Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Co-163-2018.pdf
PDF · 89.11 KB
Case nature
Area
Subarea
20Co/163/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava- Ružinov, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o. so sídlom Martinčekova 13, Bratislava- Ružinov, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: L. R., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. K. XXXX/XXA, F. nad A. - N., o zaplatenie 195,37 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 11Csp/325/2017-66 zo dňa 23.05.2018 takto
rozhodol:
I. Odmieta sa odvolanie voči vyhovujúcemu výroku rozsudku, ktorým bol žalovaný zaviazaný k povinnosti plniť.
II. Potvrdzuje sa rozsudok v zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania.
III. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 107,34 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 107,34 Eur od 08.06.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta. III. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.“
2. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Podľa obsahu zmluvy medzi stranami sporu bol dohodnutý úrok 29,50% ročne. Mal za to, že táto výška predstavuje zhruba trojnásobok výšky úrokovej sadzby za ktorú poskytovali banky úvery v rozhodnom čase, teda v čase uzavretia zmluvy. Keďže úver bol vo výške 400 Eur a súd prvej inštancie ho považoval za bezúročný a úhrady boli v sume 292,66 Eur, dlh žalovaného ostal vo výške 107,34 Eur. V tejto časti považoval žalobu za dôvodnú, a preto jej vyhovel. Žalobca žiadal úroky z omeškania od 08.06.2017 do zaplatenia. K tomu dňu bol žalovaný preukázateľne v omeškaní. Preto mu súd priznal i nárok na úroky z omeškania v ním požadovanej zákonnej výške až od toho dňa, no len zo sumy, ktorú považoval za dôvodnú. Zvyšok nároku žalobcu na úroky z omeškania ako nedôvodný zamietol. Ako nedôvodný zamietol aj žalobcom vyčíslený úrok z omeškania, nakoľko žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a), f), h) Civilného sporového poriadku. Namietal, že súd nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k otázke určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti a nepostupoval podľa § 129 CSP. Súd nevyzval žalobcu ani podľa § 157 CSP Súd mohol za účelom rýchleho a hospodárneho konania vyzvať žalobcu, aby sa vyjadril k predbežnému právnemu posúdeniu veci o vyhlásení bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere, Ďalej namietal, že súd nevytýčil termín predbežného prejednania sporu podľa § 168 CSP. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že výška úrokovej sadzby 29,5 % je v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. V tomto poukázal na dokument: „Priemerné úrokové sadzby z úverov obchodných bánk (%)“, kde pre spotrebiteľské úvery do 1 roka (úverová zmluva bola uzatvorená na obdobie 11 mesiacov) za rok 2013 za mesiac november predstavuje 8,52%, a teda súhlasil s názorom súdu, že priemerná úroková sadzba bola v období 11/2013 8,52%. Mal za to, že uvedená hodnota však predstavuje priemernú hodnotu, teda ide o tzv. aritmetický priemer. Maximálna výška dohodnutých zmluvných úrokov v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy nebola žiadnym spôsobom limitovaná. Zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/26/2011 z 26.04.2012. Mal za to, že neprimeraným zmluvným úrokom by bol taký úrok, ktorý by štvornásobne až päť a pol násobne prevyšoval obvyklú úrokovú sadzbu. Poukázal na to, že na povinnosť platiť úroky z úveru nemá vplyv zosplatnenie úveru a povinnosti trvá do času reálneho vrátenia poskytnutého úveru. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alternatívne žiadal, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. Z podaného odvolania vyplýva, že žalobca podal odvolanie aj do vyhovujúcej časti rozsudku. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. Vyhovujúci výrok rozsudku je výrokom, ktorý bol vydaný v prospech žalobcu, preto žalobca nie je v tejto časti oprávnenou osobou na podanie odvolania. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie žalobcu proti vyhovujúcemu výroku odmietol.
6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
7. Odvolacia námietka žalobcu spočívajúca v namietanom nesprávnom postupe súdu prvej inštancie týkajúceho sa možného postupu podľa § 129 ods. 1 CSP nie je dôvodná. Súd prvej inštancie nad rámec CSP výzvou zo dňa 13.02.2018 vyzval žalobcu, aby zaslal vyjadrenie z čoho pozostáva žalovaná suma, či došlo k zosplatneniu úveru alebo vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru alebo k odstúpeniu od pôvodnej zmluvy. Zároveň žiadal uviesť, koľko žalovaný uhradil z dlhu a na čo boli jeho platby započítané, nakoľko predmetné skutočnosti a listiny neboli súčasťou podanej žaloby.
8. Odvolací súd považuje za potrebné upozorniť žalobcu na jeho hromadné odvolania, ktoré len málokedy reflektujú na skutkové okolnosti konania a závery súdu prvej inštancie.
9. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie mal povinnosť konať bez prieťahov v zmysle § 157 a zároveň využiť inštitút predbežného prejednania sporu (§ 168 až § 172 CSP), odvolací
súd uvádza, že predbežné prejednanie sporu je fakultatívna fáza konania, ktorú súd môže a nemusí nariadiť podľa okolností konkrétnej prejednávanej veci. Tento inštitút má svoj procesný význam tam, kde je skutková a právna zložitosť prípadu, pričom predbežné prejednanie sporu by malo predovšetkým viesť k procesne efektívnejšiemu a rýchlejšiemu riešeniu sporu, avšak jeho nenariadenie nezakladá vadu v procesnom postupe súdu.
10. Žalobca nevyužil svoje právo a nezúčastnil sa na nariadenom pojednávaní, na ktoré bol riadne predvolaný, nakoľko vo vyjadrení k výzve zo dňa 16.05.2018 ospravedlnil svoju neúčasť, ako aj neúčasť svojho právneho zástupcu s tým, že žiadal, aby sa pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti a aby sa na základe listinných dôkazov rozhodlo vo veci (č.l. 53 spisu).
11. Z týchto dôvodov odvolací súd má za to, že v preskúmavanom prípade boli splnené všetky podmienky na rozhodnutie vo veci samej, preto i tieto odvolacie námietky žalobcu sú neopodstatnené.
12. V ďalšom odvolací súd posúdil relevantnosť odvolacej námietky žalobcu, že posúdenie výšky zmluvného úroku nespadá pod vecný rozsah inštitútu neprijateľných zmluvných podmienok a nie je v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka.
13. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd uvádza, že každý súd je povinný v spore so slabšou zmluvnou stranou skúmať výšku zmluvného úroku a jeho primeranosť, a to bez ohľadu, či sa tohto prieskumu spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana domáha alebo nie.
14. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
15. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situácia spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
16. Uvedené ustanovenie, ale nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo vôľou zákonodarcu, a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov finančných inštitúcii poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty riadiac sa zásadou dobrých mravov upravenou v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
17. Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných prostriedkov, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. V zmluve dohodnutá úroková sadzba úveru vo výške 29,50 % takmer tri a pol násobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu 8,52 % uplatňovanú bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Dohodnutá úroková miera teda podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto je potrebné prijať záver o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi.
18. Odvolací súd zdôrazňuje, že úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú ex offo súdnej kontrole vo svetle imperatívu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Z absolútne neplatnej dohody o úrokoch žalobcovi nemožno priznať žiadne právo.
19. Judikatúra súdov nikdy nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok (porov. právne veci NS SR sp. zn. 1MCdo 1/09 z 31.7.2009, NS SR sp. zn. 5Cdo 26/2011 z 26.4.2012, NS ČR sp. zn. 21Cdo 1484/04 z 15.12.2004, KS v Prešove sp. zn. 3Co 3/2011 z 12.10.2011, 3Co 67/2012 z 24.10.2012).
20. Sporné úroky odvolací súd podrobil súdnej kontrole neprijateľnosti a ustanovenie čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/ES je treba považovať za ustanovenie rovnocenné vnútroštátnym kogentným ustanoveniam právneho poriadku (porov. rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veci C- 168/05 Mostaza Claro, C-618/10 Banco Espanol).
21. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu a jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP, podľa ktorej sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.
22. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
23. Súd prvej inštancie náležite vysvetlil, z akých dôvodov žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
24. Odvolací súd po preskúmaní dospel k záveru, že prvoinštančné rozhodnutie je aj v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a aj v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
25. Za porušenie základného práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať to, že prvoinštančný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu.
26. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, vrátane správneho výroku o trovách konania.
27. V odvolacom konaní nebol žalobca úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP). Žalovaný si trovy odvolacieho konania neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).