Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25CoP-21-2019.pdf
PDF · 123.15 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoP/21/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. X., nar. X.X.XXXX, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov - matky: S. T., adresa D. XXX, zastúpenej advokátom: JUDr. Michal Holčík, so sídlom Zvolen, Námestie SNP 27 a otca: T. X., adresa D. XXX, o návrhu otca na úpravu rodičovských práv a povinností, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 9P/11/2017-162 zo dňa 13.3.2018 - v časti výživného (bežného i zročného) a závislého výroku o trovách konania, t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výživného a závislého výroku o náhrade trov konania r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril mal. G. do osobnej starostlivosti otca, s tým že obaja rodičia sú oprávnení mal. G. zastupovať a spravovať jeho majetok. Matku súd zaviazal k povinnosti prispievať na výživu mal. G. výživným vo výške 110 eur mesačne s účinnosťou od 30.01.2017 vždy do 15.teho dňa v mesiaci vopred do rúk otca. Dlh na splatnom výživnom vzniknutý matke za obdobie od 30.01.2017 do 28.02.2018 pre mal. G. vo výške 1 357,32 eur uložil matke splácať do rúk otca popri bežnom výživnom mesačnými splátkami po 37,70 eur až do úplného vyrovnania dlhu vždy do 15.teho dňa v mesiaci s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Styk matky s mal. G. upravil súd tak, že matka je oprávnená stýkať sa s maloletým 1krát mesačne v čase od 09.00 hod. do 11.00 hod. s tým, že je povinná otcovi v lehote 14 dní vopred oznámiť deň styku s mal. G., t.j. deň nárokovej návštevy v ÚVTOS, v ktorom bude umiestnená, pričom je povinná zároveň zabezpečiť dopravu mal. G. z miesta jeho pobytu do príslušného ÚVTOS a späť. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 36 ods. 1, § 62 ods. 2 a 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 24 ods. 1, § 25 ods. 1 Zákona o rodine, ako i § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku v spojení s § 1 a § 2 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku a tiež aplikáciou jeho § 52. Súd vychádzal zo zistených skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, že: „mal za preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o mal. G. od apríla 2015, kedy matka nastúpila do výkonu trestu odňatia slobody, zabezpečuje výlučne otec. S poukazom na uvedené preto súd považoval návrh otca na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. G. za dôvodný, pričom rozhodol tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti otca so súhlasom matky a kolízneho opatrovníka. Súd dopĺňa, že v starostlivosti otca o mal. syna neboli zistené žiadne nedostatky, maloletý má u svojho otca vytvorené vhodné podmienky na prípravu na vyučovanie ako aj trávenie voľného času. pričom maloletý súhlasil, aby bol zverený otcovi. V časti zastupovania mal. G., spravovania jeho majetku súd rozhodol tak, že obaja rodičia sú oprávnení ho zastupovať a spravovať jeho majetok, keďže žiaden z rodičov nebol pozbavený, ani obmedzený rodičovských práv, pričom ani u jedného z rodičov
súd nezistil skutočnosť, pre ktorú by iba jeden z rodičov mal maloletého zastupovať, či spravovať jeho majetok. Mal. G. má t.č. 10 rokov, je zdravý, predpísané lieky nemá, navštevuje detského kardiológa 1x krát za 2 roky. Tiež maloletý navštevuje očného lekára 1x ročne. Otec mu kupuje okuliare podľa potreby, niekedy 2x ročne do roka, naposledy v hodnote 142 eur v máji 2016. Maloletý v čase podania návrhu navštevoval 3. ročník základnej školy vo T. X., teraz navštevuje 4. ročník základnej školy, s čím vznikajú výdavky na cestovné, ktoré otec uhrádza vo výške 15 eur mesačne. Pri nástupe do nového školského roka má otec na nákup školských potrieb a pomôcok výdavky vo výške 100 eur. Maloletý začal v decembri 2017 navštevovať výtvarný krúžok, s čím zatiaľ nie sú spojené výdavky. Ďalšie výdavky sú bežné na zabezpečenie stravy, hygieny a ošatenia. Otec je SZČO, jeho priemerný čistý mesačný príjem činí 700 - 800 eur mesačne. Okrem mal. G. nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. V súvislosti so zabezpečením bývania má otec výdavky vo výške 65 eur mesačne za elektrinu, 120 eur za plyn a 10 eur mesačne za vodu. Je výlučným vlastníkom 4-izbového rodinného domu, v ktorom býva, tiež automobilu Seat Toledo, r.v. 2000. Iný nehnuteľný, resp. hnuteľný majetok výraznejšej hodnoty nevlastní. Spláca dlh zdravotnej poisťovni mesačnou splátkou vo výške 50 eur, pričom dlh splatí približne o 2-3 roky. Iné dlhy nemá žiadne. Matka okrem mal. G. inú vyživovaciu povinnosť nemá. Jej zdravotný stav je dobrý, je nemajetná. Je stredoškolsky vzdelaná s maturitou v odbore kozmetička. Po skončení štúdia bola po dobu 3 rokov na rodičovskej dovolenke s mal. G.. Po ukončení rodičovskej dovolenky bola nezamestnaná, neevidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, nepoberala dávku v hmotnej núdzi, ani štátne sociálne dávky, nebola evidovaná v evidencii poberateľov dôchodkovej dávky zo sociálnej poisťovne. Od februára 2012 začala pracovať ako obchodná zástupkyňa pre spol. R. A., s.r.o., kde pracovala až do nástupu do výkonu trestu. Od 26.05.2015 je vo výkone trestu pracovne zaradená, jej priemerná čistá mzda za rok 2016 činila 135,92 eur a od januára 2017 do októbra 2017 147 eur mesačne. Z pracovnej odmeny sú jej vykonávané zrážky na povinné poistné odvody, zrážky na úhradu trov výkonu trestu a zrážky na úhradu pohľadávok ostatných oprávnených. Zrážky na úhradu výživného sa nevykonávajú. Matka má vedené exekúcie na mzdovom oddelení ústavu, jej pravidelné mesačné výdavky sú vo výške 40 eur mesačne, na obživu si ponecháva priemerne 25 eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť k mal. G. si neplní od 17.04.2015. súd pri rozhodovaní prihliadal na odôvodnené potreby maloletého, ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. S poukazom na uvedené preto súd určil matke platiť výživné pre mal. G. vo výške 110 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu zohľadňujúc odôvodnené výdavky otca, ktoré vynakladá na zabezpečenie starostlivosti o maloletého, špecifikované v bode 28 tohto rozhodnutia. Pri určení výživného súd prihliadol aj na skutočnosť, že priemerný čistý mesačný príjem otca činí 700 - 800 eur. Z uvedeného príjmu otec okrem už uvedených preukázaných výdavkov na maloletého uhrádza aj výdavky na bývanie, špecifikované v bode 29 tohto odôvodnenia. Tu súd uvádza, že ani v prípade, pokiaľ by pomery na strane otca boli natoľko priaznivé, že by mohol zabezpečovať výživu mal. dieťaťa v celom rozsahu z vlastných prostriedkov, tak táto skutočnosť samotná matku nezbavuje platenia výživného pri rešpektovaní zásady uvedenej v ustanovení § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorej obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Súd preto určil matke vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti vyživovaciu povinnosť k maloletému vo výške 110 eur mesačne s poukazom na § 62 ods.2 a § 75 ods. l Zákona o rodine - poukazujúc na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, ako i na odôvodnené potreby mal. dieťaťa. V neposlednom rade súd uvádza, že určené výživné je aj v súlade so zaužívanou súdnou praxou Krajského súdu v Trnave, v zmysle ktorej platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 25 - 30 % jeho čistého príjmu s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu /viď napr. 25CoP/58/2014/. Súd túto prax zohľadnil vychádzajúc z príjmu matky, ktorý je matka schopná dosahovať vo výške minimálne vo výške 500 - 600 eur mesačne v čistom s poukazom na zistené a preukázané ponuky na trhu práce v deň rozhodnutia, zohľadňujúce pomery matky (stredoškolské vzdelanie s maturitou v odbore kozmetička s prihliadnutím na jej doterajšiu prax ako obchodnej zástupkyne). Súd zároveň vzal do úvahy aj skutočnosť, že matka sa síce od apríla 2015 nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, kde dosahuje príjem vo výške 130 - 140 eur mesačne, avšak z dôvodu, že spáchala viaceré úmyselné trestné činy, teda vlastným subjektívnym konaním prišla o zamestnanie, súd na výšku jej terajšieho príjmu, ktorý nezodpovedá jej vzdelaniu a praxi, neprihliadal. Súd určil matke vyživovaciu povinnosť s účinnosťou od 30.01.2017, t.j. odo dňa podania návrhu otcom na súd poukazujúc na obsah § 77 ods. l Zákona o rodine, nakoľko v uvedenej dobe rodičia mal. G. už nežili v spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloletého zabezpečoval výlučne otec, pričom matka začala na jeho výživu prispievať až od februára 2018, keď dovtedy sa na výžive maloletého nepodieľala akýmkoľvek spôsobom. Súd mal v konaní výpoveďou otca za preukázané, že matka na výživu maloletého zaplatila vo februári 2018 výživné vo výške 39,89 eur a v rovnakej sume aj v marci 2018. Takto dlh matky na splatnom
výživnom za obdobie od 30.01.2017 do 28.02.2018 pre mal. G. činí 1 357,32 eur (od 30.01.2017 do 31.01.2017, t.j. 2 dni po 3,50 eur denne ... spolu 7,1 eur, za obdobie od 01.02.2017 do 28.02.2018, t.j. 13 mesiacov po 110 eur .... spolu 1 430 eur, celkom spolu 1 437,10 eur - matkou uhradené výživné 79,89 eur), ktoré súd matke povolil splácať popri bežnom výživnom mesačnými splátkami po 37,07 eur až do úplného vyrovnania dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Matka takto v zmysle ustálenej konštantnej judikatúry uhradí nedoplatok do 3 rokov. V predmetnom konaní matka navrhla upraviť styk 1x mesačne v čase od 09.00 hod. do 11.00 hod. počas nárokovej návštevy v ÚVTOS, a taktiež počas mimoriadneho opustenia ústavu na dobu 1-2 dni podľa udeleného voľna, pričom forma dopravy maloletého bude dohodnutá s navrhovateľom. Otec s návrhom matky na určenie styku 1x mesačne s maloletým v zmysle jej návrhu súhlasil, na základe čoho súd aj so súhlasom kolízneho opatrovníka upravil styk matky s maloletým tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, nakoľko takto upravený styk zodpovedá doposiaľ prebiehajúcim stretávaniam matky s maloletým, je v jeho prospech za účelom udržiavania ich vzájomného vzťahu. Čo sa týka časti návrhu matky na úpravu styku v čase jej voľna počas mimoriadneho opustenia ústavu na dobu 1-2 dni, súd uvádza, že jednou z vlastností súdneho rozhodnutia je aj jeho vykonateľnosť, aby v prípade, ak povinná osoba (v predmetnom prípade otec) nesplní, resp. nebude plniť súdnym rozhodnutím uloženú povinnosť, bolo možné súdne rozhodnutie vynútiť prostredníctvom štátnej moci, na základe čoho súdne rozhodnutie musí byť dostatočne určité a zrozumiteľné. Vzhľadom k tomu, že nie je možné vopred stanoviť presný deň, kedy je matka oprávnená opustiť ústav, v uvedenej časti súd styk matky s maloletým neupravil, čo však rodičom nebráni, aby sa dohodli v tejto časti tak, ako doposiaľ.“.
3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania; navrhovateľka náhradu trov konania ani nežiadala priznať.
4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie, výlučne v časti výživného (t.j. bežného ako i zročného), podala odvolanie matka maloletého dieťaťa a vychádzajúc z obsahu odvolania žiadala, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok zrušil a aby vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci. Argumentovala tým, že s rozsudkom súdu prvej inštancie nesúhlasí čo do výšky výživného, nakoľko momentálne nie je schopná určenú sumu splácať, na čo už viackrát poukázala, preto podáva odvolanie, keď má za to, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci ohľadom výdavkov otca voči maloletému. Žiada o vytýčenie nového pojednávania v danej veci s možnosťou byť prítomná na prejednávaní aj s patričnými dôkazmi a svedkami, ktoré po vyhovení tejto žiadosti riadne a včas súdu predloží. Otec súd zavádzal ohľadom výdavkov na maloletého a zámerne zatajil fakty, že sa od jej nástupu do výkonu trestu finančne nepomáhalo zo strany jej matky i sestry či už zabezpečením ošatenia, zdravotných pomôcok i pomôcok do školy pre maloletého a to preto, že ona sama sa nachádza vo výkone trestu a nemá dostatok finančných prostriedkov na platenie výživného v takej výške, ako bolo rozhodnuté. Žiada preto o znovu prejednanie veci a vytýčenie pojednávania v jej prítomnosti.
5. Otec maloletého odvolací návrh nepodal, k odvolaniu matky podal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že s rozsudkom súdu prvej inštancie súhlasí vrátane s určeným výživným matke, keď má za to, že matka si za svoju situáciu môže sama. Matka maloletého zámerne súd zavádza tvrdeniami, že mu zo strany jej rodinných príslušníkov bola poskytnutá finančná pomoc. Svoje tvrdenia opiera o to, čo jej kto narozprával. Pravdou je, že maloletému G. nebolo poskytnuté nič, iba darčeky v rámci narodenín, menín a iných sviatkov a to z vlastnej vôle rodinných príslušníkov matky, nik ich nenútil. Raz mu sestra matky prispela na okuliare pre maloletého G. a to z vlastnej vôle, nič od nej nepýtal. Žiada, aby rozsudok zostal nezmenený.
6. Procesný opatrovník k odvolaniu matky písomne uviedol, že pri určení výšky výživného sa vychádzalo z príjmu oboch rodičov, ich možností a schopností, majetkových pomerov a predovšetkým z potrieb maloletého. Určená výšky výživného je v záujme maloletého, preto odporúča rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
7. Matka k vyjadreniu otca zaslala svoje písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že otec maloletého vo svojom vyjadrení udáva, že z jej strany dochádza k zavádzaniu súdu, čo sa nezakladá na pravde, lebo jej tvrdenia sú pravdivé v plnom rozsahu. Maloletý G. je zdravé dieťa, ktoré má jediný zdravotný problém a to očného charakteru, teda mal by nosiť okuliare, čomu prikladá dôraz na zanedbanie zo strany otca, nakoľko maloletý i napriek snahe jej sestry, ktorá mu ešte dávnejšie očnú pomôcku zakúpila,
maloletý ju nenosil viac ako 12 mesiacov. Je pravdou, že jedenkrát za dva roky navštevuje preventívne kardiologické vyšetrenie, ale inak nemá žiadne vážne ochorenie, ktoré by vyžadovalo zvýšené výdavky na jeho starostlivosť ako uvádza otec vo svojom návrhu. Jej rodina otcovi vypomáha nielen v období sviatkov maloletého, ale i mimo nich a to svojvoľne a s úprimnosti vzhľadom na citové väzby voči jej synovi. Jej situácia, t.j. že sa nachádza vo VTOS je zapríčinená jej vinou, ale minulosť sa už bohužiaľ zmeniť nedá. O svojho syna sa do posledného dňa, kým nastúpila do výkonu trestu starala riadne a takisto sa starať bude aj po jeho ukončení. S výškou výživného súhlasiť nemôže, nakoľko suma je neprípustná a neúnosná vzhľadom na jej súčasný príjem i keď si je vedomá toho, že starostlivosť o dieťa je finančne náročná, no s jej momentálnym príjmom je schopná maximálne platiť výživné 39,- Eur. Domnieva sa preto, že výživné určené súdom vzhľadom na jej príjem nie je primerané, pretože po odrátaní z jej príjmu všetkých poplatkov jej zostane suma 33,- Eur mesačne a to až po dobu minimálne 36 mesiacov, preto žiada súd vec znova prejednať v časti určenia výšky výživného na maloletého.
8. Ako prílohu odvolania matka predložila výplatné pásky za kalendárne mesiace február, marec a máj 2018.
9. Ďalšie podania účastníkov v odvolacom konaní podané neboli.
10. Súdu prvej inštancie bolo dňa 11.12.2008 doručené rozhodnutie Centra právnej pomoci zo dňa 15.11.2018, z ktorého vyplýva priznanie nároku matke na poskytovanie právnej pomoci s určením advokáta JUDr. Michala Holčíka so sídlom Zvolen, Nám. SNP 27, spolu s plnomocenstvom zo dňa 6.12.2018, ktorým matka uvedeného advokáta splnomocnila na svoje zastupovanie v právnej veci o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému G. X., nar. X.X.XXXX, t.č. vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 9P/11/2017.
11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. účinného od 1.7.2016 Civilného mimosporového poriadku - ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku, v dôsledku čoho je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výživného podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade ani nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a naplnené skutkové okolnosti pre určenie výživného (jeho výšky) matke na maloletého G. tak, ako k nemu došlo preskúmavaným rozsudkom súdu prvej inštancie. Vzhľadom na to, že odvolanie nebolo podané voči časti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti otca, a časti ktorou bolo rozhodnuté o styku matky s maloletým, je v týchto častiach napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné.
13. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (Minimálne výživné podľa tohto ustanovenia aktuálne činí 26,- Eur). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
15. V zmysle § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
16. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
18. Prvoinštančný súd pri svojom rozhodnutí vychádzal zo zistení, že otec dosahuje zo samostatne zárobkovej činnosti príjem 700,- až 800,- Eur, žije v spoločnej domácnosti s maloletým G. a s priateľkou a jej 3 deťmi v 4-izbovom rodinnom dome, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve; že maloletý G. je žiakom 4 ročníka základnej školy, je zdravý, predpísané lieky nemá, navštevuje detského kardiológa 1x krát za 2 roky a očného lekára 1x ročne, s potrebou nosenia okuliarov; že matka maloletého je stredoškolsky vzdelaná s maturitou v odbore kozmetička, keď po skončení štúdia bola po dobu 3 rokov na rodičovskej dovolenke s maloletým G. a po ukončení rodičovskej dovolenky bola nezamestnaná, od februára 2012 začala pracovať ako obchodná zástupkyňa pre spol. R. A., s.r.o., kde pracovala až do nástupu do výkonu trestu v apríli 2015, kde je od 26.5.2015 pracovne zaradená s priemernou čistou mzdou za rok 2016 135,92 Eur mesačne, od januára 2017 do októbra 2017 147,- Eur mesačne, z ktorej pracovnej odmeny sú jej vykonávané zrážky na povinné poistné odvody, zrážky na úhradu trov výkonu trestu a zrážky na úhradu pohľadávok ostatných oprávnených, po ktorých jej na obživu zostáva priemerne 25,- Eur mesačne. Rodičia okrem maloletého G. iné vyživovacie povinnosti nemajú.
19. V danom prípade súd prvej inštancie pri určovaní výšky výživného na maloletého vychádzal z príjmu matky ako povinnej z výživného, ktorý by matka podľa súdu bola schopná dosahovať s poukazom na zistené jej stredoškolské vzdelanie s maturitou v odbore kozmetička, s prihliadnutím na jej doterajšiu prax ako obchodnej zástupkyne (? v akom zmysle už súd nevysvetlil - poznámka odvolacieho súdu) a
to vo výške minimálne 500,- až 600,- Eur mesačne v čistom vzhľadom na v konaní preukázané ponuky na trhu práce v odbore kozmetička v deň rozhodnutia, i keď sa matka od apríla 2015 nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, kde dosahuje príjem vo výške 130,- až 140,- Eur mesačne. Svoj záver oprel o to, že nakoľko matka spáchala viaceré úmyselné trestné činy, vlastným subjektívnym konaním prišla o zamestnanie, preto na výšku jej súčasného príjmu, ktorý nezodpovedá jej vzdelaniu a praxi, nebolo možné prihliadať. Z obsahu spisu pritom nie je zrejmé, aký skutočný príjem matka pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody dosahovala, pričom od roku 2012 bola nepretržite zamestnaná ako obchodná zástupkyňa, ktorú pracovnú činnosť mala matka vykonávať až do nástupu do výkonu trestu. Uvedená skutočnosť pritom nebola súdom prvej inštancie osvedčená, a príjem matky z uvedenej činnosti zisťovaný nebol. Zo zhodných tvrdení rodičov tiež vyplýva, že matka po ukončení stredoškolského vzdelania vo vyučenom odbore kozmetička nepracovala, pretože otehotnela a bola s maloletým tri roky na rodičovskej dovolenke, následne sa mala zamestnať ako obchodná zástupkyňa, teda vo vyučenom odbore po ukončení školy nenadobudla žiadnu prax, je preto otázne, či by ako kozmetička bez akejkoľvek praxe na trhu práce vôbec uspela, navyše s predpokladaným platovým ohodnotením podľa zistení súdu prvej inštancie, pričom nesporným zostalo, že pracovnú činnosť, i keď v inej profesii, matka dlhodobejšia (zhruba 3 roky) vykonávala, teda práci sa nevyhýbala.
20. Pritom podstatná časť relevantných skutkových okolností danej veci ako skutočný príjem matky pred nástupom do výkonu trestu, tiež zdokladovanie výdavkov maloletého G., otcom v konaní len tvrdené a napokon tiež aj príjem priateľky otca, ktorá s otcom a maloletým, spolu aj so svojimi tromi maloletými deťmi, žijú v spoločnej domácnosti, na chode ktorej sa priateľka otca tiež musí tiež podieľať a to aj za svoje tri maloleté deti, rovnako ako aj na otcom tvrdených výdavkov na bývanie v jeho nehnuteľnosti, ktorú užívajú všetci (teda nielen on a maloletý, ale aj priateľka otca a jej maloleté deti, ku ktorým deťom majú vyživovaciu povinnosť len ich rodičia), zostala z tohto hľadiska neobjasnená. Pre spravodlivé rozhodnutie v danej veci je ale podľa odvolacieho súdu nevyhnutné vykonať podrobné dokazovanie za účelom zistenia aj uvedených okolností. Súd prvej inštancie je pritom povinný vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti zisťovať skutočný stav veci a to s odkazom na § 35 CMP, čo v danom prípade dodržané nebolo a to napriek tomu, že všetky uvedené skutočnosti vyšli v konaní najavo. Prvoinštančný súd tým dôsledne nezameral svoje dokazovanie na zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností, nevyhnutných pre rozhodnutie o výživnom na maloletého G. a po vyhodnotení zisteného skutkového stavu potom nevyhnutne dospel k predčasnému záveru, že príjem matky, od ktorého je nevyhnutné vychádzať pri určovaní výšky výživného je práve vo výške 500,- až 600,- Eur mesačne v čistom a že práve z toho príjmu, zároveň bez dôsledného preukázania potrieb maloletej ako aj odôvodnených výdavkov otca na bývanie a domácnosť (tu vo vzťahu k potrebe vyžadovať zúčastnenie sa aj priateľky otca na hradení výdavkov spoločnej domácnosti a bývania, ňou aj za jej maloleté deti), je dôvodné určiť výživné práve v sume 110,- Eur mesačne.
21. V kontexte s uvedeným v predchádzajúcom odseku, k matkou uplatnenej odvolacej argumentácii, ktorá spočíva v tom, že jej príjmy vo výkone trestu odňatia slobody sú obmedzené, sa žiada zdôrazniť, že súd prvej inštancie správne uplatnil princíp potencionality príjmov matky povinnej výživným pred princípom fakticity jej príjmov. To znamená, že súd neprihliada len na skutočné faktické príjmy povinného rodiča, ktoré dosahuje, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, t. j. z príjmov, ktoré povinný rodič mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho prípadného zamerania, prax a to aj v inej oblasti než bol vyučený, ak ju dlhodobejšie vykonával a dopyt na trhu práce. Je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich nezaopatrených detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia ich výživy. Princíp prednosti potenciality príjmov sa uplatní aj vtedy, ak povinný rodič sa dopustil úmyselného protiprávneho konania majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu, prípadne k strate jeho príjmov, tu ale reálneho príjmu matky, ktorý dosahovala pred nástupom do výkonu trestu, o ktorý skutočný príjem prišla. Skutočnosť, že takýmto protiprávnym konaním sa povinný rodič vzdal objektívnej možnosti platiť primerané výživné nemôže byť na úkor výživou oprávneného dieťaťa. Vzhľadom na uvedené v danom prípade boli splnené podmienky pre analogické uplatnenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď matka sa v dôsledku spáchania trestnej činnosti, za ktorú je aktuálne trestaná, fakticky vzdala bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, resp. zárobku. V danom prípade je rovnako nevyhnutné uplatniť aj § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred všetkými inými výdavkami rodičov, teda aj pred tými, ktoré matka vyvolala spáchanou trestnou činnosťou a následným trestom výkonu odňatia slobody.
22. Pretože v zmysle vyššie uvedeného súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď sa znením § 62, § 75 a § 77 Zákona o rodine dôsledne neriadil, v dôsledku čoho nevykonal dostatočné dokazovanie na zistenie skutočností významných pre rozhodnutie vo veci samej, ktoré dokazovane vzhľadom na jeho rozsah nie je hospodárne dopĺňať v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výživného (bežného a zročného), ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania s poukazom na uvedenú argumentáciu s použitím § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
23. Povinnosťou prvoinštančného súdu, viazaného vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude v ďalšom konaní zabezpečiť si dôkazy (§ 35 a § 36 CMP) potrebné pre komplexné posúdenie možností, schopností a príjmových pomerov matky maloletého, odôvodnených výdavkov maloletého, ako aj zistenia a zohľadnenia rozsahu podieľania sa na výdavkoch spoločnej domácnosti a bývania tiež priateľkou otca, vykonané dôkazy riadne vyhodnotiť, následne s použitím príslušných hmotnoprávnych ustanovení vo veci výživného pre maloletého G. opätovne rozhodnúť, ako aj o zameškanom výživnom, v rámci ktorého rozhodnutia sa súd náležite vyporiada aj s výškou prípadných splátok zročného výživného, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s § 220 ods. 2 CSP odôvodniť.
24. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov konania, včítane náhrady trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP a § 58 CMP).
25. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.). Podľa štvrtej časti CMP (§ 370 až 391) sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP). Podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých upravuje vyhl. MS SR č. 207/2016 Z.z.