Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Co/22/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. XXX, o zaplatenie 2.615,33 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 27.09.2018 č. k. 4Csp/75/2018-62 takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám sporu nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol takto, cit.:

„I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. 497 Obchodného zákonníka, § 39, § 41, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, 5 a § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 ods. 1 písm. a) a b), § 9 ods. 1 a 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“).

3. V odôvodnení uviedol, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanou bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý osobitný druh revolvingového úveru s úverovým rámcom a s dohodnutou mesačnou splátkou úveru 20 eur. Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka, a zároveň aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle ZoSÚ. Nakoľko zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 tohto zákona. Súd prvej inštancie zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátky bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva takisto neobsahuje povinnú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Okrem toho zmluva neobsahuje ani ďalší povinný údaj a to podľa §

9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ - úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru. Výška úrokovej sadzby je uvedená iba v cenníku pôvodného veriteľa a podľa názoru súdu prvej inštancie nie je takéto určenie úrokovej sadzby dojednaním v súlade s uvedeným zákonom. Zmluva tiež neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ. V žalobcom predloženom formulári absentuje aj údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov v zmysle § 9 ods. 2 písm. y) ZoSÚ. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná v prospech žalobcu uhradila sumu 1.594,68 eura, reálne jej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.435 eur a teda žalovaná uhradila viac ako vyčerpala. Súd prvej inštancie preto uplatnený nárok žalobcu považoval za nedôvodný a žalobu žalobcu zamietol.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Žalovaná mala v konaní úspech v rozsahu 100 % a v danom prípade má nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie zo spisu zistil, že žalovanej trovy konania nevznikli a preto jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť sumu vo výške 2.615,33 eura s príslušenstvom. V odvolaní poukázal na to, že žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 27.09.2018 uviedla, že so žalobou súhlasí a je ochotná uhradiť uplatnenú pohľadávku v splátkach. Ním uplatnený nárok nerozporovala. Žalovaná takto nárok žalobcu uznala, načo podporne poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/660/2014, resp. sp. zn. 24Co/345/2016. Uviedol, že dňa 30.07.2018 navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku podľa § 282 CSP pre prípad uznania nároku žalovanou. Nakoľko boli splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku, súd prvej inštancie mal na základe uznávacieho prejavu žalovanej o tomto spore rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku podľa § 282 CSP bez toho, aby vyhodnocoval skutkový stav, predložené dôkazy a bez toho, aby vykonával právne posúdenie skutkového stavu z hľadiska hmotného práva. Na záver uviedol, že nakoľko súd prvej inštancie nerozhodol o jeho procesnom návrhu a to návrhu na zastavenie konania v časti o zaplatenie 509,21 eura s príslušenstvom, navrhol, aby odvolací súd konanie v tejto časti zastavil.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 4Csp/75/2018-60 pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, vstúpil ako nový žalobca: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154.

8. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

9. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

10. Podľa § 145 ods. 3 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

11. Podľa § 116 ods. 1 a 2 CSP ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že na č. l. 31 spisu sa nachádza podanie právneho predchodcu žalobcu (Všeobecná úverová banka, a. s.) doručené súdu dňa 30.07.2018, z ktorého vyplýva, že právny predchodca žalobcu zobral žalobný návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 509,21 eura späť, spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania a navrhol, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Žalobca v odvolaní navrhol, že nakoľko o čiastočnom späťvzatí žaloby nerozhodol súd prvej inštancie, má o ňom rozhodnúť odvolací súd.

13. Súd o čiastočnom späťvzatí žaloby nerozhoduje vôbec a ďalej pokračuje v konaní o zvyšku nároku, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému. Žalovanému sa žaloba doručuje do vlastných rúk v zmysle § 167 ods. 1 CSP, podľa ustanovení § 105 a nasl. CSP o doručovaní, s osobitným dôrazom na doručovanie žaloby fyzickej osobe podľa § 116 CSP. Doručenie žaloby s výzvou na písomné vyjadrenie je spravidla prvým procesným úkonom súdu voči žalovanému. Čiastočné späťvzatie žaloby, ktoré je súdu doručené pred odoslaním žaloby žalovanému, doručí súd spolu so žalobou a z procesného hľadiska bez ďalšieho koná už len o zvyšku pôvodne uplatneného nároku.

14. Odvolací súd zistil, že čiastočné späťvzatie žaloby bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 30.07.2018 (č. l. 30 spisu), pričom žaloba bola doručovaná žalovanej formou zverejnenia oznámenia o podanej žalobe na webovej stránke súdu prvej inštancie, ako aj na jeho úradnej tabuli dňa 07.09.2018 (č. l. 59 spisu). Fikcia doručenia žaloby žalovanej v danej veci nastala uplynutím 15-tich dní od zverejnenia tohto oznámenia. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že nie je dôvodné rozhodovať o návrhu právneho predchodcu žalobcu o čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa 30.07.2018, nakoľko na to neboli splnené zákonné podmienky, keďže žaloba bola vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanej.

15. Odvolací súd ďalej v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

16. Podľa § 282 CSP, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

17. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že vyjadrenie žalovanej na pojednávaní konanom dňa 27.09.2018 na č. l. 61 spisu nemožno považovať za taký prejav jej vôle, ktorý by vyvolával právne účinky predpokladané v ust. § 282 CSP.

18. Súdny dvor rozhodol, že možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 Smernice Rady 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 28, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32).

19. Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 26, ako aj Cofidis, bod 33).

20. V konaní nebolo sporné, že zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a. s. zo dňa 30.09.2011, z ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok uplatnený žalobou má povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uzatvorená úverová zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle ZoSÚ. Odvolací súd zástava názor, že v prípade spotrebiteľských sporov nie je uznanie dlhu žalovanou - spotrebiteľom pred súdom skutočnosťou, ktorá by zbavovala súd povinnosti preskúmať spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je právnym základom uplatneného nároku z toho hľadiska, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, resp., či obsahuje všetky zákonné náležitosti

zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Priečilo by sa zásade spravodlivosti, ak by v konaní pasívni spotrebitelia boli zvýhodňovaní voči spotrebiteľom, ktorí dlh pred súdom uznajú, a to častokrát len z obavy, že v opačnom prípade im nebude umožnené uhradiť dlh v splátkach, z dôvodu neinformovanosti, neznalosti svojich práv, pocitu bezmocnosti voči dodávateľovi, ktorý je v konaní právne zastúpený a pod. Aj v tomto prípade všetky okolnosti nasvedčujú tomu, že žalovaná existenciu dlhu nespochybňovala a vyjadrenie na pojednávaní dňa 27.09.2018 predniesla pod tlakom okolností - prebiehajúce súdne konanie, snaha o docielenie možnosti úhrady dlhu v splátkach (č.l. 61 spisu).

21. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP). V podrobnostiach ohľadne posúdenia spotrebiteľského úveru ako bezúročného a bez poplatkov je potrebné odkázať na skutkové i právne závery uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaná bola úspešná, no v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).