Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Cob-158-2018.pdf
PDF · 170.59 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/158/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v spore žalobcu: Todos Žilina s.r.o., so sídlom Kragujevská 1, 010 01 Žilina, IČO: 31 575 790, zastúpeného advokátkou JUDr. Natáliou Kanderkovou, so sídlom Q.. C. XX, XXX XX J., proti žalovanému: M.S.P. - SK, s.r.o., so sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, IČO: 44 719 124, zastúpenému advokátom JUDr. Baltazárom Mucskom, so sídlom Z. XX, XXX XX K. - G. M., o zaplatenie 4.067,53 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/32/2017-99 zo dňa 21.6.2018, v štádiu konania o návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/32/2017-99 zo dňa 21.6.2018 v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/32/2017-68 zo dňa 16.1.2018 m e n í tak, že rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/32/2017-68 zo dňa 16.1.2018 z r u š u j e.
II. Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/32/2017-99 zo dňa 21.6.2018 v napadnutom výroku o nároku na náhradu trov konania spojených s návrhom žalobcu na zrušenie rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/32/2017-68 zo dňa 16.1.2018 z r u š u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd ako súd prvej inštancie (ďalej aj ,,okresný súd“ alebo ,,súd prvej inštancie“) v poradí prvým výrokom návrh žalobcu, doručený (okresnému) súdu dňa 26.3.2018, na zrušenie rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/32/2017-68 zo dňa 16.1.2018, zamietol. V poradí druhým výrokom okresný súd žalovanému nárok na náhradu trov konania o návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/32/2017-68 zo dňa 16.1.2018 nepriznal.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že žalobou, doručenou súdu dňa 9.2.2017, žalobca navrhol, aby okresný súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 4.067,53 Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 8.9.2016 až do zaplatenia a na náhradu trov konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku žalobca v rámci vymedzenia prostriedkov procesného útoku - skutkových tvrdení uviedol, že vykonal pre žalovaného služby spočívajúce v realizácii opráv a údržby osobného motorového vozidla EČ: DK 573BB. Na cenu za realizované plnenie vystavil faktúru č. FS16 103089, splatnú 7.9.2016, znejúcu na 4.067,53 Eur, ktorú žalovaný v lehote splatnosti a ani následne nezaplatil. Ako prílohy žaloby predložil žalobca upomienku č. 3 z 15.12.2016 a faktúru č. FS16 103089. Okresný súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 19Cb/32/2017-10 zo dňa 16.3.2017, ktorý sa nepodarilo žalovanému doručiť zákonom predpísaným spôsobom, preto uznesením č.k. 19Cb/32/2017-13 zo dňa 26.5.2017 rozhodol o zrušení platobného rozkazu v celom rozsahu podľa ust. § 266 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ,,CSP“ alebo ,,Civilný sporový poriadok“).
3. Okresný súd ďalej uviedol, že uznesením č.k. 19Cb/32/2017-15 zo dňa 26.5.2017 bol žalovaný vyzvaný, aby sa v lehote 20 dní od doručenia uznesenia k žalobe vyjadril, uviedol, či uplatnený nárok v celom rozsahu uznáva a ak uplatnený nárok neuznáva, aby uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie tvrdení. Žalovaný bol zároveň poučený o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa ust. § 273 CSP. Podaním z 22.6.2017 sa žalovaný k žalobe vyjadril. Uviedol, že sa nemôže stotožniť s tvrdením žalobcu, že nemá záujem na mimosúdnom vysporiadaní veci. Žalobca v minulosti vykonal inú opravu pre žalovaného, na zaplatenie ceny ktorej vystavil faktúru vo výške 800 Eur. Nakoľko žalobca uvedenú faktúru omylom vystavil duplicitne, žalovaný uhradil v prospech žalobcu sumu 1.600 Eur a došlo tak k bezdôvodnému obohateniu žalobcu v rozsahu 800 Eur. Medzi žalobcom a žalovaným došlo k ústnej dohode, že v prípade vystavenia ďalšej faktúry žalobcom pre žalovaného dôjde ku započítaniu dlžnej čiastky 800 Eur - bude odpočítaná z vystavenej faktúry. Dôvodom neuhradenia sumy, ktorá je predmetom konania, je skutočnosť, že žalobca svoj záväzok odrátať z faktúry časť istiny 800 Eur nedodržal. V rámci ústnej dohody strán splatnosť novej faktúry je podmienená vyplatením dlžnej čiastky 800 Eur, resp. odrátaním dlžnej čiastky z novej faktúry, avšak ani k jednej z uvedených situácií nedošlo, a preto doteraz nedošlo k splatnosti faktúry, od ktorej žalobca odvodzuje nárok v predmetnom konaní. Žalovaný preto rozporuje nárok žalobcu v celom rozsahu, tvrdí, že žaloba je podaná predčasne a navrhuje žalobu zamietnuť.
4. Na vznesenú procesnú obranu reagoval žalobca podaním, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 7.9.2017. Žalobca uviedol, že vyjadrenie žalovaného považuje len za snahu o predĺženie konania a dôvody, ktoré mali byť prostriedkami jeho procesnej obrany považuje za právne bezvýznamné. Tvrdenia žalovaného nie sú doložené, žalovaný neuvádza konkrétne čísla faktúr, od ktorých odvodzuje svoje nároky na zápočet, ani dátum úhrady deklarovaných súm. Žalobca vo svojej účtovnej evidencii nenašiel žiadne informácie týkajúce sa tvrdení žalovaného o jeho predchádzajúcich obchodných prípadoch so žalobcom, na sumu 800 Eur nie je a nebola za obdobie rokov 2016, 2017 vystavená žiadna faktúra, ani prijatá platba v rovnakej výške. Žalobca nemá žiaden poznatok o tom, že by došlo k jednaniu o zápočte. Od splatnosti žalovanej faktúry uplynula pomerne dlhá doba, v priebehu ktorej žalovaný nezaplatil dlžné sumy, ani časť, ktorá by zodpovedala rozdielu medzi ním deklarovanými vzájomnými a splatnými pohľadávkami, teda k úhrade sumy 3.267,53 Eur. Z vyjadrenia žalovaného podľa žalobcu vyplýva, že tento nepopiera opodstatnenosť fakturácie sumy, ktorá je predmetom konania.
5. Okresný súd ďalej uviedol, že nariadil vo veci pojednávanie na deň 24.11.2017 a v súlade s ust. § 178 ods. 1 CSP predvolal právnych zástupcov strán. Právny zástupca žalovaného vyjadrením z 31.10.2017 reagoval na výzvu okresného súdu z 19.9.2017 podľa ust. § 167 ods. 4 CSP. Uviedol, že zotrváva na svojich vyjadreniach a vznáša kompenzačnú námietku, teda žiada voči žalobcom uplatnenej pohľadávke započítanie svojej pohľadávky vo výške 156,32 Eur, nakoľko predmetná suma bola uhradená dvakrát; ako prílohu predložil Knihu záväzkov za firmu: Todos Žilina s.r.o. (č.l. 35 spisu). Uvedené vyjadrenie a príloha boli doručené strane žalobcu (č.l 37 rub spisu). Na základe vyjadrenia (právneho zástupcu) žalobcu (č.l. 42 spisu) a žiadosti (právneho zástupcu) žalovaného o odročenie pojednávania z 23.11.2017 (č.l. 45 spisu), okresný súd odročil pojednávani vytýčené na 24.11.2017 z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní o predmete sporu. Keďže zo strany (právneho zástupcu) žalobcu nebola v lehote ním uvedenej (do jedného týždňa od oznámenia o mimosúdnych rokovaniach strán - č.l. 42 spisu), predložená mimosúdna dohoda o predmete sporu a nebol učinený žiadny dispozitívny úkon, vytýčil okresný súd pojednávanie na deň 16.1.2018. Predvolanie na pojednávanie mal právny zástupca žalobcu včas a riadne doručené „spolu s poučením o možnosti rozhodnutia na tomto pojednávaní rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa ust. § 278 CSP“ (č.l. 51 až 52 spisu), a podľa ktorého je súčasťou tohto predvolania poučenie s nasledovným znením: ,,Ak sa žalobca na pojednávanie vo veci nedostaví, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a svoju neprítomnosť neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami, rozhodne súd na pojednávaní o žalobe o splnenie povinnosti na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne (§ 278 CSP)“. Okresný súd konštatoval, že doručenie predvolania na pojednávanie 16.1.2018 mal právny zástupca žalobcu včas vykázané dňom 2.1.2018 (č.l. 50 rub spisu), s dodržaním lehoty na prípravu pojednávania podľa ust. § 178 ods. 2 CSP. Právny zástupca žalovaného navrhol na pojednávaní, ktoré okresný súd uskutočnil za konštatovania splnenia podmienok na prejednanie veci v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu podľa ust. § 180 CSP, aby okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa ust. § 278 CSP tak, že žalobu zamietne. Rozsudkom č.k. 19Cb/32/2017-68 okresný súd na pojednávaní dňa 16.1.2018 rozhodol na návrh žalovaného podľa ust. § 278 CSP tak, že žalobu zamietol.
6. Podaním z 26.2.2018, doručeným okresnému súdu dňa 1.3.2018, žalobca podal žiadosť o pokračovanie v konaní s odôvodnením, že medzi stranami sporu medzičasom došlo k uzatvoreniu Dohody o uznaní a vykonaní splátok (ďalej aj „Dohoda“), na základe čoho právny zástupca žalobcu požiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a o jeho odročenie. Keďže žalovaný nesplnil podmienky dohodnuté v Dohode, nereagoval na výzvu, ktorá mu bola žalobcom zaslaná dňa 9.2.2018 a doposiaľ neuhradil dlžnú sumu, ani jej časť v zmysle dohodnutých splátok, žalobca požiadal okresný súd o pokračovanie v začatom konaní. Ako prílohu žiadosti predložil právny zástupca žalobcu výzvu na zaplatenie dlžnej sumy z 9.2.2018 adresovanú žalovanému (č.l. 74 spisu) a doklad - podací lístok z č.l. 75, 76 spisu.
7. Podaním, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 26.3.2018 (č.l. 82 spisu), žalobca navrhol zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu, pričom uviedol, že tu nie sú dôvody pre jeho vydanie. Pokiaľ dôvodom, ktorý viedol súd prvej inštancie k vydaniu rozsudku pre zmeškanie má byť skutočnosť, že žalobca bol nečinný, pretože sa nezúčastnil pojednávania 16.1.2018, tak žalobca uviedol, že neúčasťou na pojednávaní nemal záujem nebrať do úvahy takú závažnú vec, akou je pojednávanie vo veci, ale naopak svojím konaním pred pojednávaním a aj následne sa snažil konať tak, aby okresný súd zaťažoval čo najmenej a vec vyriešil mimosúdne. Poukázal na chronológiu komunikácie so žalovaným o predmete sporu, kedy v novembri 2017, a to bezprostredne po odročenom pojednávaní na podnet žalovaného (25.11.2017), bola vyhotovená na základe spolupráce oboch strán sporu „Dohoda o uznaní dlhu a vykonaní splátok“, v ktorej sa žalovaný zaviazal dlžnú sumu 4.156,21 Eur zaplatiť najneskôr do 20.12.2017. Túto pohľadávku žalovaný uznal čo do výšky aj základu, preto žalobca očakával jej splnenie a oprávnene predpokladal, že v spore nebude potrebné pokračovať. Právny zástupca žalobcu bol pripravený vykonať úkon smerujúci ku späťvzatiu žaloby a zastaveniu konania, len čo dôjde k úhrade ustálenej a dohodnutej dlžnej sumy, pretože sa chcel zachovať seriózne voči protistrane a nezvyšovať jej náklady konania. Vzhľadom na to, že žalobca neobdržal protistranou podpísanú Dohodu o uznaní dlhu, domáhal sa jej zaslania niekoľkokrát v mesiaci november a december. Žalovaný pristúpil k podpísaniu uvedenej Dohody až v závere mesiaca december, pretože konateľ spoločnosti sa nachádzal mimo územia Slovenskej republiky. Zo strany žalovaného k reálnemu plneniu nedošlo napriek tomu, že sa zaviazal tak učiniť dvoma splátkami najneskôr do 20.12.2017. Po podpísaní Dohody oboma zmluvnými stranami sa žalobca rozhodol predĺžiť lehotu na úhradu o niekoľko týždňov, pretože zo strany právneho zástupcu tu bol prísľub, že k úhrade zo strany žalovaného dôjde. V bode 3 odôvodnenia svojho návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobca uvádza, že „niekoľko dní pred pojednávaním, ktoré súd vytýčil na deň 16.1.2018, telefonoval právny zástupca žalobcu na okresný súd s pracovníčkou obchodnej kancelárie, ktorej oznámil, že došlo k uzatvoreniu „Dohody o uznaní dlhu“ medzi stranami sporu, platba dlžnej sumy nebola síce zo strany žalovaného vykonaná, ale v tejto situácii by bolo zbytočné a nehospodárne konať vo veci a pojednávania sa nezúčastniť, pretože je presvedčený, že ani právny zástupca žalovaného sa určite pojednávania nezúčastní. V prípade, že by sa tak nestalo a pojednávanie sa predsa uskutoční, nemá žiadny problém sa pojednávania zúčastniť. Spoliehal sa v tomto smere na prípadné avízo zo strany súdu alebo protistrany, s ktorou bezproblémovo komunikoval, že ho bude o uskutočnení pojednávania informovať, čo sa nestalo.“ V zmysle dôvodov návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu, a to bodu 4, žalobca v presvedčení, že k pojednávaniu 16.1.2018 nedošlo, zaslal (cestou právneho zástupcu) žalovanému dňa 9.2.2018 výzvu na zaplatenie ním uznanej dlžnej sumy so stanoveným novým a posledným termínom na úhradu 21.2.2018 a upozornil ho, že v prípade nezaplatenia dlžnej sumy požiada okresný súd o pokračovanie v začatom konaní a rozhodnutie. Keďže k úhrade uznanej dlžnej sumy nedošlo, zaslal právny zástupca žalobcu dňa 26.2.2018 konajúcemu súdu žiadosť o pokračovanie v konaní. Následne dňa 7.3.2018 obdržal od právneho zástupcu žalovaného správu, v ktorej požiadal o trpezlivosť zo strany žalobcu, pretože žalovaný sa v súčasnosti nachádza v druhotnej platobnej neschopnosti, avšak dlžnú sumu určite uhradí. Z uvedeného dôvodu považuje žalobca postup okresného súdu, ale aj správanie protistrany na pojednávaní 16.1.2018 minimálne za neštandardné a unáhlené a v prípade, že to bude potrebné, vyžiada si elektronickú nahrávku uvedeného pojednávania. Aj v prípade neúčasti právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní bolo zrejmé zo záznamu, ktorý bol bezpochyby založený do spisu v súvislosti s predchádzajúcou telefonickou komunikáciou s pracovníčkou oddelenia, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu dohody o uznaní dlhu a vykonaní splátok. Uvedenú dohodu koncipovali právni zástupcovia strán spoločne, boli s jej obsahom teda oboznámení a žalobca predpokladá, že fotokópia tejto dohody je súčasťou advokátskeho spisu obidvoch advokátskych kancelárií, nakoľko sa jedná o listinu značného významu vo vzťahu ku predmetu sporu. Ak teda došlo k pojednávaniu bez prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, je okresný súd aj v tejto fáze konania povinný postupovať tak, aby vykonal pokiaľ možno všetky kroky vedúce ku spravodlivému a právne relevantnému rozhodnutiu. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku, právny zástupca žalovaného navrhol zamietnutie žalobného návrhu vzhľadom na neprítomnosť žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu, avšak podľa žalobcu je takéto konanie nielen proti dobrým mravom, ale zamlčanie takých dôležitých skutočností, ako uzatvorenie mimosúdnej dohody medzi stranami sporu bezpochyby je, považuje žalobca za neprofesionálne, ba protiprávne. V bode 8 návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobca opísal skutočnosti súvisiace s mimosúdnou komunikáciou o predmete sporu, ktorá bola ovplyvnená tým, že strany sporu nemali sídlo alebo prevádzku v jednom meste, čím bola ich komunikácia sťažená. V záujme žalobcu bolo ukončenie súdneho sporu uzatvorením mimosúdnej dohody, čo je výhodnejšie ako rozhodnutie súdu. Ani v prípade uzatvorenia Dohody o uznaní dlhu nie je možné okamžite vykonať späťvzatie žaloby a žiadať zastavenie konania, kým nedôjde aspoň ku čiastočnému plneniu zo strany povinného subjektu. Takáto dohoda o uznaní dlhu nie je exekučným titulom, len v prípade, že by bola uzatvorená vo forme notárskej zápisnice. Žalobca preto očakával od okresného súdu dlhšiu lehotu na mimosúdne urovnanie, z celého jeho konania, resp. z každého jeho kroku je zrejmá snaha dospieť k záveru, ktorým by uspokojil oprávnené nároky, nezvyšoval náklady konania žalovaného a zbytočne nezaťažoval súd, čo je zrejmé aj z bohatej komunikácie medzi právnymi zástupcami strán. Ako prílohu návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie predložil žalobca výňatok z elektronickej komunikácie medzi právnymi zástupcami z 19.3.2018 a zo 7.3.2018, ďalej žiadosť o pokračovanie v konaní z 26.2.2018 a výzvu na zaplatenie dlžnej sumy z 9.2.2018, výňatok z elektronickej komunikácie z 3.1.2018, zo 6.12.2017, z 5.12.2017, z 28.11.2017, z 24.11.2017, z 23.11.2017, z 22.11.2017, z 24.11.2017 a Dohodu o uznaní dlhu a vykonaní splátok uzatvorenú medzi stranami dňa 29.11.2017 (č.l. 86 až 97 spisu).
8. Okresný súd v napadnutom uznesení poukázal na ust. § 281 ods. 1, 2 CSP a konštatoval včasnosť návrhu, nakoľko predmetný rozsudok pre zmeškanie bol žalobcovi cestou jeho právneho zástupcu doručený dňa 22.3.2018 (č.l. 78 rub spisu) a návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie bol podaný okresnému súdu dňa 26.3.2018 (č.l. 82 spisu). Jediným zákonným dôvodom pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu podľa ust. § 281 ods. 1 CSP je preukázané tvrdenie žalobcu vo včas podanom návrhu na zrušenie takéhoto rozsudku, podľa ktorého z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol takýto rozsudok vyhlásený. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o telefonickej komunikácii so súdom o jeho možnej neprítomnosti na pojednávaní 16.1.2018, okresný súd s poukazom na obsah spisového materiálu uviedol, že z neho nevyplýva úradný záznam o realizácii právnym zástupcom žalobcu tvrdeného telefonického hovoru s pracovníčkou obchodnej kancelárie niekoľko dní pred pojednávaním 16.1.2018. Z obsahu spisového materiálu vyplýva iba úradný záznam spísaný asistentkou senátu 19Cb Okresného súdu Žilina dňa 23.11.2017 (č.l. 42 spisu), podľa ktorého: ,,Dnešného dňa 23.11.2017 telefonicky o 8.10 hod. právna zástupkyňa žalobcu do kancelárie Cb oznámila skutočnosť, že sa s ňou spojil právny zástupca žalovaného s návrhom na vyriešenie sporu dohodou o mimosúdnom urovnaní sporu, z ktorého dôvodu bude žiadať o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 24.11.2017 o 8.30 hod., k čomu sa pripája aj právna zástupkyňa žalobcu, súhlasí s mimosúdnym vysporiadaním sporu a dohodu o mimosúdnom urovnaní sporu by predložili súdu do týždňa.“ Okresný súd zvýraznil, že úradný záznam z 23.11.2017 sa viaže k pojednávaniu 24.11.2017 a nie k pojednávaniu 16.1.2018. Z obsahu spisového materiálu vyplýva žiadosť o odročenie pojednávania z 24.11.2017, učinená 23.11.2017 právnym zástupcom žalovaného (č.l. 45 spisu), s tým, že medzi stranami sporu prebiehajú rokovania za účelom mimosúdneho vyriešenia veci. Okresný súd pojednávanie z 24.11.2017 odročil na neurčito. Nakoľko do týždňa od tohto pojednávania nedošlo k oboznámeniu súdu s výsledkom mimosúdnych rokovaní o predmete sporu, vytýčil okresný súd dňa 19.12.2017 pojednávanie na termín 16.1.2018. Predvolanie na pojednávanie bolo právnej zástupkyni žalobcu včas a riadne doručené dňa 2.1.2018 (č.l. 50 rub spisu). Súčasťou predvolania bolo aj poučenie, podľa ust. § 278 CSP. Okresný súd konštatoval, že dôvod vymedzený v bode 3 návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie neobstojí. Pokiaľ by právna zástupkyňa žalobcu komunikovala s pracovníčkou obchodnej kancelárie Okresného súdu Žilina niekoľko dní pred pojednávaním 16.1.2018, bol by o tom úradný záznam. Uvedené však z obsahu spisu nevyplýva a okresný súd ho tým nepovažoval za preukázané. Pri absencii preukázania žiadosti o odročenie pojednávania alebo akejkoľvek inej komunikácie žalobcu so súdom, nebol dôvod, aby okresný súd čokoľvek právnej zástupkyni žalobcu vo vzťahu k pojednávaniu 16.1.2018 avizoval. Pri riadnom a včasnom predvolaní (právnej zástupkyne) žalobcu na pojednávanie 16.1.2018 a súčasnej absencii žiadosti o odročenie pojednávania, boli splnené podmienky pre realizáciu pojednávania v neprítomnosti (právnej zástupkyne) žalobcu podľa ust. § 180 veta druhá CSP a za splnenia podmienok podľa ust. § 278 CSP, vrátane návrhu žalovaného na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, aj na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa ust. § 278 CSP.
9. Pokiaľ žalobca odôvodňoval svoj návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie aj poukazom na správanie sa žalovaného, ktorý v súčinnosti so žalobcom v rámci mimosúdnych rokovaní uzatvoril Dohodu o uznaní dlhu a zaviazal sa ho za dojednaných podmienok splniť, čo však neučinil a ešte aj následne (ako vyplýva z pripojenej elektronickej komunikácie zo 7.3.2018 - č.l. 86 spisu) tento svoj záväzok nespochybňoval a jeho nesplnenie odôvodňoval svojou druhotnou platobnou neschopnosťou, poukázal okresný súd na zápisnicu z pojednávania zo 16.1.2018. Z jej obsahu vyplývalo, že zo strany žalovaného bola potvrdená skutočnosť Dohody o uznaní dlhu a vykonaní splátok, ktorú právny zástupca žalovaného súdu v jej písomnom vyhotovení predložil (č.l. 59 až 61 spisu). Následne právny zástupca žalovaného podal návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu. Z obsahu zápisnice o pojednávaní 16.1.2018 teda vyplýva, že okresný súd vyhlásil vo veci rozsudok pre zmeškanie žalobcu, majúc pritom vedomosť o existencii žalobcom označenej (a žalovaným doloženej) Dohody o uznaní dlhu a vykonaní splátok, avšak túto skutočnosť nevyhodnotil tak, že by bránila (alebo vylučovala) vydať rozsudok pre zmeškanie žalobcu. Okresný súd zdôraznil, že pri splnení zákonných podmienok úprava v ust. § 278 CSP súdu ukladá rozsudkom pre zmeškanie žalobcu rozhodnúť a žalobu zamietnuť. Pri splnení zákonných podmienok podľa ust. § 278 CSP nemá okresný súd teda možnosť zvažovať, či rozsudok pre zmeškanie vydá alebo nie, nakoľko úprava ust. § 278 CSP má kategorickú povahu. V tejto časti okresný súd poukázal na komentár podľa Števček, M. Ficová, S. Baricová, J, Mesiarkinová, S. Bajánková, J. Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár, Praha: C. H. BECK, 2016 (ďalej len „Komentár CSP“), a to strana 1002 k ust. § 273 CSP, na ktorú časť odkazuje strana 1008 k ust. § 278 CSP, podľa ktorého: „Vo fáze pojednávania, ak žalobca za splnenia prezumovaných podmienok (§ 274 CSP) navrhne vydanie kontumačného rozsudku, súd možnosť takejto úvahy nemá a je povinný nasledovať prejav dispozičného princípu a žalobe kontumačným rozsudkom vyhovieť žalobe.“ Podľa okresného súdu uvedenú časť Komentára CSP bolo potom možné, s poukazom na uvedený odkaz, vztiahnuť i na rozsudok pre zmeškanie žalobcu. Súčasne okresný súd poukázal aj na rozdiel medzi aktuálnou právnou úpravou vyplývajúcou z ust. § 278 CSP oproti predchádzajúcej právnej úprave vyplývajúcej z ust. § 158b ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 (ďalej aj len ,,OSP“ alebo ,,Občiansky súdny poriadok“). Rozdiel týchto procesných úprav zdôraznil vo väzbe na nepochybný zámer a účel úpravy CSP sledujúci posilnenie zodpovednosti strán sporu pri uplatnení a plnení procesných práv a povinností. Pôvodná právna úprava podľa ust. § 153b ods. 1 OSP vytvárala svojím obsahom priestor pre úvahu súdu o tom, či za splnenia podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie (za pôvodnej právnej úpravy rozsudku pre zmeškanie išlo výlučne o rozsudok pre zmeškanie žalovaného), takýto rozsudok vydá alebo nie. Procesná úprava v OSP teda nemala tak, ako aktuálna úprava inštitútu rozsudkov pre zmeškanie (žalobcu i žalovaného), vyššie zdôraznenú kategorickú povahu. Vznesením návrhu na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalobcu zo strany žalovaného, žalovaný uplatnil svoje zákonné procesné právo. Ťažiskovo - vzhľadom na splnenie všetkých taxatívne vymedzených podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu podľa ust. § 278 CSP, v spojení s dispozičným princípom ovládajúcim sporové civilné konanie, nebol podľa okresného súdu vytvorený priestor pre hodnotenie uplatneného procesného práva žalovaného - navrhnúť vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu, ako konanie rozporné s dobrými mravmi alebo ako zjavné zneužitie práva v zmysle Čl. 5 CSP. Okresný súd uviedol, že: „Žalobca mal cestou právneho zástupcu žalobcu vytvorený náležitý a dostatočný procesný priestor, aby pri jeho dôslednom využití a uplatnení svojich procesných práv
- ťažiskovo procesného práva žalobcu zúčastniť sa pojednávania, na ktoré bol súdom včas a riadne predvolaný, dosiahol uspokojenie svojich práv predstavované rozhodnutím, ktorým by súd žalobe v celom rozsahu vyhovel s ohľadom na výsledok mimosúdnej komunikácie strán o predmete sporu. Tento procesný priestor však náležite a najmä bez relevantného dôvodu nevyužil, a teda pri ochrane svojich procesných práv v tomto konaní pred súdom nepostupoval v smere naplnenia jeho záujmu na uspokojení prostredníctvom získania exekučného titulu priznávajúceho mu žalovanú pohľadávku. Pri zohľadnení tejto skutočnosti týkajúcej sa postoja strany žalobcu pri uplatnení jej procesných práv (napríklad práva navrhnúť vo veci žalovanému uzatvorenie zmieru alebo za splnenia procesných podmienok navrhnúť vo veci vydanie rozsudku pre uznanie), a to ťažiskovo práva zúčastniť sa na pojednávaní dňa 16.1.2018, na ktoré bol právny zástupca žalobcu včas a riadne predvolaný, a ktoré právo bez náležitého a relevantného dôvodu nevyužil, rovnako nie je možné posudzovať postup žalovaného v tomto konaní, a to jeho návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu ako rozporný s dobrými mravmi, prípadne s požiadavkou zákazu zjavného zneužitia práva v zmysle Čl. 5 CSP.“
10. Rozpor s uvedeným základným princípom zákazu zneužitia práva, prípadne s dobrými mravmi, nevidel okresný súd ani v nespornej skutočnosti uzatvorenia Dohody medzi stranami, ktorá bola predložená právnym zástupcom žalovaného na pojednávaní dňa 16.1.2018 k nahliadnutiu v stave bez jej opatrenia dátumom a podpismi konateľov strán. K momentu realizácie pojednávania 16.1.2018 musel mať žalobca a jeho právny zástupca o obsahu tohto právneho úkonu dohody vedomosť (rovnako ako o skutočnosti, či žalovaný podľa tejto dohody aj postupoval). Vo vzťahu k Dohode okresný súd uviedol, že ide o právny úkon medzi stranami, obsahom ktorého je uznávací prejav žalovaného vo vzťahu k žalovanej pohľadávke, učinený voči žalobcovi, a teda nie voči súdu, ako to predpokladá úprava podľa ust. § 282 CSP s odkazom na Komentár CSP, a to strana 1010 k ust. § 282 CSP, podľa ktorého je uznanie „ účinné len vtedy ak sa urobí vo vzťahu k súdu. Ak žalovaný uzná nárok hmotnoprávnym úkonom voči svojmu žalobcovi, berie súd túto skutočnosť do úvahy pri rozhodovaní veci a posúdi ju podľa okolností konkrétneho prípadu, napr. ako uznanie dlhu alebo uznanie záväzku.“ Z obsahu spisu nevyplýval úkon žalovaného, ktorým by uznal žalovanú pohľadávku voči súdu. Naopak, z jeho procesnej obrany v podaní z 22.6.2017 (č.l. 18 spisu) a v podaní z 31.10.2017 (č.l. 34 spisu), vyplývala kompenzačná námietka. Bolo potom potrebné pri naplnení podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu podľa ust. § 278 CSP hodnotiť i relevantnosť právnym zástupcom žalovaného predloženej Dohody ako skutočnosti, ktorá neobstojí ako dôvod pre nerešpektovanie vyššie uvedenej kategorickej povahy úpravy podľa ust. § 278 CSP. Na základe uvedených skutočností okresný súd rozhodol o zamietnutí návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie tak, ako vyplýva z výroku tohto uznesenia.
11. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1, 2 CSP, ust. § 255 ods. 1 CSP vo väzbe na Čl. 4 ods. 1 CSP. Uviedol, že v konaní o návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie bol úspešnou stranou žalovaný, ktorému však v tejto časti konania trovy nevznikli, preto mu náhrada trov konania nebola priznaná.
12. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca (č.l. 117 spisu) a poukázal na obdobné skutočnosti (najmä bod 4 až 9 odôvodnenia odvolania), ktoré uvádzal v konaní pred okresným súdom v návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku (č.l. 82 spisu). Zvýraznil, že rozsudok pre zmeškanie vydal okresný súd z dôvodu, že žalobca bol podľa neho nečinný, pretože sa nezúčastnil pojednávania vo veci, hoci mu súd termín pojednávania riadne oznámil a ako predvolaného na pojednávanie ho upozornil na následky nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane vydania rozsudku pre zmeškanie. Podľa názoru žalobcu právny termín „nečinný“ je možné vykladať viacerými spôsobmi. Akceptovaný a všeobecne zaužívaný je tento termín v spojení s ignorovaním pokynov súdu, neplnením si povinnosti strany konania napriek výzvam a pod. Aj keď ust. § 278 CSP a nasl. dáva súdu možnosť v prípade neúčasti žalobcu na pojednávaní rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, je nesporné, že toto ustanovenie je určené pre prípady, kedy sa v celom konaní alebo opakovane správa žalobca pasívne a žalobca ho nepovažuje za kogentné. Žalobca vyjadril presvedčenie, že toto bola základná myšlienka, ktorá viedla zákonodarcu k stanoveniu tejto formy rozhodnutia súdu. Okresný súd by však mal v záujme spravodlivého rozhodovania zvažovať prípady, kedy bude toto ustanovenie aplikovať, aby jeho rozhodnutia neviedli k podpore neseriózneho konania tých, ktorí si neplnia základné povinnosti zaplatiť za dodaný tovar alebo službu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na Čl. 3 CSP. Dôvodil, že všetky okolnosti a okresný súd bol o nich informovaný, nasvedčovali tomu, že medzi stranami prebiehala komunikácia týkajúca sa mimosúdneho vysporiadania sporu, teda nie je možné hovoriť o nečinnosti alebo pasivite žalobcu aj napriek jeho neúčasti na ostatnom pojednávaní. O tejto skutočnosti sa mal možnosť presvedčiť okresný súd aj z viacerých hodnoverných písomných dôkazov priložených k žiadosti o zrušenie rozsudku a pokračovanie v konaní. V tomto prípade okresný súd zrejme nevychádzal zo správneho výkladu zákona, jeho účelu, zmyslu, pretože aplikácia ust. § 278 CSP na konkrétny prípad je svojim spôsobom sankciou za skutočnú, preukázanú nečinnosť žalobcu, zavinenie prieťahov v konaní a podobne. Pritom okresný súd v priebehu pojednávania mal za preukázanú skutočnosť, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu Dohody, k čomu smerovali všetky snahy žalobcu (z predloženej písomnej komunikácie je zrejmé, že bol tvorcom tejto Dohody); bolo teda nepochopiteľné celé konanie žalobcu označiť za nečinnosť vo vzťahu k súdu. Jednou zo základných úloh súdu je viesť strany k zmieru. Touto otázkou sa zrejme okresný súd nezaoberal a ust. § 278 CSP aplikoval kogentne bez vyhodnotenia ostatných okolností sporu. Žalobca ďalej poukázal na Čl. 7 ods. 2 CSP, podľa ktorého ,,Základnou povinnosťou súdu je viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu“. Vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobca považoval za ďalší unáhlený krok okresného súdu, najmä, ak s otázkou mimosúdneho rokovania medzi stranami sporu bol uzrozumený. Žalobca považoval aplikáciu a výklad ust. § 278 CSP zo strany okresného súdu za nesprávny a správanie protistrany na pojednávaní dňa 16.1.2018 minimálne za nekorektné a (u právneho zástupcu žalovaného) odporujúce advokátskej etike. V danom prípade podľa žalobcu je možné hovoriť aj o zjavnom zneužití práva, ktoré v zmysle Čl. 5 CSP nepožíva právnu ochranu. Aj v prípade neúčasti právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní (stalo sa tak výnimočne a nie úmyselne vyhnúť sa pojednávaniu, k čomu nemal právny zástupca žalobcu žiadny dôvod) bolo nepochybné, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu Dohody, t.j k uznaniu dlhu čo do výšky aj základu. Dohodu koncipovali právni zástupcovia strán sporu spoločne a jedno jej vyhotovenie bolo predložené právnym zástupcom žalovaného priamo na pojednávaní dňa 16.1.2018, no aj napriek tomu okresný súd akceptoval návrh (právneho zástupcu) žalovaného na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie. Napriek uzatvorenej Dohode nebola zo strany žalovaného doteraz žalobcovi zaplatená jeho pohľadávka ani čiastočne. Aj táto skutočnosť svedčí o nemorálnom správaní sa žalovaného, ktorému by malo napomáhať aj rozhodnutie vydané Okresným súdom Žilina dňa 16.1.2018. Podľa žalobcu, súdy by mali rozhodovať predovšetkým spravodlivo a nemôžu poskytovať ochranu tým, ktorí na ňu nemajú nárok, pretože sa správajú nekorektne a neseriózne. V tejto spojitosti dal žalobca do pozornosti Čl. 2 ods. 1, 2, 3 CSP, ktoré aj následne citoval. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/32/2017-68 zo dňa 16.1.2018 (vydaný ako rozsudok pre zmeškanie žalobcu) zrušil a aby vo veci sám rozhodol tak, že vyhovie žalobe žalobcu v celom rozsahu, alternatívne, aby rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku postupom podľa ust. § 282 a nasl. CSP. K podanému odvolaniu žalobca pripojil dôkazy (č.l. 123 - 134 spisu).
13. K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný (č.l. 147 spisu) a uviedol, že napadnuté uznesenie okresného súdu je v súlade s ustanoveniami CSP, ako aj skutkovým stavom v konaní, a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na pojednávaní dňa 16.1.2018 na Okresnom súde Žilina boli simultánne splnené všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu podľa ust. § 278 CSP. Nakoľko sa žalobca bez ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie, právny zástupca žalovaného navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie (nejde o dispozitívne ustanovenie právneho poriadku) a konajúci súd nemal inú možnosť a postupoval procesne správne, keď na pojednávaní dňa 16.1.2018 na návrh právneho zástupcu žalovaného rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu v súlade s ust. § 278 CSP. Podľa žalovaného odvolanie žalobcu obsahuje množstvo protichodných tvrdení, týkajúcich sa dôvodu neúčasti na pojednávaní dňa 16.1.2018. Žalobca v bode 7. odvolania uvádza: „Pred pojednávaním, ktoré súd vytýčil na deň 16.01.2018, telefonoval právny zástupca žalobcu na Okresný súd s pracovníčkou obchodnej kancelárie, ktorej oznámil, že došlo k uzatvoreniu „Dohody o uznaní dlhu“ medzi stranami sporu, platba dlžnej sumy nebola síce zo strany žalovaného vykonaná, ale v tejto situácii by bolo zbytočné a nehospodárne konať vo veci a pojednávania sa nezúčastní, pretože je presvedčený, že ani právny zástupca žalovaného sa určite pojednávania nezúčastní (?)...Spoliehal sa v tomto smere na prípadné avízo zo strany súdu, alebo protistrany, s ktorou bezproblémovo komunikoval, že ho bude o uskutočnení pojednávania informovať, čo sa nestalo. (?)“ V prvom rade žalovaný poukázal na skutočnosť, že konajúca sudkyňa preverovala skutočnosť, či žalobca, resp. jeho právny zástupca neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. V spise ani v kancelárii sa takáto informácia nenachádzala, pričom je ustálenou praxou takúto skutočnosť do spisu zaznamenať. Nie je známe, prečo sa žalobca spoliehal na to, že ho má súd, resp. žalovaný povinnosť informovať o uskutočnení pojednávania. Tá skutočnosť je zrejmá z predvolania na pojednávanie, a pokiaľ súdom nebolo žalobcovi písomne oznámené, že sa pojednávanie odročuje, je povinnosťou žalobcu sa pojednávania zúčastniť. Toho si bol vedomý aj sám žalobca, keď prostredníctvom právnej zástupkyne mailom z 03.01.2018 uviedol nasledovné: „...podľa ustanovení tejto dohody mala spoločnosť M.S.P. uznanú pohľadávku (vrátane mojich trov) uhradiť do 20.12.2017, čo sa nestalo a neuhradila doposiaľ nič. Ja som ale žalobný návrh na Okresnom súde v Žiline sp. zn. 19Cb/32/2017 nezobrala späť, pretože nebola vykonaná úhrada podľa dohody, preto súd vytýčil pojednávanie vo veci na deň 16.01.2018 o 10.00 hod. Takže sa môžeme dohodnúť, budem čakať do pojednávania na úhradu dlžnej sumy, ak nie, necháme vo veci rozhodnúť súd.“ Ďalšie rozporuplné tvrdenie sa nachádza vo výzve z 26.2.2018, kde právna zástupkyňa žalobcu uvádza: „Vzhľadom na skutočnosť, že medzi stranami sporu došlo k medzičasom k uzatvoreniu Dohody o uznaní dlhu a vykonaní splátok, požiadali sme súd o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a jeho odročenie, čomu súd vyhovel.“ Žalovanému nie je známe, z čoho žalobca vychádzal, keď uviedol, že okresný súd vyhovel jeho žiadosti o ospravedlnenie neúčasti a odročenie pojednávania. Poznamenal, že rozhodovanie o vyhovení žiadosti o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a o jeho odročení spadá výlučne do kompetencie konajúcej sudkyne. Žalobca však v danom prípade nekomunikoval s konajúcou sudkyňou, ale s pracovníčkou obchodnej kancelárie, ktorá nemá právomoc rozhodovať o odročení pojednávania. Taktiež žalobca neprikladá žiadny relevantný dôkaz (listinu, email), ktorý by preukazoval vyhovenie žiadosti o ospravedlnenie zo strany súdu, resp. odročenie pojednávania. Dôkaz, ktorým žalobca preukazuje včasné ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní je čestné vyhlásenie tretej osoby, ktoré, vzhľadom na neexistenciu záznamu o takomto telefonáte v súdnom spise, nemá relevanciu a pôsobí účelovo. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
14. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca (č.l. 163 spisu) a uviedol, že zotrváva na dôvodoch svojho odvolania. Zdôraznil, že rozhodnutie pre zmeškanie žalobcu je novým inštitútom zakotveným v Civilnom sporovom poriadku a preto aj z tohto procesného právneho predpisu vyplývajúce zákonné podmienky preň nie je možné aplikovať tak formalisticky, ako to vyjadruje protistrana v podaní z 21.8.2018. Žalobca uviedol, že si je plne vedomý dodržiavania zákonných podmienok, ktoré sú stanovené pre tento právny inštitút, avšak zákon (právnu normu), jeho jednotlivé ustanovenia, nie je možné vykladať spôsobom, ktorým sa zároveň odníme právna ochrana, obsahom ktorej je aj zabezpečenie možnosti súdnou cestou dosiahnuť uplatnenie opodstatnených nárokov voči protistrane, keď žalovaný si je plne vedomý, že je dlžníkom, voči ktorému má žalobca opodstatnený a zákonný nárok na zaplatenie dlhu. V tejto spojitosti žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 375/2015, ako aj Čl. 3 CSP. Dôvodil, že ak zo strany odvolacieho súdu bude akceptované len čisto splnenie zákonných podmienok pre inštitút rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie, tak sa založí neželaný právny stav, výsledkom ktorého bude žalovaný „oslobodený“ od svojho záväzku, t.j. súdnym rozhodnutím bude zbavený plniť riadne preukázaný a aj ním samotným riadne písomne uznaný dlh voči žalobcovi, pretože zamietnutím žaloby dochádza k statusu právoplatne rozhodnutej veci. Žalobca zvýraznil, že prísnou a nekompromisnou aplikáciou uvedeného nového ustanovenia CSP na napadnutú vec, by došlo k porušeniu viacerých základných práv žalobcu, z ktorých za najdôležitejšie považuje právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Ako oprávnený veriteľ - žalobca, sa domáha len toho, aby výklad zákonného ustanovenia nezasiahol do jeho oprávnených nárokov v postavení veriteľa, ktorý sa v dôvere v právo na súdnu ochranu obrátil na súd práve preto, že žalovaný ako jeho zákazník, pre ktorého vykonal práce značne vysokej ceny, si dobrovoľne nesplnil svoje záväzky zaplatiť za poskytnuté služby, ktoré z obchodného vzťahu vyplývajú pre každého seriózneho obchodníka nielen z ustanovení zákona, ale aj zo zásad poctivého obchodného styku. Žalobca opätovne (ako v podanom odvolaní) uviedol, že podľa jeho názoru neboli splnené ani zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie. Na strane žalobcu bol ospravedlniteľný dôvod založený samotným správaním žalovaného. Predsa, ak si žalovaný uvedomil svoj existujúci dlh, uznal ho písomne v celom rozsahu, vyvolal rokovanie so žalobcom o spôsobe jeho úhrady, tak práve takéto konanie viedlo k tomu, že sa žalobca z ospravedlniteľného dôvodu nedostavil na pojednávanie. Žalobca zopakoval svoj odvolací návrh.
15. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný (č.l. 174 spisu) a poukázal na to, že pokiaľ žalobca uvádza, že ide o doplnenie jeho odvolania, tak nebola dodržaná zákonná odvolacia lehota. Žalovaný sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, ktorý poukazuje na potrebu ústavne konformného výkladu ustanovení upravujúcich rozsudok pre zmeškanie a poukaz žalobcu na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 375/2015, žalovaný považoval za nesprávny, nakoľko pri ustanoveniach CSP upravujúcich rozsudok pre zmeškanie nie je prípustný „rôzny, ústavne konformný výklad“. Ide o kogentné ustanovenia, kedy súd pri kumulatívnom splnení všetkých podmienok (ktoré v danom prípade splnené boli), má povinnosť návrhu pre vydanie rozsudku pre zmeškanie vyhovieť. Žalovaný uviedol, že elementárnou povinnosťou žalobcu bolo dostaviť sa na predmetné pojednávanie. Podľa názoru žalovaného odvolací súd nie je povinný zaoberať sa irelevantnou námietkou žalobcu, že rozsudkom pre zmeškanie sa odníme žalobcovi možnosť uplatnenia opodstatnených nárokov voči protistrane. V každej žalobe na plnenie žalobca uplatňuje svoj „opodstatnený“ nárok voči protistrane, avšak to ho nezbavuje jeho procesných povinností - riadne sa dostaviť na pojednávanie. Rozsudok pre zmeškanie má svojou povahou sankčný charakter, ide o sankciu za porušenie procesných povinností žalobcu, kedy je irelevantné, či strany konania považujú uplatnený nárok za opodstatnený alebo nie. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.
16. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (ust. § 34 CSP), prejednal vec v medziach podľa ust. § 379 CSP v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP, postupom bez nariadenia pojednávania s odkazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, a napadnuté uznesenie v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/32/2017-68 zo dňa 16.1.2018 zmenil podľa ust. § 388 CSP tak ako je uvedené v I. výrokovej časti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu a vo výroku o nároku na náhradu trov konania spojených s návrhom na zrušenie rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/32/2017-68 zo dňa 16.1.2018 napadnuté uznesenie zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP.
17. Podľa ust. § 379 CSP v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
18. Za aplikácie vyššie uvedených zákonných ustanovení bolo napadnuté uznesenie okresného súdu preskúmavané len v rozsahu odvolacích dôvodov vymedzených žalobcom v rámci odvolacej lehoty, obsiahnutých v odvolaní z 10.07.2018 (č.l. 117 spisu). Podstatou odvolania bola námietka, že s poukazom na skutočnosti, ktoré nastali v priebehu konania pred okresným súdom, súd prvej inštancie rozhodol vecne nesprávne, ak nevyhovel návrhu žalobcu podľa § 281 ods. 1 CSP a vydaný rozsudok pre zmeškanie žalobcu nezrušil - návrh žalobcu napadnutým uznesením zamietol.
19. Podľa ust. § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
20. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
21. Po oboznámení sa s obsahom spisu, najmä s priebehom prvoinštančného konania, so skutočnosťami, ktoré viedli k vydaniu napadnutého uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/32/2017-99 zo dňa 21.6.2018, s odvolaním žalobcu (č.l. 117 spisu) a s následnými vyjadreniami strán (č.l. 147, 163, 174 spisu), odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie ani zrušenie napadnutého uznesenia, čo vyústilo do rozhodnutia, ako je vyjadrené v I. výrokovej časti tohto uznesenia odvolacieho súdu.
22. Podľa ust. § 278 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak
a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a
b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
23. Podľa ust. § 281 ods. 1 CSP, ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.
24. Podľa ust. 281 ods. 2 CSP, návrh podľa odseku 1 môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
25. Krajský súd vo všeobecnosti vo vzťahu ku kontumačnému rozsudku (rozsudku pre zmeškanie) uvádza, že sa jedná o osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca, ktorý iniciuje konanie a má mať záujem na efektívnom vedení konania a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany. Procesná úprava v Civilnom procesnom poriadku normuje v zásade dva druhy kontumačného rozsudku, a to v neprospech žalovaného a v neprospech žalobcu. Z hľadiska procesného štádia konania zákon rozlišuje kontumačný rozsudok vo fáze pred pojednávaním vo veci samej a kontumačný rozsudok vydaný priamo na pojednávaní. Zákonná úprava rozsudku pre zmeškanie žalobcu obsiahnutá v ust. § 278 CSP predpokladá kumulatívne splnenie podmienok, ktorými sú a) existencia návrhu žalovaného rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, b) nedostavenie sa žalobcu na pojednávanie vo veci, na ktoré bol riadne a včas predvolaný a v rámci predvolania bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania kontumačného rozsudku a c) neospravedlnenie neprítomnosti žalobcom včas a vážnymi okolnosťami.
26. Z obsahu preskúmavaného spisu Okresného súdu Žilina sp.zn. 19Cb/32/2017 vyplýva, že konanie vo veci začalo doručením žaloby žalobcu dňa 9.2.2017 (č.l. 1-2 spisu). Súčasne je nepochybné, že na č.l. 50 spisu došlo k vytýčeniu termínu ústneho pojednávania na deň 16.1.2018 (prechádzajúce pojednávanie zo dňa 24.11.2017 bolo odročené). Predvolanie bolo žalobcovi doručené dňa 2.1.2018 (č.l. 50 rub spisu) a žalovanému dňa 4.1.2018 (č.l. 57 spisu), obom prostredníctvom ich právnych zástupcov (§ 110 ods. 1 veta prvá CSP). Podľa obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 16.1.2018 (č.l. 62 spisu) sa začalo pojednávať o 10.00 hod, na začiatku pojednávania bol prítomný právny zástupca žalovaného a bola konštatovaná neprítomnosť právneho zástupcu žalobcu. Okresný súd na začiatku pojednávania tiež konštatoval, že bola zachovaná lehota na prípravu pojednávania v súlade s „§ 179 ods. 1 CSP“ (poznámka krajského súdu - okresný súd mal zrejme na mysli ust. § 178 ods. 2 CSP) a že sú splnené podmienky na prejednanie veci v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Právny zástupca žalovaného s poukazom na vzniknutú procesnú situáciu (žalobca sa bez preukázaného ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie) navrhol na tomto pojednávaní rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Bolo vyhlásené uznesenie, že pojednávať sa bude v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Po oboznámení sa s podstatným obsahom spisového materiálu bolo uznesením vyhlásené dokazovanie za skončené a vo veci vynesený rozsudok pre zmeškanie žalobcu. Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/32/2017-68 zo dňa 16.1.2018 bol žalobcovi doručený dňa 22.3.2018 a žalovanému dňa 19.3.2018. Žalobca podal včas návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. O návrhu žalobcu na zrušenie kontumačného rozsudku rozhodol okresný súd uznesením č.k. 19Cb/32/2017-99 zo dňa 21.6.2018, proti ktorému podal v zákonnej lehote žalobca predmetné odvolanie.
27. Z vyššie uvedeného je nepochybné, že nosným dôvodom podanej žiadosti podľa ust. § 281 ods. 1 CSP o zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu, a tým aj podaného odvolania, je argument, že žalobca zmeškal (nedostavil sa na) pojednávanie 16.1.2018 z ospravedlniteľného dôvodu. Tvrdený ospravedlniteľný dôvod je žalobca povinný preukázať, pretože je predmetom posudzovania súdu. V danom prípade vychádzal (sudca) súd prvej inštancie z procesnej situácie pred a na začiatku pojednávania dňa 16.1.2018 tak ako vyplývala z obsahu spisu, kedy prvé pojednávanie nariadené na 24.11.2017 bolo na žiadosť strán odročené za účelom možného uzavretia mimosúdnej dohody (mimosúdneho urovnania sporu) a na ďalšie pojednávanie 16.01.2018 sa žalobca nedostavil, hoci predvolanie aj s poučením podľa ust. § 278 CSP právna zástupkyňa žalobcu prevzala 2.1.2018. Je zrejmé, že k momentu zisťovania procesne významných okolností - podmienok pre vykonanie pojednávania v neprítomnosti žalobcu (§ 180 CSP), resp. aj pre kontumačné rozhodnutie (§ 278 CSP), obsah spisu nedával žiaden podklad pre konštatovanie neúčasti žalobcu s ospravedlnením svojej neprítomnosti včas a vážnymi okolnosťami. Ospravedlniteľné dôvody svojej neprítomnosti však žalobca tvrdil a doložil v rámci svojho návrhu z 26.03.2018, keď poukázal na telefonickú komunikáciu s okresným súdom „niekoľko dní pred pojednávaním, ktoré súd vytýčil na deň 16.01.2018“ právnej zástupkyne žalobcu „s pracovníčkou obchodnej kancelárie, ktorej oznámil, že došlo k uzatvoreniu „Dohody o uznaní dlhu“ medzi stranami sporu, platba dlžnej sumy nebola síce zo strany žalovaného vykonaná, ale v tejto situácii by bolo zbytočné a nehospodárne konať vo veci a pojednávania sa nezúčastní, pretože je presvedčený, že ani právny zástupca žalovaného sa určite pojednávania nezúčastní.“ O tom, že k takej telefonickej komunikácii skutočne došlo, žalobca doložil k podanému odvolaniu aj čestné prehlásenie N. V., ktorá 15.1.2018 počula predmetnú telefonickú komunikáciu právnej zástupkyne žalobcu s pracovníčkou okresného súdu, že „...som jasne a zreteľne počula, ako požiadala súdnu pracovníčku - úradníčku o odovzdanie odkazu pre sudkyňu JUDr. Martinu Brniakovú, že nasledujúci deň žiada o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a jeho odročenie, číslo konania si nepamätám, vzhľadom na prebiehajúce dohodovacie konanie s protistranou s predpokladom neúčasti právneho zástupcu žalovaného. Zároveň netrvala na tom, aby bol z telefonátu vykonaný záznam.“ Pre úplnosť je namieste uviesť, že uvedené konanie (právnej zástupkyne) žalobcu pred vykonaním pojednávania 16.01.2018, dodatočne doložené i uvedeným čestným prehlásením z 27.3.2018 (č.l. 134), spochybňuje aj záver okresného súdu o splnení procesnej podmienky podľa ust. § 278 písm. b) CSP. Ide pritom o kumulatívnu zákonnú podmienku, bez splnenia ktorej nie je možné o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne. Predmetom tohto odvolacieho konania však nie je posudzovanie splnenia všetkých podmienok podľa ust. § 278 CSP (odvolanie proti samotnému kontumačnému rozsudku žalobca nepodal), ale posudzovanie splnenia podmienok pre zrušenie predmetného rozsudku na návrh žalobcu podľa ust. § 281 ods. 1, 2 CSP.
28. Je zrejmé, že v súdnom spise nie je založený úradný záznam o predmetnom telefonickom ospravedlnení žalobcu, avšak je tu jednoznačné tvrdenie (právnej zástupkyne) žalobcu o vykonaní ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní, podporené čestným vyhlásením tretej osoby z 27.3.2018, preto z dôkazného hľadiska sa žalobcovi podľa zhodnotenia odvolacieho súdu podarilo dostatočne doložiť existenciu ospravedlnenia svojej neprítomnosti na pojednávaní 16.1.2018. Odvolací súd pritom nemá dôvod hodnotiť tvrdenie o telefonickom ospravedlnení žalobcu v súvislostiach danej veci ako nepravdivé - za žalobcu predsa konala advokátka JUDr. Natália Kanderková, ktorej zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov o.i. ukladá v rámci poslania advokácie pomáhať uplatňovať a chrániť práva a záujmy fyzických a právnických osôb (klientov) v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Advokátom je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie komora (§ 2 ods. 1 cit. zákona), pričom komora zapíše do zoznamu advokátov toho, ktorý o.i. je spoľahlivý, teda ktorý bude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta (§ 3 ods. 1 písm. f), ods. 4 a contrario cit. zákona). Inak povedané, odvolací súd nemá v preskúmavanej veci dôvod považovať poskytnuté tvrdenia advokátky žalobcu o jej procesných úkonoch voči súdu a ďalších úkonoch voči protistrane v predmetnom konaní za nepravdivé, naviac, ak korešpondujú s priebehom konania o spore ako vyplýva z obsahu spisu. Hoci žalovaný označil doložené čestné prehlásenie z 27.3.2018 za účelové a žiadal naň zo strany súdu neprihliadať, ide nepochybne z procesného hľadiska o dôkazný prostriedok. Z ust. § 187 ods. 1 CSP vyplýva, že za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazné bremeno vo vzťahu k pravosti a pravdivosti listiny - čestného prehlásenia z 27.3.2018 spočíva na žalobcovi, keďže ju doložil na preukázanie svojho procesného úkonu voči okresnému súdu - ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní 16.1.2018 a ktorý teda vyvodzuje z listiny okolnosti vo svoj prospech. Žalobca listinu doložil v origináli, obsahuje údaje identifikujúce osobu, ktorá čestné prehlásenie podala a podpísala, pričom listina tak po formálnej ako aj obsahovej stránke - v kontexte s ostatným obsahom spisu, nevyznieva nevierohodne. Odvolací súd teda nemal dôvod, aby doloženú listinu nezahrnul do prieskumu a posudzovania odvolacej veci.
29. Pokiaľ teda žalobca doložil, že svoju neprítomnosť na pojednávaní 16.1.2018 vopred telefonicky avizoval, ospravedlnil, pričom očakával, že vzhľadom na žiadosť o odročenie uvedenú súdu v rámci ospravedlnenia a na okolnosti súvisiace s uzavretím mimosúdnej dohody so žalovaným, sa pojednávanie 16.1.2018 neuskutoční, tak bolo potrebné posúdiť, či ide o zmeškanie pojednávania vo veci z ospravedlniteľného dôvodu v zmysle úpravy v ust. § 281 ods. 1 CSP. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ ustanovenie § 281 ods. 1 CSP hovorí o „zmeškaní pojednávania“, tak dôvodová správa hovorí o „pasivite žalobcu“. V danom prípade je potrebné súhlasiť so žalobcom a dôvodmi jeho odvolania, že nebol v konaní o veci (spore) pasívny, a to ani vo vzťahu k pojednávaniu 16.1.2018. Dôvodne tiež žalobca poukázal na správanie samotného (právneho zástupcu) žalovaného, ktorý primárne navrhol - vyvolal odročenie prvého pojednávania vo veci 24.11.2017 za účelom mimosúdneho urovnania strán (č.l. 45 spisu) a potom paradoxne na pojednávaní 16.1.2018 na jednej strane sám predložil súdu prvej inštancie mimosúdnu dohodu sporových strán, ktorej základ tvorí uznanie žalovanej pohľadávky čo do výšky a dôvodu (č.l. 59 - 61 spisu), no vzápätí procesným úkonom navrhol vydanie kontumačného rozsudku o zamietnutí žaloby žalobcu. Samotný procesný návrh žalovaného na vydanie kontumačného rozsudku sa tak v danom prípade v kontexte uvedených okolností javí ako minimálne vnútorne rozporný. Hoci sa teda strana (právna zástupkyňa) žalobcu pri svojej neúčasti na pojednávaní 16.1.2018 zjavne (no nie bezdôvodne) spoľahla na korektné konanie protistrany, a teda, že v súvislosti s mimosúdnymi rokovaniami, ktoré vyvolal žalovaný, sa na nariadené pojednávanie nedostaví, resp. že vo výsledku za rešpektovania Dohody dlh bude žalovaný plniť aj bez meritórneho rozhodnutia súdu, tak tento predpoklad žalobcu sa napokon nenaplnil, čo napokon vyústilo do konania a predmetného rozhodnutia v neprospech žalobcu. Po zhodnotení týchto špecifických okolností v posudzovanej veci prijal odvolací súd záver, že pokiaľ sa (v kontexte celého konania) žalobca na pojednávanie 16.01.2018 nedostavil, tak mal na to ospravedlniteľné dôvody, ktoré preukázal.
30. Z vyššie uvedených dôvodov považoval odvolací súd dôvody odvolania žalobcu za opodstatnené, pričom neboli splnené podmienky na potvrdenie ani na zrušenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, preto za aplikácie ust. § 388 CSP vo väzbe na ust. § 281 ods. 1 CSP uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/32/2017 - 99 z 21.6.2018 zmenil tak, ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia odvolacieho súdu.
31. Pre úplnosť, hoci nad rámec vyššie uvedených nosných dôvodov svojho rozhodnutia, považuje odvolací súd za vhodné a potrebné poukázať aj na ďalší aspekt týkajúci sa rozhodovania súdu formou kontumačného rozsudku. Nie sú to totiž vždy len čisto formálne procesné podmienky, na ktoré súd má a musí pred rozhodnutím rozsudkom pre zmeškania (žalovaného alebo žalobcu) prihliadať (§ 273, § 274, § 278 CSP). Samotný Civilný sporový poriadok totiž stanovuje „len“ procesné pravidlá súdneho procesu, prostredníctvom ktorého a v ktorom sa realizujú - uplatňujú a chránia samotné oprávnené nároky strán, založené na ich legitímnych vecných právach. Je teda namieste zdôrazniť uprednostňovanie materiálneho chápania poskytovania spravodlivosti, pred formálne možno jednoduchším, ale vo výsledku nespravodlivým rozhodnutím, ktoré by poprelo práve to právo strany, o ochranu ktorého žiada v rámci daného súdneho konania. Uvedené vyplýva aj zo základných princípov, na ktorých stojí Civilný sporový poriadok, ako sú vyjadrené najmä v Čl. 2 ods. 1, Čl. 3 ods. 1, Čl. 5. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje primerane aj na nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. IV. ÚS 3143/15 z 23. februára 2016, ktorý výstižne k problematike kontumačných rozsudkov uviedol, že kontumačný rozsudok je nástroj k dosiahnutiu efektívnejšieho a rýchlejšieho rozhodovania sporov. Ide predovšetkým o procesno-sankčný nástroj chrániaci „poctivého žalobcu“ pred „nepoctivým“ žalovaným, ktorý nemá záujem o aktívnu účasť na konaní - mnohokrát v snahe oddialiť konečné rozhodnutie; možno ho však použiť až vtedy, keď to zodpovedá, vzhľadom na ostatné okolnosti prípadu, požiadavkám vyplývajúcim zo všeobecných zásad civilného procesu. Pri zvažovaní vydania kontumačného rozsudku je nevyhnutné rešpektovať nielen kritériá, ktoré pre jeho použitie stanovuje zákon, ale tiež základné procesné práva účastníkov konania. V konaní, v priebehu ktorého sú obe strany aktívne, so súdmi i medzi sebou komunikujú, nie je namieste po troch rokoch od začatia sporu vydať kontumačný rozsudok, o to viac nie v situácii, keď sa zástupca žalovaného pokúsil svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, hoci nedostatočným spôsobom.
32. Je tiež potrebné súhlasiť so žalobcom, ak v odvolaní poukazoval na právnu úpravu zdôrazňujúcu uprednostňovanie zmierlivého vyriešenia sporu medzi stranami, pred autoritatívnym súdnym rozhodnutím (Čl. 7 ods. 2, § 179 ods. 2 CSP). Aj z tohto aspektu v danej veci vydanie rozsudku pre zmeškanie vo výsledku vyznelo ako popretie dovtedajšieho postupu súdu a sporových strán smerujúceho k mimosúdnej dohode, resp. k zmierlivému vyriešeniu sporu.
33. Pokiaľ ide o uvádzaný (pre súd nezáväzný) Komentár CSP, tak okresný súd v rámci zdôvodnenia svojho rozhodnutia vybral len tú časť k § 273 o rozsudku pre zmeškanie žalovaného, kde na str. 1002 sa uvádza, že: „Vo fáze pojednávania, ak žalobca za splnenia prezumovaných podmienok (§ 274) vydanie kontumačného rozsudku navrhne, súd možnosť takejto úvahy nemá a je povinný nasledovať prejav dispozičného princípu a žalobe kontumačným rozsudkom vyhovieť.“ Odvolací súd však dodáva, že hoci samotná dikcia ustanovenia § 278 CSP, podľa ktorej za určených podmienok „na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne“, vyznieva pre súd ako kategorický imperatív, tak v rámci stanovenej poučovacej povinnosti súdu ustanovenie § 278 písm. a) CSP súčasne hovorí o „možnosti vydania rozsudku pre zmeškania“. V každom prípade z Čl. 3 ods. 2 CSP vyplýva, že výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1. Podľa Čl. 3 ods. 1 CSP každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Napokon aj vyššie uvádzaný Komentár CSP na str. 1003 k § 274 CSP ďalej uvádza, že: „Rozsudkom pre zmeškanie podľa tohto ustanovenia môže súd rozhodnúť v prípadoch, keď už nariadil vo veci samej pojednávanie a žalovaný sa na toto pojednávanie nedostavil.“ Uvedené sa rovnako, aj keď s výmenou strán, týka aj úpravy rozsudku pre zmeškanie žalobcu v ustanovení § 278 CSP, keď na str. 1008 Komentár CSP uvádza: „V podrobnostiach platí mutatis mutandis všetko uvedené v komentári k § 274“.
34. Keďže odvolací súd (výrokom I.) zmenil napadnuté uznesenie okresného súdu tak, že vydaný kontumačný rozsudok zrušil a súd prvej inštancie bude ďalej pokračovať v konaní vo veci samej o podanej žalobe, tak (výrokom II.) rozhodol aj o zrušení (závislého) výroku o náhrade trov (prvoinštančného) konania, pričom o náhrade trov (celého) konania vrátane trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa výsledku (pomeru úspechu strán) vo veci samej (§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP). Predmetné zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho súdu nepredstavuje rozhodnutie, ktorým sa konanie (vo veci samej) končí, ale parciálne procesné rozhodnutie, v dôsledku ktorého sa konanie o spore opätovne otvára (kontumačný rozsudok bol zrušený), preto za primeranej aplikácie ust. § 396 ods. 3 CSP nebolo samostatne rozhodnuté (len) o náhrade trov tohto odvolacieho konania.
35. Rozhodnutie prijal odvolací súd hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.