Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-15T/99/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom Mgr. Jánom Odnogom, v trestnej veci obžalovaného F. A., N.. XX.X.XXXX M. V., pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 30.4.2019 takto

rozhodol:

Obžalovaný: F. A., N.. XX.XX.XXXX M. V., trvalým bydliskom K. Č.. XXX, t.č. ÚVTOS Dubnica nad Váhom,

j e v i n n ý, ž e

dňa 24.06.2018 v čase približne o 00:30 h viedol osobného motorové vozidlo značky Fiat Brava, EČV: V.-XXXBD, VIN D., zelenej metalízy, v Myjave na ulici X. V., kde pred bytovým domom číslo XXX/XX uvedené vozidlo zastavil pri pravom okraji vozovky na základe pokynu príslušníka Policajného zboru ppráp. W. S. vykonávajúceho služobný zákrok v rámci dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, avšak potom obžalovaný nasmeroval kolesá na ešte stojacom vozidle doľava smerom na ppráp. W. S. stojaceho v strede vozovky približne vo vzdialenosti dva metre od prednej časti uvedeného vozidla a následne na vozidle pridal plyn a dal vozidlo prudko do pohybu, načo ppráp. W. S. pred vozidlom v snahe vyhnúť sa zrážke ihneď uskočil smerom vpravo a ľavou nohou sa reflexívne vzoprel a odrazil od prednej časti uvedeného vozidla, aby stlmil náraz, následne obžalovaný jazdil ďalej s uvedeným vozidlom smerom do centra mesta Myjava, kde na ulici V.. T.. Š. pred bytovým domom číslo XXX/XX vozidlo odstavil a ušiel na neznáme miesto, a uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že mu bol Trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 23.04.2014, spisovej značky 0T/29/14, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.07.2014, uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 67 (šesťdesiatsedem) mesiacov,

t e d a

- použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou

- maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti

č í m s p á c h a l

zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 323 ods. 2 Trestného zákona , § 41 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 37 písm. h), m) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze riadiť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 1 (jeden) rok.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal na tunajšom súde obžalobu sp. zn. Pv 469/18/3304-39 zo dňa 29.10.2018 na obžalovaného F. A., N.. XX.X.XXXX M. V. pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, ktorých sa mal obžalovaný dopustiť na tom skutkovom základe ako je uvedené v skutkovej vete vo výroku rozsudku.

Súd na hlavnom pojednávaní v dňoch 22.2.2019, 22.3.2019 a 26.4.2019 vykonal dokazovanie výsluchom poškodeného W. S., svedkov Ľ. K., Q. K., F. F., ďalej prečítal výpoveď svedkyne F. S., ktorá na hlavnom pojednávaní odoprela vypovedať, prečítal výpovede svedkov V. W., J. W., V. F. a oboznámil listinné dôkazy tak ako to vyplýva zo zápisníc o hlavnom pojednávaní vrátane oboznámenia spisov 1Tp/44/2018 a 0T/29/2014.

Obžalovaný F. A. na hlavnom pojednávaní dňa 22.2.2019 najskôr po poučení o možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia a nevinný zo zločinu útoku na verejného činiteľa. Súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku neprijal vyhlásenie obžalovaného nakoľko trestná činnosť bola spáchaná v súbehu, prelínala sa a pri prípadnom výsluchu by súd musel obžalovaného vypočúvať k obom trestným činom, pretože ich nebolo možné jednoznačne oddeliť aby sa nezasahovalo pri výsluchu aj do priznaného trestného činu marenia. Obžalovaný následne na hlavnom pojednávaní dňa 22.2.2019 využil svoje právo vo veci nevypovedať, pričom na tomto stanovisku výslovne zotrval aj po výsluchu všetkých svedkov na pojednávaní dňa 26.4.2019 a uviedol, že sa chce vyjadriť iba v záverečnej reči.

Poškodený W. S. na hlavnom pojednávaní dňa 22.2.2019 uviedol, že dňa 23.6.2018 nastupoval do nočnej zmeny s kolegom K., kedy vykonávali hliadku v obvode služobného obvode Myjava. Mali preverenie na ulici X.V. Myjava, pri paneláku, ktorý sa nazýva „čínsky múr“ ktoré bolo ukončené asi o 00:30 hod dňa 24.6.2018. V tom čase počuli po ulici Novomestskej ísť vozidlo veľkou rýchlosťou, bolo počuť vysoké otáčky motora pískanie pneumatík na kruhovom objazde pri Bille. Pri tom bola prítomná aj hliadka mestskej polície, s ktorou vykonávali preverenie na ulici X.V.. Keďže vozidlo išlo ich smerom, rozhodli sa ho zastaviť. Dané miesto je riadne osvetlená ulica. Poškodený vošiel do vozovky a dával mávaním červeného svetla vodičovi znamenie na zastavenie vozidla, ktoré pred ním zastavilo. Išlo o vozidlo Fiat Brava ev. č. V.. Toto vozidlo viedol prítomný obžalovaný, F. A., poškodený sledoval osobu vodiča už keď sa vozidlo približovalo a spomaľovalo, poškodený spoznal obžalovaného, tohto pozná z predchádzajúcej služobnej činnosti ako záujmovú osobu. V minulosti bol na adrese u obžalovaného preverovať nahlásenú udalosť, ktorú hlásila jeho priateľka, že sa mali vyhadzovať veci z balkóna, vtedy A. nezastihli, ale videl ho predtým na fotkách v policajnej databáze, v registri obyvateľov a ako záujmovú osobu, pretože v minulosti hliadky hovorili, že s obžalovaným v minulosti boli problémy. Poškodený uviedol, že pred skutkom už tvár obžalovaného jednoznačne poznal. Obžalovaného videl cez sklo vozidla. So zrakom problém nikdy nemal, lekársku prehliadku absolvoval. Nevie presne uviesť ako ďaleko presne bol od vozidla, mohlo to byť 2 - 3 metre, ale presne si nepamätá. Stál pred vozidlom

a to tak, že bol mierne vľavo pred vozidlom v smere, z pohľadu od vozidla. Ľavé okno, jazdca, bolo zatvorené, druhé nevidel. Vedľa neho sedela ďalšia osoba, žena, útlejšej postavy, ale on sa sústredil na vodiča, ktorému ešte dával znamenie aby zastavil viac pri kraji, v tom momente vodič vytočil kolesá smerom na poškodeného, poškodený pritom počul točenie kolies na suchej vozovke a videl, že sa točili doľava, teda smerom k nemu, obžalovaný prudko zošliapol plynový pedál, pískali pneumatiky, vozidlo sa dalo prudko do pohybu, auto smerovalo priamo na poškodeného na jeho nohy, prednou časťou by ho vozidlo určite zasiahlo, asi na stred vozidla, tam sa odrazil od vozidla smerom do stredu vozovky, inak by určite došlo k nárazu, keby neuskočil. Reflexívne odskočil z miesta, pričom sa zoprel ľavou nohou do prednej časti vozidla, aby tlmil náraz, nespadol. V blízkosti tohto miesta bola pouličná lampa, čiže osvetlené to bolo riadne, preto dobre videl obžalovaného. Keďže vozidlo začalo unikať, poškodený použil donucovacie prostriedky a to 4x varovný výstrel do vzduchu, kedy vozidlo ďalej pokračovalo po ulici 1. Mája, potom M.R. Štefánika. Dali sa vozidlo prenasledovať, mali majáky, sirénu, svietil nápis stop, vodič to nerešpektoval, unikal. Na krátky okamih vozidlo stratili z dohľadu, ktoré potom našli odstavené pri obchodným domom Myjavanka pri bytovom dome XX. Z vozidla sa dymilo, takticky k nemu pristúpili, nahliadli a zistili, že sa v ňom už nikto nenachádzala. Na ľavej strane videli tri osoby, ktoré poškodený pozná, že ide o bratov W. P. V.N. F. z Myjavy, ktorí uviedli, že videli dve osoby, unikajúce poza obchodný dom Myjavanka. Hliadka potom prišla strážiť odstavené vozidlo a poškodený s kolegom K. sa potom presunuli na miesto, kde poškodený vedel, že obžalovaný A. býva s priateľkou, kde klopali, búchali ale nikto im neotváral. Následne sa opäť presunuli k odstavenému vozidlu, kde čakali na príchod výjazdovej skupiny. Poškodený uviedol, že vozidlo zastavil využívajúc pritom svoje oprávnenie kontrolovať a zastavovať vozidlá, nakoľko vodič šiel vysokou rýchlosťou, čo bolo počuť vysokými otáčkami motora a pískaním pneumatík, ktorú skutočnosť, dôvod chcel poškodený chcel preveriť a zisťovať. Po zastavení vozidla šiel vykonať kontrolu osoby vodiča, kontrolu dokladov a spýtať sa na dôvod prečo ide takým spôsobom. Žiadnu výzvu použiť poškodený nestihol. Vozidlo sa po pár sekundách, nevie uviesť presne rozbehlo. Aj za túto krátku dobu si všimol osobu obžalovaného a to aj napriek tomu, že ho osobne nevidel, pretože ho poznal z fotiek. Kruhový objazd od miesta, kde poškodený stál s príslušníkmi polície, je vzdialený cca 50metrov. Bytovka od kruhového objazdu, kde obžalovaný hlučne išiel je vzdialená asi 10-15 metrov.

Svedok Ľ.L. K. na hlavnom pojednávaní dňa 22.2.2018 uviedol, že s kolegom S. vykonával nočnú hliadku 24.6.2018. Na ulici X.V. mali preverenie rušenia nočného kľudu, kde už bola hliadka mestskej polície. Ako stáli na tomto mieste, počuli ako na kruhovom objazde ide vozidlo zjavne vysokou rýchlosťou, pretože mu pískali gumy. Kolega S. sa rozhodol zastaviť vozidlo tak ako to predpísaným spôsobom policajt v noci má robiť, červeným svietidlom a ukazoval rukou kam má zastaviť. Vozidlo zastavilo na kraji vozovky. Svedok podľa interných predpisov prešiel za ľavú časť vozidla oproti stredovému stĺpiku, stál teda zboku auta, aby videl aj osoby vnútri, aj svojho kolegu. Vodič reagoval tak, že keď kolega S. pristupoval k vozidlu, vodič vytočil kolesá smerom doľava smerom do cesty na kolegu S., kolesá vytočil úplne doľava, prudko pridal plyn, auto zahučalo, S. musel uskočiť do stredu vozovky, pričom sa odrazil od prednej kapoty vozidla, aby ho vodič nezrazil. Od zastavenia vozidla do úteku to trvalo len krátku dobu, nevie presne, do 10sekúnd odhadom maximálne, kolega S. nestihol povedať ani žiadnu výzvu na predloženie dokladov. S. bol od vozidla tak do 2 metrov. Svedok uviedol, že keby vodič vozidla, obžalovaný, chcel po zastavení opäť ísť, nemusel vytáčať pneumatiky a vozidlo smerovať na S., keby šiel rovno, nič mu nebránilo, aby S. obišiel, nebola tam žiadna prekážka, ktorej by sa musel vyhnúť. Policajné vozidlo nezavadzalo v jazde obžalovanému. Bolo odstavené na parkovisku pred bytovkou. Kolega S. potom vypálil 4 výstrely lebo vozidlo unikalo. Potom prešli celé centrum na koniec námestia. Našli vozidlo, dymilo sa z vozidla, vo vozidle už nikto nebol. Následne prišla hliadka mestskej polície, ktorá zabezpečila vozidlo a on s kolegom S. šli do bydliska obžalovaného, lebo vedeli kde býva, ale ten sa tam ale nenachádzal. Svedok uviedol, že videl aj vodiča, ktorým bol obžalovaný, videl ho zboku a aj spolujazdkyňu, žena s dlhšími tmavými vlasmi. Svedok uviedol ďalej, že by spoznal aj svedkyňu, bolo tam dobré osvetlenie, pouličná lampa svietila. Svedok nepoznal totožnosť obžalovaného, predtým ho ani nepoznal, vtedy ho videl prvý krát, o koho sa jedná mu povedal hneď ako sa to odohralo, kolega S., ktorý obžalovaného poznal a vedel, že sa volá A. a kde býva. Dôvodom na zastavenie vozidla bola samotná zjavne rýchla a hlučná jazda vodiča, hučalo auto a pískali gumy, bola noc preto sa rozhodli vozidlo skontrolovať a zastaviť. Boli blízko paneláku. Svedok uviedol, že je povinnosťou policajta viesť vodiča k dopravnej disciplíne.

Svedok Q. K. na hlavnom pojednávaní dňa 22.2.2018 uviedol, že ako príslušník mestskej polície Myjava bol s kolegom F. F. na preverení na ulici X.V., kde malo dochádzať k rušeniu nočného kľudu. Po preverení prišla hliadka OO PZ Myjava, s ktorou si vymenili informácie. Svedok uviedol, že videl vozidlo približovať

sa veľkou rýchlosťou, na kruhovom objazde bolo počuť vysoké otáčky motora na kruhovom objazde pri Bille a pískanie pneumatík. Približujúce vozidlo sa rozhodol pán S. zastaviť a skontrolovať. Zastavoval ho predpísaným spôsobom, vstúpil na vozovku aby ho vodič videl a červeným svetlom ho zastavoval a odstavoval. Následne vozidlo znížilo rýchlosť, nezastavilo úplne, vodič sa rozhodol neuposlúchnuť výzvu, nasmeroval kolesá na S. a pridal plyn, odpichol z miesta. Na to S. sa odrazil od kapoty auta, inak by si nezachránil zdravie. Svedok stál vtedy na chodníku, vozidlo videl z prednej bočnej strany. Vozidlo bolo pri zastavovaní nasmerované kolesami akoby už chcelo odbočovať na parkovisko, potom si to vodič rozmyslel. Svedok posádku vozidla nevidel, lesklo sa mu z jeho uhla svetlo pouličnej lampy od čelného skla vozidla. Svedok dodal, že vodič keby nezmenil smer nasmerovaných kolies, vozidlo by pokračovalo ďalej a nemalo v ceste žiadnu prekážku. Dodal, že to celé prebehlo rýchlo, neviem koľko presne to trvalo. Následne zazneli 4 varovné výstrely, hliadka OO PZ začala vozidlo prenasledovať. Ich hliadka mestskej polície išla za vozidlom, hliadka prišla k vozidlu Myjavanka, kde strážili vozidlo.

Svedok F. F. na hlavnom pojednávaní dňa 22.2.2018 uviedol, že ako príslušník mestskej polície boli s kolegom K. vyslaní na ulicu X. V. na preverenie, kde sa stretli s príslušníkmi OO PZ. Na kruhovom objazde počuli rýchlo jazdiť vozidlo, pneumatiky zapískali. Svedok S. vošiel do cesty, do stredu vozovky, zastavil vozidlo červeným svetlom, toto zastavilo, po chvíli sa vytočili kolesá, toto svedok videl, vozidlo sa potom rýchlo rozbehlo, správalo sa agresívne, počul hluk motora, bolo jasné, že vodič chce utiecť, vozidlo zrýchlilo, kolega S. musel odskočiť aby ho vozidlo nezrazilo, odrazil sa nohou od vozidla a toto veľkou rýchlosťou šlo preč. Odkedy vozidlo zastavilo a odkedy sa rozbehlo prešla veľmi krátka doba, možno 3 sekundy, odhadom. Svedok stál asi 3 metre od vozovky ďaleko, takže mal dobrý výhľad na túto situáciu. Svedok videl, že za volantom sedí nejaký muž a spolujazdkyňa bola žena. Do tváre ich však nevidel. Svedok ďalej uviedol, že ich hliadka išla po ulici Partizánskej, mysleli si, že ho nadbehnú, hliadka OO PZ prenasledovala vozidlo. Potom vozidlo našli prázdne na M.R. Štefánika. Ich vozidlo mestskej polície sa nachádzalo na parkovisku na ul. 1.mája.

Na hlavnom pojednávaní dňa 26.4.2019 súd postupom podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku prečítal výpoveď svedkyne F. S., ktorá na hlavnom pojednávaní využila svoje právo nevypovedať z dôvodu, že je družkou obžalovaného. Súd mal za to, že boli splnené všetky procesné podmienky na čítanie zápisnice o výsluchu svedkyne z prípravného konania zo dňa 26.6.2018. V prvom rade ide o výsluch svedkyne realizovaný po vznesení obvinenia obžalovanému, ktoré mu bolo vznesené a oznámené 25.6.2018, pričom obžalovanému bolo oznámené, že sa uskutoční výsluch svedkyne, pričom výslovne uviedol, že nechce byť prítomný pri tomto úkone. Zároveň svedkyňa pred svojim výsluchom bola riadne poučená v zmysle § 130 Trestného poriadku a výslovne vyhlásila, že toto právo nevyužíva, vypovedať bude a to napriek tomu, že obžalovaný F. A. je jej partner. Zároveň výsluch svedkyne bol realizovaný dňa 26.6.2018 v čase od 11.35 do 12.10 hodiny, teda predtým ako vôbec začal výsluch F. A. pred sudcom pre prípravné konanie v súvislosti s návrhom prokurátora na jeho vzatie do väzby, ktorý začal od 16.00 hodiny pri končení ktorého bol opatrením ustanovený obžalovanému obhajca V.. M. V. po tom, čo súd rozhodol, že sa obžalovaný berie do väzby. Výsluch svedkyne bol teda realizovaný ešte v čase, keď neexistoval dôvod povinnej obhajoby. Z pripojeného a na hlavnom pojednávaní oboznámeného spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1Tp/44/2018 pritom vyplýva, že ustanovenie obhajcu bolo doručené Okresnému riaditeľstvu PZ v Novom Meste nad Váhom dňa 28.6.2018, teda v zmysle § 36 ods. 5 Trestného poriadku účinok zastupovania obhajcom nastal okamihom doručenia orgánu činnému v trestnom konaní až dňa 28.6.2018. Nebolo preto povinnosťou vyšetrovateľa policajného zboru upovedomovať o tomto výsluchu svedkyne obhajcu, pretože v čase výsluchu ešte ani nebol ustanovený a takáto povinnosť vznikla vyšetrovateľovi až dňa 28.6.2018. Nič preto nebránilo výsluchu svedkyne F. S. dňa 26.6.2018 a nič nebránilo ani súdu následne prečítať jej výpoveď z prípravného konania zo dňa 26.6.2018 na hlavnom pojednávaní, nakoľko jej čítanie bolo v súlade so zákonom. Súd pritom dodáva, že je bežnou praxou, že obhajca neskôr zvolený alebo ustanovený ako bol vykonaný výsluch obvineného alebo svedka, môže žiadať o jeho opätovné vykonanie za jeho účasti, ktorá možnosť nebola využitá ale ani navrhovaná zo strany obžalovaného alebo jeho obhajcu.

Z prečítanej výpovede svedkyne F. S. z jej výsluchu zo dňa 26.6.2018 vyplýva, že s obžalovaným tvoria pár asi dva roky, nie sú manželia. Od januára 2018 bývali spoločne. Obžalovaný pracuje, ale neoficiálne. Svedkyňa uviedla, že dňa 23.6.2018 bola s obžalovaným na hasičskej súťaži v obci Kostolné. Tam boli spolu celý deň a popíjali. Keďže bola pripitá, nechcela šoférovať auto Fiat Brava, tmavozelenej farby, EVČ V. XXX A., ktoré majú. Auto je písané na obžalovaného, ale ona na ňom jazdí. V daný deň, asi okolo

polnoci odchádzali z obce Kostolné. Svedkyňa nechcela šoférovať, nakoľko bola pripitá, preto ich auto šoféroval obžalovaný F. A.. Asi okolo pol jednej v noci, čo už bola nedeľa, prechádzali cez Myjavu okolo Billy cez kruhový objazd smerom do centra mesta, kde bývajú na ulici M.R. Štefánika. Obžalovaný išiel moc rýchlo, chcel mať tú jazdu čím skôr za sebou. Stalo sa, že ich zastavili policajti. Obžalovaný zastavil na výzvu policajta, ktorý ho zastavoval červeným svetlom. Obžalovaný zastavil kúsok pred policajtom. Obžalovaný policajta nechcel zraziť, chcel len ísť domov a mať tú jazdu čím skôr za sebou, lebo vedel, že nemôže šoférovať. Stalo sa to, že obžalovaný zatočil doľava, smerom do vozovky a chcel odísť z miesta, kde ho policajt zastavil, nechcel ho zraziť, chcel sa mu vyhnúť. Rýchlejšie pridal plyn a odišiel smerom domov. Potom svedkyňa počula nejaký hluk, nevie, či to boli výstrely, zaregistrovala dve rany. Zaregistrovala, že policajti idú za nimi, blikali svetlami. Zľakli sa a nevedeli, čo majú robiť. Išlo o skratové konanie. Svedkyňa hovorila obžalovanému aby zastavil, nevie, či ju počul. Plakala, bála sa. Potom zastavili na konci ulice M.R. Štefánika, pričom s obžalovaným vystúpili z auta a utekali popri ceste, poza obchodný dom Myjavanka, pomedzi činžiaky. Zo strachu sa nevrátili a nepriznali, hoci to zvažovali. Svedkyňa vie, že obžalovaný už bol v minulosti trestne stíhaný a má zadržaný vodičský preukaz a to bol dôvod, prečo začal pred policajtmi utekať. Svojho konania svedkyňa ľutuje.

Z prečítanej výpovede svedka V. W. z prípravného konania zo dňa 26.6.2018 na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že dňa 24.6.2018 v čase asi okolo 00:30 hod bol s V. F. P. J. W. na ulici F. Š. XXX/XX pred vchodom, keď v tom počul pískanie gúm od vozidla pri brzdení. V. F. sa rozbehol k tomu pískaniu, následne spozoroval policajné majáky. Tiež sa rozbehol smerom k vozidlu, dorazil tam k vozidlu v tom čase ako policajti. Bol to Fiat Brava, tmavozelenej farby. Svedok nevidel z vozidla nikoho vybehnúť. V. F. P. J. W. policajtom povedali, že kadiaľ utekal vodič vozidla, chalani ho videli.

Z prečítanej výpovede svedka J. W. z prípravného konania zo dňa 26.6.2018 na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že dňa 24.6.2018 v čase asi okolo 00:30 hod bol s V. W. P. V.N. F. pri mäsiarstve na ulici Dolná štvrť. Rozprávali sa a v tom započul flekovanie auta, prudké brzdenie a pískanie gúm. V. F. sa rozbehol tým smerom. Svedok zbadal policajné svetlá a tiež šiel tým smerom. Videl odparkované vozidlo Fiat Brava tmavozelenej farby. Medzitým ako došiel k autu počul dva krát buchnúť dvere od vozidla. Vo vzdialenosti asi 70metrov od toho vozidla videl jednu osobu ako uteká smerom do centra mesta, k Myjavanke, potom ho stratil z dohľadu. Jednalo sa o muža s krátkymi vlasmi, vysokého asi 180cm. Muž utekal akoby ho niekto naháňal. Myslí si, že tam boli dve osoby, lebo dvere počul buchnúť dva krát, ale druhú osobu nevidel. Policajtom povedal, kadiaľ osoba utekala. Nejako so štátnymi policajtmi prišla aj mestská polícia.

Z prečítanej výpovede svedka V. F. z prípravného konania zo dňa 26.6.2018 na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že dňa 24.6.2018 v čase asi okolo 00:30 hod bol s V. W.Ž. P. J. W. na ulici Dolná štvrť pri mäsiarstve. Zrazu počul vysoké otázky motora nejakého vozidla. Preto išiel smerom k mostu a v priebehu toho ako sa približoval počul flekovanie vozidla. Keď mal vozidlo na dohľad, videl ako z miesta vodiča vystúpil nejaký muž, vysoký asi 180 cm, bol v čiernom a mal krátke tmavé vlasy. Tento muž začal utekať smerom do mesta po chodníku pred obchodným dom Myjavanka. Z vozidla videl vystupovať jednu osobu, druhú nevidel, je možné že vystúpila aj druhá osoba, na miesto spolujazdca vrhal strom tieň. Išlo o vozidlo Fiat Brava tmavozelenej farby. Predtým ako prišiel k vozidlu, prišli tam štátni policajti a v zápätí aj mestská polícia. Štátnym policajtom ukazoval cestu, ktorým smerom vodič z vozidla utekal a tí išli za vodičom. Mestskí policajti ostali pri vozidle.

Zo správy spoločnosti Orange Slovensko, a.s., IČO:35697270 zo dňa 15.8.2018 a príloh vyplýva, že na základe rozhodnutia sudcu Okresného súdu Trenčín sp. zn. Ntt 205/2018 zaslala táto spoločnosť výpis z uskutočnenej telekomunikačnej prevádzky v čase od 23.6.2018 od 18.00 do 24.6.2018 23:59:59 týkajúce sa telefónneho čísla F. A.: XXXXXXXXXX a F. S.: XXXXXXXXXX. Lokalizačným údajom je údaj o meste, obci alebo inej geografickej lokalite, kde je umiestnená telekomunikačná základňová stanica BTS (vysielač). Z výpisov odchádzajúcich hovorov F. S. vyplýva, že dňa 24.6.2018 realizovala hovor o 00:35:57 hod., pričom bola zachytená vysielačom v Myjave. Taktiež z prichádzajúcich hovorov na jej telefónne číslo vyplýva, že dňa 24.6.2018 o 00:31:50 prijala telefonický hovor, pričom bola zachytená vysielačom v Starej Myjave a dňa 24.6.2018 o 00:36:04 jej prišla SMS správa, pričom bola zachytená vysielačom v Myjave.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 24.6.2018 vyplýva, že vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva policajného zboru, odboru kriminálnej polície, kriminalistický technik a príslušník policajného zboru vykonali obhliadku na mieste činu, ulici X.V., M. XX, Myjava dňa 24.6.2018 od 03:50 do 24.6.2018 do 05:00 hod. Na miesto prišli od kruhového objazdu na ulici X.V. Myjava na smer centra Mesta. Zastavili na ulici X.V. pred vchodom do bytového domu č. XXX/XX. Na mieste našli 4 nábojnice s označením B. XxXX 18, ktoré boli zaistené ako stopy. Ďalej prešli smerom do centra, potom prešli na ulicu M.R. Štefánika až po činžový dom č. XXX/XX, pred ktorým našli v pravom jazdnom kruhu pri krajnici, vo vzdialenosti 6metrov od dopravnej značky koniec hlavnej cesty osobné motorové vozidlo značky Fiat Brava, zelenej farby s EČV V. XXX A.. Dvere na strane vodiča nie sú zamknuté, sú nedovreté.

Zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 25.6.2018 spísanej povereným príslušníkom policajného zboru v Novom Meste nad Váhom vyplýva, že W. F. dňa 25.6.2018 dobrovoľne vydal vec - Kamerový záznam z budovy predajne Dintech (bývalá Myjavanka) zo dňa 24.6.2018.

Z evidenčnej karty vozidla značky Fiat Brava 1.6 16V XXXBBXAA, evid. č. V. XXX A. vyplýva, že vlastníkom uvedeného vozidla farby zelenej metalízy je F. A., N.. XX.X.XXXX.

Zo spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 0T/29/2014 oboznámeného na hlavnom pojednávaní vyplýva, že na základe obžaloby prokurátora podanej na obžalovaného dňa 23.4.2014 bol okresným súdom vydaný trestný rozkaz č.k. 0T/29/2014-39 zo dňa 23.4.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.7.2014 a ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Trestného zákona za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a podľa § 61 ods. 1, 2, 3 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 5 rokov a 7 mesiacov.

Súd vykonal aj ďalšie dôkazy tak ako je uvedené v zápisnici o hlavnom pojednávaní.

Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 323 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona kto použije násilie a) v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa, alebo b) pre výkon právomoci verejného činiteľa, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov. (2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 c) závažnejším spôsobom konania, alebo

Podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 138 písm. a) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu a) so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa § 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157.

Podľa § 122 ods. 3 Trestného zákona trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo ju má na taký účel pri sebe; zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Trestný čin je spáchaný so zbraňou aj vtedy, ak páchateľ použije napodobeninu zbrane alebo ju má pri sebe s úmyslom, aby bola považovaná za pravú.

Podľa § 9 ods. 1, 2, 3 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore Policajt v službe je povinný v medziach tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania. (2) Policajt je aj v čase mimo služby povinný v medziach tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok, ktorým je bezprostredne ohrozený život, zdravie alebo majetok. (3) Služobný zákrok je zákonom ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť policajta, pri ktorej sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby.

Podanou obžalobou sa obžalovanému kládlo za vinu spáchanie zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a to na tom skutkovom základe ako je uvedené v skutkovej vete výroku rozsudku.

Objektom trestného činu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 Trestného zákona je záujem spoločnosti na ochrane riadneho a nerušeného výkonu právomoci verejného činiteľa. Ochrana verejného činiteľa je spojená s jeho činnosťou, ktorú vykonáva z toho dôvodu sa na ochranu verejného činiteľa vyžaduje, aby trestný čin páchateľ spáchal v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa. Objektívna stránka spočíva v použití násilia zo strany páchateľa, pričom týmto násilím chce páchateľ pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa. Násilím sa pritom v tomto prípade rozumie použitie fyzickej sily proti telu verejného činiteľa v úmysle pôsobiť na výkon jeho právomoci. Nie je rozhodujúce, či verejnému činiteľovi bola spôsobená ujma na zdraví alebo škoda. Násilie však musí mať určitú intenzitu spôsobilú pôsobiť na výkon právomoci. Pre naplnenie subjektívnej stránky tohto trestného činu sa vyžaduje úmyselné zavinenie a špeciálna pohnútka, ktorou je práve úmysel páchateľa pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa.

Základnými všeobecnými predpokladmi pre uznanie obžalovaného vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe je samotné preukázanie, že sa skutok, pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba stal, že je trestným činom, a že bolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný. Obžalovaný zároveň musí byť trestne zodpovedný subjekt z hľadiska veku a príčetnosti. V tomto prípade súd vykonaným dokazovaním pri hodnotení dôkazov jednotlivo ako aj súhrnne vo všetkých súvislostiach nadobudol jednoznačné a nespochybniteľné presvedčenie, že skutok sa stal, že je trestným činom a že ho spáchal práve obžalovaný ako trestne zodpovedná osoba.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia a nevinný zo zločinu útoku na verejného činiteľa. Súd jeho vyhlásenie neprijal vzhľadom na súbeh trestných činov a potrebu vypočuť obžalovaného k obom trestným činom spáchaným v súbehu. Po poučení o práve odoprieť vypovedať, pokiaľ ide o jeho výsluch toto právo využil a zotrval na ňom aj po skončení výsluchov svedkov, z ktorého dôvodu sa jeho výsluch neuskutočnil. Obžalovaný sa chcel k veci vyjadriť iba prostredníctvom záverečnej reči a posledného slova, ktoré práva využil. Svoju obranu realizoval aj prostredníctvom svojho obhajcu, pričom namietal právomoc verejného činiteľa - policajta, pretože nie je zrejmé, o výkon akej právomoci sa jednalo, policajti pritom nemali čo vykonávať služobný zákrok v nočných hodinách a rovnako neboli vyslaní na výkon takejto činnosti. Taktiež namietal skutkový stav, rozpor svedeckých výpovedí, keď svedok K. nepovedal, že vozidlo zastavilo, a výpovede sa líšili aj z časového hľadiska. Odmietol, že by bol preukázaný úmysel obžalovaného spáchať zločin útoku na verejného činiteľa, obžalovaný chcel iba ujsť z miesta činu.

Po hodnotení dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní jednotlivo ako aj v ich súhrne, súd dospel k záveru, že obrana obžalovaného je nedostatočná a jednoznačne vyvrátená vykonanými dôkazmi, ktoré preukazujú spáchanie skutku obžalovaným a to najmä výsluchom poškodeného W. S. a svedkov Ľ. K., Q. K., F. F., prečítanou svedeckou výpoveďou F. S. ako aj podporne prečítanými svedeckými výpoveďami a oboznámenými listinnými dôkazmi. Svedkovia a to dvaja príslušníci policajného zboru a dvaja príslušníci mestskej polície zhodne uviedli ako sa správalo vozidlo obžalovaného pred tým ako sa W. S. rozhodol vozidlo zastaviť a skontrolovať. Vozidlo išlo zjavne vysokou rýchlosťou a hlučne v nočnú hodinu v obývanej časti mesta, svedkovia počuli pískanie pneumatík na kruhovom objazde a vysoké otáčky motora. Skutočnosť, že obžalovaný šiel zjavne rýchlo vyplýva aj z výpovede svedkyne S., ktorá uviedla, že asi okolo pol jednej v noci, čo už bola nedeľa, prechádzali cez Myjavu okolo Billy cez kruhový objazd smerom do centra mesta, kde bývajú na ulici V..T.. Š.. Obžalovaný išiel moc rýchlo, chcel mať

tú jazdu čím skôr za sebou. W. S., príslušník policajného zboru, v službe sa rozhodol zjavne rýchlo idúce vozidlo zastaviť a skontrolovať a to predpísaným spôsobom v noci s použitím červeného svetla. V súvislosti s možnosťou príslušníka policajného zboru takúto činnosť vykonať súd uvádza, že už aj samotné úlohy policajného zboru vyplývajúce s ustanovenie § 2 písm. 1 písm. j), k) zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore uvádzajú, že policajný zbor plní okrem iného aj úlohu, že dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobí pri jej riadení a zároveň odhaľuje priestupky a zisťuje ich páchateľov. V zmysle § 9 ods. 1 zákona o policajnom zbore policajt v službe je vždy povinný v medziach daného zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania. Služobný zákrok je zákonom ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť policajta, pri ktorej sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby. Z uvedeného je teda zrejmé, že príslušník policajného zboru nepotrebuje žiadny samostatný pokyn na vyslanie na plnenie konkrétnej úlohy, pokiaľ existuje bezprostredné a dôvodné podozrenie, že dochádza k páchaniu trestného činu alebo priestupku, práve naopak, je jeho povinnosťou vykonať služobný zákrok, ak má podozrenie, že takýto priestupok alebo trestný čin je páchaný. Inými slovami, príslušník policajného zboru nemá možnosť výberu ale má povinnosť zasiahnuť. Zákon o policajnom zbore pritom priznáva príslušníkovi aj oprávnenie na zastavenie vozidla a jeho kontrolu. Policajt po vyhodnotení situácie sa musel bezprostredne v krátkom časovom okamihu rozhodnúť, a keďže dospel k presvedčeniu, že je potrebné vozidlo vzhľadom na jeho spôsob jazdy (rýchlosť a hlučnosť v nočných hodinách v obývanej časti mesta) zastaviť a skontrolovať s tým, že by mohol byť páchaný priestupok, z ktorého dôvodu sa rozhodol obžalovaného zastaviť a skontrolovať, podľa názoru súdu tak mohol urobiť. Tu je potrebné dodať, že v prípade, ak by policajt takého oprávnenie a zároveň aj povinnosť zasiahnuť nemal, činnosť polície by bola prakticky paralyzovaná v tom smere, že policajt by nemohol zasiahnuť a vykonať služobný zákrok v rámci svojej služby vo veci, na ktorú nebol priamo vyslaný, čím by „ad absurdum“ mohla vzniknúť situácia, že policajtovi kontrolujúcemu bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky by napríklad za chrbtom mohla prebiehať lúpež, ale on by nemohol zasiahnuť, lebo nebol privolaný k tej lúpeži ale má kontrolovať dopravu. Takýto výklad zákona je podľa názoru súdu neudržateľný a je v rozpore so samotným zmyslom, účelom ale aj „duchom“ zákona o policajnom zbore, ktorý primárne plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti a boja proti zločinnosti.

Súd mal ďalej za preukázané, že obžalovaný najskôr rešpektoval pokyn policajta na zastavenie vozidla a vozidlom zastavil na pravom okraji vozovky, pričom aj s prečítanej výpovede svedkyne S. vyplýva, že obžalovaný vedel, že sa ho zastavuje polícia a toto nepoprel ani v záverečnej reči. Obžalovaný pritom zastavil tak, že zastavujúci policajt S. stál pred jeho vozidlom odhadom asi 2-3 metre, z pohľadu obžalovaného mierne vľavo od vozidla, ktorú skutočnosť popísal presne poškodený S.. Súd mal ďalej jednoznačne z výpovedí príslušníkov policajného zboru a mestskej polície za preukázané, že obžalovaný po veľmi krátkej dobe od zastavenia vozidla, vytočil pneumatiky na ešte stojacom vozidle smerom doľava na obžalovaného a prudko pridal plyn, čím dal vozidlo nasmerované vytočením kolies na W. S. do pohybu, v dôsledku čoho W. S. v snahe vyhnúť sa zrážke uskočil doprava s tým, že sa ľavou nohou musel odraziť od prednej časti vozidla, ktoré viedol obžalovaný. Vytočenie vozidla doľava potvrdila aj svedkyňa S.. V tejto súvislosti a vzhľadom na obranu obžalovaného v ním namietaných rozporoch vo výpovediach svedkov ohľadom zastavenie vozidla súd uvádza, že je síce pravdou, že svedok K. uviedol, že vozidlo nezastavilo úplne, v ostatnom však popísal konanie obžalovaného ako vodiča zhodne s výpoveďami svedkov, pričom rozdiel medzi úplným zastavením vozidla a veľmi pomalou jazdou s prihliadnutím na veľmi krátky časový okamih do nového rozbehnutia vozidla je v niektorých prípadoch len veľmi ťažko postrehnuteľný (často býva problémom pri dokazovaní rešpektovania, resp. nerešpektovania dopravnej značky „stop“), pričom podľa názoru súdu sa v tomto prípade nejedná o žiadnu takú skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá „nabúrať“ zistený skutkový stav. Skutočnosť, že obžalovaný s vozidlom zastavil pritom vyplýva aj z výpovede F. S., ktorá s obžalovaný sedela vo vozidle ako spolujazdec. Rovnako v prípade, ak svedok nevie uviesť presne časový úsek po ktorý vozidlo stálo do doby, kým sa rozbehlo, teda, či to boli dve sekundy alebo päť sekúnd, rozhodujúce je, že svedkovia sa zhodli, že sa jednalo o veľmi krátku dobu, do niekoľko sekúnd, pričom súd poukazuje na to, že v skutkovej vete ani nie je uvedený presný časový údaj počas ktorého vozidlo malo stáť a tento nie je ani rozhodujúci pre subsumovanie skutku pod konkrétny trestný čin a to zločin útoku na verejného činiteľa. Obžalovaný ďalej unikal z vozidlom do centra mesta Myjavy, kde na ulici V..T.. Š. pred bytovým domov č. XXX/XX vozidlo odstavil, ktoré skutočnosti mal súd za preukázané z výpovedí svedkov, taktiež z prečítaných výpovedí svedkov, najmä svedkyne F. S., podpore V., J. W., V. F., taktiež zo zápisnice o obhliadke miesta činu.

Súd za takto preukázaného skutkového stavu potom skúmal, či konanie obžalovaného naplnilo všetky znaky skutkovej podstaty zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom marenia výkon úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Súd pritom v prvom rade poukazuje na to, že obdobné konanie ako sa obžalovanému kladie za vinu a rozhodnutie o ňom bolo už v súdnej praxi riešené a uverejnené aj ako judikát v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod zn. R 36/1976, kde bolo vyslovené, že vodič motorového vozidla, ktorý v úmysle prinútiť príslušníka policajného zboru, ktorý ho zastavuje, aby uskočil, teda v úmysle zabrániť vykonaniu cestnej kontroly a vytvoriť si možnosť na útek idúcim vozidlom vo zvýšenej rýchlosti smeruje proti príslušníkovi policajného zboru, sa dopúšťa násilia s úmyslom pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a to so zbraňou. Ani z tohto publikovaného rozhodnutia nevyplýva, že by v skutkovej vete muselo byť paragrafovým spôsobom vyjadrené oprávnenie policajta. V prípade konania obžalovaného ide o podobný prípad. Obrana obžalovaného v podstate spočívala v tom, že nechcel zraziť policajta ale chcel z miesta ujsť. Dôvodom vyplývajúcim z výpovede F. S., prečo nechcel byť obžalovaný kontrolovaný bolo, že mal uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlo. Z tohto pohľadu je zrejmé, že obžalovaný sa svojím konaním snažil vyhnúť policajnej kontrole. Súd mal však za preukázané a to z výpovede príslušníkov policajného zboru ako aj príslušníkov mestskej polície, že obžalovaný, v prípade, ak by chcel iba ujsť z miesta činu, stačilo pridať plyn a ísť rovno. Obžalovaný zastavil vozidlo na pravej strane vozovky a pred ním nebola žiadna prekážka, obžalovaný tak pokračovaním v ceste rovno, priamo pred seba, mohol z miesta ujsť bez toho, aby jeho vozidlo smerovalo na W. S., ktorý stál z pohľadu obžalovaného mierne vľavo pred vozidlom. Úmysel obžalovaného pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa je daný práve tým, že obžalovaný ešte na stojacom vozidle vytočil pneumatiky doľava, smerom kde stál W. S. a prudko pridal plyn, ktorým spôsobom obžalovaný úmyselne nasmeroval a uviedol do pohybu svoje vozidlo na príslušníka policajného zboru, ktorý ho zastavil s cieľom skontrolovať ho. Obžalovaný si pritom bol plne vedomý, že sa jedná o príslušníka policajného zboru, ktorá skutočnosť vyplýva z výpovede F. S.. Obžalovaný tak konal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona. Obžalovaný tak týmto spôsobom chcel použiť a aj použil násilie a to fyzické násilie s úmyslom pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a to závažnejším spôsobom, pričom W. S. sa iba vďaka veľmi rýchlej reakcii dokázal zorientovať a odraziť od prednej časti vozidla obžalovaného aby stlmil náraz a vyhnúť sa tak zrážke. Akási obrana obžalovaného spočívajúca v snahe navodiť dojem, že policajta nechcel zraziť, možno v dôsledku nejakého zmätku je nedostatočná a nebola preukázaná. Ak by aj v dôsledku nejakého zmätku chcel obžalovaný ujsť, rýchlo by pridal plyn a policajta by vtedy nezrazil. Naproti tomu, obžalovaný sa jednoznačne rozhodol vytočiť pneumatiky smerom doľava a nasmerovať vozidlo na policajta. Obžalovaný vzhľadom na použité vozidlo, spáchal trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona, teda závažnejším spôsobom konania s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) Trestného zákona, teda so zbraňou, ktorou sa v zmysle § 122 ods. 3 Trestného zákona rozumie každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším, pretože naplnil všetky znaky skutkovej podstaty daného trestného činu. Tu je potrebné dodať, že práve použité niekoľko sto kilogramov vážiace vozidlo je oproti ľudskému telu veľmi dôraznou zbraňou spôsobilou zanechať aj tie najzávažnejšie následky v podobe smrti človeka, prípadne vážneho poškodenia zdravia. Konanie obžalovaného bolo podľa názoru súdu obzvlášť nebezpečné, nakoľko zaváhanie W. S. čo aj len na krátky okamih, napríklad obzretie sa do strany alebo pomalšia reakcia by znamenali, že obžalovaný by zasahujúceho policajta minimálne zrazil a možno aj prešiel s prihliadnutím v rovine pravdepodobnosti na prudké pridanie a rýchly odpich vozidla. Súd pritom vyslovuje názor, že ochrana verejného činiteľa a konkrétne príslušníka policajného zboru nesmie byť braná na ľahkú váhu, policajt nasadzuje pri výkone služobnej činnosti často zdravie i život za účelom zabezpečenia základných úloh policajného zboru vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti vrátane jej organizovaných foriem, teda ide o význam celospoločenského záujmu, ktoré skutočnosti plne odôvodňujú zvýšenú potrebu ochrany príslušníkov policajného zboru pri výkone ich právomoci, ktorú im poskytuje trestný zákona v ustanovení § 323.

Pretože obžalovanému bol trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 23.4.2014, sp. zn. 0T/29/2014, právoplatným dňa 3.7.2014 uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 67 mesiacov, pričom obžalovaný dňa 24.6.2018 motorové vozidlo viedol, čo ani sám nepopieral, pretože v tejto časti urobil aj vyhlásenie, že je vinný, teda v čase kedy mu plynul súdom uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, motorové vozidlo viedol, teda maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze

činnosti, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Skutočnosť, či obžalovaný viedol vozidlo aj pod vplyvom alkoholu, môže vzhľadom na vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní a nenavrhnutie čítania výpovede obžalovaného z prípravného konania ostať iba v úvahách.

Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 37 písm. h) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných činov.

Podľa § 36 písm. m) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu..

Podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. Podľa § 48 ods. 2 Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, b) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. (2) Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný, ktorý má 25 rokov bol doposiaľ 7 krát právoplatne odsúdený za spáchanie trestného činu, pričom všetky spáchané trestné činy sú úmyselné. Obžalovaný bol pritom viac krát odsúdený za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a to rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 21.3.2011, sp. zn. 2T/109/2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/62/2011, trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20.2.2013, sp. zn. 2T/18/2013, trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 15.3.2013, sp. zn. 1T/42/2013, rozsudkom Okresného súdu Nové

Mesto nad Váhom zo dňa 23.9.2014, sp. zn. 1T/126/2014 a trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 14.7.2015, sp. zn. 1T/80/2015, pričom bol týmito rozhodnutiami odsúdený aj za prečin výtržníctva podľa § 364 Trestného zákona s výnimkou odsúdenia 1T/126/2014, kde výtržníctvo vystriedal trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Ďalej bol obžalovaný odsúdený za marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a to trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 23.4.2014, sp. zn. 0T/29/2014 ako aj dva krát za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20.1.2014, sp. zn. 1T/12/2014 a v ďalšom odsúdení podľa § 289 ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Na obžalovaného sa pôsobilo najskôr podmienečnými trestami, neskôr nepodmienečnými trestami, pričom tieto vykonával v ústavoch na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Z výpisu z lustrácie v registri priestupkov nevyplýva, že by sa obžalovaný dopustil spáchania priestupku. Z evidenčnej karty vodiča-obžalovaného vyplýva, že mu bol uložený dva krát zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel a to od 6.4.2013 do 6.4.2016 a od 7.4.2016 do 7.11.2021. Z lustrácie v sociálnej poisťovni vyplýva, že obžalovaný okrem práce v ÚVTOS, pracoval v spoločnosti Index Nosluš s.r.o. od 16.1.2017 do 15.2.2017 a v spoločnosti Market IPM Plast spol. s.r.o. od 9.10.2017 do 30.11.2017. V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu. V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovaného ako druh trestu trest odňatia slobody a

to úhrnný vo výmere 5 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a uložením trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 1 rok. Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu, oproti tomu zistil existenciu dvoch priťažujúcich okolností a to podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, že obžalovaný spáchal viac trestných činov, a to zločin útoku na verejného činiteľa a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia a ďalej podľa 37 písm. m) Trestného zákona, že už bol za trestný čin odsúdený, pričom na toto odsúdenie možno prihliadať, nakoľko nebolo zahladené. I keď ustanovenie § 37 písm. m) Trestného zákona dáva súdu fakultatívnu možnosť na predchádzajúce odsúdenie neprihliadnuť, v tomto smere súd uvádza, že u obžalovaného bolo potrebné prihliadnuť na predchádzajúce odsúdenia. V prvom rade, vo všetkých prípadoch sa jedná o úmyselnú trestnú činnosť a vo väčšine aj násilného charakteru, vzhľadom na povahu týchto odsúdení, na ktoré možno prihliadať, súd má za to, že u obžalovaného je potrebné na túto prihliadať, nakoľko aj v súčasnosti je súdený za úmyselnú trestnú činnosť s použitím násilie a aj za marenie výkonu úradného rozhodnutia, za čo bol tiež v minulosti stíhaný. Obžalovaného súd odsúdil za zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, preto trest mu ukladal podľa § 323 ods. 2 Trestného zákona, kde je základná trestná sadzba v rozmedzí od 3 do 8 rokov. Vzhľadom na to, že u obžalovaného prevažoval pomer priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi, zvyšovala sa dolná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona postupom podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona. Súd preto ukladal trest v rámci trestnej sadzby 4 roky a 8 mesiacov až 8 rokov (rozdiel trestnej sadzby je 5 rokov, teda 60 mesiacov, z toho tretina je 20 mesiacov, o ktoré sa zvyšuje dolná trojročná hranica trestnej sadzby, t.j. 36+20=56 mesiacov). Súd pri konečnom rozhodovaní o výške trestu odňatia slobody, ktorý druh trest musel súd obligatórne v prípade obžalovaného za spáchaný zločin ukladať v zmysle § 34 ods. 6 Trestného zákona, prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na základe ktorých skutočností je súd toho názoru, že u obžalovaného je potrebné pôsobiť nepodmienečným úhrnným trestom odňatia slobody vo výmere 5 rokov. Takto uložený trest je podľa názoru súdu nielen zákonný ale aj spravodlivý a v súlade so zásadou individualizácie trestu. Súd pritom neopomenul ani postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, že k tejto sa priznal a oľutoval ju ale iba čo do marenia výkonu úradného rozhodnutia. K spáchanie závažnejšieho trestného činu, zločinu útoku na verejného sa nepriznal. Hoci v záverečnej reči vyjadril určitú ľútosť, poprel však úmysel spáchať tento zločin, tým pádom sa nepriznal k spáchaniu zločinu útoku na verejného činiteľa. Súd pritom poukazuje jednotlivo na spôsob spáchania a závažnosť spáchaného zločinu, v rámci ktorej už uviedol, že sa jednalo o obzvlášť nebezpečné konanie zo strany obžalovaného, ktoré mohlo skončiť tragickými následkami, nebyť okamžitej bezprostrednej reakcie príslušníka policajného zboru, ktorý sa stihol v poslednej chvíli odraziť nohou od prednej časti vozidla, inak by ho obžalovaný zrazil a to všetko so špecifickou pohnútkou, zabrániť vykonaniu kontroly v dobe, kedy mal uložený zákaz činnosti. Obžalovanému ďalej priťažuje aj prevaha priťažujúcich okolností, v rámci ktorej možno osobitne poukázať aj na § 37 písm. m) Trestného zákona, teda, že už bol za trestný čin odsúdený. U obžalovaného sa jedná vzhľadom na jeho vek o pomerne veľké množstvo násilnej trestnej činnosti, za ktorú bol právoplatne odsúdený. Predchádzajúce nižšie tresty neviedli u jeho osoby k náprave a preto je potrebné pôsobiť na neho vyšším trestom. Jeho predchádzajúci život nedáva záruku, že by bolo možné obžalovaného napraviť aj trestom odňatia slobody kratšieho trvania. Taktiež možno spomenúť, že obžalovaný podľa lustrácie v sociálnej poisťovni takmer vôbec v predchádzajúcom živote legálne oficiálne nepracoval. Obžalovaný sa vzhľadom na svoj predchádzajúci život javí ako ťažko napraviteľný páchateľ so sklonom k agresivite a násilnej trestnej činnosti. Vzhľadom na to, že obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti aj v súvislosti s vedením motorového vozidla a maril výkon rozhodnutia súdu, keď viedol vozidlo v čase, keď mu bola táto činnosť zakázaná, súd mu za použitia § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložiť aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 1 rok, ktorý trest súd považuje za dostačujúci vzhľadom na predchádzajúce pomerne vysoké a ešte nevykonané tresty zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Takto uložený trest zároveň podľa názoru súdu plní funkciu tak individuálnej ako aj generálnej prevencie a dostatočne zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchaním ďalšej trestnej činnosti zo strany obžalovaného. Pretože obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súd bol toho názoru, že nie je možné použiť u obžalovaného ustanovenie § 48 ods. 4 Trestného zákona a zaradiť ho do minimálneho stupňa stráženie, nakoľko z ničoho nevyplýva, že by jeho náprava mohla byť takým zaradením lepšie zaručená, právo naopak, javí sa ako potrebné zaradiť ho do stredného stupňa stráženia vzhľadom na povahu a množstvo tak predchádzajúcich ako aj tohto trestného činu s tým, že náprava obžalovaného v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v minulosti nebola u obžalovaného dostatočná, opätovne sa vrátil k páchaniu trestnej činnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.