Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41C/213/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v sporovej veci navrhovateľky: G. Y., G.. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. C., K. XX, C., proti odporcovi: T. M. Y., G.. X.X.XXXX, K. Q. Q. K. XX, V. - XXXXX, A., A. P. G., štátny občan Spolkovej republiky Nemecko, právne zastúpený Graban, Torma & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v Košiciach, Kováčska 53, IČO: 36 730 564, v konaní o určenie manželského výživného

rozhodol:

I. Návrh z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

III. Štátu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.4.2015 domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť prispievať jej manželským výživným vo výške 250,- € mesačne k rukám navrhovateľky. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzatvorila manželstvo dňa XX.X.XXXX v G., Z. P.. Manželstvo, krátko po nasťahovaní do bytu odporcu strácalo harmóniu, a dostalo sa do úplného krachu, keď navrhovateľke nedal odporca súhlas na predĺženie pobytového víza, a preto musela opustiť navrhovateľka spoločnú domácnosť, a následne odísť na Slovensko, kde doposiaľ trvale žije. Navrhovateľka uviedla, že toho času nemá žiaden príjem, býva u svojej matky. Z manželstva s odporcom nepochádzajú žiadne deti.

2. Navrhovateľka k návrhu pripojila aj listinné dôkazy, a to Oznámenie o uzavretí manželstva zo dňa 18.6.2003, Osvedčenie o štátnom občianstve, a Rodný list. Navrhovateľka v priebehu konania požiadala aj o oslobodenie od súdnych poplatkov, a jej návrhu bolo vyhovené uznesením sp. zn. 41C/213/2015 zo dňa 23.9.2015, ktorým súd priznal navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov.

3. Odporca sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 13.9.2017, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s návrhom navrhovateľky na určenie výživného. Potvrdil, že dňa 18.6.2003 uzavrel manželstvo s navrhovateľkou, avšak po 3 mesiacoch sa navrhovateľka odsťahovala zo spoločného bytu. Od septembra 2003 spolu už viac nežili ako manželia, a žili oddelene. Odporca uviedol, že dňa 22.4.2015 podala navrhovateľka žiadosť o rozvod, pričom listom z 12.4.2017 odporca súhlasil s rozvodom, k čomu predložil všetky podklady. Odporca poukázal na to, že dňa 30.5.2003 uzavrel s navrhovateľkou Manželskú zmluvu č. listiny D 1243/2003, pred notárom Dr. Frankom Seifertom, ako úradne menovaným zástupcom notára Dr. Düwel v Rosenheime. V tejto zmluve je dohodnuté oddelené vlastníctvo manželov, a tiež sa vzdali výživného po rozvode manželstva, a vylúčili vyrovnanie zaopatrenia, preto neplatí navrhovateľke žiadne výživné, a nepreberá za ňu žiadne náklady. K tomuto podaniu priložil odporca

aj listinné dôkazy, a to: Fotokópiu svojho podania určeného súdu k sp. zn. 34C/246/2015 vedenej na tunajšom súde vo veci rozvodu manželstva, Manželskú zmluvu č. listiny D 1243/2003 z 30. mája 2003.

4. Navrhovateľka sa k tomuto podaniu vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 9.2.2018, a potvrdila, že s odporcom uzavreli predmanželskú zmluvu. V tej dobe, však bola mladá a neskúsená, a súhlasila s touto zmluvou z toho dôvodu, že voči odporcovi, v tej dobe bola vedená exekúcia. Bol nadmerne zadlžený, a ona mu finančne prispela na úhradu jeho dlhov. Taktiež potvrdila, že je pravdou, že opustila spoločnú domácnosť, avšak bolo to len z toho dôvodu, že odporca jej nedal súhlas k pobytu, a preto musela opustiť Nemeckú spolkovú republiku. V súčasnej dobe je vedená na úrade práce, a do decembra 2017 poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 60,67 €. Od januára 2018 asi dva týždne bola zamestnaná v Andiamo pizza, Aupark Košice, na základe Dohody o vykonaní práce. Dňa 20.1.2018 ochorela, a do 2.2.2018 bola v nemocničnom ošetrení, a doposiaľ je práceneschopná. V mesiaci január 2018 mala príjem 25,26 €, a nemocenské dávky 2,56 €. Iný príjem nemá, a žiaden majetok nevlastní. Nevie uviesť, aké sú majetkové pomery odporcu, nakoľko s ním nie je v kontakte. Priložila k tomuto podaniu, a zároveň aj k doplňujúcemu podaniu zo dňa 12.3.2018 Poštový poukaz na výplatu od Sociálnej poisťovne, ďalej Potvrdenie o príjme od Andiamo, s.r.o., Potvrdenie od zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti zo dňa 1.2.2018, taktiež zo dňa 18.1.2018.

5. Odporca, k tomuto podaniu navrhovateľky zaujal stanovisko v podaní doručenom súdu dňa 27.12.2018, v ktorom poukázal na to, že od septembra 2003 nie je s navrhovateľkou v žiadnom kontakte, a odvtedy teda žijú oddelene, pričom sama navrhovateľka odišla zo spoločného bytu v septembri 2003. Následne po 11,5 rokoch požiadala o výživné, pričom 23.11.2015 požiadala o rozvod. Opätovne poukázal na to, že v Manželskej zmluve zo dňa 30.5.2003 bolo dohodnuté oddelenie majetku manželov, a vzdanie sa výživného. Uviedol, že medzičasom došlo aj k rozvodu manželstva s navrhovateľkou, a to dňa 5.9.2017. Na výzvu súdu, ktorou súd požadoval od odporcu listinné dôkazy preukazujúce jeho majetkové a finančné pomery, reagoval odporca tak, že nemá žiaden majetok, nemá nehnuteľnosť, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty, a nemá žiadne vyživovacie povinnosti. Požiadal o zamietnutie návrhu. K tomuto návrhu opätovne priložil listinu, a to Manželskú zmluvu zo dňa 30.5.2003, č. D1243/2003.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyjadrením navrhovateľky, vyjadrením odporcu, a listinnými dôkazmi predloženými do spisu oboma účastníkmi konania, ako aj vyžiadanými z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a Sociálnej poisťovne zo strany súdu, a zistil tento skutkový stav:

7. Navrhovateľka s odporcom uzatvorili manželstvo dňa 18.6.2003 v Rosenheime, Spolková republika Nemecko, zapísané v knihe manželstiev Okresného úradu Bratislava I, Osobitná matrika, vo zv. OM/31, ročník 2003, na strane 38, pod por. č. 75.

8. Ešte predtým dňa 30.5.2003 uzatvorila navrhovateľka s odporcom pred notárom Dr. Frankom Seifertom v Rosenheime v Spolkovej republike Nemecko Manželskú zmluvu. V úvodnej poznámke tejto zmluvy v bode I.. je uvedené, že pre každý prípad si týmto volia pre majetko-právnu účinnosť právo Spolkovej republiky Nemecko. V bode II. tejto zmluvy je upravené oddelenie majetku manželov, podľa ktorého, každý manžel zostáva týmto bezo zmeny výhradným vlastníkom všetkých majetkových hodnôt, ktoré do manželstva priniesol, alebo ktoré počas manželstva nadobudne. V bode 3. tejto zmluvy sú uvedené dôsledky rozvodu, keď bolo medzi účastníkmi tejto zmluvy dohodnuté, že v plnom rozsahu vylučujú vyrovnanie zaopatrenia, teda vyrovnanie rozdielne nadobudnutých právnych nárokov na starobný dôchodok, alebo dôchodok pri výkone povolania, alebo zárobkovej činnosti. V bode 2. v III. časti zmluvy, nazvanej dôsledky rozvodu, vyhlásila navrhovateľka, ako aj odporca, že sa vzájomne vzdávajú výživného po rozvode manželstva, aj v prípadoch núdze, a vzdanie sa vzájomne prijímajú. Toto vzdanie sa však neplatí pre obdobie, v ktorom jeden z nich nebude schopný z dôvodu zaopatrovania spoločných potomkov, zarábať si na živobytie. Vzdanie sa v ostatných prípadoch dohoduje ako neodvolateľné, aj v prípade, že sa hospodárske pomery jedného manžela podstatne zmenia, a týmto je úplne nezávislé od budúceho vývoja ich hospodárskych pomerov. Vzdanie sa výživného platí nezávisle od toho, z akého dôvodu, má byť manželstvo v budúcnosti rozvedené. V tomto bode sa uvádza tiež, že notár ich upozornil na to, že odvolanie sa na vzdanie sa výživného, môže porušiť zásadu dobrej viery, teda je neplatné, ak dotknutý manžel bude odkázaný na sociálnu pomoc, pritom nezáleží na úmysle dotknutého manžela poškodiť. Taktiež tu notár uviedol, že nevie posúdiť, či navrhovateľka, ako slovenská štátna občianka, môže účinne uzavrieť manželskú zmluvu s vyššie uvedeným obsahom. O jej platnosti možno získať informácie posudkom Inštitútu pre porovnanie práva, avšak takýto posudok si účastníci neželali. Naproti

tomu si želali uzavretie manželskej zmluvy s vyššie uvedeným obsahom. V bode IV. tejto zmluvy sa okrem iného uvádza, že judikatúra pri posudzovaní účinnosti vyššie uvedených úprav, znamená celkový pohľad na osobné a majetko-právne pomery, a účinnosť úprav kontroluje do tej miery, či z celkového pohľadu pomerov vyplýva porušenie zásady dobrej viery, prípadne, či je daný rozpor s dobrými mravmi. Na následky prípadnej neúčinnosti jednotlivých úprav v tejto zmluve, notár poučil a upozornil účastníkov tejto zmluvy, keďže nemal dostatočné poznatky o osobných a majetkových pomeroch účastníkov zmluvy.

9. Z vyjadrenia navrhovateľky, ako aj z vyjadrenia odporcu zhodne vyplynulo, že ich manželstvo fungovalo iba veľmi krátky čas, cca 3 mesiace, keď navrhovateľka tomto krítkom spolužití opustila spoločnú domácnosť s odporcom v septembri 2003, a od uvedeného času s odporcom nežili v spoločnej domácnosti a navrhovateľka sa odsťahovala naspäť na Slovensko. S odporcom od uvedeného času nie je vôbec v kontakte, nemá o ňom žiadnu vedomosť, rovnako tak odporca o navrhovateľke. Z tohto manželstva nepochádzajú žiadne deti.

10. Z predložených listinných dôkazov zo strany odporcu, ktoré boli súdu doručené dňa 15.4.2019 súd zistil, že odporca bol v čase rozhodnom pre uplatnený nárok, t. j. od 22.4.2015 do dňa právoplatnosti rozsudku súdu o rozvode manželstva zo dňa 5.9.2017 v konkurze - osobnom bankrote (oddlžovacom konaní), ktorá skutočnosť má zásadný vplyv na posudzovanie životnej úrovne žalovaného.

11. Okresný súd v meste Fürth uznesením zo dňa 19.3.2012 začal konkurzné konanie voči žalovanému (odporcovi) pod sp. zn. IN 110/12, ktoré skončilo uznesením dňa 4.5.2018, ktorým uvedený okresný súd povolil žalovanému (odporcovi) oddlženie a zbavil ho zostatku dlhov. Ukončením oddlžovacieho konania a zbavením zostatku dlhu odporcu zo strany súdu, akákoľvek pohľadávka navrhovateľky podľa odporcu zanikla. Navrhovateľka si svoju pohľadávku voči odporcovi v rámci tohto konkurzného konania neuplatnila.

12. Z rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 34C/246/2015 zo dňa 5.9.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.11.2017 súd zistil, že manželstvo navrhovateľky a odporcu bolo rozvedené.

13. Z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Košice si súd vyžiadal správu o príjmoch navrhovateľky, ako aj správu o tom, či bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Z doručenej správy súd zistil, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Košice evidoval v období od 1.1.2015 do 31.12.2017 navrhovateľku v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 13.2.2015 do 1.6.2015, dňa 2.6.2018 bola vyradená pre vznik pracovného pomeru, od 10.3.2016 do 13.4.2016 bola opäť v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Dňa 14.4.2016 bola vyradená pre vznik pracovného pomeru. V evidencii uchádzačov ďalej bola od 19.12.2016 do 23.7.2017. Dňa 24.7.2017 bola vyradená pre odchod do členského štátu EÚ na obdobie dlhšie ako 15 kalendárnych dní. Od 18.9.2017 do 22.5.2018 bola opäť zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a dňa 23.5.2018 bola vyradená pre vznik pracovného pomeru. V dotazovanom období poberala navrhovateľka dávku v hmotnej núdzi, v čase, kedy bola zaradená do evidencii uchádzačov o zamestnanie, vo výške 61,60 € mesačne.

14. Z Potvrdenia o dokladovaní pomerov účastníka konania, doručenom súdu dňa 27.7.2015 súd zistil, že navrhovateľka je vyučená ako kaderníčka. Navrhovateľka podľa lustrácie zo Sociálnej poisťovne v období od podania Návrhu na začatie konania až do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva bola zamestnaná od 21.2.2015 do 20.3.2015 v spoločnosti Taormina s.r.o. na dohodu o pracovnej činnosti, s príjmom 13,20 €. Od dňa 2.6.2015 do 9.6.2015 bola zamestnaná v spoločnosti TAMÁS, s.r.o., s príjmom 125,73 €. Od 18.8.2015 do 19.8.2015 pracovala u Jozef Šiška MEDIWELL, s príjmom 10,- €, od 22.8.2015 do 13.11.2015 bola zamestnaná v spoločnosti DEKORT, spol. s r.o., pričom jej príjem za celé obdobie podľa vymeriavacieho základu bol vo výške cca 1.150,- €. Od 10.3.2016 do 13.4.2016 pracovala na Dohodu o pracovnej činnosti v Green Telecom s.r.o., a od 14.4.2016 do 17.5.2016 pracovala v tejto spoločnosti ako zamestnankyňa s príjmom 115,72 € a 55,23 €. Od 28.12.2016 do 12.1.2017 pracovala na Dohodu o pracovnej činnosti v spoločnosti SIXU s.r.o., s príjmom 22,50 € a 52,50 €. Od 27.1.2017 pracovala na Dohodu o pracovnej činnosti v spoločnosti EMER Servis s.r.o., s príjmom 24,- €, a od 20.2.2017 do 13.3.2017 pracovala na Dohodu o pracovnej činnosti v spoločnosti CLAUDE s.r.o.

15. Podľa ust. § 154 CMP, na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

16. Podľa ust. § 155 CMP, konanie sa začína len na návrh.

17. Podľa ust. § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

18. Podľa ust. § 157, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

19. Podľa ust. § 71 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

20. Podľa ust. § 75 cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

21. Podľa kapitoly II čl. 3, písm b) Nariadenia rady (ES) 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného. 22. Podľa kapitoly III čl. 15, citovaného nariadenia, rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti sa v členských štátoch, ktoré sú viazané haagskym Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23. novembra 2007 (ďalej len "Haagsky protokol z roku 2007"), určuje podľa tohto protokolu. 23. Podľa čl. 3 Haagskeho protokolu z 23. novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť, Článok 3 Všeobecné pravidlo na určenie rozhodného práva

1. Pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu oprávneného.

2. V prípade zmeny obvyklého pobytu oprávneného sa od okamihu zmeny uplatňuje právo štátu nového obvyklého pobytu.

24. Podľa čl. 5 Haagskeho protokolu z 23. novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť Článok 5 Osobitné pravidlo týkajúce sa manželov a bývalých manželov. V prípade vyživovacej povinnosti medzi manželmi, bývalými manželmi alebo osobami, ktorých manželstvo bolo vyhlásené za neplatné, sa článok 3 neuplatňuje, ak s tým jeden z účastníkov nesúhlasí a právo iného štátu, najmä štátu ich posledného obvyklého pobytu, má s manželstvom užšiu väzbu. V takom prípade sa uplatňuje právo tohto druhého štátu.

25. Podľa čl. 7 Haagskeho protokolu z 23. novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť Článok 7 Určenie rozhodného práva na účely konkrétneho konania

1. Bez ohľadu na články 3 až 6 oprávnený na výživné a povinný môžu výlučne na účely konkrétneho konania v určitom štáte výslovne určiť právo tohto štátu ako rozhodné právo pre vyživovaciu povinnosť. 2. Určenie pred začatím takého konania sa musí vykonať vo forme písomnej dohody podpísanej oboma účastníkmi alebo sa musí zaznamenať na akomkoľvek médiu, ktoré umožňuje, aby sa v ňom obsiahnuté informácie mohli použiť v budúcnosti.

26. Súd v prvom rade skúmal, či v danom prípade má právomoc vo veci konať, keď navrhovateľka je občiankou Slovenskej republiky a odporca je občanom Spolkovej republiky Nemecko. V súlade s Nariadením rady ES č. 4/2009 dospel k záveru, že nakoľko obvyklý pobyt oprávnenej osoby, navrhovateľky je na Slovensku, má tunajší súd právomoc v tejto veci konať. Pokiaľ ide o rozhodné právo, súd v súlade s Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23.11.2007 dospel k záveru,

že v danom prípade je rozhodným právom právo Slovenskej republiky, s poukazom na vyššie uvedené články tohto protokolu. Navrhovateľka síce uzavrela tzv. Manželskú zmluvu s odporcom 30.5.2003 v Nemecku, ešte pred uzavretím manželstva s odporcom, kde obaja vyhlásili, že pre každý prípad si volia pre majetkoprávnu účinnosť právo Spolkovej republiky Nemecko. Toto vyhlásenie sa však podľa názoru súdu vzťahuje iba na majetkoprávne veci a nie aj na výživné, pretože to v tejto zmluve nie je uvedené a uvedené vyhlásenie o rozhodnom práve nie je v súlade s čl. 7 protokolu, keď musí byť uzavretá písomná dohoda o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť. Z manželskej zmluvy, ktorú uzavreli účastníci konania teda nie je jednoznačné, že sa dohoda o rozhodnom práve mala týkať aj vyživovacej povinnosti medzi nimi. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že rozhodným právom je právo Slovenskej republiky.

27. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľky na určenie výživného do rozvodu voči odporcovi je neopodstatnený. Súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné priznať navrhovateľke nárok na výživné voči odporcovi, nakoľko navrhovateľka podľa názoru súdu nepreukázala opodstatnenosť svojho nároku. Navrhovateľka nezdokladovala riadne svoje majetkové a zárobkové pomery. Približné zárobkové pomery súd zistil sám na základe lustrácie v Sociálnej poisťovni a dožiadaním od Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Košice, tak ako je to vyššie rozpísané v odôvodnení tohto rozsudku. Tieto skutočnosti však nemusia zodpovedať reálnym príjmom navrhovateľky, pretože vymeriavací základ nie je netto príjem. Taktiež nepreukázala aký je jej zdravotný stav, či je v jej schopnostiach a možnostiach sa riadne zamestnať a nepracovať iba na dohodu o vykonaní pracovnej činnosti, resp. zriadiť si živnosť, keď je vyučenou kaderníčkou. Z vyžiadaných listín súd mal za preukázané, že navrhovateľka pracovala prevažne iba na Dohodu o pracovnej činnosti, aj to iba vo veľmi krátkych časových intervaloch. Nie je zrejmé, na základe akých skutočností, alebo z akých dôvodov bola s navrhovateľkou za každým táto Dohoda o pracovnej činnosti ukončená, a navrhovateľka tieto skutočnosti súdu, ani nezdokladovala. Súd, preto ani nemal možnosť zistiť, na základe akých skutočností bol teda stále s ňou tento pracovný pomer, resp. Dohoda o pracovnej činnosti ukončená, a či si tieto krátkodobé pracovné pomery, resp. Dohody o pracovnej činnosti nespôsobila sama svojim vlastným pričinením. Súdu teda nepreukázala potencionalitu svojich zárobkových možností a tiež dôvod, pre ktorý sa nevie riadne zamestnať a poberať riadny príjem z pracovnej činnosti, ktorý by jej zabezpečil vyšší životný štandard ako príjem, ktorý dosahovala na základe dohôd o pracovnej činnosti. Súd nemal za preukázané ani odôvodnené potreby navrhovateľky, na ktoré požadovala od odporcu výživné vo výške 250,- EUR mesačne. Navrhovateľka nepreukázala, že býva u matky, aké má výdavky na bývanie, stravu, prípadne iné výdavky tak, aby súd mohol posudzovať aj odôvodnenosť jej nároku na určenie výživného až vo výške 250,- € mesačne od odporcu. Súd pri určení výživného prihliada na odôvodnené potreby oprávneného. Pokiaľ navrhovateľka požadovala od odporcu výživné v uvedenej výške, bolo na nej dôkazné bremeno, aby svoj nárok preukázala. Možno teda konštatovať, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, keď svoj nárok nepreukázala žiadnym spôsobom. Navyše na nariadené pojednávanie sa nedostavila a žiadala, aby súd vec rozhodol.

28. Taktiež súd prihliadať aj na dobré mravy. Navrhovateľka s odporcom uzavrela manželstvo dňa 18.6.2003, avšak už po 3 mesiacoch toto manželstvo prestalo fungovať, keďže sa navrhovateľka odsťahovala zo spoločnej domácnosti, a vrátila sa späť na Slovensko, toto manželstvo je v podstate od roku 2003 od septembra nefunkčné, a obaja účastníci konania o sebe nemali žiadnu vedomosť. Navrhovateľka počas celého obdobia až do roku 2015, kedy podala návrh na určenie výživného, nepreukázala, že by aktívne pracovala, že by sa snažila si zabezpečiť svoje živobytie, a že by vyvinula dostatočnú snahu, aby si v rámci svojich vlastných možností a schopností zarobila na seba, a prípadne, aby nadobudla nejaké majetkové hodnoty. Súdu sa toto konanie navrhovateľky javí v rozpore s dobrými mravmi, keď po takmer 12 rokoch od rozchodu s manželom, s ktorým odvtedy ani neboli spolu v kontakte žiada od neho výživné. Okrem toho súd prihliadal aj na Manželskú zmluvu, ktorú uzavreli účastníci pred uzavretím manželstva v Nemecku z 30.5.2003, z ktorej vyplýva, že sa obaja vzdávajú práva na výživné voči druhému manželovi. Navrhovateľka síce tvrdila, že v tom čase bola mladá a neuvedomovala si čo podpisuje, ale sama uviedla, že už v tom čase mal odporca dlhy a tej dobe bola voči nemu vedená exekúcia, bol nadmerne zadlžený, a ona mu finančne prispela na úhradu jeho dlhov. teda podľa názoru súdu si bola vedomá toho čo podpisuje, pričom niekoľkokrát aj sám notár oboch poučoval o prípadnej neplatnosti tejto dohody, no obaja na nej trvali. Preto aj keď Slovenský právny poriadok nepozná inštitút manželskej, resp. predmanželskej zmluvy a teda podľa nášho právneho poriadku takáto zmluvy nie je platná, súd je toho názoru, že je na ňu potrebné prihliadať, keď v nej bola vyjadrená vôľa účastníkov. Preto aj z toho dôvodu, že v čase pred uzavretím manželstva navrhovateľka sama súhlasila s tým, že si

od odporcu za žiadnych okolností nebude nárokovať výživné a po 12 rokoch od rozchodu si tento nárok voči nemu uplatnila, považoval tento postup navrhovateľky súd tiež v rozpore s dobrými mravmi.

29. Súd ale skúmal aj zárobkové a majetkové pomery odporcu, ako povinného z vyživovacej povinnosti a mal za preukázané, že odporca v danom čase, za ktorý odporkyňa požadovala určenie výživného t.j. od podania návrhu do rozvodu manželstva, bol v konkurznom konaní, na jeho majetok bol vyhlásený konkurz na základe uznesenia Okresného súdu Führt zo dňa 19.3.2012, a toto konanie bolo skončené až 4.5.2018. Príjem odporcu podľa udania jeho právneho zástupcu činil v čase konkurzného konania, v čase oddlženia okolo 1.000,- € mesačne, avšak vzhľadom na všetky dlhy, ktoré odporca v tom čase mal, bola prevažná časť jeho príjmu sťahovaná na jeho dlhy v rámci tohto konania, a povinnému ostala časť príjmu, ktorá slúžila iba na jeho základné potreby na stravu, a ubytovanie, na úhradu týchto potrieb, teda zostala mu iba minimálne zákonom stanovená časť podľa nemeckého práva, nepostihnuteľné minimum, z ktorého v podstate žil. Nemal teda dostatok finančných prostriedkov na to, aby ešte mohol prispievať aj na výživu navrhovateľky. Súd teda dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila dannosť svojho nároku, rovnako súd zistil aj tú skutočnosť, že nie je, a nebolo v možnostiach a schopnostiach odporcu, prispievať na výživu navrhovateľky, nakoľko aj na neho v tom čase bolo vedené konkurzné konanie, a bol v oddlžení, preto súd dospel k záveru, že nárok je potrebné zamietnuť v celom rozsahu.

30. Podľa ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa ust. § 57 Civilného mimosporového poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

32. Podľa ust. § 58 Civilného mimosporového poriadku o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. Výrok o trovách konania sa opiera o citované ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého je náhrada zaplatených trov konania účastníkovi v mimosporovom konaní zásadne vylúčená, a teda žiaden z účastníkov nemá voči ostatným účastníkom nárok na náhradu trov konania.

34. Podľa čl. 6 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

35. Podľa ust. § 155 ods. 1 Civilného sporového poriadku každý má právo konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.

36. Podľa ust. § 155 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak podanie alebo dôkaz nie je v štátnom jazyku, súd vyzve toho, kto ich predložil, aby v určenej lehote zabezpečil preklad podľa osobitného predpisu; inak ho zabezpečí sám.

37. Podľa ust. § 155 ods. 3 Civilného sporového poriadku trovy tlmočenia podľa odseku 1 znáša štát. Na trovy prekladu podľa odseku 2 sa použijú ustanovenia o trovách konania podľa šiestej hlavy druhej časti tohto zákona.

38. Podľa ust. § 57 Civilného mimosporového poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

39. Predmetom konania výživné medzi manželmi. Odporca - povinný, je cudzím štátnym príslušníkom, žije v Spolkovej republike Nemecko, a jeho materinským jazykom je nemecký jazyk.

40. Podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky všetci účastníci sú si v konaní pred súdmi rovní. Keďže majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie, musí im súd zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. Toto právo v sebe zahŕňa aj právo vystupovať pred súdom a robiť podania v jazyku, ktorému rozumejú a na druhej strane aj povinnosť súdu komunikovať s účastníkom v jeho materčine.

41. Podľa ust.§ 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V zmysle judikatúry (R 21/1986 a R 74/2003) účastníkovi konania nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy spojené s pribratím prekladateľa a tlmočníka na to, aby účastník mohol v súdnom konaní konať vo svojej materčine. Preto súd štátu nepriznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením odmeny prekladateľke.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 1 60/2015 Z.z., ďalej iba .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.