Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_9C-153-2016.pdf
PDF · 106 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/153/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobcu: Mgr. Miroslav Lupták, súdny exekútor so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Riečna č. 2, IČO: 36 076 627, zastúpený Mgr. Mgr. Martou Kardošovou, zamestnankyňou Exekútorského úradu so sídlom v Bratislave, Riečna č. 2, proti žalovanému: O.. O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Z.. H. XXXX/XX, N., štátny občan SR, o neúčinnosť právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 03.12.2013, ktorou spoločnosť I., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Z., IČO: XXXXXXXX previedla obchodný podiel spoločnosti na O.. O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom v N., M. Z.. Trnavského 20, je voči žalobcovi právne neúčinná. Žalobca má právo v plnej výške uspokojiť svoju pohľadávku voči Ing. Jozefovi O., nar. 24.09.1962 z majetku spoločnosti I., s.r.o., so sídlom v N., pri strelnici 22, IČO: XXXXXXXX, resp. z majetku žalovaného, ktorý mal z tohto úkonu prospech.
II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 05.08.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že zmluva o prevode obchodného podielu žalovaného v spoločnosti I., s.r.o., IČOX. Žalobca a právne účinky prevodu obchodného podielu žalovaného v spoločnosti I., s.r.o., IČO XX.XX.XXXX, L., sú voči žalobcovi právne neúčinné a veriteľ - žalobca má právo v plnej výške uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti I., s.r.o., IČO N. resp. z majetku X, ako toho, kto mal podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka z tohto úkonu prospech. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.01.2013 bolo voči povinnému L.. M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.Z.. H. XXXX/XX, Bratislava podaním návrhu na vykonanie exekúcie začaté exekučné konanie vo veci vymáhania výživného, pretože neuhrádzal výživné na svoje 4 deti. L.. žalovaného L.O. je otcom a v čase začatia exekučného konania bol okrem iného vlastníkom väčšinového podielu spoločnosti I., s.r.o. IČO XX, N.. V prípade začatia exekučného konania je povinný povinný zaviazaný uhradiť nielen istinu pohľadávky s príslušenstvom, ale aj trovy exekúcie. Veriteľom sa tak okrem subjektu, ktorý podal návrh na začatie exekúcie stáva aj súdny exekútor, ktorý je tak aj aktívne legitimovaný na podanie žaloby. L.. M. O. prevzal dňa 22.02.2013 Upovedomenie o začatí exekúcie, v ktorom mu bol uložený zákaz nakladania s jeho majetkom a to odo dňa doručenia tohto upovedomenia. Dňa 25.11.2013 bol doručený spoločnosti I., s.r.o. IČO A., N., Príkaz na začatie exekúcie, v ktorom jej bol uložený zákaz súhlasu s prevodom obchodného podielu spoločníka L.. M.a O. na inú osobu, ak je takýto súhlas potrebný. L.. M. O. napriek tomu, že prevzal upovedomenie o začatí exekúcie, kde mal výslovne zakázané nakladať so svojom majetkom, ktorý podlieha exekúcii, dňa 03.12.2013 previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti I., s.r.o., IČO O., N., na svojho syna MR., čím flagrantne porušil zákaz nakladať so svojim majetkom podliehajúcim exekúcii, ktorým obchodný podiel nepochybne je. Zároveň tým ako spoločník a konateľ spoločnosti spoločnosti I., s.r.o. IČO A., N., porušil zákaz, ktorý mu bol uložený v Príkaze na začatie exekúcie a ktorý bol spoločnosti doručený skôr, ako došlo k prevodu obchodného podielu. L.. M. O. tak úplne, bez akýchkoľvek škrupúl ukracuje veriteľa o možnosť
vymoženia svojej pohľadávky, svojim konaním sa vysmieva právnemu poriadku Slovenskej republiky a priam učebnicovo porušuje zákon.
2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 05.04.2017 uviedol, že právny úkon zjavne nie je odporovateľným právnym úkonom v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže nebol vykonaný dlžníkom a preto absentuje vecná legitimácia sporu, dlžník nenakladal so svojim majetkom, keďže obchodný podiel nebol v čase jeho prevodu vo vlastníctve dlžníka, právny úkon nie je spôsobilý ukrátiť pohľadávku žalobcu, pretože výška pohľadávky žalobcu je nejasná. Žalovaný ďalej uviedol, že nie je pravdou, že obchodný podiel naňho previedol L.. M. O., ale spoločnosť I. s.r.o. Za spoločnosť I. s.r.o. zmluv o prevode obchodného podielu podpísal L.. M. O., ako konateľ spoločnosti. Predmetom zmluvy o prevode bol prevod voľného obchodného podielu, ktorý v čase jeho prevodu patril spoločnosti I., s.r.o. K prevodu obchodného podielu nedošlo 03.12.2013, ale až zápisom v Obchodnom registri 23.01.2014. Príkazom na vykonanie exekúcie postihnutím obchodného podielu je spojené zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti, čo malo za následok, že obchodný podiel ex lege prechádza, resp. sa stáva majetkom spoločnosti, ktorá má právo previesť takto nadobudnutý voľný obchodný podiel ktorejkoľvek tretej osobe. Dlžník teda nenakladal so svojim majetkom, nakoľko v čase prevodu obchodného podielu t.j. 23.01.2014 tento podiel patril spoločnosti I., s.r.o., ktorá ho nadobudla ex lege na základe doručenia exekučného príkazu už dňa 23.12.2013. Zmluva o prevode nie je právnym úkonom dlžníka. Nie je preto spôsobilá ukrátiť pohľadávku veriteľa. Žalovaný ďalej poukazoval na to, že v rozhodnutí jediného spoločníka zo dňa 03.12.2013 je výslovne uvedené, že spoločnosť udeľuje súhlas na prevod voľného obchodného podielu, a že účinky prevodu nastanú až zápisom zmeny spoločníka v obchodnom registri. Spoločnosť I. s.r.o. (valné zhromaždenie) súhlas na prevod obchodného podielu L.. M.a O. nedala. V čase doručenia exekučného príkazu na začatie exekúcie na obchodný podiel L.. M.a O. a vyhotovenia rozhodnutia jediného spoločníka, ktorým sa udelil súhlas na prevod voľného obchodného podielu, nebolo podľa vtedajšej právnej úpravy jasné, že s doručením ktorého exekučného príkazu spája zákon účinky zrušenia účasti spoločníka v spoločnosti, a preto I. s.r.o. pre svoju právnu istotu ako prílohu pre zápis zmeny v obchodnom registri priložila príkaz na začatie exekúcie na obchodný podiel a nakoncipovala Zmluvu o prevode ako aj Rozhodnutie jediného spoločníka s odkladacou podmienkou, t.j. že sa jedná o voľný obchodný podiel patriaci spoločnosti a k prevodu dochádza až zápisom v obchodnom registri. Registrový súd vyhodnotil listiny a zjavne usúdil, že už doručením exekučného príkazu na začatie exekúcie na obchodný podiel nastávajú účinky podľa § 148 ods. 3 Obch. zákonníka, lebo inak by musel návrh na vykonanie zápisu zmeny odmietnuť. Žalovaný ďalej uviedol, že právny úkon nie je spôsobilý ukrátiť pohľadávku žalobcu, pretože výška pohľadávky žalobcu je nejasná. Podľa jeho informácií, L.. M. O., ktorý je jeho otcom, uhradil celú dlžnú sumu (zročné výživné) a už dlhodobo uhrádza riadne a včas aj bežné výživné a podal návrh na zastavenie exekúcie. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 09.07.2017 uviedol, že nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že obchodný podiel bol naňho prevedený zákonnou cestou. Obchodný podiel povinného v spoločnosti ktorá má viac ako jedného spoločníka sa nestáva voľným doručením Príkazu na začatie exekúcie ale až doručením Exekučného príkazu na predaj obchodného podielu v spoločnosti I. s..r.o. Konateľ a spoločníci spoločnosti I. s.r.o. nepočkali na doručenie Exekučného príkazu, ale previedli na žalovaného obchodný podiel povinného ešte pred doručením Exekučného príkazu a už po doručení Príkazu na začatie exekúcie a najmä Upovedomenia o začatí exekúcie, o ktorom mal L.. M. O. vedomosť, vedel o zákaze nakladať so svojim majetkom a napriek tomu obchodný podiel previedol. Výška jeho pohľadávky je jasná. Povinný nepodal proti jeho trovám námietky.
4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 26.10.2017 uviedol, že v čase prevodu obchodného podielu zo spoločnosti I. s.r.o. na žalovaného tento obchodný podiel nebol voľný.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 13.02.2013, výpisom z Obchodného registra, Spoločenskou zmluvou spoločnosti I. spol. s r.o., príkazom na začatie exekúcie zo dňa 11.11.2013, exekučným príkazom zo dňa 19.12.2013, zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 03.12.2013, rozhodnutím jediného spoločníka zo dňa 03.12.2013, listom Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 02.05.2017, ako aj s ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
6. Žalovaný poukazoval najmä na tú skutočnosť, že nejedná sa o úkon dlžníka, keď spoločnosť I. s.r.o. nie je povinný v exekučnom konaní, spoločnosť I. s.r.o. nakladala s obchodným podielom ako s majetkom
vlastným, k prevodu obchodného podielu dochádza až zápisom v obchodnom registri, k nemu došlo až v januári 2014, k doručeniu Exekučného príkazu s ktorým bolo spojené zrušenie účasti povinného v spoločnosti došlo v decembri 2013.
7. Svedkyňa L.. IG., ktorá je sestrou žalovaného vypovedala, že od roku 2007 je spoločníčkou spoločnosti I. s.r.o., druhým spoločníkom je jej otec L.. M. O.. Keď bol otcovi asi v novembri 2013 doručené upovedomenie o začatí exekúcie, v zákone zisťovala, aké to má pre nich ako spoločníkov následky. Zistila, že obchodný podiel sa stal voľný, že sa vypočítava vyrovnávací podiel podľa spoločenskej zmluvy, toho sa týka exekúcia. Uviedla tiež, že keďže spoločnosť bola v strate, výška vyrovnacieho podielu bola nulová. Zvolala mimoriadne valné zhromaždenie. Ako jediný spoločník rozhodla o prevode voľného obchodného podielu na brata XXXXO.. V decembri 2013 bola spísaná zmluva o prevode obchodného podielu spoločnosti I. s.r.o. na žalovaného.
8. Žalobca v podaní zo dňa 15.06.2018 žiadal, aby súd určil, že právny úkon - prevod obchodného podielu zo dňa 03.12.2013 je voči žalobcovi neúčinný, eventuálne žiadal určiť, že právny úkon žalovaného - - prevod obchodného podielu zo dňa 03.12.2013 je absolútne neplatný pre jeho rozpor so zákonom a porušenie generálneho inhibitória a tiež pre nemožnosť plnenia.
9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 02.05.2018 poukazoval opätovne na skutočnosť, že žalobou napadnutý právny úkon neuskutočnil dlžník (L.. M. O.), ale iný subjekt, čo vylučuje vecnú legitimáciu žaloby žalobcu. Odporovať pritom možno len právnym úkonom dlžníka. Údajná vymáhateľná pohľadávka žalobcu nie je dostatočne určitá a v tomto štádiu exekučného konania vyplýva, že jej dlžníkom nie je povinný v exekučnom konaní (L.. M. O., ale exekučný súd). Žalobca v rámci tohto súdneho konania relevantným spôsobom nepreukázal, že by majetok dlžníka nebol dostatočný na úhradu údajnej vymáhateľnej pohľadávky žalobcu a preto aj vo vzťahu k zhodnému tvrdeniu strán sporu, že napádaný právny úkon nie je dlžníkovým právnym úkonom nie je žaloba ani len potenciálne vhodný prostriedok procesného úkonu na ochranu údajných subjektívnych práv žalobcu voči žalovanému, resp. dlžníkovi. V tejto súvislosti poukazoval na ustálenú judikatúru. Akcentoval, že právny úkon nebol právnym úkonom dlžníka. V čase prevodu obchodného podielu, dlžník nenakladal so svojim majetkom, keďže tento nebol v čase jeho prevodu vo vlastníctve dlžníka. Výška pohľadávky žalobcu je predbežnej povahy a nie je presne určitá a je predčasné prejudikovať jej budúci osud, keďže tento je závislý na zatiaľ prebiehajúcom súdnom konaní.
10. Z Upovedomenia o začatí exekúcie súd zistil, že dňa 22.02.2013 L.. M. O. prevzal Upovedomenie súdneho exekútora o začatí exekúcie.
11. Z Exekučného príkazu zo dňa 19.12.2013 súd zistil, že dňa 23.12.2013 bol L.. M. O., a spoločnosti I., s.r.o. doručený exekučný príkaz na vykonanie exekúcie postihnutím obchodného podielu povinného L.. M.a O., a spoločnosti I., s.r.o.
12. Z Príkazu na začatie exekúcie doručeným spoločnosti I., s.r.o. IČO XX.XX.XXXX, N. dňa 25.11.2013 súd zistil, že súdny exekútor prikázal obchodnej spoločnosti nevyplatiť L.. M. O. obchodný podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku ako aj zakázal spoločnosti udeliť súhlas na prevod obchodného podielu L.. M. O. na inú osobu, ak je takýto súhlas potrebný.
13. Z výpisu z obchodného registra MS SR zo dňa 01.07.2013 súd zistil, že L.. M. O. je spoločníkom spoločnosti I., s.r.o. IČO XX. , N.
14. Zo zmluvy o prevode obchodného podielu súd zistil, že dňa 03.12.2013 spoločnosť I. s.r.o. previedla obchodný podiel spoločnosti v rozsahu 100% na nadobúdateľa Mariana O., nar. 17.12.1990. Nadobúdateľ takto nadobudol peňažný a nepeňažný vklad v sume 31.470.000,-Sk.
15. Z rozhodnutia jediného spoločníka pri výkone valného zhromaždenia zo dňa 03.12.2013 súd zistil, že L. O.ová, ako jediný spoločník Spoločnosti , pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia Spoločnosti prijala rozhodnutie: Jediný spoločník týmto schválil zmluvu o bezodplatnom prevode voľného obchodného podielu , ktorý sa stal voľným v súvislosti so zrušením účasti spoločníka L.. M.a O. na Bc O. O.. Jediný spoločník rozhodol o zmenách Spoločenskej zmluvy spoločnosti, ktoré však budú účinné až zápisom prevodu voľného obchodného podielu na O. O. do obchodného registra.
16. Zo spoločenskej zmluvy súd zistil, že na prevod obchodného podielu udeľuje súhlas valné zhromaždenie.
17. Z listu Ministerstva vnútra SR zo dňa 04.05.2018 súd zistil, že v tomto konaní žalobcu ministerstvo upovedomuje, že dňa 30.04.2018 bolo L.. O. O. vznesené obvinenie pre úmyselný trestný čin poškodzovanie veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 09.12.2013 na Miestnom úrade Mestskej časti N. - Ružinov, O. 21 uzatvoril v mene spoločnosti I. s.r.o. so sídlom R., N. Zmluvu o prevode obchodného podielu, ktorou bezodplatne previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti I. s.r.o. vo výške zaokrúhlene na desatinné miesta 1.044 612,63 eur na nadobúdateľa O. O., pričom v čase prevodu obchodného podielu mal vedomosť o exekučnom konaní na obchodný podiel, nakoľko dňa 22.02.2013 si riadne prevzal upovedomenie o začatí exekúcie a dňa 25.11.2013 ako štatutár spoločnosti I. s.r.o riadne prevzal príkaz na začatie exekúcie na obchodný podiel a napriek zákazu disponovania so svojim majetkom s výnimkou dispozície za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie v exekučnom konaní vedenom exekútorom O.. O. U., sídlo F. 2, N., pod EX 1/2013 voči nemu ako povinnému, previedol svoj majetok na iného, čím došlo k nemožnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa - trov konania exekúcie súdneho exekútora O.. O. U. vo výške 3.585,39 eur, čím týmto konaním zmaril uspokojenie svojho veriteľa, tým, že odstránil svoj majetok a týmto spôsobil veriteľovi O.. O. U. škodu vo výške 3.585,39 eur.
18. Na pojednávaní konanom dňa 27.03.2019 súd zmenu žaloby nepripustil.
19. Podľa § 42a ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
20. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117), alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
21. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou blízkou (písm. a), alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb urobených v písmenách a), b), c) alebo d), to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
22. Podľa § 42b ods.1 OZ, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
23. Právny inštitút odporovateľnosti slúži na zabezpečenie občianskoprávnej ochrany veriteľa pred takými právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktorými sa tento zbavuje majetku za tým účelom, aby sa z neho nemohol uspokojiť jeho veriteľ. Za odporovateľné právne úkony sa považujú tie, ktoré ukracujú veriteľa. Ide o právne úkony, ktorými dlžník (fyzická alebo právnická osoba) zmenšuje svoj majetok (veci, práva, pohľadávky) do takej miery, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Pokiaľ by teda dlžníkovým právnym úkonom síce došlo k zmenšeniu jeho majetku, ale jeho zostávajúci majetok by nepochybne stačil na uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, nebolo by dôvodu na vyslovenie neúčinnosti takéhoto právneho úkonu. Veriteľ preto musí v konaní pred súdom preukázať, že odporovateľným právnym úkonom dlžník kvalifikovane zmenšil svoj majetok.
24. Odporovateľnosť teda v podstate znamená, že veriteľ sa môže žalobou na súde domáhať, aby súd vyslovil (určil), že dlžníkove právne úkony uvedené v odsekoch 2 až 5 zákona, pokiaľ ukracujú uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, sú voči veriteľovi právne neúčinné. Samotná právna neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu je však hmotnoprávnou stránkou odporovateľnosti.
25. Veriteľ sa môže domáhať určenia neúčinnosti právneho úkonu ak sú kumulatívne splnené materiálne podmienky a to:
- právny úkon dlžníka je vôbec spôsobilý ukrátiť uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, tj. keď je pohľadávka splatná
- hmotnoprávny úkon dlžníka sám o sebe viedol k zmenšeniu majetku dlžníka, teda keby dlžník takýto právny úkon neurobil, mohol by sa veriteľ uspokojiť z majetku dlžníka.
25. Zákonnému pojmu vymáhateľná pohľadávka“ zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Vymáhateľná je teda pohľadávka, ktorá už dospela (je zročná), je žalovateľná, ktorou sa možno domáhať na súde, alebo, ktoré možno uplatniť na súde.
26. Podľa § 113b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. (ďalej len ,, Exekučný poriadok“), možno exekúciou postihnúť aj obchodný podiel v obchodnej spoločnosti.
27. Podľa § 113b ods. 2 Exekučného poriadku exekútor poverený vykonaním exekúcie
a) povedomí oprávneného, povinného a obchodnú spoločnosť, v ktorej je povinný spoločníkom, o začatí exekúcie postihnutím obchodného podielu,
b) prikáže obchodnej spoločnosti, aby po vydaní príkazu na začatie exekúcie postihnutím obchodného podielu už nevyplatila vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku povinnému,
c) zakáže obchodnej spoločnosti aby po vydaní príkazu na začatie exekúcie udelila súhlas na prevod obchodného podielu, ak je taký súhlas potrebný,
28. Podľa § 113 b ods. 3 Exekučného poriadku upovedomenie o začatí exekúcie doručí exekútor oprávnenému, povinnému, obchodnej spoločnosti podľa osobitného predpisu. Príkaz na začatie exekúcie doručí exekútor obchodnej spoločnosti do vlastných rúk.
29. Podľa § 113b ods. 4 Exekučného poriadku po uplynutí lehoty na podanie námietok alebo nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, ktorým sa námietky zamietli, vydá exekútor exekučný príkaz. Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a obchodnej spoločnosti do vlastných rúk.
30. Podľa § 113b ods. 5 Exekučného poriadku doručením exekučného príkazu zaniká účasť povinného v obchodnej spoločnosti, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
31. Podľa § 148 ods. 3 Obchodného zákonníka ak spoločenská zmluva nepripúšťa prevod obchodného podielu alebo ak sa na prevod obchodného podielu vyžaduje súhlas valného zhromaždenia, má exekúcia na obchodný podiel rovnaké účinky ako zrušenie jeho účasti v spoločnosti súdom.
32. V posudzovanej veci sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti zmluvy o prevode obchodného podielu uzavretej dňa 03.12.2013 medzi spoločnosťou I., s.r.o., so sídlom v Bratislave, X.XXX,XX ako prevodcom a žalovaným O.. Marián O. ako nadobúdateľom s odôvodnením, že účelom prevodu obchodného podielu bolo zmenšiť majetok dlžníka L.. M.a O. do takej miery, aby sa tým ukrátilo a znemožnilo uspokojenie jeho splatnej pohľadávky - trov exekúcie v sume 3.585,39 eur.
33. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že predmetnej žalobe je dôvodné vyhovieť.
34. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že vydaním exekučného príkazu na vykonanie exekúcie postihnutím obchodného podielu došlo k zániku účasti L.. M.a O., ako spoločníka v obchodnej spoločnosti I. s.r.o. Obchodná spoločnosť I. s.r.o. konajúca L.. M.om O., ako konateľom previedla zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 03.12.2013 (uzavretou po začatí vykonávania exekúcie na obchodný podiel L.. J. O.) bezodplatne obchodný podiel na žalovaného. Súd sa stotožňuje
s názorom žalobcu, že sa tak nepochybne zbavila možnosti získať do svojho majetku finančné prostriedky z predaja, ktoré mohli slúžiť aj na uspokojenie vymáhanej pohľadávky. Z rozhodnutia jediného spoločníka (dcéry L.. J. O.) vyplýva, že predmetom prevodu bol voľný obchodný podiel patriaci pôvodne L.. J. W., ktorého účasť sa v obchodnej spoločnosti zrušila. Dôvod zrušenia účasti L.. J. O. z predmetného znesenia valného zhromaždenia ani zo zmluvy nie je známy. Takéto rozhodnutie súdu v konaní predložené nebolo. Pokiaľ však tento následok mal byť vyvolaný exekučným konaním vedeným proti L.. J. O., účinky zrušenia účasti L.. J. O. v spoločnosti I. s.r.o. nastali až doručením Exekučného príkazu spoločnosti dňa 23.12.2013. Je tak jednoznačné, že v čase prevodu obchodný podiel L.. J. O. voľný nebol, nepatril spoločnosti I. s.r.o., ale stále patril L.. J. O.. V čase prevodu predmetného obchodného podielu teda dňa 03.12.2013 bol jeho vlastníkom L.. J. O.. Spoločnosť I. s.r.o. preto nemohla previesť obchodný podiel, ktorý nevlastnila. Takýto právny úkon je neplatný. V spise sa nachádza rozhodnutie jediného spoločníka L.. XX.XX.XXXX, O.ovej zo dňa 03.12.2013, kedy ako jediný spoločník schválila zmluvu o bezodplatnom prevode obchodného podielu, ktorý sa stal voľným so zrušením účasti spoločníka L.. M.a O. na Bc. O. O., pričom uvedený obchodný podiel v danom čase nebol voľným, pričom a to súd akcentuje, v danom čase existovalo na majetok L.. M.a O. ako tzv. generálne inhibitórium (na základe doručeného upovedomenia o začatí exekúcie), spočívajúce v zákaze nakladať s majetkom, tak i uložený zákaz udeliť spoločnosťou s prevodom obchodného podielu spoločníka L.. J. O. na inú osobu, teda nebolo možné prevádzať uvedený obchodný podiel. Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu v tom, že prevod obchodného podielu bol uskutočnený účelovo so zámerom znemožniť vymoženie žalobcovej pohľadávky, čo podporuje aj skutočnosť, že k prevodu obchodného podielu došlo až potom, ako súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie a príkaz na začatie exekúcie postihnutím obchodného podielu. Obchodný podiel bol bezodplatný a prevedený na blízku osobu, čím sa majetkový substrát zmenšil, L.. J. O. sa účelovo zbavil majetku. Takýto právny úkon bol uskutočnený nepochybne i v úmysle ukrátiť žalobcu. Nie je možné, aby žalovaný pri náležitej starostlivosti nepoznal úmysel svojho otca ukrátiť žalobcu ako veriteľa tak, ako to žalobca tvrdí, nakoľko v danom čase jeho otec už bol v postavení dlžníka, teda subjektu spôsobilého ukrátiť svojho veriteľa. Z uvedeného mal súd preukázané, že prevodom predmetného obchodného podielu došlo k zmenšeniu majetku dlžníka L.. M.a O., nakoľko obchodný podiel, ktorý nebol voľný bol bezodplatne prevedený na žalovaného. Právnym úkonom v podobe prevodu predmetného obchodného podielu na žalovaného, tak došlo k zmenšeniu majetku dlžníka a ukráteniu jeho veriteľa. V prejednávanej veci tak žalobca (na ktorom bolo dôkazné bremeno) preukázal, že odporovateľným úkonom dlžníka L.. M.a O. došlo k zmenšeniu jeho majetku v tom smere, že sa tým ukracuje uspokojenie jeho pohľadávky. Odporovateľným úkonom spoločnosti I., s.r.o., so sídlom v Bratislave, pri strelnicu 22, IČO: 17055326, za ktorú konal jej štatutárny zástupca L.. M. O. došlo k zmenšeniu majetku dlžníka a ukráteniu jeho veriteľa, keď právny inštitút odporovateľnosti slúži predovšetkým na zabezpečenie občianskoprávnej ochrany veriteľa pred právnymi útokmi jeho dlžníka, ktorými sa tento zbavuje majetku z dôvodu, aby sa z neho mohol uspokojiť jeho veriteľ. Ako už bolo vyššie uvedené, podstata odporovateľnosti právneho úkonu spočíva v tom, že právny úkon, ktorému žalobca odporuje, nie je za stanovených podmienok voči žalobcovi právne účinný, vo vzťahu k ostatným subjektom však právne účinky právneho úkonu zostávajú zachované. Odporovateľnosť znamená nastolenie tzv. relatívnej neúčinnosti právneho úkonu, t.j. iba voči ukrátenému veriteľovi. Dlžník nie je síce účastníkom konania o odporovateľnosti, avšak podmienkou pre podanie takejto žaloby je, aby dlžník urobil v prospech tretej osoby odporovateľný úkon, ktorým sa zbavuje majetku s úmyslom ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky svojho veriteľa. Ak ide o prípad uvedený v prvej vete § 42a ods. 2 OZ musia byť splnené oba uvedené predpoklady, t.j. na strane dlžníka úmysel ukrátiť svojho veriteľa, na druhej strane známosť (vedomosť) tohto úmyslu, a to súčasne. V posudzovanej veci s predmetným obchodným podielom boli robené sofistikované kroky jednoznačne s úmyslom L.. M.a O. zbaviť sa svojho majetku a ukrátiť svojho veriteľa - žalobcu o sumu 3.585,39 eur.
35. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
36. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v konaní úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.