Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/370/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Q. W. nar. X.X.XXXX a E. W. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves detí rodičov E. W. K. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v O. XXX a M. W. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v W. O., V. XX v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 24.9.2018 č.k. 12P 135/2018-60 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku o výživnom pre maloletého Q. W. nar. X.X.XXXX a maloletú E. W. nar. XX.X.XXXX od 1.6.2018 do budúcna a vo výroku o dlžnom výživnom.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 24.9.2018 č.k. 12P 135/2018-60 zveril maloletého Q. W. nar. X.X.XXXX a maloletú E. W. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach a zaviazal otca prispievať na výživu maloletého Q. 180 Eur mesačne a maloletej E. 80 Eur mesačne od 1.6.2018 vždy do 15- teho dňa v mesiaci dopredu matke maloletých detí. Zaostalé výživné za obdobie od 1.6.2018 do 30.9.2018 pre maloletého Q. 620 Eur a pre maloletú E. 220 Eur, spolu 840 Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 40 Eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich matke maloletých detí. Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol.

2. Proti výroku rozsudku o výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom výroku a zaviazal ho prispievať na výživu maloletého Q. 80 Eur mesačne a maloletej E. 40 Eur mesačne. Vyjadril názor, že súdom určené výživné je neprimerané vzhľadom na vek detí, ako aj vzhľadom na výšku jeho príjmu, ktorá je v priemere 650 Eur mesačne a má ešte dve ďalšie vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom M. W. nar. XX.X.XXXX a E. W. nar. XX.X.XXXX, na výživu ktorých prispieva spolu 90 Eur mesačne od roku 2011 a tieto deti, keďže sú staršie, potrebujú toho viac. S poukazom na to, že matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému B. K., na výživu ktorého otec neprispieva, na základe čoho predpokladá, že matka ho živí z výživného, na ktoré bol zaviazaný napadnutým rozhodnutím súdu. Hoci je maloletý Q. chorý a uznáva, že má zvýšené náklady, ale aj tak 180 Eur na tri a pol ročné dieťa a na dvojročné dieťa 80 Eur z jeho platu je vysoké výživné, keďže má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Poukázal aj na to, že matka s deťmi žije v nevyhovujúcich podmienkach, keďže v dvojizbovom byte bývajú okrem matky a jej troch maloletých detí aj rodičia matky a jej dospelá sestra. Vytkol konajúcemu súdu, že nezisťoval, či matka nepoberá príspevok od úradu, keďže je syn zdravotne postihnutý. Rovnako poukázal na výpoveď matky, že v súčasnej dobe bude doplácať na lieky len 4 Eur mesačne a vo vzťahu k nákladom 100 Eur mesačne na plienky uviedol, že deti vzhľadom na ich vek, by nemali nosiť plienky. Doteraz býval u zamestnávateľa Poľnohospodárske družstvo P. v maringotke, ale 12.10.2018 podpísal zmluvu o nájme bytu, ktorý mu poskytol zamestnávateľ a mesačne bude platiť nájomné 150 Eur. Aj on chce žiť normálne a nie v maringotke. Týmto bude mať aj ďalšie výdavky a určené výživné nie je schopný platiť zo svojho príjmu. Taktiež ako pastier dobytka bude v zimných mesiacoch zarábať menej. Z týchto dôvodov žiadal, aby odvolací súd znížil výživné určené súdom prvej inštancie.

3. Matka maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu otca zdôraznila, že maloletý Q. za tri mesiace absolvuje cestu motorovým vozidlom do Detského kardiocentra v K., keď uvádza náklady za pohonné hmoty a diaľničnú známku 80 Eur. K tomu absolvuje priemerne tri odborné vyšetrenia v Košiciach u kardiologičky MUDr. V. A., navštevuje pľúcnu ambulanciu u MUDr. J. a imunitno-alergologickú ambulanciu u MUDr. A.. Každá cesta sa absolvuje samostatne a minimálne náklady na prepravu osobným autom sú na každú cestu 20 Eur. Do týchto nákladov nezapočítala ešte náklady na občerstvenie pre syna, keďže sú na ceste viac hodín a lieky na imunitu (naposledy 20 Eur). Otec v odvolaní vyslovuje konšpiračnú teóriu, že výživné bude používané aj na výživu jej syna maloletého B. K.. Nie je pravdou, že sa sťažovala, že otec na jeho výživu neprispieva, len nerobí tak celkom dobrovoľne ale pod hrozbou exekúcie. Zdôraznila, že poberá len rodičovský príspevok a prídavky na deti a odmietla akúkoľvek možnosť preberania „špeciálnych“ príspevkov z úradu práce. K námietke otca, že má platiť mesačné nájomné 150 Eur uviedla, že nájom bytu nie je natoľko nevyhnutný, pretože otec detí žije sám a taktiež neďaleko od miesta výkonu práce je aj jeho rodičovský dom, kde môže žiť s rodičmi. Za mimoriadne nekorektné zo strany otca považuje napríklad to, že napriek tomu, že nežije s nimi v spoločnej domácnosti, uplatnil si za rok 2017 daňový bonus, ktorý mu aj bol vyplatený vo výške 513,84 Eur, na čo zjavne nemal nárok. Lekári z Detského kardiocentra v K. tlačia ju k tomu, že je nevyhnutné kvôli bezpečnosti a kontrole zdravia mať nepretržite po ruke v domácnosti saturačný oxymeter (cca 100 Eur), detský inhalátor (cca 80 Eur) a tlakomer s detskou manžetou (cca 100 Eur) a keďže na tieto pomôcky jej neprispeje zdravotná poisťovňa žiadnou čiastkou a ona nemá dostatok finančných prostriedkov na ich zakúpenie, trvala na tom, aby jej otec vrátil daňový bonus, z ktorého by synovi zakúpila odporúčané zdravotnícke pomôcky.

4. Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Konštatoval, že maloleté deti bývajú spoločne s matkou, bratom B. K. nar. XX.XX.XXXX, ktorý pochádza z iného vzťahu matky, v dvojizbovom byte v O.. XXX. V spoločnej domácnosti bývajú aj rodičia matky, ktorí sú invalidní dôchodcovia a dospelá sestra. Byt je jednoducho a účelne zariadený. Celková kultúra bývania, ako aj hygiena, sú na dobrej úrovni. Maloleté deti majú v domácnosti vytvorené vhodné podmienky pre ich zdravý rast a vývin. Matka z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov neprispieva rodičom na domácnosť, taktiež neplatí rodičom za stravu. Výlučná osobná starostlivosť o maloleté deti je v celom rozsahu na strane matky, ktorá sa snaží o to, aby maloleté deti mali zabezpečené všetky základné životné potreby, pričom matkin príjem tvorí len rodičovský príspevok a prídavok na deti. S poukazom na vážny zdravotný stav maloletého Q. je spojená skutočnosť, že matka pravidelne navštevuje odborných lekárov v Košiciach a v Bratislave a s tým súvisia zvýšené výdavky na lieky a na cestovné k lekárom. Časté hospitalizácie syna si vyžadujú zvýšené náklady, čo sa týka ubytovania a stravovania sa matky, ktoré si v plnej miere hradí sama. Posledná hospitalizácia matky s maloletým Q. bola od 8.11.2018 do 10.11.2018 v Bratislave, kde na základe odborného vyšetrenia bude Q. vyžadovať ďalší operačný úkon spojený s hospitalizáciou. Matke sa zvýšili výdavky vo vzťahu k maloletej E., ktorá začala navštevovať Materské centrum I., o.z. v O., čo predstavuje sumu 25 Eur mesačne na jedno dieťa plus strava na jeden deň pre jedno dieťa stojí 1,30 Eur. Vzhľadom k týmto skutočnostiam vyjadril názor, že prvostupňový súd správne rozhodol v záujme maloletých detí.

5. Otec maloletých detí v stanovisku k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že nesúhlasí s tým, aby odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, ako to navrhuje kolízny opatrovník. Podľa jeho názoru stanovené výživné je neprimerané na obidve deti. Má dve staršie deti, ktoré majú 15 a 7 rokov a na ktoré platí výživné 50 Eur a 40 Eur. Jeho príjem nie je taký veľký, aby mohol platiť takto stanovené výživné. K vyjadreniu matky uviedol, že aj jeho staršie deti chodia už do školy a myslí si, že potrebujú toho viac. Pokiaľ matke nestačí príjem, ktorý má, žiada, aby maloletá E. bola zverená do jeho osobnej starostlivosti, ktorú zvládne taktiež za pomoci rodičov. Na pomôcky, ktoré uvádza matka, že potrebuje kvôli bezpečnosti a kontrole zdravia syna, sú náklady jednorazové a nepotrebuje ich kupovať každý mesiac.

6. Ďalšie vyjadrenia zo strany účastníkov konania podané neboli.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odvolaní obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prevej inštancie v napadnutom výroku o výživnom, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom v § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku o vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Taktiež prihliada na odôvodnené potreby mal. dieťaťa. Odvolací súd je toho názoru, že matkou opísané zdravotné ťažkosti mal. Q. podložené aj lekárskymi správami, preukázali mimoriadnu náročnosť v starostlivosti o dieťa, čo do výkonu osobnej starostlivosti, ako aj rozsahu odôvodnených potrieb maloletého a na tom nič nemení fakt, že matka v súčasnosti dopláca na lieky 4,- € mesačne a potrebuje plienky, na čo poukazuje otec vo svojom odvolaní. Výsledné diagnózy a ich sprievodné symptómy ale najmä operácie, ktorým sa podrobil mal. Q. 11- krát, odôvodňujú určenie výživného 180,- € mesačne v súlade so všetkými relevantnými ustanoveniami Zákona o rodine o výživnom. Rovnako výživné 80,- € mesačne pre mal. E. je primerané zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca berúc do úvahy aj jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči mal. deťom, pretože výživné, ktoré predstavuje na 1 deň 2,6 € a má postačovať na zabezpečenie všetkých potrieb dieťaťa je v príkrom rozpore s výdavkami, ktoré otec prezentoval v priebehu konania na súde prvej inštancie, a to len na stravu 150,- € mesačne. Odvolací súd tiež dodáva, že v prípade určenia výživného od rodiča pre maloleté dieťa musí byť zachovaný princíp ochrany záujmu mal. dieťaťa, kedy je súd povinný vychádzať z článku 27 Dohovoru o právach dieťaťa zverejnený v Zbierke zákonov ako oznámenie FMZV pod č. 104/1991, z ktorého vyplýva, že sa má prihliadať na právo každého dieťaťa na životnú úroveň potrebnú pre jeho telesný, duševný a duchovný vývoj a pri skúmaní potrieb oprávneného dieťaťa je potrebné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé a pravidelné, ale i potreby nepravidelné alebo náhodné. Argumentácia otca rozsahom vlastných nevyhnutných výdavkov pôsobí vo faktickej a právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti voči mal. Q. a mal. E. nevyvážene a dovoľuje skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie otcovi bráni objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb mal. detí preukázaných v priebehu konania na súde prvej inštancie. Rozhodnúť v súlade s návrhom otca o jeho vyživovacej povinnosti voči mal. deťom by rozhodne bolo v rozpore s príslušnými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine, ako aj spravodlivosťou vychádzajúc z faktu, že otec si vlastné potreby vedel vždy zabezpečiť, a to aj v prípade, keď jeho príjmové pomery boli slabšie ako v súčasnosti. Argumentácia matky, aby otec jej vrátil vyplatený daňový bonus nie je relevantná pre rozhodovanie súdu a s návrhom otca, aby súd zveril mal. E. do jeho výchovy sa odvolací súd nezaoberal, pretože výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie o zverení mal. detí do osobnej starostlivosti matky nebol odvolaním otca napadnutý, preto sa ním odvolací súd nemal dôvod zaoberať.

10. V kontexte zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie považoval odvolací súd odvolacie námietky otca za účelovú obranu v snahe dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, ako na to vo svojej úvahe poukazoval v podstate aj súd prvej inštancie. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a v odôvodnení sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP a podľa § 387 ods. 3 CSP sa v odôvodnení vysporiadal s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

11. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).