Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoE-11-2019.pdf
PDF · 115.57 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/11/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v konaní o výkon rozhodnutia vo veci maloletých detí: E. U. J., nar. XX. XX. XXXX a H. H. J., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom u matky, zastúpených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov - matky: Ing. B. H., rod. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., J. Y. X ako povinnej a otca: Mgr. J. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. X. H., R. XXX/X, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Máriou Padalovou, advokátkou so sídlom B., Y. XX ako oprávneného, a to rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 37P/475/2011-214 zo dňa 05. 03. 2013, vo veci úpravy styku otca s maloletými deťmi, o odvolaní otca detí proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 15Em/2/2016-81 zo dňa 11. januára 2019, takto
rozhodol:
uznesenie okresného súdu zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žilina uznesením č. k. 15Em/2/2016-81 zo dňa 11. 01. 2019 výkon rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 37P/475/2011-214 zo dňa 05. 03. 2013 vyhlásil za neprípustný a konanie zastavil. V odôvodnení uviedol, že návrhom podaným na súde dňa 03. 02. 2016 sa otec ako oprávnený domáhal výkonu rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 37P/475/2011-214 zo dňa 05. 03. 2013, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej je otec oprávnený stretávať sa s mal. E. U. a mal. H. H. každý víkend v párnom týždni v čase od piatka 13:00 hod. do nedele 19:00 hod., každú stredu v čase od 13:00 hod. do 20:30 hod., cez letné prázdniny v júli prvý a druhý týždeň a v auguste druhý týždeň vždy od pondelka 9:00 hod. do nedele 20:00 hod., cez zimné prázdniny každý rok od prvého dňa zimných prázdnin od 9:00 hod. do 24. 12. do 15:00 hod. a od 25. 12. od 9:00 hod. do 20:00 hod., potom od 30. 12. v párnom roku od 15:00 hod. do 02. 01. do 15:00 hod. a od 03. 01. v párnom roku od 15:00 hod. do posledného dňa prázdniny do 15:00 hod., ako aj každé veľkonočné prázdniny od 9:00 hod. prvého dňa prázdnin do 19:00 hod. posledného dňa prázdnin. Matka je povinná mal. deti na stretnutie pripraviť a otec je oprávnený mal. deti prevziať v bydlisku matky alebo v školskom zariadení a povinný odovzdať po ukončení stretnutia v bydlisku matky. Návrh odôvodnil tým, že matka dlhodobo nerešpektuje súdne rozhodnutie a bráni mu stretávať sa s deťmi. Deti matka dostatočným spôsobom nemotivuje, aby sa s ním stretávali a akceptovali ho ako prirodzenú súčasť života. Citujúc ust. § 370 ods. 1, § 390 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p.“) súd výkon rozhodnutia vyhlásil za neprípustný a konanie zastavil. Súd tak rozhodol potom čo dospel k názoru, že tu existujú ospravedlniteľné dôvody, ktoré bránia realizácii rozhodnutia. Vzťahy medzi otcom a mal. deťmi sú tak vážne narušené, že nie je predpoklad úspešného výkonu rozhodnutia bez neadekvátnej traumatizácie mal. detí, teda nariadenie výkonu rozhodnutia by nebolo v ich záujme. Konštatoval, že nie je úlohou súdu (v rámci výkonu rozhodnutia) reparovať narušené rodinné vzťahy, pretože nie je možné zabezpečiť obnovu vzťahu bez ich súčinnosti, v tomto prípade najmä súčinnosti (ochoty) matky a mal. detí. Ak by súd aj nariadil výkon rozhodnutia a formálne by matke ukladal pokuty, uvedené nebude mať vplyv na zlepšenie vzťahu otca s mal. deťmi, skôr naopak. Ideálne túto úlohu môže splniť zdatný
mediátor. Nútený výkon rozhodnutia by bol v danom prípade, aj vzhľadom na už uplynutý čas, na ujmu mal. detí, ktoré otca odmietajú, ich postoj k nemu je negatívny, prežívajú pocity ako sklamanie, strach a hnev. Postupné odcudzenie sa medzi otcom a mal. deťmi začalo ešte v čase, kedy sa deti s otcom stretávali (resp. počas trvania manželstva), deti mali s otcom negatívne zážitky a stratili záujem o kontakt s otcom. Negatívny postoj voči otcovi nevznikol len pôsobením výchovného prostredia, v ktorom deti vyrastajú, ale si ho vlastným správaním zavinil i otec. Tento na konci roka 2016 prestal chodiť za mal. deťmi, pretože ich odmietavý postoj ťažko znášal, a teda už fakticky nevyvíja žiadnu snahu o realizáciu styku. Záujem otca na výkone rozhodnutia je v dôsledku uvedeného t. č. teda už len formálny. Vo vzťahu k otcom navrhovanému znaleckému dokazovaniu súd podotkol, že úlohou vykonávacieho konania je uskutočnenie výkonu už existujúceho rozhodnutia (pokiaľ je to v záujme mal. detí), priestor na znalecké dokazovanie je v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletých. Otec však napriek tomu, že je očividné, že aktuálne rozhodnutie súdu o styku už mal. deťom nevyhovuje a deti nemajú záujem stretávať sa s ním v rozsahu určenom súdom, nepodal návrh na zmenu úpravy styku, v rámci ktorého konania by súd mohol nariadiť aj znalecké dokazovanie, prípadne uložiť výchovné opatrenie, resp. odkázať účastníkov na mediáciu. Pokiaľ ide o uloženie povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu, otec bol ochotný uhrádzať len polovicu nákladov, matka s poradenstvom nesúhlasila vôbec a súd poradenstvo pre rodičov nehradí z rozpočtových prostriedkov súdu. Súd tak potom čo dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania nevyplýva manipulácia mal. detí zo strany matky, tieto majú vytvorený vlastný názor, ovplyvnený i správaním otca a jeho charakterom, z ktorého dôvodu nie je možné deti nútiť k stretávaniu, pristúpil k rešpektovaniu prejaveného názoru mal. detí, výkon rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 37P/475/2011-214 zo dňa 05. 03. 2013 vyhlásil za neprípustný a konanie podľa § 390 písm. c/ C. m. p. zastavil.
2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený - otec mal. detí odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ C. s. p., majúc za to, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav veci. Namietal, že súd prvej inštancie rozhodol neobjektívne, jednostranne, s prihliadnutím predovšetkým na tvrdenia matky maloletých detí a de facto ho zbavil neodôvodnene jeho rodičovských práv, čím deštruktívne zasiahol i do práv maloletých detí. Napadnuté uznesenie je v neprospech maloletých detí, ktoré sú v jeho dôsledku zbavené možnosti tráviť dohodnutý čas s vlastným otcom, poznať ho priamo, zdieľať i jeho život a v neposlednom rade byť v kontakte s príbuznými (súrodencami, rodičmi a starými rodičmi) z jeho strany. Konštatovanie súdu, že z dôvodu ukončenia a nerealizovania ďalších stretnutí stratil záujem o jeho maloleté deti, je mylné a zavádzajúce. Na stretnutia s mal. deťmi prichádzal presne podľa stanovených dní a časov uvedených v rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 37P/475/2011-214 zo dňa 05. 03. 2013 v mesiacoch december 2015, január 2016. Keďže stretnutia neboli ani raz realizované pre odmietnutie zo strany zjavne zmanipulovaných maloletých detí, rozhodol sa naďalej nevystavovať deti tlaku, nakoľko mal za to, že riešenie tejto situácie bolo za daných okolností možné jedine prostredníctvom súdu, a tak sa snažil s deťmi udržiavať kontakt im primeranou formou cez venovanie vo vianočných knižkách, kde im svoj postoj vysvetľoval. Popri tom vždy, keď to bolo možné, navštevoval ich tréningy a zápasy, otvorenie a ukončenie školského roku, osobne alebo inou cestou gratuloval k vysvedčeniu, narodeninám, meninám a Vianociam, informoval sa osobnou formou o deťoch u ich učiteliek, trénerov, učiteľa na hudobnej škole. Mal za to, že súd prvej inštancie neúplne a nesprávne zistil skutkový stav veci, na základe čoho rozhodol nesprávne. S poukazom na ust. § 379 ods. 1 C. m. p. a § 381 C. m. p. namietal, že aj napriek tomu, že súd mal zo spisu preukázané, že sa súdom stanovený styk nerealizuje a aj napriek tomu, že zákon súdu umožňoval vykonať procesné úkony (pojednávanie, uložiť mediáciu, nariadiť znalecké dokazovanie a pod.), toto nevykonal, a iba na základe tvrdenia matky výkon rozhodnutia zastavil. Navrhol preto nariadiť vo veci pojednávanie, vykonať znalecké dokazovanie vo veci manipulácie maloletých detí proti otcovi, odsúdiť prax matky a jej príbuzných zameranú na likvidáciu jeho vzťahu s maloletými deťmi a uložiť účastníkom konania mediáciu.
3. Povinná - matka maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že si plne uvedomuje aký je dôležitý vzťah detí s vlastným otcom, ale je to predovšetkým úloha otca vytvoriť si vzťah s vlastnými deťmi. Chlapci majú dosť rokov, aby si vytvorili vlastný názor. V dnešnej dobe majú veľa možností ako sa môžu s otcom kontaktovať, keď budú chcieť. Stále im hovorí, že kedykoľvek budú chcieť, môžu ísť za
ním, je teda len na nich, ako sa rozhodnú. S poukazom na čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa uviedla, že obe deti svoj názor vo vzťahu k ich otcovi už viackrát prejavili. Otec zanedbal svoje rodičovské povinnosti, nevytvoril si k deťom požadovaný vzťah a terajší stav je toho len dôsledkom. Poprela, že by otcovi bránil niekto v styku s jeho deťmi.
4. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca ani k vyjadreniu matky stanovisko nezaujal.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným účastníkom konania (§ 362 C. s. p., § 372 C. m. p.), proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 2 C. m. p., § 355 ods. 2, § 357 písm. a/ C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu podľa § 65, § 66 C. m. p. a napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ C. s. p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C. s. p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, vyhodnotiac odvolanie oprávneného ako dôvodné.
6. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci sa oprávnený - otec mal. detí domáha výkonu rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 37P/475/2011-214 zo dňa 05. 08. 2013, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej je otec oprávnený stretávať sa s mal. E. U. a mal. H. H. každý víkend v párnom týždni v čase od piatka 13:00 hod. do nedele 19:00 hod., každú stredu v čase od 13:00 hod. do 20:30 hod., cez letné prázdniny v júli prvý a druhý týždeň a v auguste druhý týždeň vždy od pondelka 09:00 hod. do nedele 20:00 hod., cez zimné prázdniny každý rok od prvého dňa zimných prázdnin od 09:00 hod. do 24. 12. do 15:00 hod. a od 25. 12. od 09:00 hod. do 20:00 hod., potom od 30. 12. v párnom roku od 15:00 hod. do 02. 01. do 15:00 hod. a od 03. 01. v párnom roku od 15:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 15:00 hod., ako aj každé veľkonočné prázdniny od 09:00 hod. prvého dňa prázdnin do 19:00 hod. posledného dňa prázdnin, s povinnosťou matky maloleté deti na stretnutie pripraviť. Rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 11. 09. 2013. Otec návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia odôvodnil neplnením si povinností vyplývajúcej z citovaného právoplatného rozhodnutia súdu matkou, ktorá rozhodnutie dlhodobo nerešpektuje a bráni mu stretávať sa s deťmi.
7. Okresný súd výkon rozhodnutia v danej veci vyhlásil za neprípustný a konanie zastavil, keď dospel k záveru, že tu existujú ospravedlniteľné dôvody, ktoré bránia realizácii rozhodnutia.
8. Odvolací súd závery okresného súdu považuje za predčasné, založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave. Odôvodnenie napadnutého uznesenie zároveň nespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia v zmysle ust. § 220 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 234 ods. 2 C. s. p., keď súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého uznesenia nevysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie. Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého uznesenia obmedzil, s poukazom na správu z poradensko-psychologického procesu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, iba na konštatovanie, že vzťahy medzi otcom a mal. deťmi sú tak vážne narušené, že nie je predpoklad úspešného výkonu rozhodnutia bez neadekvátnej traumatizácie mal. detí, nútený výkon rozhodnutia by bol na ujmu mal. detí, ktoré otca odmietajú, ich postoj k nemu je negatívny, prežívajú pocity ako sklamanie, strach a hnev. Postupné odcudzenie sa medzi otcom a mal. deťmi začalo ešte v čase, kedy sa deti s otcom stretávali, deti mali s otcom negatívne zážitky a stratili záujem o kontakt s otcom Ďalej súd konštatoval, že negatívny postoj voči otcovi nevznikol len pôsobením výchovného prostredia, v ktorom deti vyrastajú, ale si ho vlastným správaním zavinil i otec. Súd prvej inštancie však neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, dôkazy, z ktorých vychádzal a akými právnymi úvahami sa riadil.
9. Podľa § 376 ods. 1 C. m. p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
10. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „vyhláška MS SR č. 207/2016 Z. z.“), súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu.
11. Podľa § 3 ods. 2 cit. vyhlášky pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku 1 súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého.
12. Podľa § 3 ods. 3 cit. vyhlášky ak súd zistí, že možno existujúce ospravedlniteľné dôvody podľa odseku 1 odstrániť a plnenie rozhodnutia dosiahnuť účasťou na sociálnom poradenstve, psychologickom poradenstve alebo na inom odbornom poradenstve, povinnosť podrobiť sa poradenstvu možno nariadiť neodkladným opatrením. Neodkladné opatrenie podľa prvej vety možno nariadiť po predchádzajúcom posúdení vhodnosti a predpokladaného času trvania neodkladného opatrenia osobou, u ktorej sa má poradenstvo vykonať.
13. Podľa § 3 ods. 6 cit. vyhlášky ustanovenie odseku 5 nebráni, aby súd najmä na účely zistenia existencie dôvodov nepodrobenia sa rozhodnutiu nariadil pojednávanie podľa § 379 ods. 1 prvej vety zákona. Rovnako ustanovenie odseku 5 nebráni, aby súd postupoval podľa odseku 3.
14. Konanie o výkon rozhodnutia o výchove maloletých má charakter konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktoré konania v zásade sledujú ten istý cieľ, a to efektívnu a kvalifikovanú ochranu práv maloletého dieťaťa. Nová právna úprava vyplývajúca z Civilného mimosporového poriadku, týkajúca sa výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých v spojení s vyhláškou, ktorá bližšie upravuje postup súdu v rámci vykonávacieho konania, zdôrazňuje ochranu maloletého dieťaťa pred ujmou, ktorá by mohla vzniknúť núteným výkonom rozhodnutia, zároveň ukladá súdu povinnosť zohľadňovať správanie sa povinného pri plnení povinností, správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého. Právna úprava umožňuje súdu i v rámci vykonávacieho konania nariadiť neodkladné opatrenie, a to formou sociálneho, psychologického alebo iného odborného poradenstva.
15. Ustanovenia štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku dôsledne sledujú dve fázy exekučného konania, kde v prvej fáze súd rozhoduje o nariadení výkonu rozhodnutia a v druhej fáze uskutočňuje výkon rozhodnutia, pričom medzi týmito dvoma fázami prebieha zmierovacia (mediačná) fáza. Podrobnosti o postupe súdu po začatí konania upravuje vyhláška MS SR č. 207/2016 Z. z. (do 30. 06. 2016 vyhláška MS SR č. 474/2011 Z. z.).
16. V prvej fáze, v rámci ktorej súd rozhoduje o nariadení výkonu rozhodnutia, v súlade s § 3 vyhlášky zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže rozhodnutiu podrobovať. V tomto smere zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého. Ak zistí, že možno existujúce ospravedlniteľné dôvody odstrániť a plnenie rozhodnutia dosiahnuť účasťou na sociálnom, psychologickom alebo inom odbornom poradenstve, môže nariadiť neodkladným opatrením povinnosť podrobiť sa uvedenému poradenstvu. Dôvody, pre ktoré súd zamietne návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia vyplývajú z ust. § 377 ods. 2 C. m. p., pričom ide o okolnosti, ktoré svojou povahou vylučujú výkon rozhodnutia (exekučný titul nie je vykonateľný; okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti). Nevyhnutným predpokladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia je vždy nepochybné zistenie, že povinný dobrovoľne neplní povinnosti uložené vykonateľným exekučným titulom.
17. V prejednávnej veci je nepochybné, že realizácia styku maloletých detí s otcom neprebieha tak, ako ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie (exekučný titul). Okresný súd v rámci zisťovania dôvodov, pre ktoré sa styk nerealizuje, doručil matke maloletých detí ako povinnej z vykonateľného rozhodnutia návrh otca na výkon rozhodnutia s výzvou, aby sa k uvedenému návrhu vyjadrila podľa § 114 ods. 2, § 120 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 06. 2016, za ktorého účinnosti konanie začalo. V tejto súvislosti však odvolací súd poukazuje na nesprávny postup okresného súdu nezodpovedajúci ust. § 272 O. s. p. účinného v čase začatia konania. Po nadobudnutí účinnosti Civilného mimosporového poriadku bol následne súd prvej inštancie povinný v zmysle ust. § 395 ods. 1 C. m. p. aplikovať ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, z ktorého ust. § 377 a nasl. a vyhlášky MS SR č. 207/2016 Z. z. vyplýva, že i pred samotným nariadením (resp. zamietnutím návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia) súd zisťuje existenciu ospravedlniteľných dôvodov pre neplnenie povinností vyplývajúcich z vykonateľného rozhodnutia. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd za týmto účelom, okrem vyžiadania
si vyjadrenia matky a otca, si vyžiadal správu od kolízneho opatrovníka, zároveň kolízneho opatrovníka žiadosťou zo dňa 25. 05. 2017 požiadal o výsluch mal. detí na súdom formulované otázky.
18. Následne okresný súd výkon rozhodnutia vyhlásil za neprípustný a exekúciu zastavil. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia však nie je možné zistiť do akej miery súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil správanie sa povinnej a oprávneného pri realizácii vykonateľného rozhodnutia, ako aj správanie a názor maloletých detí. Absentuje komplexná úvaha súdu, akú mieru viny na nerealizovaní styku má ten - ktorý z rodičov a tiež správanie sa detí. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva ani to, či súd dospel k záveru o tom, či si matka svoju povinnosť vyplývajúcu z vykonateľného rozhodnutia plní alebo nie.
19. Pokiaľ ide o správanie sa matky ako povinnej pri plnení si povinnosti vyplývajúcej z vykonateľného rozhodnutia (t. j. povinnosť maloleté deti na styk s otcom pripraviť), okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia len konštatoval, že nebola zistená manipulácia matky deťmi, bližšie však správanie sa matky v súvislosti s jej povinnosťou maloleté deti na styk s otcom pripraviť už neskúmal a nevyhodnocoval.
20. Okresný súd svoje rozhodnutie založil na konštatovaní, že mal. deti otca odmietajú, ich postoj k nemu je negatívny, prežívajú pocity ako sklamanie, strach a hnev, pričom postupné odcudzenie sa medzi otcom a mal. deťmi začalo ešte v čase, kedy sa deti s otcom stretávali (resp. počas trvania manželstva), deti mali s otcom negatívne zážitky a stratili záujem o kontakt s otcom. Povinnosť maloleté deti na styk s otcom pripraviť však predpokladá nielen materiálne zabezpečenie dieťaťa, ale aj, a najmä, psychickú prípravu dieťaťa tak, aby nedošlo k narúšaniu vzťahov medzi dieťaťom a druhým z rodičov. S ohľadom na vzťah preferenčného rodiča a dieťaťa je úlohou práve preferenčného rodiča (v tomto prípade matky detí, ktorej boli deti zverené do osobnej starostlivosti), aby viedol dieťa k úcte k druhému rodičovi, deklarované pocity odmietania odstránil a vzbudil jeho záujem a ochotu stráviť s oprávneným rodičom - otcom súdom vymedzený čas. Pokiaľ preferenčný rodič správne nepochopil význam svojej úlohy pri výchove dieťaťa, potom si musí byť vedomý toho, že má prvotnú zodpovednosť za prípravu dieťaťa na stretávanie sa s druhým rodičom a má mať záujem, aby malo dieťa styk aj s druhým rodičom, a to aj v prípade, ak on sám má voči druhému rodičovi vlastné osobné výhrady. Obaja rodičia si musia uvedomiť že úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam a pokiaľ by nebol preferenčný rodič schopný zabezpečiť druhému rodičovi právo podieľať sa na výchove dieťaťa v určenom rozsahu, potom možno dôvodne pochybovať o výchovnej spôsobilosti tohto rodiča, nakoľko realizácia styku s druhým rodičom je pre normálny vývoj dieťaťa veľmi dôležitá.
21. I keď matka v priebehu konania prezentovala, že si je vedomá významu otca v živote mal. detí, ako aj záujem, aby sa deti s otcom stretávali, z obsahu spisu nevyplýva, že by matka vyslovene aktívnym spôsobom pripravovala maloleté deti na úspešnú realizáciu styku s otcom a snažila sa zlepšiť, prípadne zreparovať narušený vzťah medzi deťmi a otcom. I keď v danom prípade ide o deti vo veku 12 a 13 rokov, ktoré sú schopné už formulovať svoje vlastné názory, nevylučuje to, aby správnym pôsobením preferenčný rodič prispel a podporil kladné zmýšľanie dieťaťa o otcovi, pomohol dieťaťu prekonať prípadné zábrany, či nevôľu, neochotu s otcom sa stretnúť a ani vzhľadom na vek detí stretnutia detí s otcom nemôžu byť postavené výlučne na ich ochote, či ľubovôli či sa s oprávneným rodičom stretnú alebo nie, pokiaľ tu nie sú objektívne, vážne dôvody brániace takémuto stretnutiu. Matka sa nijako nezmienila o tom, čo robí preto, aby deti získali stratenú dôveru k otcovi, aby sa vzťah detí s otcom napravil. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je ani zrejmé ako súd v tomto smere vyhodnotil závery zo správy z poradensko-psychologického procesu, ani ochotu matky zúčastniť sa odborného poradenstva v špecializovanom zariadení NÁVRAT, o. z., Žilina podľa odporúčania kolízneho opatrovníka.
22. Rovnako nepreskúmateľné sú i závery okresného súdu, pokiaľ ide o vyhodnotenie správania sa otca, ktoré podľa súdu malo vplyv na záujem mal. detí o realizáciu stretnutí s ním. Okresný súd v bode 16. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odkázal len na správu z poradensko-psychologického procesu, z ktorej však vyplýva, že negatívne emócie mal. E. U. sú spojené ešte s obdobím keď žili s otcom v spoločnej domácnosti a v súvislosti s narodeninami u otca, kde mal pocit, že otec sa mu dostatočne nevenoval. Pokiaľ ide o mal. H., zo správy vyplýva, že tomuto sa nepáčilo najmä to, že ho otec nútil chodiť do kostola, keď mu bolo smutno za mamou. Z výpovede mal. H. zároveň vyplýva, že ho do určitej miery ovplyvnili aj názory a zážitky staršieho brata, tiež názor matky na otca (čo je však zrejme potrebné vyhodnotiť práve v súvislosti s povinnosťou matky mal. deti na stretnutia s otcom psychicky pripraviť). Súd sa však už dostatočne nezaoberal správaním sa otca v čase po nadobudnutí vykonateľnosti
exekučného titulu, najmä keď je zrejmé, že istý čas sa stretnutia otca s deťmi realizovali a či otec svojim správaním sa v tomto období dal mal. deťom príčinu pre odmietanie styku zo strany mal. detí, v čom toto jeho správanie spočívalo a či je táto príčina takého závažného charakteru, že ospravedlňuje neochotu, nezáujem detí o otca. Bežná neochota dieťaťa totiž nie je dostatočným dôvodom nerealizovania styku s druhým rodičom, pokiaľ tu nie sú závažné dôvody odmietania.
23. Ako nedostatočný sa napokon javí i postup súdu pri zisťovaní dôvodov správania sa mal. detí, pokiaľ kontakt s otcom odmietajú, a pri zisťovaní či je možné tieto dôvody odstrániť. Odvolací súd, rovnako ako okresný súd, poukazuje na správu z poradensko-psychologického procesu zo dňa 18. 10. 2017, z ktorého vyplýva, že deti zrejme majú i pozitívne skúsenosti, keďže v správe sa konštatuje, že deti majú tieto tendenciu potláčať (pokiaľ by pozitívne skúsenosti nemali, nemali by čo potláčať). Ako vyplýva z obsahu spisu, okresný súd v zmysle § 3 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 207/2016 Z. z. síce požiadal kolízneho opatrovníka o výsluch mal. detí na otázky formulované v žiadosti, zo správy z poradensko- psychologického procesu nie je zrejmé, či bol výsluch v zmysle požiadavky súdu realizovaný, keď z tejto správy nevyplývajú odpovede na všetky otázky súdu. Vzhľadom na vek mal. detí pritom odvolací súd považuje za vhodnejší priamy, nie sprostredkovaný, výsluch mal. detí súdom, najmä pokiaľ ide o zistenie príčin odmietania kontaktu detí s otcom, kedy má súd možnosť prispôsobiť zameranie výsluchu podľa reakcií, výpovedí mal. detí. Bez náležitej znalosti dôvodov, pre ktoré deti kontakt s otcom odmietajú sú predčasné i závery okresného súdu o neadekvátnej traumatizácii mal. detí v prípade nariadenia výkonu rozhodnutia, keď z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zistiteľné na základe akých dôkazov súd k záveru o neadekvátnej traumatizácii mal. detí dospel a v čom má táto spočívať.
24. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že i keď súd je povinný prihliadať na vôľu mal. dieťaťa a za predpokladu, že je dieťa dostatočne rozumovo a emocionálne vyspelé, je nutné jeho prianie považovať za primárne kritérium pri hľadaní jeho najlepšieho záujmu, nie je možné, aby všeobecné súdy postoj mal. dieťaťa bez ďalšieho prevzali a aby svoje rozhodnutie založili len na jeho prianí, nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmov. Nejde totiž o hľadisko jediné, ktoré súdy v konaniach týkajúcich sa úpravy výchovných pomerov mal. detí (vrátane konania o výkon rozhodnutia v otázkach úpravy výchovných pomerov detí) musia zvažovať. Najlepší záujem dieťaťa môže by v konflikte s oprávnenými záujmami ostatných osôb, preto je pri aplikácii tohto princípu nutný určitý stupeň flexibility a prípadné konflikty s inými oprávnenými riešiť prípad od prípadu. Najlepší záujem dieťaťa je teda možné, ba dokonca potrebné, vyvažovať s ostatnými oprávnenými záujmami.
25. Zistenie príčin odmietania kontaktu mal. detí s otcom má pritom nesporne i vplyv na posúdenie možnosti odstránenia dôvodov nerealizovania súdneho rozhodnutia, a to i nariadením neodkladného opatrenia v zmysle § 3 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 207/2016 Z. z. Sám súd v odôvodnení napadnutého uznesenia v bode 15. konštatuje, že sanovať konfliktné vzťahy medzi rodičmi a mal. deťmi môže zdatný mediátor, z odôvodnenia napadnutého uznesenia však už nie je zrejmé prečo potom súd nepostupoval v zmysle cit. ustanovenia. Okresný súd sa v tomto smere nevysporiadal ani s odporúčaním kolízneho opatrovníka v správe zo dňa 19. 10. 2016 (č. l. 48 spisu), v ktorej tento navrhol uložiť výchovné opatrenie maloletým deťom a jeho rodičom podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení.
26. V závere odvolací súd v nadväznosti na výtku okresného súdu adresovanú otcovi, že napriek tomu, že je očividné, že aktuálne rozhodnutia súdu o styku už mal. deťom nevyhovuje a deti nemajú záujem stretávať sa sním v rozsahu určenom súdom, nepodal návrh na zmenu úpravy styku, v rámci ktorého konania by súd mohol nariadiť aj znalecké dokazovanie a prípadne uložiť i výchovné opatrenie, resp. odkázať účastníkov na mediáciu, odvolací súd uvádza, že odkázanie otca ako oprávneného z vykonateľného rozhodnutia na podanie návrhu na zmenu súčasného rozhodnutia považuje za nelogické. V danom prípade je to matka ako preferenčný rodič, kto tvrdí, že existujú okolnosti, ktoré ovplyvniť nedokáže, a ktoré mali za následok zmenu v náklonnosti detí k otcovi ako oprávnenému rodičovi. Preto je skôr na mieste, aby sa matka ako povinná, pokiaľ nie je schopná svoje povinnosti vyplývajúce jej z vykonateľného rozhodnutia plniť, domáhala zmeny úpravy styku otca s mal. deťmi, pokiaľ má za to, že súčasná úprava mal. deťom a jej nevyhovuje, resp. pokiaľ súd dospel k záveru, že nastali okolnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu doterajšej úpravy v záujme mal. detí, mal ex offo začať konanie o zmenu úpravy styku mal. detí s otcom.
27. Súdu prvej inštancie je napokon potrebné vytknúť, že v rozpore s ust. § 391 C. m. p. pri zastavení konania o výkon rozhodnutia nerozhodol o náhrade trov konania.
28. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, nakoľko sa súd prvej inštancie dostatočne nezaoberal zisťovaním dôvodov, pre ktoré k plneniu rozhodnutia nedochádzalo a či tieto dôvody sú ospravedlniteľnými dôvodmi, v dôsledku čoho by naďalej bezdôvodne dochádzalo k nerealizovaniu styku oprávneného s maloletými deťmi, čo by mohlo mať za následok ešte väčšie narušenie vzťahov medzi maloletými a oprávneným, odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ C. s. p. zrušil a podľa § 391 C. s. p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude vykonať ďalšie šetrenia a dôkazy smerujúce k dôslednému zisteniu, z akých dôvodov nedochádza k realizácii styku maloletých s oprávneným - otcom a v prípade zistenia, že ide o dôvody na strane povinnej, bude viesť povinnú postupom uvedeným v príslušných ustanoveniach C. m. p. a vyhlášky k pravidelnému rešpektovaniu vykonateľného rozhodnutia o úprave styku otca s maloletými deťmi. V prípade, ak súd zistí, že sú tu ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré k realizácii vykonateľného rozhodnutia nedochádza, bude potrebné, aby sa vysporiadal s tým, či je možné tieto odstrániť, a to i prípadným postupom podľa § 3 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 207/2016 Z. z. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že si povinná svoje povinnosti vyplývajúce z vykonateľného rozhodnutia neplní, avšak sú tu ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré je výkon exekúcie neprípustná, svoje rozhodnutie v tomto smere náležite odôvodní.
29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)