Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_6Co-50-2019.pdf
PDF · 79.47 KB
Case nature
Subarea
6Co/50/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcov: 1/ D. T., bytom M. XXX, zastúpená: JUDr. Ladislav Sčury, advokát so sídlom Čadca, Mierová 1725, 2/ Z., I. E., bytom M. XXX, proti žalovanému: Z. E., bytom Q. T. XXX, zastúpenému: JUDr. Ján Kanaba, advokát so sídlom Trenčín, J. Zemana 3141/101, o vylúčenie veci z exekúcie, na odvolanie žalobkyne 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 4C/112/2014-110 zo dňa 15. januára 2019, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. m e n í tak, že žalobcom 1/,2/ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
II. Žalobkyni 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie (výrok I.) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že zákonná zástupkyňa maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 17.04.2014 domáhala vylúčenia veci - výživného pre mal. Z. I. E. z exekúcie EX XXX/XXXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Augustínom. Na pojednávaní dňa 15.01.2019 vzali žalobcovia žalobu v celom rozsahu späť a žiadali konanie zastaviť, pričom uviedli, že žalobu podali, aby sa dostali k výživnému. Súd prvej inštancie konanie zastavil podľa § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 CSP. Vzhľadom na to, že žalobcovia vzali späť svoju žalobu bez udania dôvodu, procesne zavinili zastavenie konania a náhrada trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP patrí žalovanému.
3. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa 1/ včas odvolanie, v ktorom navrhla uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že nárok na náhradu trov konania bude priznaný žalobcom 1/,2/. Uplatnila si i trovy odvolacieho konania. Deklarovala odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/ a h/ CSP. Uviedla, že uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k.6Co/ 351/2015 -63 zo dňa 19.05.2015 bolo zrušené uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 04.02.2015, v ktorom súd prvej inštancie jasne uviedol, že podaním, doručeným súdu dňa 19.11.2014 vzala žalobu späť s odôvodnením, že dôvod, pre ktorých sa spor viedol, pominul. Napriek uvedenému súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na 15.0.2019, na ktorom opätovne vzala späť žalobu, napriek tomu, že k tomuto došlo už dňa 19.11.2014. Postup súdu, ktorý nariadil súdne pojednávanie, mala za nadbytočný. Nestotožnila sa s názorom súdu prvej inštancie, že žalobu vzala späť bez uvedenia dôvodu. Žaloba bola podaná dôvodne, exekútor zadržiaval výživné a cestovné určené pre žalobcu 2/. Opätovne vyzývala exekútora na odblokovanie týchto čiastok, ale bezvýsledne, preto musela podať žalobu na súd. V rámci konania žalovaný deklaroval, že zabezpečí, aby súdny exekútor platby uvoľnil, čo sa v konečnom dôsledku aj stalo. Práve v dôsledku konania žalovaného sa žaloba stala nedôvodnou. Taktiež žiadala, aby súd prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa, pretože žalobca 2/ zostal takmer celý rok bez výživného a cestovného.
4. Žalobca 2/ sa k odvolaniu žalobkyne 1/ písomne vyjadril tak, že s ním súhlasí.
5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne 1/ písomne vyjadril tak, že žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. Žaloba o vylúčenie veci z exekúcie od počiatku nespĺňala zákonom predpísané náležitosti, pretože žalobkyňa 1/ nebola na podanie žaloby aktívne vecne legitimovaná a išlo o nedôvodný žalobný návrh. Žalobkyňa 1/ procesne zavinila vznik konania aj jeho zastavenie, v dôsledku čoho náhrada trov konania patrí žalovanému.
6. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci podané neboli.
7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov. Procesný postup odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej úpravy v § 470 ods. 1 CSP (zákon č. 160/2015 Z. z.), ktorým došlo k rekodifikácii predchádzajúceho procesného predpisu - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) s účinnosťou od 1. júla 2016. V zmysle uvedenej úpravy platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobkyne 1/ nariaďovať pojednávanie.
9. Žalobkyňa 1/ v odvolaní namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/ a h/ CSP.
10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na všetky pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu, že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní ( napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď a podobne) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu.
11. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
12. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že odvolacie námietky žalobkyne 1/ sú čiastočne dôvodné.
13. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
14. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP). Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.
16. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP , súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu.
17. V súdenej veci sa pôvodne len žalobkyňa 1/ vo vlastnom mene domáhala vylúčenia veci - výživného pre v tom čase maloletého žalobcu 2/ z exekúcie EX 833/2013. Žalovaný od počiatku namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne 1/. Na pojednávaní dňa 23.10.2014 napriek tomu žalovaný prejavil snahu vec vyriešiť a kontaktovať v tomto smere exekútora. Na uvedenom pojednávaní súd vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil zámenu účastníkov na strane navrhovateľa tak, že z konania vystúpila žalobkyňa 1/ a na jej miesto vstúpil mal. Z., zastúpený opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny. Na základe postupu žalovaného došlo k uvoľneniu finančných prostriedkov na účte pôvodnej žalobkyne 1/ pre mal. Z. I. E. v exekúcii, v dôsledku čoho mal. Z. I. E. vzal prostredníctvom opatrovníka žalobu späť podaním zo dňa 14.11.2014. Uznesením č.k. 4C/112/2014-45 zo dňa 04.02.2015 súd konanie zastavil, vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a uložil žalovanému zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalobcu (pôvodne žalobkyňa 1/) náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 OSP. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 6Co/351/2015-63 zo dňa 19.05.2015 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení vytkol súdu prvej inštancie, že nepoučil účastníkov konania o odvolaní proti uzneseniu, ktorým pripustil zámenu účastníkov, a nedoručil písomné vyhotovenie tohto uznesenia účastníkom, čím odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Ďalej uviedol, že vzhľadom na pochybnosti o rozsahu práv a povinností Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom zastupovať ako kolízny opatrovník maloletého v tomto konaní, vznikajú pochybnosti aj o jeho práve konať v mene maloletého Z. I. E. pri dispozícii návrhom vrátane späťvzatia návrhu, ktoré bolo dôvodom pre zastavenie konania napadnutým uznesením. Taktiež upozornil na to, že súd prvej inštancie žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, ale súbežne priznal vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania, pričom v odôvodnení uviedol, že o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 OSP, ktoré ustanovenie sa týka len výroku o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Následne, na základe odvolania žalovaného proti uzneseniu zo dňa 23.10.2014, ktorým súd prvej inštancie pripustil zámenu účastníkov na strane žalobcu, Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 19Co/471/2016-87 zo dňa 09.02.2017 uvedené uznesenie zmenil tak, že zámenu účastníkov na strane žalobcu nepripúšťa. Uznesením č.k. 4C/112/2014-98 zo dňa 14.05.2018 súd prvej inštancie pripustil, aby do konania na strane žalobcu ako ďalší účastník pristúpil Z. I. E. (už plnoletý). Na pojednávaní dňa 15.01.2019 žalobcovia 1/,2/ vzali žalobu späť s odôvodnením, že žalobkyňa 1/ ju musela podať, aby sa dostala k výživnému.
18. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že v okolnostiach prípadu boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Faktom zostáva, že dôvodom zastavenia konania bolo späťvzatie žaloby zo strany žalobcov 1/,2/ zo dňa 15.01.2019, ku ktorému došlo nie bez uvedenia dôvodov, ako nesprávne uvádza súd prvej inštancie, ale s odôvodnením, že k odblokovaniu prostriedkov predstavujúcich výživné a cestovné pre v tom čase mal. žalobcu 2/ došlo na základe dobrovoľného postupu zo strany žalovaného. Žalobcovia tak v konečnom dôsledku dosiahli to, čoho sa pôvodne žalobou domáhali. Z výlučne tohto procesného hľadiska by tak mali žalobcovia voči žalovanému nárok na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP. Na druhej strane však treba zohľadniť skutočnosť, že žalovaný dobrovoľne svojim správaním prispel k vyriešeniu veci bez potreby meritórneho rozhodnutia súdu, hoci žalobkyňa 1/ od počiatku nemala aktívnu vecnú legitimáciu v konaní (predmetom konania bolo vylúčenie sumy výživného určeného žalobcovi 2/ z exekúcie vedenej žalovaným proti žalobkyni 1/) i skutočnosť, že k vstupu aktívne legitimovaného žalobcu 2/ do konania došlo až so značným odstupom času ( 4 roky) po odpadnutí vecného dôvodu samotnej žaloby, bezprostredne pred riadnym späťvzatím žaloby žalobcami, ktoré obe procesné situácie by viedli k zamietnutiu žaloby pre jej neopodstatnenosť, a teda napriek tomu, že žalobcovia dosiahli to, čoho sa žalobou domáhali za súčinnosti so žalovaným, nemožno úplne jednoznačne konštatovať, že by žaloba bola podaná dôvodne. Taktiež je potrebné vziať do úvahy veľmi špecifický charakter tohto súdneho konania, keď medzi stranami v zásade neexistoval spor vo vlastnom slova zmysle (i keď z hľadiska procesného práva sa vec riadi Civilným sporovým poriadkom).
19. Vo vyššie popísaných okolnostiach veci potom odvolací súd vzhliadol výnimočné a ojedinelé dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov žalobcom 1/,2/ nemohol priznať. Z totožných dôvodov odvolací súd rozhodol podľa § 369 ods. 1,2 v spojení s § 255 ods. 1,2, § 257 CSP tak, že žalobkyni 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
20. Toto uznesenie prijal Krajský súd Trenčín pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).