Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Co-227-2018.pdf
PDF · 129.47 KB
No categories available
11Co/227/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobkyne: A. G., nar. XX.XX.XXXX, P. XXXX/X, XXX XX O., zast. Centrom právnej pomoci, Nám. slobody 12, P.O.BOX 125, Bratislava, adresa pre doručovanie: Centrum právnej pomoci, Kancelária Žilina, Národná 34, P.O.BOX B10, 010 01 Žilina, proti žalovaným: 1/ Willard s.r.o., Teplická 2293/68, 921 01 Piešťany, IČO: 44 906 960, zast. Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s. r. o., Mierové námestie 14, 911 01 Trenčín, 2/ E. Y., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, XXX XX V., 3/ C. F., rod. D., nar. XX.X.XXXX, K. XXX, XXX XX V., v konaní o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, o odvolaní žalovaného 1/, žalovaného 2/ a žalovanej 3/ proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 4C/89/2014-151 zo dňa 24.11.2016, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III. m e n í tak, že žalobu žalobkyne v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalovaní 1/, 2/, 3/ n e m a j ú voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V., ktorým uložil žalovaným 1/, 2/, 3/ zaplatiť Slovenskej republike 297,- eur, z r u š u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd určil vo výroku I. že, právny úkon - kúpna zmluva medzi predávajúcou A. G., predmetom ktorej bol predaj bytu č. XX, X. poschodie, vchod XXX, V. XXX, súp. č. XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, zariadeniach bytového domu vo výške 3652/277436 a spoluvlastnícky podiel k pozemku CKN 242 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 722 m2 v podiele 3652/277436 zapísaného na LV č. XXXX kat. úz. V., ktorej vklad bol povolený Správou katastra Čadca pod V 813/11 dňa 25.2.2011, je neplatný právny úkon. Výrokom II. určil, že právny úkon - kúpna zmluva medzi predávajúcim Willard, s.r.o. a kupujúcim E. Y., predmetom ktorej bol predaj bytu č. XX, X. poschodie, vchod XXX, V. XXX, súp. č. XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, zariadeniach bytového domu vo výške 3652/277436 a spoluvlastnícky podiel k pozemku CKN 242 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 722 m2 v podiele 3652/277436 zapísaného na LV č. XXXX kat. úz. V., ktorej vklad bol povolený Správou katastra Čadca dňa 18.2.2014 pod V 283/14, je neplatný právny úkon. Okrem toho určil výrokom III., že právny úkon - kúpna zmluva medzi predávajúcim E. Y. a kupujúcou C. F., predmetom ktorej bol predaj bytu č. XX, X. poschodie, vchod XXX, V. XXX, súp. č. XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, zariadeniach bytového domu vo výške 3652/277436 a spoluvlastnícky podiel k pozemku CKN 242 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 722 m2 v podiele 3652/277436 zapísaného na LV č. XXXX kat. úz. V., ktorej vklad bol povolený Správou katastra Čadca dňa 30.4.2014 pod V 1183/14, je neplatný právny úkon. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaní 1/,
2/, 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %. Napokon výrokom V. určil, že žalovaní 1/, 2/, 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Čadca titulom súdneho poplatku za žalobu sumu 297,- eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Súd prvej inštancie dôvodil, že spoločnosť Tatra credit, a.s. uzavrela úverovú zmluvu č. 218/10 na úver 4 000,- eur so žalobkyňou a zároveň aj zmluvu o záložnom práve na sporný byt žalobkyne č. XX, V.. Dňa 23.2.2011 žalobkyňa a žalovaný uzavreli kúpnu zmluvu V 813/11 na sporný byt č. XX, V. za kúpnu cenu 8 000,- eur s tým, že v článku VIII. je vyhlásenie žalobkyne, že prevzala kúpnu cenu 8 000,- eur v deň podpisu zmluvy a v článku IX. je uvedené, že kupujúci - žalovaný 1/ Willard s.r.o. pristupuje k zmluve o výkone správy uzavretej medzi predávajúcou a správcom Energetika Turzovka, s.r.o., IČO 31619436. Z pripojeného spisu katastra v Čadci V 813/11 mal súd preukázané, že vklad do katastra bol povolený až dňa 25.2.2011, kedy nastala účinnosť kúpnej zmluvy a kedy sa stal žalovaný 1/ vlastníkom. Počas celého konania nebol predložený účtovný doklad o odovzdaní kúpnej ceny 8 000,- eur žalobkyni. V rovnaký deň 23.2.2011 bola uzavretá aj nájomná zmluva. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú s nájomným 160,- eur s tým, že žalobkyňa po uplynutí lehoty je povinná sa vysťahovať z bytu a má právo počas uvedenej určitej doby odkúpiť byt do svojho vlastníctva bez toho, že by tu bola uvedená kúpna cena, za akú môže byt spätne odkúpiť. Ďalej okresný súd dôvodil, že z rovnakého dňa 23.2.2011 je kvitancia, z ktorej vyplýva, že zaniklo záložné právo Tatra credit, a.s., Piešťany k zmluve V 1883/2010, a to vyplatením dlhu žalobkyne dňa 23.2.2011 veriteľom Tatra credit a.s., Piešťany. Z potvrdení realitných kancelárií vyplýva, že všeobecná trhová cena porovnateľného bytu ako je byt tvoriaci predmet sporu, v danom čase bola 18 000,- eur - 24 000,- eur. Z pripojeného spisu katastra V 813/11 vyplýva, že kúpna zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ Willard s.r.o. na sporný byt č. XX, V. bola uzavretá dňa 23.2.2011 a zavkladovaná dňa 25.2.2011. Zo spisu V 283/14 mal zistené, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným 1/ Willard s.r.o. a žalovaným 2/ E. Y. na sporný byt č. XX, V. bola uzavretá dňa 29.1.2014 a zavkladovaná dňa 18.2.2014 a zo spisu V 1183/2014 mal preukázané, že právny úkon - kúpna zmluva na sporný byt č. XX, V. bola uzavretá medzi žalovaným 2/ E. Y. a žalovanou 3/ C. F. dňa 9.4.2014 a vklad bol povolený správou katastra pod V 1183/2014 dňa 30.4.2014. Tým mal zároveň preukázané, že medzi kúpnou zmluvou uzavretou medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ zavkladovanou dňa 18.2.2014 a kúpnou zmluvou medzi žalovaným 2/ a žalovanou 3/ uzavretou dňa 9.4.2014 uplynuli len 2 mesiace. Podľa súdu prvej inštancie teda žalovaný 2/ predal byt po dvoch mesiacoch odkedy sa stal jeho vlastníkom. Svedok Y. na pojednávaní dňa 24.11.2016 uviedol, že so žalobkyňou podpisoval kúpnu zmluvu, medzi zmluvnými stranami - žalovaným 1/ a žalobkyňou. So žalovaným 1/ nebol v žiadnom vzťahu. Bol poverený žalovaným 1/ podpísať kúpnu zmluvu. Nepamätal si, či mal písomné poverenie od žalovaného 1/ k uzavretiu kúpnej zmluvy. Zmluvu nepodpísal v mene žalovaného 1/ svedok Y.. Priniesol ich už podpísané konateľom žalovaného 1/ Mgr. L.. Svedok Y. v čase uzatvárania kúpnej zmluvy bol štatutárnym orgánom Tatra credit, a.s. Uviedol, že bol osobne pri tom, keď žalobkyňa dňa 23.2.2011 vyplatila svoj dlh Tatra credit, a.s. Kúpnu cenu jej osobne vyplatil na notárskom úrade v plnej výške 8 000,- eur, vystavil a dal jej podpísať účtovný doklad na 8 000,- eur, ktorý odovzdal žalovanému 1/, a to v prítomnosti pracovníčok notariátu. V ich prítomnosti žalobkyňa uviedla, že si je vedomá, že predáva byt a kúpnu zmluvu podpísala, pracovníčky notariátu overili jej podpis a spoločne odovzdali kúpnu zmluvu na podateľňu katastra nehnuteľností k zavkladovaniu. Na výmaze záložného práva Tatra credit, a.s. sa osobne nepodieľal. 3. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že žalobkyňa mala právo podať žalobu na určenie. Podľa súdu nebolo jej povinnosťou podať žalobu na určenie vlastníckeho práva, tak ako tvrdil žalovaný 1/. Pri podaní žaloby na určenie však bolo jej povinnosťou preukázať naliehavý právny záujem na podaní žaloby o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv. Žalovaný 1/ tvrdil, že nie je daný taký záujem na podaní určovacej žaloby, je daný naliehavý právny záujem na podaní žaloby o určenie vlastníckeho práva k bytu. Taktiež tvrdil, že naliehavý právny záujem nie je daný ani z toho dôvodu, že pri určení neplatnosti je súd povinný rozhodnúť aj o vrátení vzájomného plnenia a táto skutočnosť musí byť súčasťou rozsudočného návrhu. Keďže žalobkyňa také tvrdenia v rozsudočnom návrhu neuviedla, už z tohto dôvodu je potrebné žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení zamietnuť. Taktiež tvrdil, že nie je daný naliehavý právny záujem na určení aj z toho dôvodu, že petity sú nevykonateľné v katastri nehnuteľností. Súd prvej inštancie dospel k opačnému názoru ako žalovaný 1/. Podľa súdu prvej inštancie samotné ustanovenie § 137 písm. c) CSP umožňuje podať žalobu o určenie, ale zároveň preukázať naliehavý právny záujem na určení. Bolo teda povinnosťou žalobkyne preukázať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právnych úkonov - kúpnych zmlúv na spornú nehnuteľnosť. Záujem musí byť naliehavý a právny. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že na strane žalobkyne je právny záujem na určení, ktorý spočíva v tom, že pri preukázaní neplatnosti právnych úkonov bude preukázané,
že žalobkyňa je naďalej vlastníkom spornej nehnuteľnosti, ale vo formálnej rovine na liste vlastníctva nie je zapísaná ako vlastníčka. Má teda naliehavý právny záujem na zosúladení skutočného vlastníctva s formálnym stavom. Obidve podmienky musia byť splnené naraz, teda právny záujem musí byť aj naliehavý. Ďalej dôvodil, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobkyňa neiniciovala uzavretie neplatného právneho úkonu - kúpnej zmluvy. Nevyvolala uzavretie neplatného právneho úkonu. Prioritne je daný záujem na podaní žalôb na plnenie podľa § 137 písm. a) CSP. Žaloba o určenie vlastníckeho práva je však tiež určovacou žalobou podľa § 137 písm. c) CSP a nie je žalobou na plnenie podľa § 137 písm. a) CSP. Skutočnosť, že žalobkyňa podala žalobu o určenie neplatnosti právnych úkonov, súd nevyhodnotil ako nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení podľa § 137 písm. c) CSP, pretože rozsudok o určení neplatnosti právnych úkonov môže mať preventívny charakter na usporiadanie vzťahov medzi stranami konania. Záväznosť výroku rozsudku predpokladá, že je určitý, presný, zrozumiteľný a že je vykonateľný. Vykonateľnosť umožňuje realizáciu rozsudku. Pri určovacej žalobe sa vykonateľnosť rozsudku prejaví realizáciou, zápisom do príslušnej evidencie do katastra nehnuteľností. Výrok rozsudku teda musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona ex lege a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Každý, kto má na tom naliehavý právny záujem, môže sa aj bez časového obmedzenia dovolávať. Toto právo sa nepremlčuje ani nezaniká. To znamená, že pokiaľ došlo k určeniu neplatnosti právneho úkonu, právne úkony sú neplatné od počiatku a vrátili sa do pôvodného stavu. Teda určením neplatnosti kúpnej zmluvy medzi žalovaným 2/, žalovanou 3/ sa vec vrátila do pôvodného stavu ku dňu 9.4.2014, vlastníkom sa stal E. Y.. Neplatný právny úkon medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ sa vrátil do pôvodného stavu ku dňu uzavretia, teda ku dňu 29.1.2014, vlastníkom sa stal žalovaný 1/ a neplatnosť právneho úkonu medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ sa vrátila do pôvodného stavu ku dňu uzavretia právneho úkonu 23.2.2011 a žalobkyňa bude zapísaná na liste vlastníctva, ostatní kupujúci by boli z listu vlastníctva vymazaní, pretože na list vlastníctva boli zapísaní na základe neplatného právneho úkonu. 4. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že pokiaľ ide o posúdenie neplatnosti právneho úkonu, a to kúpnej zmluvy zo dňa 23.2.2011 z hľadiska rozporu so zákonom a rozporu s dobrými mravmi, je potrebné uviesť, že podľa § 39 Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatným právnym úkonom. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný 1/ konal v rozpore s dobrými mravmi. V nadväznosti na platne uzavretú kúpnu zmluvu bol povinný plniť, nepreukázal v konaní, že vyplatil žalobkyni kúpnu cenu, nepredložil účtovný doklad. Vyhlásenie svedka Y. súd vyhodnotil v tomto smere ako nevierohodné, nepreukázal právo konať v mene žalovaného 1/ a je nevierohodné, že pri overovaní podpisov sa dejú iné úkony než overovanie podpisu, teda odovzdávanie kúpnej ceny, posudzovanie obsahu úkonu, tak ako to svedok Y. uvádzal. Svedok Y. po dohode so žalovaným 1/ teda použil finančné prostriedky určené ako kúpna cena na platby, ktoré účelovo určili oni a nie žalobkyňa. Rozpor s dobrými mravmi predstavuje aj kúpna cena, ktorá nedosahuje trhovú cenu. Rozpor s dobrými mravmi predstavujú všetky okolnosti, za ktorých kúpna zmluva bola uzatváraná a za ktorých žalobkyňa bola zavádzaná, čo viedlo k tomu, že neuzavrela právny úkon vážne. Postup žalovaného 1/ a svedka Y. súd vyhodnotil ako účelový. V tomto smere poukázal súd aj na personálne prepojenie uvedených subjektov, a to nielen cez priateľský vzťah svedka Y. a konateľa Bednára - žalovaného 1/, ale aj cez ich spoločný záujem, ktorý spočíval v tom, že svedok Y. ako člen predstavenstva Tatra credit mal právny záujem na úhrade dlhu tejto spoločnosti, pričom počas celého konania súdu nepredložili účtovný doklad o tom, akú sumu žalobkyňa dlhovala, či Tatra credit, a.s., Piešťany vznikol právny nárok na zaplatenie úveru a vzhľadom k zákonom na ochranu spotrebiteľa
- v akej výške, v akej výške bol skutočne započítaný z kúpnej ceny žalobkyne. Vo vzťahu k žalobkyni išlo o netransparentný, účelový, neprehľadný postup a rovnako aj vo vzťahu k súdu. Počas celého konania nebol predložený účtovný doklad, akú kúpnu cenu vyplatil Willard s.r.o. tzv. splnomocnenému zástupcovi - svedkovi Y., ktorý ich zastupoval pri uzatváraní kúpnej zmluvy a ktorý údajne kúpnu cenu vyplatil žalobkyni, aby súd mohol porovnať, koľko vyplatil žalovaný 1/ titulom kúpnej ceny a koľko bolo zaplatené Tatra credit. Tieto okolnosti neboli pri uzatváraní úkonu známe ani žalobkyni a počas celého konania neboli známe ani súdu. Ako rozpor s dobrými mravmi súd prvej inštancie vyhodnotil aj uzavretú nájomnú zmluvu uzavretú v totožný deň ako kúpnu zmluvu, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa môže požiadať o vrátenie bytu, a to napriek tomu, že už v momente uzavretia tejto zmluvy bolo zrejmé, že je neplatným právnym úkonom, a teda z neplatného právneho úkonu žalobkyňa nemá žiadne nároky, čo súd vyhodnotil ako účelový postup žalovaného 1/. 5. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že vzhľadom k tomu, že bol určený za neplatný právny úkon - kúpnej zmluvy zo dňa 23.2.2011 medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ - V 813/11 zo dňa 23.2.2011, ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá sa určuje ku dňu vzniku právneho úkonu, teda ku dňu
23.2.2011. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka predmetom vlastníctva môže disponovať len vlastník. Z toho dôvodu len žalovaný 1/ ako vlastník mohol následne uzavrieť kúpnu zmluvu zo dňa 29.1.2014
- V 283/14 so žalovaným 2/. Keďže na list vlastníctva bol žalovaný 1/ zapísaný na základe neplatného právneho úkonu, nie je vlastníkom a previedol vlastnícke právo neplatným spôsobom. Ide o neplatnosť pre rozpor so zákonom, s § 123 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 39 Občianskeho zákonníka. Z rovnakých dôvodov je neplatný aj právny úkon - kúpnej zmluvy medzi žalovaným 2/ a žalovanou 3/ zo dňa 9.4.2014 - V 1183/2014. 6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že právo na náhradu trov konania priznal žalobkyni, keďže bola úspešná v celom rozsahu.
7. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná 3/. Poukázala na to, že žalovaná v rade 3/ nebola zákonným spôsobom pripustená do konania, nakoľko uznesením zo dňa 4.11.2015 bola do konania pripustená popri žalovanom 1/ a 2/ aj žalovaná v rade 3/ C. Y., avšak žiadnym procesným rozhodnutím nebola do konania pripustená žalovaná v rade 3/ C. F.. Podľa odvolateľky kúpna zmluva nemôže byť absolútne neplatným úkonom, ale len relatívne neplatným právnym úkonom. Okrem toho vzniesla námietku premlčania podľa § 40a Občianskeho zákonníka, nakoľko považuje nárok žalobkyne za premlčaný. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a jej prostriedky procesného útoku pokladá za účelové a irelevantné. Tvrdenie žalobkyne v žalobe, že nemala v úmysle uzatvoriť kúpnu zmluvu, pokladá za čisto účelové. Podľa odvolateľky žalobkyňa mala možnosť zmluvu si prečítať pred tým, než bola overiť podpis na kúpnej zmluve, z čoho je zrejmé, že žalobkyňa vedela a bola si vedomá toho, o aký typ zmluvného vzťahu ide a čo je predmetom zmluvy. Absolútne nesúhlasí s tvrdením súdu, že úkon nebol urobený slobodne a vážne, nakoľko toto tvrdenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Zmluvu uzavrela na základe inzerátu, ktorý bol uvedený na internete v ponuke „Bazoš“ a na tento inzerát reagovala, nakoľko ju zaujal a chcela si zabezpečiť bývanie. Dohodla si stretnutie s pánom Y., ktorý byt ponúkal, a to za účelom jeho obhliadky. Nie je v žiadnom vzťahu k pánovi Y., ktorého sa výslovne spýtala, či je byt vysporiadaný, teda či na ňom neviaznu žiadne ťarchy. Nakoľko sa jej byt páčil a podľa žalovaného v rade 2/, ako aj podľa listu vlastníctva, neviazli na ňom žiadne ťarchy, a preto sa dohodli na uzatvorení kúpnej zmluvy. Od nasťahovania do bytu vykonala v byte rôzne úpravy a opravy. Necíti žiadnu zodpovednosť za akékoľvek protiprávne konanie ostatných účastníkov. Žalobkyňa na rozdiel od nej má o ubytovanie postarané, naproti tomu ona so svojou rodinou byt kompletne prerobila a bez akéhokoľvek pochybenia z jej strany by mala oň prísť. Nesúhlasí ani s náhradou trov konania a s rozhodnutím o zaplatení súdneho poplatku.
8. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný v rade 2/, ktorý namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Žalobkyňa dobre vedela, že byt predala, za čo dostala zaplatenú kúpnu cenu, čo aj podpísala. Vyplatila svoje dlhy, ktoré mala u susedov, od ktorých si neustále požičiavala na víno a cigarety a úplne dobrovoľne si vysťahovala svoje veci a tri roky absolútne nič neurobila a nijakým spôsobom sa nezaujímala čo je s bytom. Samotný byt bol ponúkaný cez realitnú kanceláriu, pričom bol bez akejkoľvek ťarchy, čo si overil aj na katastrálnom úrade, keď išiel byt kupovať. Tento spor sa ho netýka a ak žalobkyňa mala pocit, že jej zaplatili nízku kúpnu cenu, mala to bezodkladne riešiť so žalovaným 1/ a nie po takom čase vťahovať nových vlastníkov bytu, ktorí do bytu investovali nemalé finančné prostriedky spojené s rekonštrukciou a o žiadnych sporoch nevedeli. Preto navrhol zamietnuť žalobu.
9. Proti rozsudku podal odvolanie v celom rozsahu žalovaný v rade 1/, ktorý pokladá napadnutý rozsudok za celkom nesprávny. Predovšetkým namieta, že na strane žalobkyne nebol daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti kúpnych zmlúv špecifikovaných vo výroku I., II. a III. napadnutého rozsudku a tento nevyplýva ani z osobitného predpisu. Naďalej tvrdí, že správnym procesným prostriedkom, ktorým sa mala žalobkyňa domáhať ochrany svojich práv, bola žaloba o určenie vlastníckeho práva a nie žaloba o neplatnosť právnych úkonov. Práve v konaní o určenie vlastníckeho práva mohla byť otázka platnosti napadnutých právnych úkonov riešená ako predbežná otázka vo vzťahu k požadovanému určeniu vlastníckeho práva. Vo vzťahu k výroku I. a II. nebol na strane žalobkyne daný naliehavý právny záujem, nakoľko ani vyhoveniu žaloby v tejto časti sa neodstránil stav objektívnej právnej neistoty medzi stranami sporu, pretože v danom prípade boli práva príslušnej nehnuteľnosti dotknuté ďalšou právnou zmenou, a to uzavretím nadväzujúcej kúpnej zmluvy medzi žalovaným 2/ ako predávajúcim a žalovanou 3/ ako kupujúcou. Jediným prostriedkom na odstránenie neistého právneho postavenia žalobkyne tak mohla byť výlučne žaloba o určenie vlastníckeho práva, v rámci konania o ktorej by bola posúdená neplatnosť uzavretých zmlúv a na základe ktorej by mohlo, v
prípade kladného rozhodnutia o veci, dôjsť k zmene zápisov vlastníckeho práva dotknutej nehnuteľnosti. Určovacie žaloby majú len preventívnu funkciu, smerujú k tomu, aby sa porušeniu práva v budúcnosti predišlo. Rozsudkom o určovacej žalobe preto nemožno zásadne určiť existenciu právneho vzťahu alebo práva za dobu minulú, keďže pre rozsudok nemôže byť rozhodujúci stav, ktorý tu už v čase jeho vyhlásenia nie je. Na strane žalobkyne nebol daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti kúpnych zmlúv aj z toho dôvodu, že navrhované petity nezohľadňovali synalagmatický charakter daných právnych vzťahov. Naviac vo vzťahu k navrhovanému určeniu neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 2/ a 3/ bolo potrebné žalobu v tejto časti vo vzťahu k žalovanému 1/ zamietnuť pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného 1/ na požadovanom určení. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie pochybil, ak nevykonal navrhnutý dôkaz, výsluch svedkyne notárky F. O. pri odôvodňovaní uvedeného dôkazného návrhu. Poukázal na to, že svedkyňu navrhuje vypočuť k okolnostiam a k podmienkam, za akých sa na jej notárskom úrade spisujú notárskej zápisnice. Podľa žalovaného bol výsluch uvedenej svedkyne potrebný, a to najmä s poukazom na možnosť vyvrátenia tvrdení žalobkyne o jej údajnej nevedomosti o obsahu právnych úkonov uzatváraných zo strany jej osoby so spoločnosťou žalovaného 1/. Preto je odôvodnenie súdu o nadbytočnosti tohto úkonu nesprávne. Za celkom nelogické pokladá žalovaný 1/ konštatovanie súdu prvej inštancie uvedené na str. 10 napadnutého rozsudku, podľa ktorého úkony v súvislosti s napadnutou kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim mali sledovať ekonomické záujmy žalovaného a tieto nemali chrániť a sledovať záujmy žalobkyne. V tejto súvislosti poukázal na to, že je spoločnosťou založenou za účelom podnikania, a preto je logické a normálne, že vstupuje do právnych vzťahov s tretími osobami najmä za účelom svojich ekonomických záujmov, keďže tieto ekonomické záujmy sú vyjadrením zmyslu a podstaty podnikania. Za úplne absurdnú pokladá výčitku súdu prvej inštancie prezentovanú v napadnutom rozsudku, v zmysle ktorej žalovaný nemal v priebehu konania predložiť doklad o výške dlhu žalobkyne ako dlžníčky voči spoločnosti Tatra credit, a.s. ako jej veriteľovi. Spoločnosť žalovaného 1/ vyplácala celú sumu dojednanej výšky kúpnej ceny priamo k rukám žalobkyne ako predávajúcej. Žalovanému nie je zrejmé, na základe akého dôvodu by mal s takýmto dokladom čo i len v teoretickej rovine disponovať. Za nesprávne pokladá aj výroky IV. a V. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré svojim obsahom nadväzujú na výroky I. až III.
10. K odvolaniu žalovaných 2/ a 3/ sa vyjadril žalovaný 1/ tak, že pokiaľ ide o žalovaného 2/, žalovaný 1/ sa stotožňuje s prezentovaným názorom, v zmysle ktorého sa v prípade podanej žaloby jedná o zjavne účelový postup žalobkyne, ktorá si je od počiatku vedomá podstaty právneho vzťahu, do akého so spoločnosťou žalovaného 1/ vstupovala. Pokiaľ ide o odvolanie žalovanej 3/, žalovaný 1/ sa stotožnil s námietkou o nesprávnom označení žalovanej 3/ v uznesení, ktorým mala byť žalovaná 3/ pribratá do konania, pričom žalovaný 1/ prezentoval uvedenú námietku už v podanom vyjadrení zo dňa 29.12.2014 k odvolaniu žalobkyne voči uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 7.10.2014.
11. K odvolaniam žalovaných 1/ a 2/ sa vyjadrila žalovaná 3/ tak, že sa stotožňuje s tvrdením žalovaných vo svojich odvolaniach. Konanie a tvrdenia žalobkyne pokladá za účelové a zavádzajúce. Žalobkyňa od samého počiatku vedela, že sa jedná o kúpnu zmluvu, a pokiaľ argumentovala, že bola uvedená do omylu, a preto súd prvej inštancie mal posudzovať uzatváranú kúpnu zmluvu medzi žalobkyňou a žalovaným v rade 1/ v zmysle podanej žaloby, nemôže byť kúpna zmluva absolútne neplatným právnym úkonom, ale len relatívne neplatným právnym úkonom. Konanie žalobkyne považuje za účelové aj z toho dôvodu, že ak by sa stal rozsudok prvej inštancie právoplatným, žalobkyňa by prišla ľahkou cestou k úplne prerobenému a zrekonštruovanému bytu. Žiadala z uvedeného dôvodu žalobný návrh zamietnuť.
12. Žalobkyňa sa vyjadrila k odvolaniam žalovaných 1/, 2/, 3/ tak, že navrhla zamietnuť tieto odvolania a rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že považuje všetky skutočnosti uvádzané v odvolaniach za účelové a trvá na všetkých skutočnostiach uvedených v návrhu na začatie konania.
13. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu na základe odvolania žalovaných v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I., II., III. je potrebné zmeniť (§ 388 CSP). Zároveň súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žalovaní 1/, 2/, 3/ nemajú nárok na ich náhradu voči žalobkyni. Okrem toho zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V. (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP).
14. Žalovaní vo svojom odvolaní uvádzajú odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti sporných právnych úkonov.
15. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
16. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c/ CSP (predtým § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „OSP“), musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).
17. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie - viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011).
18. Naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ OSP (§ 137 písm. c/ CSP) nie je daný, ak sa petit žaloby, jej skutkové tvrdenia a právne hodnotenie neviažu na odstránenie konkrétnej spornosti žalobcom uplatneného práva (R 22/2017).
19. Ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu SR zo 6. októbra 2017, sp. zn. II. ÚS 590/2017).
20. Z doterajšej, už ustálenej judikatúry (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2010, sp. zn. 4 Cdo 136/2009) vyplýva, že právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu predpokladá posúdenie, či podaný určovací návrh je vhodným (správne zvoleným a prípustným) procesným nástrojom ochrany jeho práva alebo návrhom, ktorý spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte iné konanie.
21. V danom prípade súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu názoru ohľadne naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, t.j. neplatnosti označených zmlúv, keď uviedol, že pri preukázaní neplatnosti právnych úkonov bude preukázané, že žalobkyňa je naďalej vlastníkom spornej nehnuteľnosti, ale len vo formálnej rovine, keďže na liste vlastníctva nie je zapísaná ako vlastníčka a má preto záujem na zosúladení skutočného vlastníctva s formálnym stavom.
22. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným 1/ kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj bytu, ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu. Následne bola uzavretá dňa 29.1.2014 kúpna zmluva medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, ktorá sa týkala toho istého predmetu, a to bytu spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu. Podľa odvolacieho súdu nebol na strane žalobkyne daný naliehavý právny záujem, nakoľko ani vyhovením žaloby v tejto časti by sa neodstránil stav objektívnej právnej neistoty medzi týmito stranami sporu, pretože v danom prípade boli práva k príslušnej nehnuteľnosti dotknuté ďalšou právnou zmenou, a to uzavretím nadväzujúcej kúpnej zmluvy medzi žalovaným 2/ ako predávajúcim a žalovanou 3/ ako kupujúcou. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, resp. poukazuje aj na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 252/2009 zo dňa 28.09.2010, v zmysle ktorého pri posudzovaní existencie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy je potrebné prioritne vychádzať z ustanovenia § 34 ods. 2 Zákona o katastri nehnuteľností, v zmysle ktorého v prípade právoplatného rozsudku určujúceho neplatnosť právneho úkonu vyznačí správa katastra stav pred týmto právnym úkonom. To platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka - dosiahne sa tým stav právnej istoty žalobcov. V danom prípade došlo k právnej zmene práva k príslušnej nehnuteľnosti, a to uzavretím nadväzujúcej kúpnej zmluvy medzi žalovaným 2/ ako predávajúcim a žalovanou 3/ ako kupujúcou na základe kúpnej zmluvy zo dňa 9.4.2014 bez toho, aby bola vyznačená na liste vlastníctva poznámka podľa ust. § 44a OSP, ktorá má informatívny charakter a následky tohto úkonu sú potom prezumované hmotným právom, a to vo forme nedobromyseľnosti tretieho subjektu, pokiaľ sa nehnuteľnosť, ktorá je sekundárnym predmetom súdneho konania, počas konania scudzí. Zároveň platí nevyvrátiteľná domnienka vedomosti o skutočnostiach zapísaných v katastri nehnuteľností, čiže zásada formálnej publicity katastra nehnuteľností. Obdobný právny záver o nedostatku právneho záujmu platí aj vo vzťahu k žalovanej 3/, keďže žalobný nárok žalobkyne by nebol spôsobilý odstrániť stav právnej neistoty.
23. V danom prípade mala žalobkyňa podľa presvedčenia odvolacieho súdu správne zvoliť na ochranu jej tvrdených porušených práv iný typ žaloby. Jediným prostriedkom na odstránenie neistého právneho postavenia žalobkyne tak mohla byť výlučne žaloba o určenie vlastníckeho práva, v rámci konania o ktorej by bola posúdená aj platnosť uzavretých zmlúv a na základe ktorej by mohlo, v prípade kladného rozhodnutia o veci, dôjsť k zmene zápisov vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že určovacie žaloby majú len preventívnu funkciu, smerujú k tomu, aby sa porušeniu práva v budúcnosti predišlo, pričom rozsudkom o určovanej žalobe preto nemožno zásadne určiť existenciu právneho vzťahu alebo práva za dobu minulú, pre rozsudok tak nemôže byť rozhodujúci stav, ktorý tu už v čase vyhlásenia nie je. Aj súdna prax rešpektuje názor, že ak sa má vyslovením neplatnosti riešiť len predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe daný naliehavý právny záujem (rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo 98/04). Ten je v takomto prípade daný výlučne na samotnom určení práva.
24. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení v otázke naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti kúpnych zmlúv, a preto odvolaniu žalovaných v celom rozsahu vyhovel a žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol podľa § 388 CSP. Vecnou stránkou prejednávaného prípadu sa už nezaoberal (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 111/2008, zo dňa 30. júna 2009).
25. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1, 2 CSP a § 257 CSP tak, že hoci boli žalovaní 1/, 2/, 3/ procesne úspešní a prináležal by im nárok na náhradu trov tak prvostupňového, ako aj odvolacieho konania, nárok na ich náhradu nemajú vzhľadom na okolnosti osobitného zreteľa. Na strane žalobkyne súd vyhodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa najmä jej sociálnu situáciu, keďže táto je starobnou dôchodkyňou so zlým zdravotným stavom, nevlastniacou žiadny majetok hnuteľný, či nehnuteľný väčšej hodnoty.
26. Odvolací súd zrušil v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP výrok, ktorým okresný súd uložil povinnosť žalovaným 1/, 2/, 3/ zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok vo výške 297,- eur z toho dôvodu, že v danom prípade aplikácia § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch vzhľadom na rozhodnutie súdu neprichádza do úvahy.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)