalobca nevyužil svoje právo a nezúčastnil sa na nariadenom pojednávaní, na ktoré bol riadne predvolaný, nakoľko vo vyjadrení k výzve zo dňa 16.05.2018 ospravedlnil svoju neúčasť, ako aj neúčasť svojho právneho zástupcu s tým, že žiadal, aby sa pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti a aby sa na základe listinných dôkazov rozhodlo vo veci (č.l. 53 spisu).

11. Z týchto dôvodov odvolací súd má za to, že v preskúmavanom prípade boli splnené všetky podmienky na rozhodnutie vo veci samej, preto i tieto odvolacie námietky žalobcu sú neopodstatnené.

12. V ďalšom odvolací súd posúdil relevantnosť odvolacej námietky žalobcu, že posúdenie výšky zmluvného úroku nespadá pod vecný rozsah inštitútu neprijateľných zmluvných podmienok a nie je v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka.

13. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd uvádza, že každý súd je povinný v spore so slabšou zmluvnou stranou skúmať výšku zmluvného úroku a jeho primeranosť, a to bez ohľadu, či sa tohto prieskumu spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana domáha alebo nie.

14. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

15. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situácia spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

16. Uvedené ustanovenie, ale nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo vôľou zákonodarcu, a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov finančných inštitúcii poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty riadiac sa zásadou dobrých mravov upravenou v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

17. Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných prostriedkov, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. V zmluve dohodnutá úroková sadzba úveru vo výške 29,50 % takmer tri a pol násobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu 8,52 % uplatňovanú bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Dohodnutá úroková miera teda podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto je potrebné prijať záver o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi.

18. Odvolací súd zdôrazňuje, že úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú ex offo súdnej kontrole vo svetle imperatívu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Z absolútne neplatnej dohody o úrokoch žalobcovi nemožno priznať žiadne právo.

19. Judikatúra súdov nikdy nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok (porov. právne veci NS SR sp. zn. 1MCdo 1/09 z 31.7.2009, NS SR sp. zn. 5Cdo 26/2011 z 26.4.2012, NS ČR sp. zn. 21Cdo 1484/04 z 15.12.2004, KS v Prešove sp. zn. 3Co 3/2011 z 12.10.2011, 3Co 67/2012 z 24.10.2012).

20. Sporné úroky odvolací súd podrobil súdnej kontrole neprijateľnosti a ustanovenie čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/ES je treba považovať za ustanovenie rovnocenné vnútroštátnym kogentným ustanoveniam právneho poriadku (porov. rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veci C- 168/05 Mostaza Claro, C-618/10 Banco Espanol).

21. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu a jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP, podľa ktorej sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

22. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

23. Súd prvej inštancie náležite vysvetlil, z akých dôvodov žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

24. Odvolací súd po preskúmaní dospel k záveru, že prvoinštančné rozhodnutie je aj v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a aj v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

25. Za porušenie základného práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať to, že prvoinštančný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu.

26. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, vrátane správneho výroku o trovách konania.

27. V odvolacom konaní nebol žalobca úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP). Žalovaný si trovy odvolacieho konania neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).