Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21CoE-16-2018.pdf
PDF · 76.22 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoE/16/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej: zastúpenej: Advocate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: I. J., nar. XX.XX.XXXX, S. XXXX/XX, J., o vymoženie 1.051,58 eur s prísl., o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 4Er/717/2006-91 zo dňa 20. novembra 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým PhD. pod sp. zn. EX 316/06 vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Oprávnená sa domáhala vykonania exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej rozhodcovskej, a.s., sp. zn. SR 0956/06. Na odôvodnenie súd uviedol, že oprávnená a povinný uzavreli dňa 9. novembra 2005 formulárovú Zmluvu o úvere č. 1770036, ktorej neoddeliteľnou častou sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré obsahujú v odseku 17. rozhodcovskú doložku zakladajúcu právomoc rozhodcovského súdu. Povinný mal možnosť len návrh zmluvy prijať alebo ako celok ju odmietnuť. Táto rozhodcovská doložka núti povinného podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a zbavuje ho možnosti riešiť spory pred štátnym súdom. Túto skutočnosť súd považuje za neprijateľnú podmienku v neprospech spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák. a je absolútne neplatná. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, a preto je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Na základe toho súd prvej inštancie exekúciu vyhlásil za neprípustnú podľa § 57 ods. 1 písm. g) E. p. a exekúciu zastavil. Rozhodnutie o trovách vyhradil samostatnému uzneseniu.
2. Oprávnená včas podaným odvolaním navrhla zrušiť toto uznesenie a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne posúdil zmluvu o úvere ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže ide o obchodnoprávny vzťah, preto sa v nej nemuseli uvádzať náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z. z. Zmluva o úvere sa bez ohľadu na dohodu zmluvných strán riadi Obchodným zákonníkom. Poukázala tiež na znenie § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák., ktoré zakazuje ustanovenie zmluvy, ktoré by nútilo spotrebiteľa pri podávaní žaloby postupovať výlučne v rozhodcovskom konaní. Oprávnená považuje rozhodcovskú doložku za platnú, pretože umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom, nie je pravdou, že by nútila povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Prípustnosť rozhodcovského konania vyplývaj aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov, ktorá jednoznačne umožňuje mimosúdne riešenie sporov zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Záverom oprávnená uviedla, že v danom prípade nedošlo k porušeniu princípu rovnosti účastníkov konania, keďže rozhodcovský súd doručil povinnému všetky písomnosti, ku ktorým mal možnosť sa vyjadriť.
3. Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávnenej nevyjadrili.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 380 C. s. p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
5. V prerokúvanej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný u súdneho exekútora 21. augusta 2006, v dôsledku čoho sa exekučné konanie dokončí podľa predpisov účinných do 30. novembra 2006 (§ 240 ods. 1 Ex. por.).
6. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v cit. znení. V tomto smere odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, ktoré je výstižné (§ 387 ods. 2 C. s. p.). K jednotlivým námietkam oprávnenej možno doplniť toto:
7. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere z 9. novembra 2005 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák. v znení účinnom k tomuto dňu. Oprávnená ako spoločnosť poskytujúca úvery konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 Obč. zák., povinná však nekonala v takomto postavení a je potrebné ju podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. považovať za spotrebiteľa. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Obč. zák. totiž na vylúčenie vlastnosti spotrebiteľa nepostačuje, ak určitá osoba koná na účely svojho povolania, ale musí konať v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V prerokúvanej veci je potom nepodstatné, či táto zmluva je alebo nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere alebo zmluvou o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, pretože ani jedno ani druhé nevylučuje použitie ustanovení § 52 a nasl. Obč. zák. Neprijateľné podmienky sú upravené práve v § 53 Obč. zák., v dôsledku toho je rozhodné len to, či zmluva o úvere medzi oprávnenou a povinnou napĺňala znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 Obč. zák. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v cit. znení nesmeli spotrebiteľské zmluvy obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). Za takú neprijateľnú podmienku sa podľa § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák. považuje aj to, keď sa v rámci dojednanej doložky od spotrebiteľa vyžaduje, aby svoje spory riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V prerokúvanej veci je rozhodcovská doložka obsiahnutá v odseku 17. všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na ktoré odkazuje zmluva o úvere. Obsiahnutie rozhodcovskej doložky v týchto podmienkach už samo osebe vylučuje záver o tom, že by ju bolo možné považovať za individuálne dojednanú v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zák. Tak zmluva, ako aj obchodné podmienky majú formulárovú podobu. Do zmluvy sa rukou (počítačovo) vpisovali niektoré údaje, obchodné podmienky boli predtlačený jednostránkový dokument. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v ods. 17. je jednoznačne rozhodcovskou doložkou výlučnou, keďže zveruje právomoc rozhodovať len rozhodcovskému súdu. Uzatváranie rozhodcovskej doložky súčasne s uzatváraním zmluvy o úvere (jedným úkonom) vedie k tomu, že dlžník nemá šancu sa slobodne rozhodnúť, či rozhodcovskú doložku akceptuje alebo nie. To vedie k záveru, že rozhodcovskú zmluvu medzi oprávneným a povinným treba považovať za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák.
8. Pokiaľ ide o tvrdenú „alternatívnosť“ tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorou argumentovala oprávnená v podanom odvolaní, tá je v skutočnosti len zdanlivá. Iniciovanie akéhokoľvek súdneho konania prichádza do úvahy predovšetkým zo strany veriteľa (oprávnenej), nie dlžníka (povinného). Znenie ods. 17. rozhodcovskej doložky pritom umožňuje dodávateľovi (veriteľovi, oprávnenému) voliť si medzi štátnym súdom a rozhodcovským súdom. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde pritom automaticky vylučuje právomoc štátneho súdu, čo vyplýva zo znenia druhého odseku časti vety za bodkočiarkou rozhodcovskej doložky. Takáto voľba, a tým aj znevýhodnenie spotrebiteľa, je pritom podľa súdu práve cieľom takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy, ktorú oprávnený používa opakovane, čo z rozhodcovskej zmluvy v podstate bez ďalšieho robí neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka (porov. uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-342/13, Sebestyén proti Kővári, OTP Bank, OTP Faktoring a Raiffeisen Bank). Okrem toho má súd podľa cit. uznesenia SD EÚ pri posudzovaní rozhodcovskej doložky overiť, či cieľom alebo následkom predmetnej zmluvnej podmienky je zbavenie spotrebiteľa práva podať žalobu alebo iný opravný prostriedok alebo bránenie v uplatnení tohto práva. Voľbou Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej rozhodcovskej, a.s., sledoval oprávnený práve tento cieľ. Z úradnej činnosti tunajšieho odvolacieho súdu, ale aj ďalších súdov na Slovensku je známe, že tento rozhodcovský súd vyhovie takmer všetkým žalobám oprávneného, a to dokonca v celom rozsahu. Pritom takmer v každom prípade dospeje k záveru, že nároky oprávneného sú v súlade so zákonom, že zmluva nikdy neobsahuje nijakú neprijateľnú podmienku a pod. To všetko napriek tomu, že tomuto súdu musia byť známe stovky rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (dostupné na jeho stránke V.), v ktorých boli potvrdené právne závery nižších súdov o tom, že rozhodcovské doložky používané oprávneným v jeho zmluvách zakladajúce právomoc tohto rozhodcovského súdu sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Napriek tomu tento rozhodcovský súd (konajúci takmer výlučne dvoma alebo troma rozhodcami, ktorých mená sa pravidelne opakujú a u ktorých je otázne, či vzhľadom na počty vydávaných rozhodcovských rozsudkov vôbec môžu žaloby oprávnenej náležite posúdiť) vytrvalo dospieva k záveru, že rozhodcovské doložky sú platné, že má právomoc a že nároky oprávnenej sú opodstatnené. To opodstatňuje záver, že voľba tohto rozhodcovského súdu zo strany oprávneného je zámerná, pretože je oprávnený na ňom nadpriemerne úspešný. Rozhodcovská zmluva tak podľa súdu jednoznačne sleduje zámer brániť povinnému v uplatnení opravných prostriedkov (obrán) proti nároku oprávnenej.
9. Vzhľadom na to je správny záver súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere medzi oprávnenou a povinnou je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a ako taká je podľa ods. 5 cit. paragrafu neplatná. Neplatnosť rozhodcovskej zmluvy tak znamená, že rozhodcovský rozsudok v prerokúvanej veci bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal oprávnenie. To podľa dnes už ustálenej judikatúry znamená, že takýto rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom (porov. už citovaný judikát R 46/2012) a na jeho základe nemožno vykonať exekúciu. To robí exekúciu neprípustnou, preto ju súd prvej inštancie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. správne zastavil.
10. Na základe toho odvolací súd podľa § 387 C. s. p. jeho uznesenie ako vecne správne potvrdil.
11. Súd prvej inštancie vyhradil rozhodnutie o trovách exekúcie samostatnému rozhodnutiu, preto o trovách exekúcie (vrátane trov odvolacieho konania) rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnom zastavení konania.
12. Toto uznesenie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.