Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Co-34-2019.pdf
PDF · 101.93 KB
Case nature
Area
Subarea
22Co/34/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: O. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX I., zastúpenej: JAKUBIS & PARTNERS s.r.o., so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 50 990 365, o zaplatenie 2.600,36 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 9Csp/19/2017-126 zo dňa 07.11.2018 jednohlasne takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok.
II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol takto cit.:
„I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.“
2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení § 52 ods. 1 a 4, § 53 ods. 1 a 3,5, § 54 ods. 1 a 2, § 100, § 101 a 103 Občianskeho zákonníka a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len ,,ZoB“).
3. V odôvodnení okrem iného uviedol, že nárok žalobcu má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve, konkrétne jednalo sa o spotrebiteľský úver, ktorý sa mal vrátiť v splátkach po 67,25 eur mesačne. Vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania, súd prvej inštancie žalobu v časti zaplatenia sumy 87,52 eura z dôvodu premlčania bez ďalšieho zamietol. Vzhľadom na skutočnosť, že veriteľom, s ktorým žalovaná uzavrela úverovú zmluvu, na základe ktorej mala vzniknúť žalovaná pohľadávka nebol žalobca, ale banka - Slovenská sporiteľňa, a. s. a vzhľadom na tvrdenie žalobcu, že pohľadávka voči žalovanej bola mu týmto pôvodným veriteľom postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorej platnosť žalovaná spochybnila, druhou zásadnou otázkou bola pre súd prvej inštancie otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Konštatoval, že pre platné postúpenie pohľadávky banky musia byť kumulatívne splnené všetky podmienky upravené v § 92 ods. 8 ZoB, pričom pohľadávka, alebo jej časť môže byť postúpená bankou len vtedy, ak je splatná a to až po predchádzajúcej písomnej výzve banky, a ak klient napriek nej nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní je v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku. Mal za to, že odchylné dojednanie strán o postúpení pohľadávky, na ktoré žalobca poukazoval, je podľa názoru súdu neprijateľné a neplatné. Postúpenie bankovej pohľadávky, ktoré je v rozpore so zákonnými pravidlami podľa § 92 ods. 8 ZoB, je právnym úkonom odporujúcim zákonu, a tým absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie sa plne stotožnil s argumentáciou žalovanej, že na výzvu zo dňa 09.09.2015 nemožno vôbec prihliadať ako na dôkaz splnenia povinnosti v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, nakoľko žalobca neoznačil ani nepredložil žiaden dôkaz o jej skutočnom doručení, či aspoň odoslaní žalovanej, pričom vo vzťahu k uneseniu dôkazného bremena o splnení povinnosti doručenia písomnej výzvy v zmysle zákona o bankách je irelevantné tvrdenie žalobcu, že žiaden zákon neukladá doručovať výzvu konkrétnym spôsobom. Bez ohľadu na uvedené súd prvej inštancie uviedol, že ani keby bolo preukázané doručenie výzvy zo dňa 09.09.2015 žalovanej (čo nebolo), na závere o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu by to v tu súdenej veci nič nezmenilo, nakoľko výzvy zo dňa 09.09.2015 a zo dňa 30.09.2015 nepreukazujú splnenie zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky z dôvodu nezachovania zákonnej 90 dňovej lehoty medzi výzvou a postúpením pohľadávky. Od najskoršej tvrdenej výzvy zo dňa 09.09.2015 do dňa postúpenia pohľadávky (23.10.2015) neprešlo 90 dní, preto postúpenie pohľadávky odporuje zákonu a je neplatné. Podľa názoru súdu prvej inštancie neobstojí argumentácia o „dohode“ umožňujúcej postúpenie pohľadávky odchylne od podmienok § 92 ods. 8 ZoB, akou má byť dojednanie v bode 19.16 žalobcom predložených Všeobecných obchodných podmienok, keďže článok I bod 10 samotnej zmluvy len všeobecne hovorí o práve postúpiť pohľadávku, a teda tam nejde o dohodu o odchylnom dojednaní podmienok postúpenia. Dodal, že obdobná zmluvná podmienka s absolútne rovnakým významom ako je bod 19.16 Všeobecných obchodných podmienok zmluvy o úvere už bola súdmi právoplatne judikovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve Slovenskej sporiteľne, a. s. (viď rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/199/2016) čo má okrem iného dôsledky v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka).
4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). V danom prípade plný úspech v spore mala žalovaná, keďže žaloba proti nej bola v celom rozsahu zamietnutá, preto jej vznikol nárok na priznanie plnej náhrady trov konania.
5. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie. Žiadal rozhodnutie zmeniť tak, že sa žalobe vyhovie v celom rozsahu, eventuálne ho odvolací súd zruší a vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal aj priznanie nároku na náhradu trov konania. Odvolanie podal z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, z dôvodu nesprávnych skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov a z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedol, že postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nepredpokladá predchádzajúce písomné upozornenie na uplatnenie tohto práva. Dodávateľ preto môže spotrebiteľa upozorniť na uplatnenie tohto práva aj priamo v podaní, ktorým toto právo uplatňuje. V posudzovanom prípade postupca využil svoje oprávnenie zosplatniť pohľadávku a podaním zo dňa 30.09.2015 upozornil žalovaného, že si toto právo uplatňuje. Zároveň žalovaného týmto podaním vyzval v lehote 15 dní k dobrovoľnej úhrade pohľadávky, t. j. k zosplatneniu úveru došlo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Mal za nesporné, že postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru plne v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalobca ďalej uviedol, že ani zo samotného znenia ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka, alebo jej časť, ktorá je už splatná. Z gramatického výkladu nielen prvej, ale aj druhej vety tohto ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca rozlišuje dva pojmy - pojem peňažný záväzok ako celok a pojem časť peňažného záväzku. Toto ustanovenie nadväzuje na predchádzajúcu, teda prvú vetu ustanovenia. Jej zmyslom je vyjadrenie podmienky, že pokiaľ dlžník nahradil banke tú časť záväzku, s plnením ktorej bol v omeškaní, a to v čase pred postúpením pohľadávky, právo banke postúpiť celú pohľadávku, najmä jej nezaplatený zostatok, zaniká. Predmetné ustanovenie je teda podľa žalobcu potrebné vykladať tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nielen časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Poukázal na to, že bolo preukázané, že žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní (žalovaná bola v nepretržitom omeškaní už od mesiaca marec, kedy prestala plniť dojednané splátky úveru riadne a včas a k postúpeniu pohľadávky došlo až ku dňu 23.10.2015) a zároveň bolo preukázané, že žalovaná
bola postupcom opakovane vyzvaná na úhradu omeškaných splátok, a to výzvou zo dňa 09.09.2015 a výzvou zo dňa 30.09.2015 označenou ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, ku ktorej žalobca pripojil doručenku, preukazujúcu doručenie tejto výzvy žalovanému. Nakoľko ustanovenie § 89 ods. 1 ZoB pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení ZoB, pričom ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si v posudzovanom prípade dohodli otázku postúpenia odchýlne od predmetného zákona, a to v bode 19.16 Všeobecných obchodných podmienok. Na základe uvedeného žalobca zastáva názor, že preukázanie splnenia podmienok v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB v konaní nebolo potrebné, keďže žalobca preukázal, že zmluvné strany si vzájomné práva a povinnosti upravili v súdenom prípade odchýlne od ust. § 92 ods. 8 ZoB. Žalobca preukázal svoju aktívnu legitimáciu oznámením o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok.
6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Žalovaná sa nestotožnila s odvolaním žalobcu v tomto konaní a je toho názoru, že súd prvej inštancie konal a rozhodol správne, keď žalobu zamietol. Súhlasila s konštatovaním súdu, že v tomto konaní žalobca nepreukázal, že by postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ a preto považuje vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru za neplatné pre rozpor so zákonom. Žalovaná je rovnakého názoru ako súd prvej inštancie, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky a to z dôvodu, že nebolo dodržané ust. § 92 ods. 8 ZoB. V tejto súvislosti sa stotožnila s odôvodnením uvedeným v rozhodnutí súdu prvej inštancie a teda, že predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky na inú osobu môže byť v súlade s ust. § 92 ods. 8 ZoB len pohľadávka, ktorá je už splatná. Žalovaná zároveň odmietla všetky námietky uvedené žalobcom v odvolaní. Zákon o bankách, konkrétne ust. § 92 ods. 8 jasne deklaruje, že platná a v súlade so zákonom vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru je jednou z dôležitých podmienok pre ďalšie platné postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu. Postúpenie pohľadávky nebolo v súlade so zákonom a pohľadávka nebola platne postúpená, a preto z dôvodu absencie aktívnej legitimácie navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanej trovy prvoinstančného a odvolacieho konania.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli odvolacieho súdu a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
8. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil a v otázke rozhodujúcej pre posúdenie danej veci - v otázke aktívnej legitimácie žalobcu, je rozhodnutie správne. S poukazom na uvedené, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil, a keďže sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje, na tieto dôvody v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje.
9. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie.
10. Vo vzťahu k podmienkam platnosti postúpenia bankovej pohľadávky súd prvej inštancie správne poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, viď. rozhodnutia sp. zn. 7Cdo 26/2017 zo dňa 28. marca 2018 a sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018. Najvyšší súd v týchto rozhodnutiach interpretoval ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB ako zákonné podmienky pre postúpenie pohľadávky banky.
11. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá v priebehu trvania úverového vzťahu.
12. Ustanovením § 92 ods. 8 ZoB sa sledovalo sprísnenie postúpenia cesie bankovej pohľadávky zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú službu („Toto právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok ešte pred postúpením pohľadávky...). Zákonné podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva, 90 dňová lehota nepodporuje záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana bankového tajomstva
13. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka.
14. Znenie bodu 19.16 VOP umožňujúce postúpenie bankovej pohľadávky bez splnenia podmienok stanovených v § 92 ods. 8 ZoB, ako správne poznamenal súd prvej inštancie, je v rozpore so zákonom a spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Odvolací súd má za to, že ust. § 92 ods. 8 ZoB je kogentným ustanovením a dohodou zmluvných strán sa od neho nemožno odchýliť (porov. Rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 18Co/109/2011).
15. Pre platnosť zmluvy ako právneho úkonu je právne významný moment, kedy tento právny úkon bol urobený. Ak zmluva o postúpení pohľadávok v čase jej uzatvárania nespĺňala náležitosti vyžadované ustanovením § 92 ods. 8 ZoB, išlo o neplatný právny úkon odporujúci zákonu. Neplatnosť podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je neplatnosťou absolútnou, čo znamená, že právny úkon takouto absolútnou neplatnosťou postihnutý nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému.
16. Pokiaľ ide o mimoriadnu splatnosť vyhlásenú právnym predchodcom žalobcu zo dňa 30.09.2015, doručenú žalovanej dňa 05.10.2015, v tejto súvislosti je nutné poukázať na ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. V konaní však nebolo preukázané, že by bola banka pred postúpením pohľadávky takýmto spôsobom postupovala. Vzhľadom na znenie ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka sa uplatní pre spotrebiteľský právny vzťah osobitný právny režim v prípade záväzkových vzťahov, ktoré vznikli na základe spotrebiteľskej zmluvy. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré má spotrebiteľ ako dlžník vykonať v splátkach (ako v prejednavanej veci), môže veriteľ ako dodávateľ žiadosťou o zaplatenie uplatniť stratu výhody splátok až po uplynutí troch mesiacov od omeškania s úhradou splátky, pokiaľ súčasne upovedomí spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Pokiaľ ide o upozornenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, tak zákonodarca má na mysli adresovanú písomnosť, ktorá sa musí nevyhnutne dostať do sféry dispozície spotrebiteľa a z ktorej obsahu musí byť zrejmé jednak splnenie zákonných podmienok uplatnenia režimu § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a jednak výslovne upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva dodávateľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti treba uviesť, že ak jednostranné predčasné zosplatnenie pohľadávky nebude spĺňať náležitosti riadneho právneho úkonu, bude trpieť vadami podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch, nebude vychádzať zo splnenia zákonných podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 OZ alebo nebude doručené do sféry dispozície jeho adresáta, nikdy nevyvolá zamýšľané právne účinky a dodávateľ svojím konaním založí protiprávny stav, proti ktorému bude svedčiť súdna ochrana spotrebiteľa. Nebolo totiž preukázané, žeby postupca bol v súlade s vyššie uvedeným postupoval.
17. Z ust. § 92 ods. 8 ZoB vyplýva, že predmetom postúpenia sú len pohľadávky zo strany banky, resp. ich časť, ktoré sú už splatné. Banka mala oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve v omeškaní. Z obsahu spisu vyplýva, že vo vyjadrení k odporu žalovanej síce žalobca predložil výzvu na úhradu dlžnej sumy (výzva Slovenskej sporiteľne, a. s. datovaná dňom 09.09.2015 adresovaná žalovanej na úhradu pohľadávky z úveru č. XXXXXXXXXX), avšak jej zaslanie, ani doručenie žalovanej v spise nie preukázané (napr. doručenka, podací lístok, výpis z poštovej knihy, podací hárok a podobne, resp. zaslaná elektronickými médiami). Žalobca túto skutočnosť do skončenia dokazovania nepreukázal. Ako správne poznamenal súd prvej inštancie, ani v prípade preukázania doručenia tejto výzvy, by sa na závere o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie nič nezmenilo, nakoľko nie je zachovaná 90-dňová lehota medzi predmetnou výzvou a postúpením pohľadávky (zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 23.10.2015). Ak by sa za splnenie podmienky výzvy podľa ust. § 92 ods. 8 ZoB považovalo Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 30.09.2015, ani v takom prípade by nebola splnená podmienka omeškania 90 kalendárnych dní. Tým, že banka výzvu dlžníkovi nezaslala, resp. táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná, neposkytla žalovanej dostatočný priestor na vykonanie krokov voči „svojej“ banke za účelom zotrvania s ňou vo vzťahu.
18. Keďže žalobcom nebolo v konaní preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia pohľadávky tak, ako to vyžaduje ust. § 92 ods. 8 ZoB (mimoriadne zosplatnenie, výzva banky adresovaná dlžníkovi pred postúpením pohľadávky), postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, a to s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na túto skutočnosť odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a žalobcom uplatnené v tomto konaní, preto mu nie je možné toto právo priznať. Zmyslom a cieľom ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB bolo dosiahnuť stav, aby mal dlžník dostatok času na vykonanie opatrení zotrvať na vzťahu so „svojou“ bankou a tak zotrvať aj vo sfére kontrolovanej Národnou bankou Slovenska.
19. Odvolací súd dodáva, že s účinnosťou od 01.01.2017 zákonom č. 299/2016 Z. z. zákonodarca pristúpil k ďalšiemu sprísneniu postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach, a to k zúženiu okruhu subjektov, na ktoré je možné postúpiť bankovú pohľadávku (napr. splatenie vkladu do základného imania u postupníka najmenej 500.000 eur, vylúčenie obchodníkov s oprávnením poskytovať spotrebiteľské úvery do 10.000 eur a pod.). Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú záver o možnosti odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa (viď. tiež odkaz 72c v § 89 ods.1 ZoB).
20. Keďže na žalobcu nebola platne postúpená pohľadávka uplatňovaná v konaní, súd prvej inštancie správne postupoval, ak žalobu z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu zamietol.
21. V zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).
22. Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.
23. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania, potvrdil.
24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).