Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/29/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členov senátu JUDr. Ondreja Samaša a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcov: 1/ I. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, J. - G., právne zastúpeného: advocatius s.r.o., Palackého 12, 814 99 Bratislava, IČO: 36 868 752, 2/ R. L., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/XX, J. - G., t. č. bytom XXXX De D. S../S.. A XXX, F. Y., Q. XXX XX, A., 3/ C. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.. M. J. XX, J.- D. C., 4/ I. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.. M. J. XX, J. - D. C. ako právnych nástupcov po neb. W.. J. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. XX, J., proti žalovaným: 1/ Advokátska firma TROKAN & URBANČOKOVÁ, v.o.s., IČO: 36 333 158, so sídlom Dom Pavla, Ľ. Štúra 5, Trenčianske Teplice, 2/ I.. I. P., advokát, so sídlom K. G., Ľ. E. 5, P. P., oboch právne zastúpených I.. T. C., advokátkou, E. D. Z./XX, X1X XX P. P., za účasti intervenienta popri žalovaných 1/ a 2/: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, právne zastúpeného I.. J. C., advokátom, E. XX, J. - L. C., o zaplatenie 146.639,11 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalobcov 1/ až 4/ (podaného pôvodne ich predchodcom W.. J. X.) proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 39Cb/87/2010-262 zo dňa 31. októbra 2011, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e.

Vo výroku II. m e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobcovia 1/ až 4/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným 1/, 2/ náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 3.261,99 Eur na účet ich právnej zástupkyne I.. T. C., advokátky, najviac však do výšky ceny nadobudnutého dedičstva žalobcami 1/ až 4/.

Žalovaným 1/, 2/ sa priznáva proti žalobcom 1/ až 4/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, najviac však do výšky ceny nadobudnutého dedičstva žalobcami 1/ až 4/.

Intervenientovi popri žalovaných 1/, 2/ sa p r i z n á v a proti žalobcom 1/ až 4/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, najviac však do výšky ceny nadobudnutého dedičstva žalobcami 1/ až 4/.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vydaným v čase platnosti a účinnosti O.s.p. výrokom I. zamietol žalobu, ktorou sa predchodca žalobcov 1/ až 4/ W.. J. X. domáhal proti žalovaným 1/, 2/ zaplatenia 146. 639,11 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorú mu žalovaní 1/, 2/ spôsobili porušením ich povinností z mandátnej zmluvy, keď ako advokáti ním na to splnomocnení nepodali včas na súd návrh na náhradu škody spôsobenej mu ako živnostníkovi rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III. o vzatí do väzby v trestnom konaní, v ktorom neskôr trestné stíhanie bolo zastavené. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že Okresný súd Bratislava III uznesením č.k. 3Nt 34/02 zo dňa 28.06.2002 rozhodol podľa § 68 ods.1 Tr.por. z dôvodu uvedeného v § 67 ods. 1 písm. c/ Tr. por. o vzatí do väzby obvineného W.. J. X. s uvedením dátumu narodenia, miesta narodenia, bydliska, zamestnania a rodného čísla ako stíhaného po konkrétny trestný čin s tým, že väzba začala dňom zadržania 26.06.2002. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3Nto 66/02 zo dňa 28.08.2002 rozhodol o zrušení uznesenia prvostupňového súdu a o prepustení obvineného W.. J. X. z väzby na slobodu dňom 28.02.2002. Z potvrdenia o prepustení z výkonu väzby súd zistil, že dňa 28.08.2002 bol žalobca z väzby prepustený na slobodu. Okresné riaditeľstvo PZ v J., Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor všeobecnej kriminality J. uznesením č. ČVS:OÚV-520/10-2001 zo dňa 20.06.2005 podľa § 172 ods.1 písm. b/ Trestného poriadku trestné stíhanie obvineného W.. J. X. zastavilo, lebo skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.07.2005. Dňa 07.06.2006 udelil žalobca žalovanému 1/, verejnej obchodnej spoločnosti na výkon advokácie, Advokátskej firme TROKAN & URBANČOKOVÁ, v.o.s. so sídlom Dom Pavla, Ľ.Štúra 5, Trenčianske Teplice, písomné plnomocenstvo, ktorým splnomocnil advokáta I.. I. P. na zastupovanie pri vymáhaní náhrady škody voči štátu spôsobenej rozhodnutím o väzbe v trestnej veci vedenej na Okresnom riaditeľstve PZ v J., Úrad justičnej polície J. 3 pod číslom ČVS:OÚV-520/10-2001 vrátane zastupovania pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody s príslušným ústredným orgánom. Žalovaný 1/ je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri vedenom Okresným súdom Trenčín v oddiely Sr vo vložke č. 10042/R a predmetom jeho činnosti je poskytovanie právnych služieb. Spoločníkmi a štatutárnym orgánom tejto spoločnosti sú advokáti I.. I. P. a C.. S. P., ktorí sú oprávnení konať za spoločnosť každý samostatne. Vznik tejto spoločnosti je v súlade s § 14 ods.1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii. V súlade s § 14 ods.2 tohto zákona advokáti, teda aj žalovaný 2/, vykonávajú advokáciu v mene a na účet tejto spoločnosti. Zodpovednosť tejto spoločnosti za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie je daná podľa § 26 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. Žalovaný 1/ ako právnická osoba písomným podaním zo dňa 03.07.2006 na základe písomne udeleného plnomocenstva uplatnil v mene žalobcu W.. J. X. s uvedením rodného čísla žiadosť - návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe adresovanú Ministerstvu spravodlivosti SR v Bratislave. Žiadosť podpísal I.. I. P., advokát. Tento návrh došiel Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 6.7.2006. Z obsahu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vyplýva, že žalobca uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 9.072.953 Sk, ktorá mu vznikla pri podnikaní tým, že v období letných mesiacov r. 2002, kedy bol vo väzbe, nemohol realizovať dohodnuté objemy kontraktov na dodávky kalendárov pre rok 2003 najmä so svojimi stálymi zákazníkmi. Výšku náhrady spôsobenej škody žalobca preukazoval čestnými prehláseniami odberateľov. K prerokovaniu nároku žalobcu podľa § 5 ods.1 v spojení s § 9 ods.1 zákona č. 58/1969 Zb. a k jeho uspokojeniu ústredným orgánom, Ministerstvom spravodlivosti SR, nedošlo do 6 mesiacov odo dňa podania tejto žiadosti. V dôsledku uplynutia tejto 6 mesačnej lehoty sa mohol žalobca domáhať priznania tohto nároku na súde. Zákon č. 58/1969 Zb. ako špeciálny zákon vo vzťahu k všeobecnej občianskoprávnej úprave, upravuje v § 22 ods. 3 a § 23 premlčacie doby na uplatnenie práva na náhradu škody podľa prvej časti druhej hlavy tohto zákona. Súd prvej inštancie sa vzhľadom k námietke premlčania vznesenej žalovanými 1/, 2/ v predmetnom spore zaoberal tým, či táto námietka je opodstatnená. V danej právnej veci začala 1-ročná premlčacia doba plynúť odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým bolo trestné konanie zastavené. Trestné konanie bolo právoplatne zastavené dňa 20.07.2005. Premlčacia doba začala plynúť dňa 21.07.2005 a uplynula dňa 21.07.2006. V priebehu plynutia tejto 1-ročnej premlčacej doby žalovaný 1/ v mene žalobcu podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá došla Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 06.07.2006. Týmto dňom prestala premlčacia doba uplynúť a tento stav trval do 06.01.2007. Dňom 07.01.2007 plynutie 1-ročnej premlčacej doby pokračovalo a táto doba uplynula dňom 22.01.2007 (nasledujúci pracovný deň). Žalobca mal teda možnosť podať žalobu o nároku na náhradu škody do 22.01.2007. Súd prvej inštancie konštatoval, že zastúpenie ako právny inštitút umožňuje, aby za účastníka konal niekto iný s tým, že právne následky sú rovnaké, ako keby zastúpený účastník konal sám. Samostatné zastúpenie vzniká na základe dohody o plnomocenstve podľa § 23 Obč. zák. medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Dohodou o plnomocenstve sa splnomocnenec zaväzuje zastupovať splnomocniteľa v dohodnutom rozsahu. Dohoda

o plnomocenstve ako dvojstranný právny úkon musí spĺňať predovšetkým všeobecné náležitosti právneho úkonu a jej právnym základom môže byť akákoľvek zmluva, ktorou sa zakladá vnútorný vzťah medzi splnomocniteľom a splnomocnencom, zástupcom a zastúpeným. Na rozdiel od dohody o plnomocenstve je plná moc, resp. plnomocenstvo ako vonkajší prejav voči tretím osobám jednostranný právny úkon splnomocniteľa, ktorým označuje osobu svojho zástupcu a rozsah jeho zastúpenia. Dohodu o plnomocenstve v danom prípade uzavreli žalobca a žalovaný 1/ v ústnej forme. Právnym základom tejto dohody bola podľa názoru prvoinštančného súdu zmluva o poskytovaní právnych služieb, ktorá typovo patrí pod príkaznú zmluvu upravenú v § 724 Obč. zák. so špecifikami vyplývajúcimi zo zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii. Pri posúdení tejto zmluvy podľa občianskoprávnej úpravy vychádzal súd prvej inštancie zo skutočnosti, že škoda, ktorá mala žalobcovi vzniknúť za obdobie výkonu väzby a ktorá sa podľa tvrdenia žalobcu v tomto konaní prejavila v strate zo živnosti za rok 2002, nevznikla žalobcovi pri výkone podnikateľskej činnosti v rámci obchodných záväzkových vzťahov. Žalobca uplatnil nárok na náhradu škody voči štátu prostredníctvom ústredného orgánu z dôvodu, že túto podnikateľskú činnosť nemohol vykonávať. Podľa § 20 zákona č. 58/1969 Zb. ide o škodu občianskoprávneho charakteru. V uzavretej zmluve o poskytovaní právnych služieb a v udelenom plnomocenstve zo dňa 07.06.2006 ako jednostrannom právnom úkone žalobca nevystupoval ako zmluvná strana v postavení živnostníka, podnikateľa. Preto sa pre právne vzťahy, ktoré vznikli medzi žalobcom a žalovaným 1/ použije občianskoprávna úprava. Žalobca sa objektívne mohol dozvedieť o škode dňa 31.03.2007 pri podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2002. O tom, kto za túto škodu zodpovedá, sa žalobca mohol dozvedieť najskôr dňa 22.01.2007, po uplynutí premlčacej doby podľa zákona č. 58/1969 Zb. V záväzkovom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/ platí pre plynutie premlčacej doby § 100 ods.1, § 106 ods. 1, 2 Obč. zák. Dňom 22.01.2007, kedy došlo k udalosti, z ktorej vznikla žalobcovi škoda, začala plynúť 3-ročná objektívna doba, ktorá uplynula dňom 22.01.2010. Žaloba žalobcu došla súdu dňa 15.07.2010, teda až po uplynutí objektívnej premlčacej doby. Súd prvej inštancie ďalej poukázal aj na to, že žalobca vznik škody, za ktorú by zodpovedal žalovaný 1/ v konaní nepreukázal. Zdôraznil, že nárok žalobcu voči žalovanému 1/ je podľa § 26 ods. 1 a 4 zákona č.586/2003 Z.z. založený na princípe objektívnej zodpovednosti. Princíp objektívnej zodpovednosti spočíva na troch základných predpokladoch vzniku zodpovednosti, ktorými sú protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním. Zodpovednosť advokáta nastupuje len vtedy, keď neúspech klienta je dôsledkom porušenia povinností advokáta v súvislosti s výkonom advokácie. Poškodený žalobca bol povinný v konaní preukázať všetky tieto predpoklady a až po preukázaní týchto predpokladov by prešlo dôkazné bremeno na škodcu - žalovaného 1/, ktorý sa môže zodpovednosti zbaviť len pri použití liberačných dôvodov. Protiprávny úkon žalovaného 1/ spočíva v porušení povinnosti podľa § 18 ods.2 zákona č. 586/2003 Z.z. a to tým, že v priebehu plynutia premlčacej doby s prihliadnutím na pretrhnutie plynutia tejto doby podaním žiadosti na predbežné prerokovanie nároku žalobcu na náhradu škody nekonal s odbornou starostlivosťou, keď plynutie premlčacej doby nesprávne právne posúdil a žalobcu s poukazom na § 415 Obč. zák. neupozornil na plynutie premlčacej doby a žalobou neuplatnil nárok žalobcu na náhradu škody na miestne a vecne príslušnom súde. V súvislosti s podaním žaloby žalovaným 1/ je potrebné poukázať na to, že dňa 22.01.2010 žalovaný nemal vo svojej faktickej dispozícii žiadne plnomocenstvo, ktoré by ho na podanie žaloby oprávňovalo. Plnomocenstvo zo dňa 07.06.2006 tento rozsah zastúpenia neobsahuje. Žalobca uplatnil proti žalovanému 1/ náhradu škody vo výške 146.639,11 Eur (4.417.650 Sk) ako stratu vyplývajúcu z daňového priznania za rok 2002. Takto vyčíslenú a čestnými prehláseniami preukazovanú výšku škody od možných odberateľov kalendárov žalobcu nepovažoval súd za danej skutkovej situácie za skutočnú škodu a ani za ušlý zisk. Žalobca v konaní ani netvrdil a ani nepreukázal, že v období od 29.08.2002 do 31.12.2002 vykonal pre neho objektívne možné opatrenia súvisiace s výrobou a predajnosťou kalendárov, ktoré už vyrobené mal, o aké množstvo kalendárov išlo, aké boli náklady na ich výrobu, aké množstvo týchto kalendárov predal, aké množstvo kalendárov mal predbežne alebo záväzne objednané od tretích osôb pred dátumom 26.06.2002, kedy presne stáli odberatelia žalobcu kúpili kalendáre a v akom množstve od iných osôb, zoznam stálych odberateľov žalobcu. Žalobca podľa názoru prvoinštančného súdu v konaní nepreukázal výšku škody podľa § 442 ods.1 Obč. zák. ako jeden zo základných predpokladov pre uplatnenie nároku na náhradu škody proti žalovanému 1/. Pokiaľ ide o žalovaného 2/ súd prvej inštancie konštatoval nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie v predmetnom spore. Na základe vykonaného dokazovania a vyhodnotenia dôkazov podľa § 132 O.s.p. dospel súd k záveru že podaná žaloba nie je dôvodná a žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 22, § 23, § 31 ods. 1, 2, podľa ust. § 100 ods. 1, § 106 ods. 1, 2, § 724, § 442 Obč. zák., podľa ust. § 1 ods. 1, 2, 3, § 12 ods. 1, 2, 4, § 14 ods. 1, 2, 3, § 18 ods. 1, 2, § 26 ods. 1, 4 zák. č. 586/2003 Z.z., podľa ust. § 27 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., podľa ust. § 5 ods. 1, § 9 ods. 1 prvá, druhá veta, § 10, § 20, § 22 ods. 3, § 23 zák. č. 58/1969 Zb. Výrok II. o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v tom čase platného a účinného a žalovaným 1/, 2/ priznal náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatňovanie a bránenie práva proti žalobcovi, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 3.261,99 Eur. Výrokom III. vedľajšiemu účastníkovi popri žalovaných 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal predchodca žalobcov 1/ až 4/ v zákonnej lehote odvolanie. Odvolaním napadol rozsudok prvoinštančného súdu v časti vo výroku I., II. a uviedol, že s napadnutým rozhodnutím sa nestotožňuje, lebo vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a z nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na to, že na žalovaného 2/ sa obrátil ako na advokáta práve za účelom doriešenia náhrady škody, ktorá mu vznikla väzbou, počas výkonu ktorej nemohol realizovať ako podnikateľ svoju podnikateľskú činnosť a za týmto účelom žalovanému 2/ udelil plnú moc. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že námietku premlčania vznesenú žalovanými 1/, 2/ považoval za dôvodnú, pričom aplikoval na predmetnú vec Občiansky zákonník a dospel k záveru, že trojročná objektívna premlčacia doba uplynula dňom 22.01.2010. Predchodca žalobcov 1/ až 4/ poukázal na to, že žalovaný 2/ zaslal dňa 03.07.2006 Ministerstvu spravodlivosti SR návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe, ktorý nebol prerokovaný v zákonnej 6-mesačnej lehote. Žalovaný 2/ nepodal návrh na súd na náhradu škody spôsobenej mu ako živnostníkovi a súčasne aj ako fyzickej osobe, a to i napriek tomu, že disponoval plnou mocou. Týmto jeho konaním resp. nekonaním došlo dňa 20.07.2006 k premlčaniu možnosti uplatnenia nároku na náhradu škody voči štátu. Žalovaný 2/ ho o tejto situácii neupovedomil a až na jeho dopyt napísal na Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 27.01.2009 list, v ktorom ministerstvo žiadal o oznámenie stavu veci. Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 02.02.2009 žalovanému 2/ odpovedalo, že jeho návrh nebol prerokovaný v 6-mesačnej lehote vzhľadom na množstvo obdržaných žiadostí a preto mal on, žalobca možnosť postupovať súdnou cestou. Z uvedeného je zrejmé, že nekonaním žalovaného 2/ mu bola spôsobená škoda, o ktorej sa dozvedel až listom zo dňa 19.05.2009, keď mu Ministerstvo spravodlivosti SR oznámilo, že jeho vec nebola prerokovaná a že o tom bol informovaný aj jeho právny zástupca. Keď u žalovaného 2/ zisťoval, či v jeho veci postupoval podaním žaloby na súd, bolo mu oznámené, že žaloba na súd nebola podaná a že jeho nárok je premlčaný. Je teda nepochybné, že škoda mu bola spôsobená v rámci vzatia do väzby, avšak vznikla v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou, nakoľko ju v tom čase nemohol vykonávať, preto žalovaný 2/ mal uplatniť žalobou nárok na náhradu škody vzniknutej mu v majetkovej sfére zamedzením podnikateľskej činnosti, z čoho je zrejmé, že vzťah sa riadi Obchodným zákonníkom. Predchodca žalobcov 1/ až 4/ bol názoru, že povinnosťou advokáta bolo posúdenie toho, o aký právny vzťah ide, keďže vzniknutý škodový nárok mu sám odporučil doložiť práve dôkazmi o nerealizovaných objednávkach a potenciálnom zisku v rámci jeho podnikateľskej činnosti. Ich vzťah sa teda riadil mandátnou zmluvou podľa Obchodného zákonníka, lebo on si mienil uplatňovať náhradu škody vzniknutej z podnikateľskej činnosti, a nie z výkonu zamestnania. Je preto irelevantné, že na plnej moci bol uvedený dátum jeho narodenia a bydlisko, pretože aj ako fyzická osoba podnikateľ je stále tým istým subjektom, teda aj občanom, čo napokon konštatoval aj súd prvej inštancie pri jeho označení v žalobe a v napadnutom rozsudku. S poukazom na tieto skutočnosti nie je zrejmé, ako prvoinštančný súd dospel k argumentácii, že on plnú moc udelil len ako fyzická osoba, a nie aj ako fyzická osoba podnikateľ. Vyjadril presvedčenie, že súd prvej inštancie mal vec posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka a nie Občianskeho zákonníka. Jeho nárok teda nie je premlčaný, lebo podľa Obchodného zákonníka je premlčacia doba 4-ročná a žaloba bola podaná pred jej márnym uplynutím. Naviac je nepochybné, že žalovaný 2/ sám pripustil zavinenie z jeho strany pri neuplatnení nároku súdnou cestou. Predchodca žalobcov 1/ až 4/ označil napadnuté rozhodnutie za zmätočné a vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovie a prizná mu náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

3. Žalovaní 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedli, že pokiaľ v odvolaní žalobca argumentoval tým, že žalovaný 2/ mal uplatniť nárok na náhradu škody vzniknutej mu v majetkovej sfére, ktorá vznikla zamedzením podnikateľskej činnosti a že povinnosťou žalovaného 2/ bolo uplatniť nárok na náhradu škody, táto argumentácia predchodcu žalobcov 1/ až 4/ neobstojí, lebo žalovaný 2/ vykonával a doposiaľ vykonáva advokáciu v mene a na účet žalovaného 1/. Okrem toho na podanie žaloby na náhradu škody v občianskoprávnom konaní žalovaný 1/ ani nebol splnomocnený. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že súdom prvej inštancie nebol vyzvaný na doplnenie žiadnych iných dokladov, žalovaní 1/, 2/ uviedli, že sporové konanie sa riadi zásadou kontradiktórnosti, ktorej podstatou je aktivita procesných strán pri produkovaní a predkladaní dôkazov. Zdôraznili, že sporové strany boli prvoinštančným súdom riadne poučené o povinnosti produkovať dôkazy, preto tvrdenie predchodcu žalobcov 1/ až 4/ o tom, že nebol vyzvaný k doloženiu ďalších dôkazov, označili za neopodstatnené a stotožnili sa s právnym posúdením veci tak, ako to ustálil súd prvej inštancie.

4. V priebehu odvolacieho konania pôvodný žalobca W.. J. X. zomrel a keďže okruh dedičov bol sporný, odvolací súd uznesením zo dňa 10.10.2013 č. k. 8Cob/29/2012-296 prerušil odvolacie konanie do právoplatného skončenia konania o dedičstve po pôvodnom žalobcovi neb. W.. J. X., vedeného na Okresnom súde Bratislava III. pod sp. zn. 30D/210/2013.

5. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.).

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

8. Odvolací súd po zistení, že odpadla prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, uznesením zo dňa 30.01.2019 č. k. 8Cob/29/2012-393 rozhodol o pokračovaní v konaní, a to s dedičmi pôvodného žalobcu W.. J. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. XX, J., a to s I. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, J.- G., R. L., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/XX, J. - G., t.č. bytom XXXX De D. S../ S.. A XXX, F. Y., Q. XXX XX, A., C. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.. M. J. XX, J. - D. C. a I. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.. M. J. XX, J. - D. C..

9. Písomným oznámením zo dňa 30.01.2019 odvolací súd postupom podľa § 82 ods. 4 CSP oznámil žalobcom 1/ až 4/ ako právnych nástupcov predchodcu žalobcu pôvodného žalobcu W.. J. X., že do konania na strane žalovaných 1/, 2/ vstúpila v zmysle § 822 ods. 1 ako intervenient spoločnosť KOOPERTIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 zastúpená advokátom I.. J. C..

10. Dňa 06.03.2019 bolo odvolaciemu súdu doručené písomné vyjadrenie intervenienta na strane žalovaných 1/, 2/ k odvolaniu, v ktorom intervenient navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Stotožnil sa s právnym záverom provinštančného súdu, podľa ktorého sa záväzkový vzťah žalovaného 1/ a predchodcu žalobcov 1/ až 4/ spravoval príkaznou zmluvou podľa § 724 Obč. zák. s prihliadnutím na špecifiká vyplývajúce zo zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii, v dôsledku čoho aj škoda, ktorá mala predchodcovi žalobcov vzniknúť za obdobie výkonu väzby a ktorá sa podľa jeho tvrdení prejavila v strate na zisku zo živnosti za rok 2002, nevznikla predchodcovi žalobcov pri výkone podnikateľskej činnosti v rámci obchodných záväzkových vzťahov. Intervenient na strane žalovaných 1/, 2/ zdôraznil, že predchodca žalobcov si uplatnil nárok na náhradu škody voči štátu prostredníctvom MS SR z dôvodu, že podnikateľskú činnosť nemohol vykonávať, avšak v zmluve o poskytovaní právnych služieb nevystupoval ako zmluvná strana v postavení živnostníka, podnikateľa, v dôsledku čoho je potrebné pre právne vzťahy, ktoré vznikli medzi predchodcom žalobcov a žalovaným 1/ použiť občianskoprávnu úpravu. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil nielen postavenie žalovaného 1/ v predmetnom právnom vzťahu, ale správne vyhodnotil aj neexistenciu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/ a vznesenú námietku premlčania, keď konštatoval, že k premlčaniu predmetného nároku predchodcu žalobcov 1/ až 4/ došlo uplynutím 3-ročnej objektívnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňom 22.01.2010 a to s poukazom na ust. § 106 ods. 1, 2 Obč. zák.

11. Žalobcovia 1/ až 4/ ako právni nástupcovia po pôvodnom žalobcovi neb. W.. J. X. na vyjadrenie intervenienta písomne nereagovali.

12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa § 379 písm. c) a § 380 ods. 1, 2 CSP v rozsahu podaného odvolania, teda v časti napadnutej odvolaním podaným predchodcom žalobcov 1/ až 4/ neb. W.. J. X., a to vo výroku I., ktorým bola žaloba zamietnutá a vo výroku II., ktorým bola predchodcovi žalobcov 1/ až 4/ uložená povinnosť zaplatiť žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania vo výške 3.261,99 Eur. Dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP, avšak vo výroku II. je treba ho zmeniť podľa § 388 CSP.

13. Preskúmaním napadnutého rozsudku vo výroku I., teda vo veci samej a konania mu predchádzajúceho odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 132 O.s.p. platného a účinného v čase jeho rozhodovania a zo zisteného skutkového stavu veci vyvodil správny právny záver o vzniku záväzkového vzťahu medzi predchodcom žalobcov 1/ až 4/ a žalovaným 1/ na základe ust. § 724 Obč. zák. upravujúceho príkaznú zmluvu, ako aj o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného 2/ v predmetnom spore.

14. Súd prvej inštancie predovšetkým správne dôvodil aplikáciou ustanovení Obč. zák., nakoľko škoda, ktorá predchodcovi žalobcov 1/ až 4/ mala vzniknúť za obdobie výkonu väzby a mala byť uplatnená proti štátu, predstavovala nárok občianskoprávneho charakteru v zmysle § 20 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v tom čase platného a účinného. Je totiž nepochybné, že obmedzenie osobnej slobody a s tým súvisiaca strata zisku z podnikania predchodcu žalobcov súvisela s výkonom väzby na základe rozhodnutia súdu v trestnom konaní, a nie z výkonu jeho podnikateľskej činnosti v rámci obchodnozáväzkových vzťahov. Splnomocnenie žalovanému 1/ teda udeľoval predchodca žalobcov 1/ až 4/ žalovanému 1/ nie ako podnikateľ - živnostník na zastupovanie v obchodnoprávnom spore, ale ako fyzická osoba (občan), ktorého osobná sloboda bola na určitý čas obmedzená výkonom väzby a prostredníctvom žalovaného 1/ si mienil uplatniť proti štátu nárok na náhradu škody, ktorá mu v dôsledku obmedzenia osobnej slobody (pobytom vo väzbe) mala vzniknúť, keďže počas uvedenej doby nemohol realizovať podnikateľskú činnosť. V nadväznosti na takto vymedzený charakter záväzkového vzťahu súd prvej inštancie potom správne posúdil aj plynutie premlčacej doby na základe námietky premlčania vznesenej žalovanými 1/, 2/, keď vychádzal z ust. § 100 ods. 1 a § 106 ods. 1, 2 Obč. zák. a po ustálení dňa, kedy sa predchodca žalobcov objektívne mohol dozvedieť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, konštatoval, že dňom 22.01.2007, keď došlo k udalosti, z ktorej mala predchodcovi žalobcov vzniknúť škoda, začala plynúť 3-ročná objektívna doba, ktorá uplynula dňom 22.01.2010 a nakoľko predchodca žalobcov podal žalobu na súde až dňa 15.07.2010, urobil tak až po márnom uplynutí 3-ročnej objektívnej premlčacej doby. Argumentáciu predchodcu žalobcov o tom, že súd prvej inštancie mal vec posudzovať podľa ustanovení Obch. zák., podľa ktorého je premlčacia doba 4-ročná, odvolací súd vyhodnotil z dôvodov vyššie uvedených ako neopodstatnenú.

15. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil v súlade s požiadavkami stanovenými v § 220 ods. 2 CSP a odvolací súd sa s týmto odôvodnením stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie zistil skutkový stav na základe náležite vykonaného dokazovania a jeho právne posúdenie má oporu v správnej aplikácii právnych predpisov, v súlade s ustálenou rozhodovacou činnosťou. Preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku I. vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

16. Preskúmaním napadnutého rozsudku v časti výroku II., o nároku žalovaných 1/, 2/ na náhradu trov konania vzniknutých v konaní pred súdom prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Výrokom II. napadnutého rozsudku žalovaným 1/, 2/ súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania vo výške 3.261,99 Eur, ktorú uložil zaplatiť predchodcovi žalovaných 1/ až 4/. Z ust. § 470 ods. 1, 2 Obč. zák. vyplýva, že dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu. V danom prípade záväzok poručiteľa - neb. W.. J. X., zaplatiť náhradu trov konania v spore úspešným žalovaným 1/, 2/ nezanikol jeho smrťou (§ 579 ods. 1 Obč. zák.), a aj keď ako pasívum v dedičskom konaní nebol prejedaný, povinnosť pôvodného žalobcu prešla na jeho dedičov - žalovaných 1/ až 4/. Odvolací súd s prihliadnutím na tieto skutočnosti, pri zohľadnení právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 470 ods. 1, 2 Obč. zák. zmenil napadnutý rozsudok vo výroku II. podľa ust. § 388 CSP tak, že žalobcom 1/ až 4/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným 1/, 2/ náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 3 261,99 Eur na účet ich právnej zástupkyne I.. T. C., najviac však do výšky ceny nadobudnutého dedičstva žalobcami 1/ až 4/.

17. O nároku žalovaných 1/, 2/ na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaní 1/, 2/, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, majú proti žalobcom 1/ až 4/ nárok na ich náhradu v plnom rozsahu, najviac však do výšky ceny nadobudnutého dedičstva žalobcami 1/ až 4/.

18. O nároku intervenienta popri žalovaných 1/, 2/ na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že intervenientovi vystupujúcom na strane žalovaných 1/, 2/ priznal proti žalobcom 1/ až 4/ nárok na ich náhradu v plnom rozsahu, najviac však do výšky nadobudnutého dedičstva žalobcami 1/ až 4/

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).