Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-48-2019.pdf
PDF · 68.8 KB
Case nature
Subarea
6Co/48/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne U. proti žalovanej J., zastúpenej F., o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 15.januára 2019, č.k. 14C/44/2013-150, takto
rozhodol:
Odvolanie žalobkyne o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu 100% trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 CSP. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súde prvej inštancie domáhala, aby súd zriadil na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovanej zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. O. ako parcely registra C., parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XX. - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X -. zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X. - zastavané plochy a nádvoria vecné bremeno, spočívajúce v práve prechodu peši a motorovým vozidlom na nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XX pre k.ú. H. ako parcely registra C.., parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria, na ktorej sa nachádza rodinný dom súpisné č. XX a parc. č. XXX/X. - zastavané plochy a nádvoria, na ktorej sa nachádza garáž v prospech žalobkyne, ktorá je vlastníčkou týchto nehnuteľností. Súd prvej inštancie mal za to, že zriadiť vjazd a výjazd pre motorové vozidlá na zabezpečenie prístupu priamo k rodinnému domu a garáži žalobkyne nie je možné. A to ani priamo z verejnej komunikácie cez pozemok žalobkyne ale ani cez pozemky patriace žalovanej. Dôvodom je nevyhovujúci sklon týchto pozemkov voči verejnej komunikácii. Maximálna prípustná hodnota sklonu komunikácie (pripojenia) je 12%. V prípade predmetných pozemkov je táto hodnota vysoko prekročená. Sklon pozemkov vo vlastníctve žalovanej, na ktorých žiada žalobkyňa zriadiť vecné bremeno je až 23%. Súd prvej inštancie konštatoval, že na týchto pozemkoch nie je možné zriadiť taký trvalý vjazd a výjazd pre motorové vozidlá, ktorý bol bezpečný a bol by zároveň v súlade s právnymi predpismi. Čo sa týka pešieho prístupu k stavbám patriacim žalobkyni, z dokazovania vyplynulo, že tento prístup sa v súčasnosti realizuje schodiskom na pozemku žalobkyne, ktoré ústi na verejnú komunikáciu v priestore za zvodidlom, mimo komunikáciu D.D.. Existenciu tohto schodiska H. vo svojom stanovisku nenamietol a ani nekonštatuje, že by bolo jeho vybudovanie v rozpore s právnymi predpismi. Znalec ustanovený v konaní zároveň uviedol, že peší prístup na pozemok žalobkyne je možný cez schodisko, ktoré bude vybudované na pozemku žalobkyne v mieste, kde už je aj v súčasnosti schodisko vytvorené. Z uvedených dôvodov nie je splnená podmienka, ktorú vyžaduje § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, že prístup k stavbám žalobkyne nemožno zabezpečiť inak ako zriadením vecného bremena a preto súd prvej inštancie žalobu zamietol a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa dôvodiac, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav ako aj jej vyjadrenia a znalecký posudok, v dôsledku čoho nesprávne rozhodol. Uviedla, že prístup peši nie je možný, ani vhodný a bol by veľmi životu nebezpečný. Mala za to, že garáž nie je čiernou stavbou, a prístup k nej nie je možný žiadnym iným spôsobom. S poukazom na stanovisko H. zo dňa 23.02.2017, vyjadrila názor, že vzhľadom na výškový rozdiel cestnej komunikácie a jej pozemku sa zabezpečenie prístupu motorovým vozidlom javí problematické a súčasne s poukazom na znalecký posudok uviedla, že priamy prístup motorovým vozidlom na jej pozemok nie je možný a považovala za nutné, aby bol prístup zabezpečený cez pozemok patriaci žalovanej. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa odvolaciemu súdu navrhovala žalobe vyhovieť. 3. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, skôr ako pristúpil k vecnému skúmaniu odvolania, zisťoval, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.
4. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť odvolacie konanie, je otázkou zákonnosti a jej riešenie patrí do výlučnej právomoci odvolacieho súdu.
5. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a v rozhodovaní súdu nižšieho stupňa sa v občiansko-právnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občiansko-právny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občiansko-právnym súdom (I. ÚS 4/2011).
6. Podľa § 362 ods. 1 veta prvá CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
7. Podľa § 121 ods. 2 CSP, do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť, určujúca začiatok lehoty.
8. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň (§ 121 ods. 4 CSP).
9. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde, alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 121 ods. 5 veta prvá CSP).
10. Podľa § 386 písm. a/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.
11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol žalobkyni doručený dňa 05.03.2019 (t.j. v utorok). Lehota na podanie odvolania proti napadnutému rozsudku začala tak plynúť nasledujúci deň po dni doručenia, t.j. dňa 06.03.2019 a jej posledný deň pripadol na 20.03.2019 (t.j. na stredu). Žalobkyňa podala odvolanie dňa 21.03.2019, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej odvolacej lehoty.
12. Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie žalobkyne ako oneskorene podané odmietol, podľa ust. § 386 písm. a/ CSP bez toho, aby sa zaoberal vecnými námietkami uplatnenými v odvolaní.
13. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).